Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1c1/386219.6c6880.pdf
PDF · 96.31 KB
No categories available
2Tost/37/2012
Najvyšší súd 2 Tost 37/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obvinenému JUDr. M. R.
a spol. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 ods. 5 Trestného zákona účinného do 1.
januára 2006 a iné na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2012 v Bratislave
v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a členov senátu JUDr. Ing. Antona
Jakubíka aj JUDr. Jany Serbovej o sťaţnosti obţalovaného JUDr. M. R. proti uzneseniu
Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej
len predsedu senátu) z 31. októbra 2012 sp. zn. BB-3T 32/2011 takto rozhodol
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť obţalovaného JUDr. M. R.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením predseda senátu Špecializovaného trestného súdu na podklade
realizovaného zatýkacieho rozkazu z 22. októbra 2012 vzal podľa § 72 ods. 1, z dôvodov
uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. do väzby obţalovaného JUDr. M. R.. Väzba
obţalovaného začala plynúť dňom 31. októbra 2012 o 10.15 hod a bude sa vykonávať v
Ústave na výkon väzby Banská Bystrica.
Vzatiu obţalovaného do väzby predchádzalo podanie obţaloby na JUDr. M. R. a spol.
pre pokračovací trestný čin podvodu čiastočne v štádiu pokusu podľa § 8
ods. 1, § 250 ods. 1 ods. 5 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 a čiastočne
dokonaný podľa § 250 ods. 1 ods. 5 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006, trestný
čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona, pokračovací trestný čin
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 176 ods. 1 ods. 2 písm. b) Trestného zákona
účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe ako je uvedené v uţ citovanej
obţalobe. Proti tomuto uzneseniu predsedu senátu do zápisnice o svojom výsluchu zahlásil
sťaţnosť obţalovaný, ktorú bliţšie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
Namietal v nej, ţe napadnuté uznesenie povaţuje za vecne nedôvodné, nepresvedčivé
a nezákonné.
Poukázal na to, ţe boli porušené procesné podmienky na vydanie príkazu na zatknutie
ako aj na to, ţe v danom prípade na základe doposiaľ produkovaných dôkazov neexistuje
reálna obava z naplnenia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.
Konajúci súd nerešpektoval skutočnosť, ţe inštitút zatknutia moţno aplikovať
len vtedy, ak cieľ nemoţno dosiahnuť inými prostriedkami, napríklad predvolaním,
či predvedením podľa § 73 ods. 1 Trestného poriadku.
Okrem toho v čase vydania príkazu na zatknutie nebol vytýčený termín procesného
úkonu, hlavného pojednávania, na ktorom mala byť prostredníctvom zatknutia zabezpečená
účasť obvineného.
Konajúci súd v súvislosti s konaním o väzbe porušil aj právo na obhajobu a to tým,
ţe neupovedomil obhajcu dostatočne vopred na termín výsluchu pred sudcom a tak tento
nemal reálnu moţnosť na jeho obhajobu.
Absencia materiálnych podmienok väzby v tomto prípade spočíva v tom, ţe samotné
neustanovenie obţalovaného na hlavné pojednávanie, a to aj v prípade, ţe bol riadne
predvolaný, neodôvodňuje obavu, ţe sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu,
alebo trestu. Takouto skutočnosťou nemôţe byť ani dôvod, ţe obţalovaný nepreberal
predvolania na hlavné pojednávanie, alebo ţe sa riadne neospravedlnil.
Dôvodom, ţe obţalovaný neprevzal súdne zásielky a následne sa nezúčastnil
na hlavnom pojednávaní rozhodne nebola jeho snaha vyhnúť sa prebiehajúcemu súdnemu
konaniu, ale jeho dlhodobá práceneschopnosť trvajúca od 1. júna 2012.
Ţiadal preto, aby Najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby
na slobodu alternatívne pokiaľ by došiel k záveru, ţe väzobné podmienky sú splnené, prijal
jeho ponúknutý písomný sľub a prepustil ho z väzby na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku na základe
podanej sťaţnosti preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie ktoré
mu predchádzalo a zistil, ţe sťaţnosť obţalovaného nie je dôvodná.
Toto konštatovanie sa týka nielen záveru, ktorý prijal prvostupňový súd ohľadne
dôvodnosti podozrenia, ţe obţalovaný mal spáchať skutky tak, ako je uvedené v podanej
obţalobe, ale rovnako tak aj dôvodnosti útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
Pokiaľ sa týka samotnej materiálnej podmienky väzby spočívajúceho v dôvodnosti
vzneseného obvinenia za skutky, ktoré sú JUDr. M. R. kladené za vinu, tieto
sú na základe doteraz nazhromaţdených dôkazov v spisovom materiáli dostatočne preukázané
nielen výpoveďami svedkov, ale, a to predovšetkým, listinnými dôkazmi a ďalšími dôkazmi
zaloţenými v spise. V neposlednom rade aj tým, ţe na JUDr. M. R. bola uţ podaná na
Špecializovaný trestný súd pre uvedené skutky obţaloba, ktorá týmto súdom bola prijatá, čím
dôvodné podozrenie, ţe obţalovaný spáchal skutky kladené mu za vinu je ešte zosilnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ţiadne pochybenie ani pokiaľ predseda
senátu vydal na JUDr. M. R. zatýkací rozkaz, pretoţe na jeho vydanie mal splnené všetky
zákonné podmienky uvedené v § 73 ods. 1 Trestného poriadku.
Obţalovaný si dlhodobo nepreberal zásielky, nebolo mu moţné doručiť nielen
obţalobou, ale ani predvolanie na vytýčené hlavné pojednávanie. O tomto sa dozvedel z iných
zdrojov, od svojho obhajcu. Hlavného pojednávania sa však nezúčastnil, riadne a včas sa ani
neospravedlnil a dokonca napriek tomu, ţe bol informovaný svojím obhajcom o okolnostiach
zmareného hlavného pojednávania, opätovne si nepreberal zásielky súdu týkajúce sa tentokrát
uloţenej mu poriadkovej pokuty.
Obţalovaný uvádzal, ţe sa zúčastňoval ozdravného pobytu v Levoči. Uvedenú
skutočnosť však nielen súdu, ale ani svojmu obhajcovi neoznámil, napriek tomu, ţe podľa
svojho vyjadrenia s ním komunikoval a zvlášť ako osoba práva znalá musel predpokladať,
ţe mu budú doručované zásielky zo súdu, a ţe môţe tak zmariť úkony, respektíve hlavné
pojednávanie vytýčené súdom.
Uvedené okolnosti v danom prípade aj podľa názoru najvyššieho súdu preto bez
akýchkoľvek pochybností odôvodňujú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku, pretoţe v prípade, ţe by obţalovaný bol ponechaný na slobode existuje dôvodná
obava, ţe by utiekol, alebo sa skrýval, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu.
K uvedenému Najvyšší súd pre úplnosť iba dodáva, pokiaľ sa týka námietky
obţalovaného o nepreberaní zásielok a neúčasti na hlavnom pojednávaní, ktoré ospravedlňuje
svojim ochorením, ţe aj z lekárskych správ, či uţ MUDr. Z. B. alebo
aj MUDr. J. B. vyplýva, ţe obţalovaný je všestranne správne orientovaný, jeho myslenie je
len mierne spomalené, neporušené a pamäť aj intelekt sú v norme. Preto ani uvedené lekárske
správy nepodporujú obhajobné tvrdenia obţalovaného, keďţe v dôsledku jeho ochorenia -
depresie vzniknutej na podklade poţívania alkoholických nápojov objektívne si mohol
bezosporu preberať zásielky súdu a zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní, takisto ako sa
zúčastnil ozdravného pobytu.
V dôsledku uvedeného Najvyšší súd preto neprijal ani navrhnutý písomný sľub
obţalovaného, pretoţe tento by nedával záruku, ktorá by najmä z hľadiska osobnostných
pomerov u obţalovaného (poţívanie alkoholických nápojov) bola schopná nahradiť jeho
väzbu.
Pretoţe Najvyšší súd nezistil ţiadne pochybenie predsedu senátu Špecializovaného
trestného súdu pri rozhodovaní o väzbe obţalovaného JUDr. M. R., a to pokiaľ
sa týka ako formálnych, tak aj materiálnych podmienok väzby, o sťaţnosti obţalovaného
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 26. novembra 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková