Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
318/387019.637b75.pdf
PDF · 100.52 KB
No categories available
2Obo/59/2012
Najvyšší súd 2 Obo 59/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: D. P., s. r. o., S., IČO: X.,
proti ţalovanému: JUDr. J. G., P., správca konkurznej podstaty úpadcu D. T., a. s., Z. IČO:
X., o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, vedenej na Krajskom súde
v Košiciach. pod sp. zn. 7Cbi 7/2009, o späťvzatí ţaloby, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky späťvzatie ţaloby p r i p ú š ť a , rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Cbi 7/2009-77 zo dňa 27. júna 2012 z r u š u j e
a konanie z a s t a v u j e .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 27. júna 2012, č. k. 7Cbi 7/2009-77 ţalobu
zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe
ţalobca sa svojou ţalobou domáhal, aby súd rozhodol, ţe zo súpisu konkurznej podstaty
v konkurznom konaní, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5K 100/2000 voči
úpadcovi D. T., a. s., Z. IČO: X., sú vylúčené nehnuteľnosti, zapísané na Správe katastra P.,
obec P., k. ú. N. na LV č. X. špecifikované v ţalobe. Súd prvého stupňa konštatoval, ţe
ţalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu rozšíril 12. 11. 2009 súpis konkurznej
podstaty úpadcu o predmetné nehnuteľnosti s poznámkou podľa ust. § 19 ods. 1 ZKV, pretoţe
vlastnícke právo si uplatňuje ţalobca. Súd zistil, ţe vlastníkom dotknutých nehnuteľností bol
D. T. – S., a. s., P., po zmene obchodného mena D. T., a. s. Notárskou zápisnicou č.
N 497/2000, Nz 490/2000 z 31. 10. 2000, ktorá spoločnosť D. T. – S., a. s., P., vloţila
do základného imania spoločnosti K. spol. s r.o., K., tieto nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
sporu. Spoločnosť D. T. – S., a. s., P., nadobudla tieto nehnuteľnosti na základe zmluvy
o prevode časti podniku č. 1185/1995 od predávajúceho Fondu národného majetku SR podľa
zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Súd poukázal na
ust. § 19a ods. 2 a ods. 4 zákona č. 92/1992 Zb. a uviedol, ţe správny orgán neţiadal
predloţiť písomný súhlas Fondu národného majetku SR s vloţením nehnuteľností obchodnej
spoločnosti D. T. – S., a. s., P., do základného imania obchodnej spoločnosti K. spol. s r. o.,
K. a nepreveril, ţe či o takýto súhlas ţiadal. Podľa vyjadrenia Fondu národného majetku SR
z 25. 06. 2003, zn. 9.1.-13824/03/Kc, súd ďalej zistil, ţe D. T., a. s., nesplatil Fondu
národného majetku SR časť kúpnej ceny v zmysle zmluvy o predaji podniku č. 1185/1995.
Súd preto zdôraznil, ţe v danej veci bolo na základe protestu prokurátora rozhodnutím
Katastrálneho úradu v P. z 30. 06. 2003 č. Vo 13/2003, rozhodnutie Okresného úradu v P.
z 12. 12. 2000 č. V-4973-2000, zrušené. S poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka súd
prvého stupňa konštatoval, ţe nezákonné rozhodnutie o povolení vkladu bolo zrušené, právne
následky spojené s vkladom do katastra nehnuteľností nenastali a následne rozhodnutím
z 23. 11. 2009, Správa katastra P. č. V-4973-2000 rozhodla tak, ţe konanie o návrhu na vklad
vlastníckeho práva zastavuje. Z uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe
na základe absolútnych neplatných právnych úkonov nemohlo dôjsť k zmene vlastníka
predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. X. k. ú. N.N., ich vlastníkom je úpadca,
preto tvoria konkurznú podstatu a správca konkurznej podstaty postupoval v súlade
so zákonom, keď predmetné nehnuteľnosti zapísal do súpisu podstaty, pretoţe podľa ust. § 6
ZKV tvoria konkurznú podstatu. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa napadnutým
rozhodnutím ţalobu ţalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalobca podaním doručeným
súdu dňa 13. 8. 2012 a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.
Uviedol, ţe konanie pred súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok trpia vadami
a nedostatkami, pre ktoré povaţuje ţalobca toto rozhodnutie za vecne ako aj právne
nesprávne. Ţalobca podané odvolanie odôvodnil podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, e/ a f/
O. s. p. Odvolateľ má za to, ţe súd prvého stupňa rozhodoval v danej veci o otázke
vlastníckeho práva ako o predbeţnej otázke, pričom „rozhodol“, ţe vlastníkom nehnuteľností
nie je subjekt, ktorý je ako ich vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností, ale ţe je ním
úpadca. Súd prvého stupňa bol preto podľa odvolateľa povinný vychádzať pri posudzovaní
otázky týchto nehnuteľností výlučne zo záväzných údajov katastra nehnuteľností. Odvolateľ
dodal, ţe zápisom majetku do súpisu konkurznej podstaty nemôţe byť nikdy určený vlastník
tohto majetku. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
z 20. 08. 2002, sp. zn. 22Cdo 2141/2001. Pokiaľ by súd prvého stupňa vykonal náleţité
dokazovanie, podľa odvolateľa by zistil, ţe ţalovaný zahrnul do konkurznej podstaty
nehnuteľnosti pod takým označením, pod ktorým uţ neexistujú, keďţe sú evidované na LV č.
X., k. ú. N. Š.. Vlastníctvo k nim patrí spoločnosti D. P., s. r. o., S.P., IČO: X., a to povolením
vkladu vlastníckeho práva Správou katastra P. z 03. 09. 2003, č. V-3955/03. Rozhodnutie
o proteste prokurátora nadobudlo právoplatnosť 10. 03. 2004, z ktorého dôvodu je podľa
odvolateľa potrebné povaţovať rozhodnutie Katastrálneho úradu P. z 30. 06. 2003 za nulitné
a záväzné len pre jeho účastníkov. Odvolateľ má za to, ţe za nulitné povaţoval rozhodnutie
Katastrálneho úradu P. z 30. 06. 2003 aj samotný správny orgán, nakoľko povolil nakladanie
s predmetnými nehnuteľnosťami. Preto podľa názoru odvolateľa, ak by súd zodpovedal
otázku, z akého dôvodu nedošlo k zmene údajov v katastri, napriek existencii rozhodnutia
Katastrálneho úradu P. z 30. 06. 2003, dospel by k záveru, ţe pre vykonanie zmeny
nedisponovala príslušná správa katastra ţiadnym skutkovým ani právnym základom, t. j.
podľa odvolateľa k zmene vlastníctva predmetných nehnuteľností v prospech úpadcu nikdy
nedošlo. Preto tieto nehnuteľnosti v deň vyhlásenia konkurzu do vlastníctva úpadcu nepatrili.
Odvolateľ zdôraznil, ţe ţalovaný neviedol a ani nevedie, resp. sa nedomáha určenia
vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, jeho vlastníctvo k nim nebolo nikdy
deklarované, a preto je potrebné tieto nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty vylúčiť.
Odvolateľ poukázal na to, ţe pokiaľ súd prvého stupňa mal za to, ţe rozhodnutím
Katastrálneho úradu P. z 30. 06. 2003 došlo k deklarovaniu vlastníckeho práva v prospech
úpadcu, muselo byť súdu zrejmé, ţe o určení vlastníckeho práva je príslušný rozhodnúť iba
súd podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p., a nie správny orgán v katastrálnom konaní, v ktorom
konaní sa zapisujú a neurčujú práva k nehnuteľnostiam. Odvolateľ je toho názoru, ţe
nadobudol predmetné nehnuteľnosti riadne a po splnení všetkých zákonných podmienok,
z ktorého dôvodu sú tvrdenia súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nepravdivé. Napadnuté rozhodnutie podľa odvolateľa navyše obsahuje tvrdenia, ktoré nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní, keďţe súd nemal k dispozícii ani administratívny spis
Katastrálneho úradu P. sp. zn. Vo 13/2003. Z uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie
podľa odvolateľa aj nepreskúmateľné.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe sa s napadnutým
rozhodnutím v plnom rozsahu stotoţňuje.
Podaním zo dňa 10. 10. 2012, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa
15. 10. 2012, ţalobca vzal späť v celom rozsahu ţalobu. Ako dôvod späťvzatia návrhu
uviedol, ţe ţalovaný po podaní návrhu na začatie konania sám vylúčil nehnuteľnosti,
označené v petite návrhu na začatie konania, t. j. nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tohto
konania z konkurznej podstaty. Poukázal na to, ţe návrh na začatie konania bol podaný
dôvodne a ţalobca berie tento návrh na začatie konania späť pre správanie sa ţalovaného
po jeho podaní a neuplatnil si právo na náhradu trov konania.
Podaním zo dňa 29. 10. 2012 ţalovaný vyslovil so späťvzatím ţaloby súhlas podľa ust.
Podľa ustanovenia § 208 O. s. p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď uţ
rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd
rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým
nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa
a konanie zastaví.
V danom prípade boli splnené podmienky pre postup podľa citovaného ustanovenia,
a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Podľa ust. § 224 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa
platia i pre odvolacie konanie.
Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/, ods. 2 O. s. p. ţiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ak niektorý
z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však
pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy
konania odporca.
Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle
ust. § 224 ods. 1 a ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, ţe ţiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko v zmysle ust. § 146 ods. 2 O. s. p. neboli trovy konania
uplatnené.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 22. novembra 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová