Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/83/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ R. L., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. M. P., advokátkou so sídlom v B., 2/ S., a.s., so sídlom v B., IČO: X.,

proti žalovaným 1/ Z. L., bývajúcej v B., 2/ Ing. J. S., bývajúcemu v B., zastúpeného

JUDr. G. F., advokátkou so sídlom v B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o

vzájomnom návrhu žalovaného 2/ o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom

súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 23. júna 2010 sp. zn. v spojení s opravným uznesením

Krajského súdu v Bratislave z 27. apríla 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca 1/ je povinný zaplatiť do 3 dní žalovanému 2/ náhradu trov dovolacieho

konania vo výške 77,29 € k rukám JUDr. G. F., advokátky so sídlom v B..

Žalovanej 1/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 17. decembra 2008 č.k. -486

v spojení s opravným uznesením tohto súdu z 9. marca 2009 č.k. -498 rozhodol

o žalobe žalobcov a vzájomnom návrhu žalovaného 2/ tak, že určil, že kúpna zmluva uzavretá

dňa 16. októbra 1995 (ďalej len „kúpna zmluva“) medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou

a žalovaným 2/ ako kupujúcim je neplatná v časti predaja chaty nachádzajúcej sa na parcele

číslo X. – zastavané plochy a nádvoria, o výmere X. m², súp. č. X., v katastrálnom území V.

zapísanej na liste vlastníctva č. X. (ďalej len „chata“). Vo zvyšku (o určenie neplatnosti

2

kúpnej zmluvy v časti prevodu pozemkov) žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. O vzájomnom návrhu

žalovaného 2/ súd rozhodol tak, že určil, že žalovaný 2/ je vlastníkom pozemkov parc. č. X. -

záhrada o výmere X. m² a parc.č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m²,

nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. a zapísaných na liste vlastníctva č. X. (ďalej len

„pozemky“). Vo zvyšku (o určenie vlastníckeho práva žalovaného 2/ k chate a o určenie

neplatnosti zmluvy o záložnom práve k pozemkom a chate uzavretej 9. októbra 1992 medzi

žalobcom 1/ ako záložcom a žalobkyňou 2/ ako záložným veriteľom) vzájomný návrh

žalovaného 2/ zamietol; žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov v konaní

o vzájomnom návrhu žalovaného 2/. Výrok o určení o neplatnosti kúpnej zmluvy v časti

predaja chaty odôvodnil súd tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná

1/ pred uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovaným 2/ dňa 16. októbra 1995 platne ako darkyňa

uzatvorila dňa 15. júna 1992 so žalobcom 1/ a svojou dcérou Z. L. darovaciu zmluvu,

predmetom ktorej bolo darovanie ½ chaty každému z obdarovaných. Žalobca 1/ následne dňa

1. júla 1992 platne uzatvoril darovaciu zmluvu so Z. L., v dôsledku ktorej sa žalobca 1/ stal

výlučným vlastníkom spornej chaty. Keďže žalovaná 1/ previedla svoje vlastnícke právo

k chate na iné subjekty pred uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovaným 2/ dňa 16. októbra

1995, nemohla platne previesť vlastnícke právo k chate touto zmluvou, preto súd podľa § 39

v spojení s určil čiastočnú neplatnosť

kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ v časti predaja chaty. V ostatnej

časti žalobu zamietol. Vzájomnému návrhu žalovaného 2/ v časti o určenie jeho vlastníckeho

práva k pozemkom vyhovel, keď dospel k záveru, že časti kúpnej zmluvy upravujúce aj

prevod vlastníckeho práva k sporným pozemkom, nie sú neplatné. Vzájomný návrh

žalovaného 2/ v časti o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve zamietol pre nedostatok

aktívnej legitimácie žalovaného 2/, lebo nebol zmluvnou stranou a ani nepreukázal žiaden

dôvod neplatnosti tejto zmluvy. K právnemu úkonu odstúpenia žalovanej 1/ z 28. marca 2008

od kúpnej zmluvy súd po vznesení námietky premlčania žalovaným 2/ uviedol, že právo

žalovanej 1/ odstúpiť od kúpnej zmluvy sa pre márne plynutie 3 ročnej premlčacej lehoty

premlčalo, preto súd na tento jej právny úkon neprihliadal. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil

Na odvolanie žalobcu 1/ podané proti výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ktorými

súd vo zvyšku žalobu zamietol a o náhrade trov konania a na odvolanie žalovaného 2/ proti

výroku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku zamietol jeho vzájomný návrh, Krajský súd

3

v Bratislave rozsudkom z 23. júna 2010 sp. zn. v spojení s opravným

uznesením z 27. apríla 2011 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v časti

napadnutej odvolaním žalobcu 1/ ako vecne správny potvrdil ( ), odvolanie

žalovaného 2/ odmietol a žalobcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov

odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku

súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku. K námietke žalobcu 1/ týkajúcej

sa „dopisovaniu údajov o predaji chaty do kúpnej zmluvy a vybavovaniu nového súpisného

čísla chaty“ uviedol, že sa týka tej časti rozsudku, ktorá nebola napadnutá odvolaním

(o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v časti prevodu vlastníckeho práva k chate). Zároveň

poukázal na to, že dôvodom neplatnosti zmluvy v časti predaja chaty bola skutočnosť, že

žalovaná 1/ ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy so žalovaným 2/ platne previedla vlastnícke

právo k chate skôr uzavretou darovacou zmluvou na žalobcu 1/ a Z. L.. Za nedôvodnú

považoval aj námietku žalobcu 1/, že kúpna zmluva medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ bola

uzavretá v tiesni a v dôsledku toho v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaná 1/, ktorá

bola vypočutá pred odvolacím súdom, potvrdila, že k predaju nehnuteľností pristúpila v snahe

pomôcť svojmu synovi žalobcovi 1/, ktorý mal vážne finančné problémy. Dôvody, ktoré

viedli žalovanú 1/ k predaju chaty, nemôžu byť v neprospech kupujúceho, teda žalovaného 2/,

ktorý konal dobromyseľne a v konaní nebolo preukázané a ani zo strany žalobcu 1/ tvrdené,

že by žalovaný 2/ vyvíjal na žalovanú 1/ nátlak. Odmietnutie odvolania žalovaného 2/ súd

odôvodnil neodstránením nedostatku obsahových náležitostí odvolania (§ 205 ods.1 a 2

O.s.p), ktoré žalovaný 2/ neodstránil ani po výzve súdu a poučení o následkoch neodstránenia

tohto nedostatku. Rozhodnutie o trovách prvostupňového konania odvolací súd potvrdil ako

vecne správne, keďže úspech a neúspech žalobcov a žalovaných bol v prvostupňovom konaní

rovnaký. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

v spojení s vzhľadom na úspech žalovaného 2/ v odvolacom konaní.

Proti „celému“ rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca 1/ dovolanie a žiadal zmeniť

rozsudok odvolacieho súdu tak, že dovolací súd určí neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej

16. októbra 1995 medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ aj v časti, predmetom ktorej bol prevod

vlastníckeho práva k pozemkom. Namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení ( ), keď súdy nesprávne právne posúdili

dodatočné dopísanie údaju „Chata so súpisným číslom X.“ do kúpnej zmluvy, ako aj obsah

plnomocenstva zo dňa 14. augusta 1995 udeleného žalovanou 1/ jej právnej zástupkyni.

Opätovne tvrdil, že kúpna zmluva je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Súdom ďalej

vytýkal, že sa nedostatočne zaoberali zisťovaním, či kúpna cena podľa spornej kúpnej zmluvy

bola aj skutočne žalovanej 1/ uhradená a či kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve zodpovedala

vtedy reálnej cene takejto nehnuteľnosti na trhu nehnuteľností. Dovolateľ považoval za

nesprávne aj rozhodnutie o trovách konania, pretože nebola zohľadnená skutočnosť, že

žalobca 1/ ako vlastník chaty zriadil v prospech žalobkyne 2/ záložné právo k chate na

poskytnutý úver vo výške 350 000 Sk. Podvodmi zo strany žalovaného 2/ nemohla byť chata

odpredaná a z výťažku splatený úver, ktorý narástol na sumu 836 000 Sk (27 750 €).

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania považoval za nezrozumiteľné, pretože

z jeho odôvodnenia nie je možné zistiť, v čom mal žalovaný 2/ úspech, keď odvolací súd

prvostupňový rozsudok nezmenil, ale potvrdil a prvostupňovom rozsudku súd účastníkom

trovy konania nepriznal.

Žalobkyňa 2/ sa k dovolaniu žalobcu 1/ písomne nevyjadrila.

Žalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že súhlasí s obsahom dovolania a podľa

jej názoru žalovaný 2/ využil tieseň vyvolanú finančnými problémami žalobcu 1/.

Žalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalobcu 1/ ako neprípustné

odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

V danom prípade žalobca 1/ podal dovolanie proti „celému“ rozsudku odvolacieho

súdu, ktorý obsahuje: 1. výrok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

v časti napadnutej odvolaním žalobcu 1/ (ďalej len „výrok 1.“), 2. výrok, ktorým odvolací súd

odmietol odvolanie žalovaného 2/ (ďalej len „výrok 2.“) a 3. výrok o trovách konania (ďalej

len „výrok 3.“) .

I. Žalobca 1/ dovolaním napadol výrok 1. rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

nevykazuje znaky žiadneho rozsudkov uvedených v Z tohto dôvodu je zrejmé,

že dovolanie proti tomuto výroku nie je v zmysle až 3 prípustné. Pokiaľ

ide o ďalší výrok rozsudku, ktorým odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok

aj vo výroku o trovách prvostupňového konania, viď odôvodnenie v bode III. tohto

rozhodnutia.

Prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu

by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád

uvedených v Dovolací súd preto so zreteľom na skúmal,

či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z nich. Podľa je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Žalobca 1/ existenciu procesných vád konania v zmysle až g/

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť

dovolania žalobcu 1/ preto nevyplýva ani z ustanovenia

Dovolanie je žalobcom 1/ odôvodnené tiež nesprávnym právnym posúdením veci

( ) odvolacím súdom pri posudzovaní otázky (ne) platnosti kúpnej

zmluvy v časti pozemkov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe nie je ale procesnou

vadou konania v zmysle , ktorá by zakladala prípustnosť dovolania (R 54/2012).

Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali

alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad

v prejednávanej veci nejde.

II. Žalobca 1/ dovolaním napadol aj výrok 2. rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

odmietol odvolanie žalovaného 2/. K tomu treba uviesť, že prípustnosť dovolania

má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje

na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného

prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti

ktorému je dovolanie prípustné (objektívna prípustnosť dovolania je vymedzená

ustanoveniami až ). Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak

viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva

dovolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Pri skúmaní

subjektívnej stránky prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či dovolateľ bol

z procesného hľadiska negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (viď tiež R 50/1999).

So zreteľom na vyššie uvedené výrokom 2. rozsudku odvolacieho súdu nebolo

negatívne zasiahnuté do právneho postavenia žalobcu 1/ (o jeho odvolaní bolo rozhodnuté

odvolacím súdom). Z týchto dôvodov dovolací súd dovolanie žalobcu 1/ v časti smerujúcej

proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie žalovaného 2/, ako

7

podané tým, kto nie je subjektívne oprávnený podať proti tomuto výroku dovolanie, odmietol

( v spojení s ).

III. Žalobca 1/ dovolaním napadol aj výrok 3. rozsudku odvolacieho súdu o náhrade

trov odvolacieho konania. Uvedený výrok napriek tomu, že je súčasťou rozhodnutia súdu

vydaného vo forme rozsudku, má povahu uznesenia o náhrade trov konania (§ 167 ods. 1

O.s.p). Takéto uznesenie je v zmysle zaradené medzi uznesenia, v prípade

ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená. Dovolanie žalobcu 1/ by v dôsledku toho

mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré

sú uvedené v (R 117/1999). Keďže v konaní, ako už vyššie dovolací súd uviedol,

nedošlo k niektorej z vád zmätočnosti konania podľa , nie je dovolanie ani proti

uzneseniu o náhrade trov odvolacieho konania prípustné.

Niektoré formulácie zvolené v dovolaní nasvedčujú tomu, že žalobca 1/ namieta

nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu vo výroku o trovách odvolacieho

konania. Pre tento prípad Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že na posúdenie

prípustnosti dovolania – aj z aspektov – je zásadne príslušný dovolací

súd (viď ). Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho

rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Názor zaujatý v uvedenom judikáte je opodstatnený

aj v prejednávanej veci a dovolací súd nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Možno preto

uzavrieť, že žalobcom 1/ namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo výroku o trovách

odvolacieho konania prípustnosť dovolania nezakladá.

Dovolaním žalobcu 1/ je napadnutý aj potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu

o trovách prvostupňového konania. Ako už bolo vyššie uvedené, prípustnosť dovolania

je v takomto prípade v zmysle výslovne vylúčená. Existencia vád v zmysle

zistená v konaní nebola, preto bolo potrebné dovolanie aj v tejto časti ako

neprípustné odmietnuť.

IV. Keďže v prejednávanej veci prípustnosť dovolania žalobcu 1/ nemožno vyvodiť

z až 3 , a ani z , Najvyšší súd Slovenskej

republiky odmietol jeho dovolanie podľa v spojení s

písm. b/, c/ Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej

správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní boli procesne úspešní žalovaní 1/ a 2/, z ktorých si právo

na náhradu trov konania uplatnil iba žalovaný 2/ a tieto aj vyčíslil. Dovolací súd žalovanému

2/ v zmysle v spojení s a priznal

náhradu trov konania spočívajúcu v odmene za 1 úkon právnej služby poskytnutej

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo 6. júla 2011 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa

§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 57 €, čo s náhradou výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu

[§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 €)] a daňou z pridanej hodnoty [§ 18 ods. 3 vyhlášky

(t.j. 12,88 €)], predstavuje spolu 77,29 €. Dovolací súd nepriznal žalovanej 1/ náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. novembra 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková