Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
539/386530.b52463.pdf
PDF · 112.01 KB
No categories available
2Tdo/61/2012
Najvyšší súd 2 Tdo 61/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom
27. novembra 2012 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča
a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenej I.
M., pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára
2006 a iné, o dovolaní obvinenej I. M. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 3. novembra
2011, sp. zn. 4To/65/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej I. M.sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 23. júna 2011, č. k. 5T/74/2005-745, bola
obvinená I. M. uznaná vinnou zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1,
3 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“) v jednočinnom súbehu s
trestným činom skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1
písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v období od 26. novembra 2001 do 4. augusta 2003 v predajni N. u B. na ul. F. v N.
zapísala v dôsledku úmyselných chýb v sčítaní do pokladničnej knihy v neprospech predajne
rozdiel medzi príjmami a výdajmi, ktorý nezodpovedal fyzickému stavu dennej tržby
v pokladni, čím znížila účtovný zostatok v pokladni o sumu 102.849,80 Sk (3.413,99 Eur),
ktorú sumu súčasne z pokladne vzala a v období od 13. decembra 2000 do 28. februára 2003
zapísala do pokladničnej knihy predajne fyzický stav finančnej hotovosti prevzatej od
zákazníkov za odobratý tovar v nižšej hodnote ako prevzala na základe pokladničného
dokladu, pričom rozdiel si ponechala a použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila škodu vo
výške 157.820,50 Sk (5.238,68 Eur), čím celkovo poškodeným Ing. M. V., J. B. a E. S.
spôsobila škodu vo výške 260.670,30 Sk (8.652,67 Eur).
Okresný súd za to obvinenej uložil podľa § 248 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1
Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, pričom podľa § 58 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. jej súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák.
jej určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. por.“)
bola obvinená zaviazaná uhradiť poškodenej Ing. M. V., súkromnej podnikateľke s
obchodným menom Ing. M.... V., N. U B. s miestom podnikania N., F., IČO: X. spôsobenú
škodu vo výške 8.652,67 Eur.
Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú Ing. M. V., súkromnú podnikateľku s
obchodným menom Ing. M.... V., N. U B. s miestom podnikania N., F., IČO: X. so zvyškom
jej nároku na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podala odvolanie obvinená.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom z 3. novembra 2011, č. k.
4To/65/2011-780 podľa § 258 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a podľa § 259 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obvinenú I. M. uznal vinnou zo
spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe,
že
ako osoba poverená na základe pracovnej zmluvy z 13. mája 1996 na preberanie
finančnej hotovosti za odobratý tovar od zákazníkov predajne N. u B. v období od 26.
novembra 2001 do 4. augusta 2003 v predajni N. u B. na ul. F. v úmysle seba obohatiť
zapísala do pokladničnej knihy predajne súčet prijatej finančnej hotovosti v nižšej hodnote
než bol skutočný súčet prijatej finančnej hotovosti, čím znížila účtovný zostatok o sumu
102.849,- Sk (3.413,99 Eur), ktorú sumu súčasne z pokladne vzala a použila pre vlastnú
potrebu a v období od 13. decembra 2000 do 28. februára 2003 v úmysle seba obohatiť
zapísala do pokladničnej knihy predajne N. u B. fyzický stav finančnej hotovosti, ktorú
prevzala od zákazníkov predajne za odobratý tovar v nižšej hodnote, ako skutočne prevzala
na základe pokladničného dokladu a rozdiel vo výške 157.820,50 Sk (5.238,68 Eur) použila
pre vlastnú potrebu a týmto konaním spôsobila poškodeným Ing. M. V., J. B. a E. S. škodu
vo výške 260.670,30 Sk (8.652,67 Eur).
Krajský súd za to obvinenej uložil podľa § 250 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody
v trvaní 1 rok, pričom podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. jej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. jej určil skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. bola obvinená zaviazaná uhradiť poškodenej
Ing. M. V., súkromnej podnikateľke s obchodným menom Ing. M.... V., N. U B. s miestom
podnikania N., F., IČO: X. spôsobenú škodu vo výške 8.652,67 Eur.
Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú Ing. M. V., súkromnú podnikateľku s
obchodným menom Ing. M.... V., N. U B. s miestom podnikania N., F., IČO: X. so zvyškom
je nároku na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podala obvinená prostredníctvom svojho
obhajcu 6. augusta 2012 dovolanie. V jeho odôvodnení uviedla ako dovolací dôvod uvedený
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., t.j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia.
Obvinená argumentuje nasledovne:
„Mám za to, že súd I. stupňa, ako aj odvolací súd nesprávne posúdili zistený skutkový
stav, nakoľko skutok, ktorý mi je kladený za vinu, bol kvalifikovaný oboma súdmi ako trestný
čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin. Mám za to, že dokazovaním v prípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že došlo k spáchaniu skutku tak,
ako je to uvedené. Nikdy som nepopierala, že ako predavačka – podľa pracovného zaradenia,
na základe pracovnej zmluvy som zastupovala pokladničku len v čase jej neprítomnosti, som
omylom alebo v dôsledku neskúsenosti a nezaškolenia nesprávne uviedla zápisy
v pokladničnej knihe a to s poukazom na všetky okolnosti uvedené v mojej výpovedi, (pričom
som nebola hmotne zodpovedná za pokladnicu), čím došlo k chybnému sčítaniu, no nebolo
vôbec preukázané, že by som sa na škodu cudzieho majetku obohatila, alebo uviedla iného
do omylu a spôsobila tak týmito chybnými zápismi do pokladničnej knihy akúkoľvek škodu
tak, ako sa uvádza v skutku, ktorý mi je kladený za vinu, v rozhodnutiach súdu I. stupňa, ako
aj odvolacieho súdu.
Samotným dokazovaním skutkového stavu bolo preukázané iba to, že som
v pokladničnej knihe uviedla nesprávne sumy finančnej hotovosti, čiže išlo iba o sčítacie
chyby. Iný relevantný záver zo zadovážených dôkazov nevyplýva, a to aj napriek tomu,
že som prostredníctvom návrhov svojho obhajcu podávala návrh na vykonanie ďalších
dôkazov, aby boli zadovážené ďalšie listinné dôkazy, ktoré by preukázali, či v skutočnosti
došlo v predajni „N. u B.“ v N. na ul. F. v priebehu rokov 2001 až 2003 k vzniku akejkoľvek
škody......
Poukazujem aj na skutočnosť, že ani samotný znalecký posudok Doc. Ing. M. K.,
PhD. a jeho doplnenie vôbec nepreukazuje, že by došlo k spôsobeniu akejkoľvek škody
v predajni....Jeho znalecký posudok iba potvrdzuje, že pri zápisoch súčtov prijatej finančnej
hotovosti do pokladničnej knihy boli chyby.
Okresný súd Nitra dokonca mnou navrhované zásadné dôkazy, preukazujúce, či sa
skutok stal alebo nestal, ako napr. vykonať porovnanie mesačných uzávierok pri vratke DPH
s pokladničnou knihou a peňažným denníkom – zamietol. Keďže Krajský súd v Nitre
na verejnom zasadnutí nezabezpečil žiadne nové dôkazy konštatujem, že súdy si
pre rozhodovanie nezabezpečili základné dôkazy, ktoré by preukazovali, či vôbec došlo
k vzniku akejkoľvek škody. ... Skutkový stav je taký, že možno iba skonštatovať, že som
pochybila pri zápisoch do pokladničnej knihy, no nie je ničím preukázané, že by som
spôsobila týmito chybnými zápismi akúkoľvek škodu a tiež niekoho uviedla týmto do omylu.
Neexistuje žiadny dôkaz (napr. výpoveď svedkov, audiovizuálne zábery a pod.), ktorý
by preukazoval, že som vzala z pokladnice predajne ...finančné prostriedky v hodnote
260.670,30 Sk (8.652,67 Eur).
Zo skutkového stavu podľa môjho názoru jednoznačne vyplýva, že nebola preukázaná
žiadna škoda na cudzom majetku ako jeden zo základných znakov trestného činu podvodu
podľa § 250 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Taktiež zo skutkového stavu nevyplýva,
že by došlo z mojej strany k úmyselnému konaniu za účelom inú osobu úmyselne uviesť
do omylu alebo úmyselnému využitiu omylu iného a už vôbec v danom prípade nedošlo
k žiadnemu obohateniu. Čo sa týka výšky škody, ktorá je tiež jedným zo základných znakov
trestného činu podvodu, z ničoho nevyplýva, že by došlo k vzniku akejkoľvek škody.“
Z uvedených dôvodov obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
v zmysle § 383 Tr. por. určil termín verejného zasadnutia, na ktorom v zmysle § 386 ods. 1
Tr. por. vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento
dôvod opiera a zároveň zruší napadnuté rozhodnutie a sám rozhodne o mojom oslobodení
spod obžaloby.
K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Nitra, ktorá navrhla toto
zamietnuť.
Najvyšší súd, ako súd dovolací, primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368
ods. 1, 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.
a § 373 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3
Tr. por.), po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a označuje
chyby konania a dôvod dovolania (§ 374 Tr. por.). Zároveň však na neverejnom zasadnutí
nariadenom podľa § 381 Tr. por. dospel k záveru, že nie je splnený dovolací dôvod uvedený
v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (ani žiaden iný).
Z odôvodnenia dovolania je zrejmé, že obvinená napriek tomu, že v úvode konštatuje
nesprávne právne posúdenie zisteného skutku, v celom dovolaní namieta predovšetkým
zistený skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní
vyhodnotili vykonané dôkazy v jej neprospech.
V prvom rade je potrebné uviesť, že tieto argumenty obvinenej stoja mimo
uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože dovolacím
dôvodom v tomto prípade môže byť len skutočnosť, že rozhodnutie je založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd
nemôže skúmať a meniť. V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu je možné účinne
namietať právne vady, ale nie je možné účinne namietať vady skutkové, t.j. nie je prípustné
namietať, že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne
a neúplne.
Dovolacie námietky obvinenej sa v tomto smere nedotýkali právneho posúdenia
zisteného skutku, ale naopak spochybňovali skutkové závery súdov prvého a druhého stupňa
a subjektívne kritizovali hodnotenie dôkazov doteraz vo veci konajúcimi súdmi („Mám za to,
že dokazovaním v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané,
že došlo k spáchaniu skutku tak, ako je to uvedené.“; „Skutkový stav je taký, že možno iba
skonštatovať, že som pochybila pri zápisoch do pokladničnej knihy, no nie je ničím
preukázané, že by som spôsobila týmito chybnými zápismi akúkoľvek škodu a tiež niekoho
uviedla týmto do omylu.“), čo nezodpovedá tomuto uplatnenému dovolaciemu dôvodu (a ani
žiadnemu inému).
V posudzovanom prípade skutok tak ako bol zistený súdmi bol v rozhodnutí súdu
druhého stupňa správne posúdený ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zák.
Pokiaľ dovolateľka namieta, že zo skutkového stavu nevyplýva, že by došlo
z jej strany k úmyselnému konaniu, tak táto skutočnosť je jednoznačne uvedená v skutkovej
vete rozsudku súdu druhého stupňa (ktorá bola odvolacím súdom upravená): „...v úmysle seba
obohatiť...“. Tu ako už bolo niekoľkokrát uvedené dovolací súd do zisteného skutku
nezasahuje. K argumentácii obvinenej o nespôsobení škody je treba uviesť, že ide o námietku
skutkového zistenia, nie námietku právnej kvalifikácie.
Ďalej obvinená kritizuje, že Okresný súd Nitra ňou navrhované zásadné dôkazy, ktoré
mali preukázať, či sa skutok stal alebo nestal, zamietol. K tomu možno poznamenať, že právo
obvinenej na obhajobu (ak bolo porušené, potom treba aplikovať dovolací dôvod uvedený
v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) spočíva aj v navrhovaní dôkazov v zmysle § 34 ods. l, § 44
ods. 2 Tr. por. Tomu potom zodpovedá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu
zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto
návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať
nebudú (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Tdo/45/2009
uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 7/2011), čo v danom prípade dodržané bolo.
So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por., dovolací súd musel dovolanie obvinenej I. M. podľa § 382 písm. c/
Tr. por., na neverejnom zasadnutí, odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. novembra 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková