Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a2b/386224.64a169.pdf
PDF · 161 KB
No categories available
4Tdo/66/2012
N a j v y š š í s ú d 4 Tdo 66/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí 27. novembra 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému
M. K. , pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o dovolaní
obvineného, podanom prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. P. V., proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2012, sp. zn. 4To 28/2012, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. K. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 12. decembra 2011, sp. zn. 3T 91/2011, bol
obvinený M... K. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
dňa 28. augusta 2010 v čase okolo 04.15 hod. v M. na Z. ulici pred budovou daňového
úradu po tom, ako svojím osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia, ev. č. B., čiernej
farby, zablokoval osobné motorové vozidlo zn. Fiat Punto, ev. č. M., čiernej farby, riadené
svedkyňou L. Š., zastavil, a následne vystúpil z vozidla, pristúpil k vozidlu vedenému
svedkyňou Š., v ktorom sedel aj poškodený J. F., otvoril dvere na strane spolujazdca a snažiac
sa vytiahnuť poškodeného F. von z vozidla tohto chytil, čo sa mu však nepodarilo, a následne
držiac v ruke nôž poškodeného F. fyzicky napadol, pričom poškodený sa útokom obvineného
miereným do hornej časti tela bránil vykrývaním týchto bodnutí rukami a kopaním smerom
do tela obvineného, pričom však obvinený opakovane nožom zasiahol poškodeného F. najmä
do oblasti rúk a nôh, pričom sa poškodenému opakovane vyhrážal zabitím kričiac naňho
„zabijem ťa!“, následkom čoho utrpel poškodený J. F. reznú ranu na ľavom predlaktí veľkosti
4 cm zasahujúcu do podkožia, reznú ranu v hornej tretine vonkajšej plochy pravého
predkolenia veľkosti 4 cm prenikajúcu celým podkožím a svalovou pokrývkou, reznú ranu
v hornej tretine vnútornej plochy pravého predkolenia tvaru písmena „L“ veľkosti ramien
4 cm a 2 cm zasahujúcu pod svalovú pokrývku, reznú ranu v dolnej tretine zadnej a bočnej
plochy pravého predkolenia veľkosti 2 cm, reznú ranu na dolnej tretine bočnej plochy pravého
predkolenia tvaru písmena „L“ s ramenami veľkosti 7 cm a 4 cm, prerezanie šľachy dlhého
ihlicového svalu pravého predkolenia, neúplné prerezanie šľachy krátkeho ihlicového svalu
pravého predkolenia, poškodenie funkcie povrchovej vetvy ihlicového nervu pravého
predkolenia a reznú ranu na dolnej tretine zadnej plochy ľavého predkolenia veľkosti 6 cm
zasahujúcu pod svalovú pokrývku, čo si vyžiadalo chirurgické zošitie rán a následnú
nemocničnú hospitalizáciu.
Za to mu bol podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 2, § 41 ods. 1, § 38
ods. 4, § 37 písm. h/ Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodeného J. F., nar. X., trvale bytom M.
č. X., s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Na podklade odvolania obvineného a okresného prokurátora proti prvostupňovému
rozsudku Krajský súd v Bratislava uznesením zo 7. júna 2012, sp. zn. 4To 28/2012, podľa
§ 319 Tr. por. odvolania obvineného a okresného prokurátora zamietol.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený M... K. písomným
podaním z 27. augusta 2012 (doručenom súdu prvého stupňa 28. augusta 2012)
prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. P. V. dovolanie.
Dovolateľ sa ním domáhal zrušenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave s tým,
aby dovolací súd vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa podané
dovolanie opiera, zrušil aj jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Malacky a prikázal
tomuto súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Uviedol, že je pravdou, že zastavil pred autom, ktoré viedla jeho bývalá priateľka L. Š.
a v ktorom sedel aj jej vtedajší priateľ J. F.. Tento gestikuloval, akoby mu chcel niečo
povedať a po príchode k autu videl, že dvere na strane spolujazdca už boli otvorené
a poškodený, ktorý nebol pripútaný, ho kopol do oblasti hrudníka. Na to si začali navzájom
nadávať a pobili sa. Videl, že poškodený mal v ruke nôž, čepeľou ktorého mu spôsobil
zranenie na ruke. Nepamätal si, či sa počas bitky zmocnil noža, vedel iba, že bitka skončila
po tom, čo ich od seba rozdelil T. K.. Vec neoznámil, pretože celú vzniknutú situáciu
považoval za vyrovnávanie účtov medzi chlapmi, ktorí súperia o priazeň jednej ženy.
Ďalej poukázal na to, že pravdivosť ním uvádzaných skutočností dokazuje aj výpoveď
svedka K., ktorý potvrdil, že ho videl s poškodeným zápasiť a že na poškodenom nevidel
žiadne zranenia. Nevidel ani, aby držal (obvinený) v ruke nôž. Svedkyňa L. Š. pritom
potvrdila, že poškodený nosil v aute nôž, ktorý vybral z prepážky a následne sa s ním začal
biť. Tiež uviedla, že poškodený ju mal inštruovať, ako má vypovedať na polícii,
kde vedome klamala a potvrdila aj, že poškodený vôbec nebol od krvi a tričko si rezal sám
v nemocnici.
Konštatoval, že súd prvého stupňa v dostatočnej miere neprihliadol na okolnosti, ktoré
mohli ovplyvniť pravdivosť výpovedí poškodeného F. a neprihliadol na všetky okolnosti,
ktoré môžu vplývať na jeho hodnovernosť. Navyše poškodený nemal záujem na správnom
zistení skutkového stavu veci, čo potvrdzuje aj výpoveď svedka npor. Ľ. P., ktorý uviedol,
že po vznesení obvinenia ho kontaktoval poškodený s tým, že on a jeho priateľka „chcú
zmeniť výpoveď,“ pretože páchateľ bol len jeden a s druhým útočníkom sa finančne vyrovnal.
Aj výpoveď znalca MUDr. M. V. potvrdzuje, že zranenia poškodeného vznikli
pôsobením ostrého podlhovastého predmetu, a to dlhšou ostrejšou časťou čepele, pričom išlo
iba o rezné rany, nakoľko znalec vylúčil, aby poranenia vznikli bodaním.
Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj svedkyňa A. F., matka poškodeného, ktorá
potvrdila, že v nemocnici zobrala tričko svojho syna, avšak k jeho poškodeniu sa nevedela
presne vyjadriť. Uviedla, že polícia sa o tričko začala zaujímať až počas jeho prania, a preto
okolnosť, že toto tričko nebolo zaistené a preskúmané, hoci mohlo poskytnúť skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, nemôže byť využitá v jeho neprospech.
Podľa ustanovení Trestného poriadku postupujú súdy tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a v prípade, že existujú pochybnosti, ktoré
nie je možné odstrániť ďalším dokazovaním, nemožno prijať záver o vine stíhanej osoby.
Zásada voľného hodnotenia dôkazov je nevyhnutným prostriedkom pre náležité zistenie
skutkového stavu veci, avšak nemôže byť prejavom ľubovôle, ani prejavom neobmedzenej
moci, ale ide o proces podliehajúci tiež pravidlám formálnej logiky.
Súdy v dostatočnej miere neprihliadli na okolnosti, ktoré pravdivosť výpovedí
poškodeného a osoby, ktorá je s ním rodinnom pomere, mohli ovplyvniť a neprihliadli
na všetky okolnosti, ktoré na hodnovernosť môžu vplývať. Hodnovernosť výpovedí je pritom
potrebné hodnotiť nie len s prihliadnutím na proces ich vytvárania, ktorý prebieha
vo viacerých fázach, ale aj s prihliadnutím na okolnosti možnej predpojatosti k osobám.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného
na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Malacky a poškodenému J. F., pričom žiadna
z procesných strán, ktorá by mohla byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknutá,
sa k nemu v súdom určenej lehote nevyjadrila.
Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu
je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369
ods. 2 písm. b/ Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie
súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 373 Tr. por. ako aj obsahové náležitosti uvedené
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,
že dovolateľom namietaný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
v posudzovanom prípade splnený nebol.
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť
zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).
Z tohto ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia,
na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť
skutkových zistení ani nesprávne hodnotenie dôkazov a podobne.
Rozsah prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu je vždy vymedzený len dovolacím
dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané. Dovolanie ani prostredníctvom tohto dovolacieho
dôvodu nenahradzuje riadne opravné prostriedky, ani iné mimoriadne opravné prostriedky,
ktorých uplatnením možno riešiť niektoré nedostatky v skutkových zisteniach. Skutkový stav
je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná
okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, teda či sú právne
kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.
V rámci tohto dovolacieho dôvodu je teda vylúčené uplatňovanie námietok proti
skutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť alebo neúplnosť, či už v dôsledku nevykonania
potrebného dokazovania alebo nesprávneho hodnotenia dôkazov. Vo vzťahu k zistenému
skutku možno namietať iba to, že tento mal byť posúdený ako iný trestný čin, resp. že skutok
nevykazuje znaky žiadneho trestného činu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým zdôrazňuje, že obsah konkrétne
uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu
dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie
len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci
v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu,
ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Obvinený M... K. v podanom dovolaní namietal výlučne iba skutkové okolnosti
a hodnotenie dôkazov, pričom dovolací súd zistil, že obsah podaného dovolania je takmer
identický s obsahom odvolania, a preto poukazuje na to, že skutkové zistenia
a preskúmavanie ich správnosti je vecou prvostupňového a odvolacieho súdneho
konania, nie konania o dovolaní, pretože dovolací súd ex lege nemá právo skúmať
správnosť a úplnosť zisteného skutku a tento meniť.
Na podklade tohto dovolacieho dôvodu nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť
a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 5 Tr. por., ani preverovať úplnosť vykonaného
dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr. por., pretože
to sú otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom.
Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera
o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. len z toho hľadiska, či skutok,
z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený
tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá
sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne
alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,
že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou
ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú
obavu, a takýto čin spácha závažnejším spôsobom konania, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až tri roky.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že skutková veta tak, ako bola
ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestných činov, z ktorých bol obvinený právoplatne
uznaný za vinného a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými
ustanoveniami hmotného práva. Zistený skutkový stav bol správne právne kvalifikovaný,
pretože obvinený M... K. svojím konaním naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej
podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade splnený
nebol, a preto vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí spôsobom uvedeným vo výroku
tohto uznesenia.
Navyše dovolací súd poukazuje na to, že krajský súd postupoval správne a v súlade
so zákonom, keď odvolanie prokurátora týkajúce sa vypustenia právnej kvalifikácie konania
obvineného M. K. aj ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zák. zamietol, a to s poukazom na vylúčenie jednočinného súbehu trestného činu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. k trestnému činu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu subsidiarity. Rovnako aj uložený
trest považoval za zákonný, správny, primeraný a v konečnom dôsledku aj spravodlivý,
a skutočnosť, že obvineného od páchania ďalšej trestnej činnosti neodradil podmienečný trest
odňatia slobody uložený mu skôr v inej trestnej veci, bola súdom prvého stupňa zohľadnená
v uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. novembra 2012
JUDr. Emil B dž o ch , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová