Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/36/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S., s. r. o., K., IČO X.,

zastúpeného JUDr. J. O., advokátom, M., proti ţalovanému G. M., G. T., M., IČO X.

zastúpenému JUDr. M. A., advokátom, B., o zaplatenie 1 600,30 eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. , na dovolanie ţalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -154 z 25. januára 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne č.k. -154 z 25. januára 2012 o d m i e t a .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške

186,55 eur, ako odmenu za právne sluţby, na účet advokáta.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti

ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 1 600,30 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania vo výške

96,-- eur potvrdil. Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa

a nakoľko je rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vecne správny, podľa

ustanovenia ho potvrdil, pričom poukázal na ustanovenie

v zmysle ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

2

Následne odvolací súd konštatoval, ţe prvostupňový súd vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami, uvedenými v ustanovení

a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, ţe ţalovaný si

nesplnil svoju povinnosť, vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, zaloţeného zmluvou

o dodávke tepla č. zo 4. októbra 2005, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania

so zaplatením faktúr č. 104420308 splatnej dňa 29. apríla 2008 v sume 33 156,10 Sk, č.

104420408 splatnej dňa 21. mája 2008 v sume 8 358,80 Sk a č. 104420608 splatnej dňa

22. júla 2008 v sume 6 696,70 Sk, ktorými mu ţalobca v súlade s dojednaním v čl. IX ods. 1,

2, 5 písm. c/ zmluvy vyúčtoval cenu tepla. Podľa odvolacieho súdu, súd prvého stupňa sa

náleţite vysporiadal s námietkou ţalovaného o nesprávnej fakturácii a nadmerných cenách

poukázaním na čl. X predmetnej zmluvy, ktorá ţalovanému umoţňovala v prípadoch

pochybnosti alebo nesúhlasu s fakturáciou tepla, faktúru písomne reklamovať. Ţalovaný

v konaní nepreukázal, ţe týmto spôsobom, zmluvne dohodnutým, postupoval, preto súd

prvého stupňa dôvodne vyhodnotil jeho námietky proti fakturácii, prezentované uţ v priebehu

súdneho konania za neopodstatnené, v dôsledku čoho nenariadil znalecké dokazovanie

za účelom preverenia správnosti ceny fakturovaného tepla. Odvolací súd sa s názorom súdu

prvého stupňa stotoţnil, aj pokiaľ ide o posúdenie započítateľnosti pohľadávky ţalovaného

na zaplatenie nájomného vo výške 11 617,87 eur (350 000,-- Sk). Keďţe táto pohľadávka

ţalovaného je sporná, nebolo moţné konštatovať zánik vzájomných záväzkov a pohľadávok

účastníkov v dôsledku započítania ţalovaného ako jednostranného úkonu v predmetnom

konaní.

Úspešnému ţalobcovi s poukazom na ustanovenie náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie ţalovaný. Namietal, ţe odvolací súd

rozhodol bez pojednávania, čím ignoroval ustanovenie a dospel

k nesprávnemu právnemu záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť.

Namietal aplikáciu ustanovenia a predloţil znalecký posudok č. 2/2011,

vypracovaný znalcom pre konanie vedené na Okresnom súde v Trenčíne, sp. zn.

o zaplatenie ceny tepla v sume 17 066,55 eur, medzi tými istými účastníkmi,

zo záveru ktorého vyplýva, ţe faktúry boli vystavené v rozpore s právnymi predpismi.

3

Ţalovaný vyslovil názor, ţe na základe tohto dôkazu musia byť ţaloby ţalobcu zamietnuté.

Mal za to, ţe napadnuté rozhodnutie vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti, nakoľko z jeho

odôvodnenia nie je zrejmé, na základe čoho vyhodnotil odvolacie námietky ţalovaného ako

nedôvodné a prečo sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa.

K dovolaniu sa vyjadril ţalobca. Navrhol dovolanie ţalovaného zamietnuť, pričom si

uplatnil náhradu trov dovolacieho konania za dva úkony právnej sluţby, s DPH a paušálnou

náhradou výdavkov, spolu 186,55 eur. Podľa ţalobcu ţalovaným navrhnuté dokazovanie

znaleckým posudkom by bolo nadbytočné a nehospodárne, pretoţe v zmysle čl. X zmluvy

o dodávke tepla správnosť fakturácie nereklamoval. Poukázal na konštantnú judikatúru

najvyššieho súdu, podľa ktorej o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré

navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje súd. Nevykonanie ţalovaným navrhnutého

znaleckého dokazovania, nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom

podľa ustanovenia Ďalej uviedol, ţe dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia

, nie je nesprávne hodnotenie dôkazov a neúplne, neobjektívne zistený

skutkový stav veci. Nakoľko neexistovali dôvody na doplnenie dokazovania, odvolací súd

postupoval správne podľa , keď rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd podľa ţalobcu zároveň správne aplikoval ustanovenie

Upozornil, ţe konanie, na ktoré sa ţalovaný odvoláva, nie je skončené a absolútne nemá nič

spoločné s predmetným konaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ). Dospel pritom k záveru, ţe z hľadiska jeho prípustnosti

neboli splnené zákonné podmienky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

4

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia aţ

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237

, prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa

ust. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je

v zmysle ust. a prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenený, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu,

vysloveného v tejto veci a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.

, pretoţe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a prípustnosť

dovolania nevyslovil.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania

podľa ust.

5

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. aţ e/ a v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdenia ţalovaného, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred

súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Ustanovenie odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne

dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,

právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, ţe odvolací súd rozhodol bez pojednávania,

ţe nesprávne aplikoval ustanovenia , ţe k otázke ceny tepla nevykonal

ním navrhnuté znalecké dokazovanie, a ţe z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé,

na základe čoho vyhodnotil odvolacie námietky ţalovaného ako nedôvodné a prečo sa

stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu preto

označil za nedostatočné.

Podľa ust. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré

skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

6

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Dovolací súd v nadväznosti na uvedené zdôrazňuje, ţe všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky, otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania

().

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vyššie citované ustanovenie bolo zavedené novelou

vykonanou , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, a z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, ţe zákonodarca ním reaguje

na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy

7

odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním vecne správnych dôvodov.

V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe podania, známy napadnutý

rozsudok a v závere obsahujú uţ len stručné konštatovania o správnosti a presvedčivosti

napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotoţňuje. Ide o ustanovenie v rovine

fakultatívnej a umoţňuje odvolaciemu súdu sa sústrediť uţ len na doplnenie presvedčivosti

rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môţu sústrediť na judikatúru a odbornú literatúru.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody, uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe

ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd

prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen , ale aj

čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 10. 12. 2010, č. k.

-236, uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh

konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného

dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Z obsahu odvolania vyplýva, ţe ţalovaný podal odvolanie z dvoch dôvodov. Prvým

dôvodom bolo, ţe súd prvého stupňa nevyhovel jeho návrhu na vykonanie znaleckého

8

dokazovania, ktoré jedine môţe určiť výšku ceny tepla a druhé pochybenie spočívalo v tom,

ţe súd prvého stupňa sa nezaoberal jeho obranou, ţe má voči ţalobcovi pohľadávku

na zaplatenie nájomného za uţívanie časti jeho pozemku, ktorú si voči ţalobcovi započítal.

Odvolací súd sa s poukazom na ustanovenie s odôvodnením

rozhodnutia súdu prvého stupňa stotoţnil. K odvolacím dôvodom v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa sa vysporiadal s námietkou ţalovaného

o nesprávnej fakturácii a nadmerných cenách tak, ţe poukázal na čl. X predmetnej zmluvy,

ktorá ţalovanému umoţňovala v prípadoch pochybnosti alebo nesúhlasu s fakturáciou ceny

tepla, faktúru písomne reklamovať. Ţalovaný v konaní nepreukázal, ţe týmto spôsobom,

zmluvne dohodnutým, postupoval, preto súd prvého stupňa dôvodne vyhodnotil jeho

námietky proti fakturácii prezentované uţ v priebehu súdneho konania za neopodstatnené,

v dôsledku čoho nenariadil znalecké dokazovanie za účelom preverenia správnosti ceny

fakturovaného tepla. Pokiaľ ide o posúdenie započítania pohľadávky ţalovaného

na zaplatenie nájomného vo výške 11 617,87 eur (350 000,-- Sk), odvolací súd sa opäť

stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, pričom dodal, ţe táto pohľadávka ţalovaného je

sporná, preto nebolo moţné konštatovať zánik vzájomných záväzkov a pohľadávok

účastníkov, v dôsledku započítania ţalovaného ako jednostranného úkonu v predmetnom

konaní.

Dovolací súd k aplikácii ust. dodáva, ţe v prípade, ak odvolací

súd v plnom rozsahu odkáţe na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa (úplný alebo

čiastočný blanketový odkaz) stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáţe na relevantné

skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, pretoţe rozhodnutie odvolacieho

súdu v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa,

s ktorým tak tvorí jeden celok. Na základe uvedeného, rozhodnutie súdu prvého stupňa č. k.

-134 z 24. júna 2010, ako aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, je

potrebné povaţovať za jeden celok, ktorý vytvára komplexné zhodnotenie skutkovej a právnej

stránky posudzovaného vzťahu medzi účastníkmi konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

9

, a preto aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako jeden súvislý celok s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa,

s poukazom na ustanovenie spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

( ).

Za porušenie základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať ani to, ţe odvolací súd neodôvodnil

napadnuté rozhodnutie podľa predstáv ţalovaného. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného

súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje,

nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu (napr. ).

V súvislostí s ďalším dovolacím dôvodom ţalovaného, týkajúcim sa nevykonania ním

navrhnutého dôkazu, t. j. nenariadenia znaleckého dokazovania, je potrebné poukázať

na konštantnú judikatúru všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu, podľa ktorej súdu

nepatrí povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretoţe princíp voľného hodnotenia

dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci

sudcovi a súdu umoţňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváţenia k takémuto

rozhodnutiu vedú.

V konaní pred súdmi nebola porušená zásada spravodlivého konania, nakoľko súd

prvého stupňa aj odvolací v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedli, z akých dôvodov

nepovaţujú potrebné vykonať ţalovaným navrhnutý dôkaz.

V nadväznosti na ostatnú dovolaciu námietku, ohľadne rozhodnutia veci odvolacím

súdom bez nariadenia pojednávania, dovolací súd poukazuje na ustanovenie ,

v zmysle ktorého, aţ na prípady uvedené v prvom odseku tohto ustanovenia moţno

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Nakoľko podľa úvahy odvolacieho

súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nebolo potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd v súlade s ustanovením

rozhodol o odvolaní ţalovaného bez nariadenia pojednávania.

10

Dovolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti konštatuje, ţe ţalovaný nebol

postupom súdu prvého stupňa, ako ani odvolacieho súdu, vylúčený z realizácie procesných

práv, daných . Za týchto okolností jeho tvrdenie, ţe mu

postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, nie je opodstatnené.

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepreukázala existencia ţalovaným

tvrdenej procesnej vady v zmysle ust. a ţe najavo nevyšla ani ţiadna

iná vada uvedená v ust. , dovolací súd uzavrel, ţe prípustnosť dovolania

ţalovaného nemoţno vyvodiť z ust.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného odmietol podľa ust.

v spojení s ust. ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Úspešnému ţalobcovi vzniklo podľa ust. § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224 ods. 1

právo na náhradu trov dovolacieho konania. Advokát vec prevzal v dovolacom konaní

na základe plnej moci zo 14. marca 2012 a podaním z 21. marca 2012, doručeným okresnému

súdu 27. marca 2012 sa vyjadril k dovolaniu, v ktorom si uplatnil náhradu trov dovolacieho

konania v sume 186,55 eur.

Na základe uvedeného ţalobcovi patrí náhrada za odmenu advokáta za dva úkony

právnej sluţby po 71,37 eur (tarifná hodnota 1 600,30 eur), čo je 142,74 eur, 20% DPH

zo sumy 142,74 eur, čo je 28,55 eur a paušálna náhrada výdavkov dvakrát po 7,63 eur, čo je

15,26 eur. Trovy dovolacieho konania predstavujú spolu 186,55 eur (§ 10 ods. 1, § 18 ods. 3,

, vyhlášky č. ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

11

V Bratislave 22. novembra 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová