Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d8a/387011.bba51f.pdf
PDF · 111.65 KB
No categories available
2Obdo/43/2012
Najvyšší súd 2 Obdo 43/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Č. O. B., a. s., M., IČO:
X., proti žalovanej: Z. M., nar. X., bytom P., o zaplatenie 2 616,60 eur s príslušenstvom,
na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k.
21 Cob 172/2011-87 zo dňa 29. februára 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Trnave zo dňa 29. februára 2012, č. k. 21 Cob 172/2011-87 o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Skalici rozsudkom zo dňa 3. marca 2010 č. k. 3 Cb 186/2009-55 uložil
povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2 616,60 eur a náhradu trov konania v sume
156,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia sumy
2 616,60 eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 2 606,18 eur, riadneho úroku 7,06 eur, úroku
z omeškania v sume 0,04 eur a poplatkov v sume 3,32 eur, vyrátaných ku dňu úmrtia
právneho predchodcu žalovanej. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu (Č. O. B., a. s.)
a právny predchodca žalovanej A. M., zomr. X., uzavreli dňa 24. 08. 2006 zmluvu o Č.
spotrebiteľskom úvere č. 002246211R, na základe ktorej bol A. M. poskytnutý úverový rámec
vo výške 95 000,-- Sk, ktorý mala splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške
2 223,-- Sk vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom prvú splátku bola povinná uhradiť
do 15. 09. 2006 a posledná splátka mala byť splatná dňa 15. 08. 2011. A. M. dňa X. zomrela
a na základe osvedčenia o dedičstve je dedičom po nej žalovaná, ktorá podľa § 470 OZ
zodpovedá za dlh poručiteľa až do výšky nadobudnutého dedičstva. Z osvedčenia o dedičstve
zo dňa 21. 01. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 02. 2008, vyplýva, že všeobecná
cena majetku poručiteľa bola 88 267,-- Sk, výška pasív O,-- Sk a čistá hodnota dedičstva
88 267,-- Sk. Predmet dedičstva – nehnuteľnosti v katastrálnom území O., nadobudla Z. M.,
nar. X., bytom P., t. j. žalovaná, voči ustupujúcim dedičom bezodplatne. Z výzvy zo dňa
20. 08. 2009 súd prvého stupňa zistil, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy
v celkovej výške 2 616,60 eur. Okresný súd Skalica uznesením č. k. 3Cb/l 86/2009-50 zo dňa
16. 12. 2009 ustanovil podľa § 29 ods. 2 O. s. p. žalovanej opatrovníčku V. K., pracovníčku
Okresného súdu Senica, nakoľko pobyt žalovanej nebol súdu známy.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na odvolanie žalovanej rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení odvolací súd uviedol, že proti rozsudku podala žalovaná dňa
07. 06. 2011 odvolanie, ktorým sa domáhala zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa
a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Namietala, že o súdnom konaní nebola informovaná
a nemohla sa preto zúčastniť pojednávania vo veci. O rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktoré
prevzala dňa 25. 05. 2011, sa dozvedela až z upovedomenia o začatí exekúcie a má za to, že
súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko vo veci konal
s ustanovenou opatrovníčkou napriek tomu, že v spise sa nachádza údaj o tom, že
od 21. 04. 2008 je zamestnaná v Detskom domove S. na adrese S., Pri potoku 7 a že
od 01. 07. 2009 je zamestnankyňou Mesta S. Zamestnávateľa bolo možné zistiť
i prostredníctvom zdravotnej a sociálnej poisťovne. Svoje tvrdenie dokladovala predložením
pracovnej zmluvy, uzavretej dňa 08. 04. 2008 s Detským domovom S.. Odvolací súd ďalej
poukázal na to, že súd prvého stupňa síce vykonal úkony smerujúce k zisteniu adresy bydliska
žalovanej a jej zamestnávateľa, avšak výsledky svojho zistenia zrejme nesprávne vyhodnotil
a naviac sám nevykonal žiaden pokus o doručenie zásielky žalovanej, niektorým zo spôsobov
upravených v ustanovení § 45 ods. 1 O. s. p., z neúspešnosti ktorého by mohol dôvodne
usudzovať, že sa žalovaná na adrese bydliska, uvedenej v návrhu na začatie konania,
nezdržiava a jej súčasný pobyt nie je známy. Vychádzal zrejme iba zo záznamu
o neúspešnosti doručovania predžalobnej výzvy žalobcu a správy registra obyvateľov SR –
o hlásení pobytu bezdomovca, napriek tomu, že adresa bydliska žalovanej (aj adresa bydliska
jej otca) je uvedená v obsahu súdu predloženého potvrdenia o dedičstve, ako aj napriek tomu,
že sociálna poisťovňa súdu oznámila zamestnávateľa žalovanej, prostredníctvom ktorého bolo
taktiež možné účasť žalovanej na pojednávaní vo veci zabezpečovať. Súd prvého stupňa
prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalovanej, pričom nevykonal všetky dostupné
opatrenia pre zabezpečenie jej účasti v konaní a umožnenie uplatnenia jej procesných práv
napriek tomu, že podľa obsahu spisu bola adresa pobytu, resp. zamestnávateľa žalovanej súdu
známa, dopustil sa postupu, ktorý bolo potrebné vyhodnotiť ako postup odnímajúci
účastníkovi možnosť konať pred súdom.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol uznesenie
odvolacieho súdu zrušiť. Prípustnosť dovolania odvodzuje ust. § 237 písm. d/ a § 241 ods. 2
O. s. p. V dovolaní uviedol, že Okresný súd Skalica rozsudkom zo dňa 03. 03. 2010, priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy a trov konania. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 22. 04. 2010 a vykonateľnosť 27. 04. 2010. Na základe právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia súdu prvého stupňa súdom poverený súdny exekútor JUDr.
Jaroslav Mráz začal exekučné konanie zrážkami zo mzdy u platiteľa mzdy žalovanej
a predmetné exekučné konanie doposiaľ nebolo ukončené. Dňa 14. 07. 2011 prvostupňový
súd doručil žalobcovi odvolanie žalovanej zo dňa 06. 06. 2011 voči právoplatnému
a vykonateľnému rozsudku Okresného súdu Skalica. Žalobca odvolanie považuje za právne
nedôvodné, keďže smeruje proti právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Poukázal
na to, že podľa § 204 ods. 1 O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. V danom prípade ide o zákonnú lehotu,
stanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom a súd ju nemôže z vlastnej iniciatívy
alebo na návrh účastníka konania predĺžiť. Pre účastníka konania má zákonná lehota
prekluzívny (prepadný) charakter. Zmeškanie zákonom stanovenej lehoty 15 dní má
pre účastníka konania za následok preklúziu procesného oprávnenia podať odvolanie.
Žalovaná podala odvolanie oneskorene, t. j. dňa 07. 06. 2011, takmer rok po uplynutí
15-dňovej zákonnej lehoty, v dôsledku čoho stratila procesné právo podať odvolanie.
Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že k pochybeniu došlo na strane prvostupňového
súdu, avšak samotné rozhodnutie odvolacieho súdu zasahuje do právneho postavenia žalobcu
tak, že mu znemožňuje pokračovať vo výkone svojho práva prostredníctva súdneho
exekútora.
Žalovaná navrhla dovolanie žalobcu odmietnuť. Uviedla, že sa dozvedela o konaní
na súde vo veci samej až v čase, keď sa začalo exekučné konanie. Po doručení upovedomenia
o začatí exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu začala zisťovať, na základe akých
skutočností došlo k tomu, že bolo začaté exekučné konanie. Zistila, že bolo vedené súdne
konanie o zaplatenie žalobcom uplatnenej sumy, kde v rámci tohto konania bol žalovanej
ustanovený opatrovník, a to pracovníčka Okresného súdu Senica. Priamo v spise sa však
nachádzal doklad o tom, že bola od 21. 04. 2008 zamestnaná v Detskom domove S., kde
pracuje až doteraz. Súd mal vedomosť o adrese na doručovanie písomností, a preto nebol
žiadny dôvod k tomu, aby v tomto konaní bol ustanovený žalovanej opatrovník. Ďalej
uviedla, že uvedeným konaním súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa
k návrhu žalobcu. V konaní neboli doteraz splnené zákonné podmienky pre to, aby bol
žalovanej ustanovený v konaní opatrovník.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané v lehote podľa ust. § 240 ods. 1 O. s. p., preskúmal vec v zmysle
ust. § 242 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 243a ods. 3 O. s. p. a dospel
k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravuje
ustanovenie § 237 a § 239 O. s. p.
Podľa ust. § 237 písm. d/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie.
Podľa ust. § 239 ods. 2 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje z písm. d/ § 237 O. s. p., podľa ktorého sa
posudzuje právoplatnosť prvšieho rozhodnutia v tej istej veci, a to rozsudkom Okresného
súdu v Skalici vedeného pod sp. zn. 3 Cb 186/2009.
Dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania z dôvodov uvedených dovolateľom
v dovolacom podaní.
Podľa ust. § 204 ods. 1 prvá veta O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa ust. § 46 ods. 1 O. s. p. Adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle
(mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.
Podľa ust. § 47 ods. 1, 2 O. s. p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých
tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá
sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ
ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu
uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.
Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka
vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Podľa ust. § 158 ods. 2 O. s. p. rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje
účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.
Podľa ust. § 159 ods. 1 O. s. p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť
odvolaním, je právoplatný.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná do 05. 12. 2007 bola trvale prihlásená na adrese
S.S., kde sa podľa doručovania písomnosti žalobcu poštou mesta S. nezdržiava, resp. takýto
adresát je neznámy. Od 05. 12. 2007 je žalovaná vedená v registri evidencie obyvateľstva na
adrese mesto S.. Z obsahu oznámenia lustrácie v Sociálnej poisťovni ďalej vyplýva, že
žalovaná je zamestnaná od 21. 04. 2008 v Detskom domove S., Pri potoku 7, S.,
zamestnávateľom Mesto S. (č. l. 40). Súdu prvého stupňa boli uvedené informácie známe
v čase prípravy pojednávania, ako aj pred rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného dôvodu
všetky písomnosti, doručované ustanovenej opatrovníčke, neboli doručované v súlade
s citovanými ust. §§ 158 ods. 2, 46 ods. 1, 47 ods. 1, 2 O. s .p., tiež s ust. § 29 ods. 2 O. s. p.,
pre aplikáciu ktorého neboli splnené podmienky a z tohto dôvodu nemohli byť ani právne
účinným doručením písomností a hľadí sa na ne, ako by neboli doručené. Pokiaľ žalovanej
nebol doručený rozsudok súdu prvého stupňa spôsobom upraveným zákonom (§§ 46 ods. 1,
47 ods. 1, 2 O. s. p.), nemohol rozsudok nadobudnúť právoplatnosť a nemohla ani začať
plynúť zákonná lehota na podanie odvolania (§ 159 ods. 1, § 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.).
Uvedeným spôsobom rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť dňom
vyznačeným na jeho písomnom vyhotovení, t. j. 22. 04. 2010. Z uvedeného dôvodu dovolacia
námietka žalobcu, uvedená v dovolaní, spočívajúca v právoplatne rozhodnutej prvšej veci
nebola dôvodná a iné vady konania v zmysle ust. § 237 O. s. p. neboli dovolateľom namietané
a v konaní zistené.
Keďže nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 237 písm. d/
O. s. p. dovolací súd posudzoval prípustnosť podľa ďalších zákonom stanovených podmienok
prípustnosti dovolania a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky prípustnosti dovolania
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca dovolaním napadol také uznesenie, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné, a preto dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 218 ods. 1 písm. c/
v spojení s § 243b ods. 4 prvá veta O. s. p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. novembra 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová