Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/41/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 27. novembra 2012 v trestnej veci odsúdeného D. Š.

pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o sťažnosti

odsúdeného D. Š. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 15. novembra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného D. Š. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Sťažnosťou napadnutým uznesením zo dňa 15. novembra 2012, sp. zn.

BB-3T 18/2010, samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. nariadil u odsúdeného D. Š. výkon trestu odňatia slobody

vo výmere 2 (dva) roky, ktorý bol odsúdenému uložený trestným rozkazom samosudcu

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn.

BB-3T 18/2010, zo dňa 30. júna 2010 za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Tr. zák. a za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1

písm. d/ Tr. zák.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd odsúdeného zaradil pre výkon trestu do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal priamo do zápisnice po vyhlásení uznesenia na verejnom

zasadnutí odsúdený D. Š., po porade so svojím obhajcom sťažnosť (č.l. 145), ktorú

do termínu konania neverejného zasadnutia bližšie neodôvodnil.

2

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený,

podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti

ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého

uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného D. Š. nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že vyššie zmieneným trestným

rozkazom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn.

BB-3T 18/2010, zo dňa 30. júna 2010 bol D. Š. uznaný vinným z prečinu podplácania podľa

§ 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (skutok uvedený pod bodom 1/) a z prečinu marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. (skutok uvedený

pod bodom 2/) na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v predmetnom rozhodnutí.

Bol mu za to uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným

odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov a taktiež mu bol uložený trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu štyroch rokov. Skúšobná

doba začala odsúdenému plynúť dňa 16. júla 2010.

V zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život

a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví,

že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu

skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať

podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal

príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,

b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie

prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku l, alebo

c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti

uvedené v § 51 ods. 3 a ods. 4 Tr. zák., smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

Inštitút podmienečného odsúdenia na trest odňatia slobody vychádza z predpokladu,

že už samotné odhalenie trestného činu, trestné stíhanie páchateľa, negatívne zhodnotenie

3

jeho osoby a jeho konania odsudzujúcim rozsudkom, či hrozba eventuálneho budúceho

výkonu trestu odňatia slobody by mali mať sami o sebe tak z hľadiska individuálnej

ako aj generálnej prevencie rovnaké účinky, ktoré by inak mal výkon nepodmienečného trestu

odňatia slobody. Podmienečným odsúdením súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu

dáva možnosť, aby sa sám svojím chovaním, bez izolácie od spoločnosti pričinil o to,

že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody nebude nariadený. Tohto výsledku

však odsúdený môže dosiahnuť len skutočnosťou, že bude v skúšobnej dobe, určenej mu

pre túto príležitosť súdom, viesť riadny život.

Avšak v danom prípade najvyšší súd konštatuje, že odsúdený Š. nepreukázal v rámci

plynúcej skúšobnej doby polepšenie, ani to, že by začal viesť riadny život. Naopak, ako to

vyplýva aj zo spisového materiálu a ako to aj konštatoval súd prvého stupňa, svojím konaním

dal podnet na premenu podmienečného odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody.

V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý

v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi podrobne uviedol, pre ktoré skutočnosti nepovažoval

nariadenú skúšobnú dobu na osvedčenie sa odsúdeného za osoh prinášajúcu, s jeho závermi

sa najvyšší súd stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.

Rovnako správne a v súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd,

keď odsúdeného Š. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/

Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže odsúdený

pred spáchaním predmetných trestných činov, za ktoré bol odsúdený týmto súdom, nebol ešte

vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Na dôvažok najvyšší súd poznamenáva, že nezistil pochybenie prvostupňového súdu

ani z hľadiska procesného, a to najmä v súvislosti s nariadeným zatknutím odsúdeného

pre skutočnosť, že sa vyhýbal trestnému konaniu. Potom, ako bol odsúdený predvedený

po jeho zatknutí pred samosudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica a po jeho výsluchu bolo rozhodnuté o jeho vzatí do väzby, bol mu následne

opatrením ustanovený obhajca (č.l. 138-139), keďže v zmysle

jeho vzatím do väzby nastal dôvod pre povinnú obhajobu. Na verejnom zasadnutí

prvostupňového súdu, ktoré sa konalo dňa 15. novembra 2012 a na ktorom bolo rozhodnuté

o neosvedčení sa odsúdeného, bol prítomný aj obhajca odsúdeného Š. (č.l. 143).

4

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 27. novembra 2012

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová