Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/59/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: D. P., s. r. o., S., IČO: X.,

proti ţalovanému: JUDr. J. G., P., správca konkurznej podstaty úpadcu D. T., a. s., Z. IČO:

X., o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, vedenej na Krajskom súde

v Košiciach. pod sp. zn. , o späťvzatí ţaloby, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky späťvzatie ţaloby p r i p ú š ť a , rozsudok

Krajského súdu v Košiciach č. k. -77 zo dňa 27. júna 2012 z r u š u j e

a konanie z a s t a v u j e .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 27. júna 2012, č. k. -77 ţalobu

zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe

ţalobca sa svojou ţalobou domáhal, aby súd rozhodol, ţe zo súpisu konkurznej podstaty

v konkurznom konaní, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. voči

úpadcovi D. T., a. s., Z. IČO: X., sú vylúčené nehnuteľnosti, zapísané na Správe katastra P.,

obec P., k. ú. N. na LV č. X. špecifikované v ţalobe. Súd prvého stupňa konštatoval, ţe

ţalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu rozšíril 12. 11. 2009 súpis konkurznej

podstaty úpadcu o predmetné nehnuteľnosti s poznámkou podľa ust. § 19 ods. 1 ZKV, pretoţe

vlastnícke právo si uplatňuje ţalobca. Súd zistil, ţe vlastníkom dotknutých nehnuteľností bol

D. T. – S., a. s., P., po zmene obchodného mena D. T., a. s. Notárskou zápisnicou č.

N 497/2000, Nz 490/2000 z 31. 10. 2000, ktorá spoločnosť D. T. – S., a. s., P., vloţila

do základného imania spoločnosti K. spol. s r.o., K., tieto nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

sporu. Spoločnosť D. T. – S., a. s., P., nadobudla tieto nehnuteľnosti na základe zmluvy

o prevode časti podniku č. 1185/1995 od predávajúceho Fondu národného majetku SR podľa

2

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Súd poukázal na

ust. a a uviedol, ţe správny orgán neţiadal

predloţiť písomný súhlas Fondu národného majetku SR s vloţením nehnuteľností obchodnej

spoločnosti D. T. – S., a. s., P., do základného imania obchodnej spoločnosti K. spol. s r. o.,

K. a nepreveril, ţe či o takýto súhlas ţiadal. Podľa vyjadrenia Fondu národného majetku SR

z 25. 06. 2003, zn. /Kc, súd ďalej zistil, ţe D. T., a. s., nesplatil Fondu

národného majetku SR časť kúpnej ceny v zmysle zmluvy o predaji podniku č. 1185/1995.

Súd preto zdôraznil, ţe v danej veci bolo na základe protestu prokurátora rozhodnutím

Katastrálneho úradu v P. z 30. 06. 2003 č. Vo 13/2003, rozhodnutie Okresného úradu v P.

z 12. 12. 2000 č. V-4973-2000, zrušené. S poukazom na ust. súd

prvého stupňa konštatoval, ţe nezákonné rozhodnutie o povolení vkladu bolo zrušené, právne

následky spojené s vkladom do katastra nehnuteľností nenastali a následne rozhodnutím

z 23. 11. 2009, Správa katastra P. č. V-4973-2000 rozhodla tak, ţe konanie o návrhu na vklad

vlastníckeho práva zastavuje. Z uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe

na základe absolútnych neplatných právnych úkonov nemohlo dôjsť k zmene vlastníka

predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. X. k. ú. N.N., ich vlastníkom je úpadca,

preto tvoria konkurznú podstatu a správca konkurznej podstaty postupoval v súlade

so zákonom, keď predmetné nehnuteľnosti zapísal do súpisu podstaty, pretoţe podľa ust. § 6

ZKV tvoria konkurznú podstatu. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa napadnutým

rozhodnutím ţalobu ţalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalobca podaním doručeným

súdu dňa 13. 8. 2012 a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

Uviedol, ţe konanie pred súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok trpia vadami

a nedostatkami, pre ktoré povaţuje ţalobca toto rozhodnutie za vecne ako aj právne

nesprávne. Ţalobca podané odvolanie odôvodnil podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, e/ a f/

Odvolateľ má za to, ţe súd prvého stupňa rozhodoval v danej veci o otázke

vlastníckeho práva ako o predbeţnej otázke, pričom „rozhodol“, ţe vlastníkom nehnuteľností

nie je subjekt, ktorý je ako ich vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností, ale ţe je ním

úpadca. Súd prvého stupňa bol preto podľa odvolateľa povinný vychádzať pri posudzovaní

otázky týchto nehnuteľností výlučne zo záväzných údajov katastra nehnuteľností. Odvolateľ

dodal, ţe zápisom majetku do súpisu konkurznej podstaty nemôţe byť nikdy určený vlastník

3

tohto majetku. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR

z 20. 08. 2002, sp. zn. . Pokiaľ by súd prvého stupňa vykonal náleţité

dokazovanie, podľa odvolateľa by zistil, ţe ţalovaný zahrnul do konkurznej podstaty

nehnuteľnosti pod takým označením, pod ktorým uţ neexistujú, keďţe sú evidované na LV č.

X., k. ú. N. Š.. Vlastníctvo k nim patrí spoločnosti D. P., s. r. o., S.P., IČO: X., a to povolením

vkladu vlastníckeho práva Správou katastra P. z 03. 09. 2003, č. V-3955/03. Rozhodnutie

o proteste prokurátora nadobudlo právoplatnosť 10. 03. 2004, z ktorého dôvodu je podľa

odvolateľa potrebné povaţovať rozhodnutie Katastrálneho úradu P. z 30. 06. 2003 za nulitné

a záväzné len pre jeho účastníkov. Odvolateľ má za to, ţe za nulitné povaţoval rozhodnutie

Katastrálneho úradu P. z 30. 06. 2003 aj samotný správny orgán, nakoľko povolil nakladanie

s predmetnými nehnuteľnosťami. Preto podľa názoru odvolateľa, ak by súd zodpovedal

otázku, z akého dôvodu nedošlo k zmene údajov v katastri, napriek existencii rozhodnutia

Katastrálneho úradu P. z 30. 06. 2003, dospel by k záveru, ţe pre vykonanie zmeny

nedisponovala príslušná správa katastra ţiadnym skutkovým ani právnym základom, t. j.

podľa odvolateľa k zmene vlastníctva predmetných nehnuteľností v prospech úpadcu nikdy

nedošlo. Preto tieto nehnuteľnosti v deň vyhlásenia konkurzu do vlastníctva úpadcu nepatrili.

Odvolateľ zdôraznil, ţe ţalovaný neviedol a ani nevedie, resp. sa nedomáha určenia

vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, jeho vlastníctvo k nim nebolo nikdy

deklarované, a preto je potrebné tieto nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty vylúčiť.

Odvolateľ poukázal na to, ţe pokiaľ súd prvého stupňa mal za to, ţe rozhodnutím

Katastrálneho úradu P. z 30. 06. 2003 došlo k deklarovaniu vlastníckeho práva v prospech

úpadcu, muselo byť súdu zrejmé, ţe o určení vlastníckeho práva je príslušný rozhodnúť iba

súd podľa ust. , a nie správny orgán v katastrálnom konaní, v ktorom

konaní sa zapisujú a neurčujú práva k nehnuteľnostiam. Odvolateľ je toho názoru, ţe

nadobudol predmetné nehnuteľnosti riadne a po splnení všetkých zákonných podmienok,

z ktorého dôvodu sú tvrdenia súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

nepravdivé. Napadnuté rozhodnutie podľa odvolateľa navyše obsahuje tvrdenia, ktoré nemajú

oporu vo vykonanom dokazovaní, keďţe súd nemal k dispozícii ani administratívny spis

Katastrálneho úradu P. sp. zn. Vo 13/2003. Z uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie

podľa odvolateľa aj nepreskúmateľné.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe sa s napadnutým

rozhodnutím v plnom rozsahu stotoţňuje.

Podaním zo dňa 10. 10. 2012, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa

15. 10. 2012, ţalobca vzal späť v celom rozsahu ţalobu. Ako dôvod späťvzatia návrhu

uviedol, ţe ţalovaný po podaní návrhu na začatie konania sám vylúčil nehnuteľnosti,

označené v petite návrhu na začatie konania, t. j. nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tohto

konania z konkurznej podstaty. Poukázal na to, ţe návrh na začatie konania bol podaný

dôvodne a ţalobca berie tento návrh na začatie konania späť pre správanie sa ţalovaného

po jeho podaní a neuplatnil si právo na náhradu trov konania.

Podaním zo dňa 29. 10. 2012 ţalovaný vyslovil so späťvzatím ţaloby súhlas podľa ust.

Podľa ustanovenia , ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď uţ

rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd

rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým

nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa

a konanie zastaví.

V danom prípade boli splnené podmienky pre postup podľa citovaného ustanovenia,

a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Podľa ust. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa

platia i pre odvolacie konanie.

Podľa ust. , ţiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ak niektorý

z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však

pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy

konania odporca.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle

ust. a ust. tak, ţe ţiadnemu z účastníkov náhradu

trov konania nepriznal, nakoľko v zmysle ust. neboli trovy konania

uplatnené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. novembra 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová