Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/64/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci obvineného E. H. pre trestný čin ohovárania podľa § 206 ods. 1 Tr. zák. v znení

účinnom pred 1. januárom 2006 na neverejnom zasadnutí 27. novembra 2012 v Bratislave

o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2012, sp. zn.

, podľa , a , takto

rozhodol:

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2012, sp. zn. ,

bol z dôvodu uvedeného v porušený zákon v ustanoveniach

Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006 a

v neprospech

obvineného E. H..

Toto uznesenie sa zrušuje.

Zrušujú sa aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd) podľa § 319

zamietol odvolanie obžalovaného E. H. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III

z 26. septembra 2011, sp. zn. .

Rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný H. uznaný za vinného z trestného činu

ohovárania podľa § 206 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku na tom skutkovom

základe, že

dňa 06. 04. 2005 v čase o 09:00 hod., v pojednávacej miestnosti Okresného súdu

Bratislava III v Bratislave, Sadová č. 2, na hlavnom pojednávam v jeho trestnej veci sp. zn.

za prítomnosti predsedu senátu, členov senátu, jeho obhajcu, ako aj ďalších tam

prítomných osôb na svoju obhajobu na adresu prítomnej prokurátorke JUDr. A. J. uviedol, že

prokurátorka si toto vymyslela, je to vykonštruovaná obžaloba, sama celkovú obžalobu

zdramatizovala, aby jeho osobu mohla pretlačiť pred súd, celé to malo majetkové pozadie,

ktoré ho stálo 10 miliónov korún, manželka ho okradla o rodinný dom a z tohto mala profit

pani prokurátorka, vzala úplatok 500 000,-Sk.

Za uvedený trestný čin súd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa § 206 ods. 1

Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov,

ktorého výkon podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku mu

podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku určil

skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním

obhajcu, doručeným okresnému súdu 3. augusta 2012.

Ako právny dôvod dovolania ( ) uviedol dôvod podľa

písm. i/

Vecne ( ) namieta (obsahovo) v dovolacom podaní, že skutok

nebol okresným súdom správne zistený, keďže prijatie úplatku prokurátorkou uviedol

na hlavnom pojednávaní ako „údajne“ nastalú okolnosť, ktorú mu povedala manželka.

Trestné stíhanie je neprípustne, keďže konanie vedené proti nemu pre ten istý skutok

bolo zastavené uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I, a to 22. septembra

2010 pod sp. zn. .

Ďalej dovolateľ namieta nesprávnosť právnej kvalifikácie všeobecne, ako aj z hľadiska

zániku trestnosti činu, keďže ustanovenie § 154 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom v čase

spáchania činu nebolo obsahovo prevzaté do v znení účinnom

od 1. januára 2006 a štátny orgán už od tohto dátumu nie je proti obžalobou tvrdeným

slovným útokom chránený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377

) po preskúmaní veci zistil, že nie je dôvod na odmietnutie ani zamietnutie dovolania,

ktoré je z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku dôvodné, aj keď nie

vo všetkých namietaných okolnostiach.

Námietky týkajúce sa nesprávneho zistenia skutkového stavu vo vzťahu k zneniu

prednesu obvineného (obžalovaného) na hlavnom pojednávaní 6. apríla 2005 nie sú

v dovolacom konaní preskúmateľné, keďže v zmysle správnosť

a úplnosť zisteného skutku nemôže dovolací súd skúmať ani meniť.

Na rozdiel od odvolacieho konania, kde sa skúmajú aj otázky dokazovania,

v dovolacom konaní sa z dôvodov uvedených v preskúmavajú len otázky

aplikácie hmotného a procesného práva. Porušenie tohto princípu extenzívnym výkladom

ustanovenia by znamenalo aj porušenie ústavného princípu

konania štátneho orgánu len v rozsahu ustanovenom zákonom (Čl. 2 ods. 2 Slovenskej

republiky), a to prisvojením si dovolacím súdom prieskumného oprávnenia, ktoré mu podľa

zákona nielen nepatrí, ale prieskum v tomto rozsahu je mu zákonom výslovne zakázaný.

Neprípustnosť trestného stíhania proti obvinenému (čo by zakladalo dôvod dovolania

podľa ), a to pre predchádzajúce právoplatné rozhodnutie vydané

v konaní vedenom proti obvinenému pre ten istý skutok ( ), nie je

možné konštatovať. Ako je uvedené aj vo vyjadrení prokurátora k dovolaniu, zastavenie

trestného stíhania uznesením je z 22. septembra 2009 sa týka iného konania E. H., tvoriaceho

čiastkové útoky toho istého (spolu so žalovaným konaním) pokračovacieho trestného činu

podľa § 154 ods. 2 a § 206 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006 (ako je toto

konanie popísané a kvalifikované v uznesení o vznesení obvinenia a následne v uznesení

o zastavení trestného stíhania). Vzhľadom na ustanovenia § a ods. 2

netvorí uvedené rozhodnutie prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 9 ods. 1 písm.

e/ vo vzťahu k ďalšiemu čiastkovému útoku pokračovacieho trestného činu, ktorý je

oddelene špecifikovaný v uznesení o vznesení obvinenia a je predmetom podanej obžaloby

v preskúmavanej veci a následne dovolaním napadnutého odsudzujúceho rozsudku – konanie

zo 6. apríla 2006 (resp. mohlo by ísť o taký čiastkový útok, ktorý je aj samostatne trestným

činom, ak by súdom zistený skutok napĺňal jeho zákonné znaky, čo je bližšie vysvetlené

v ďalšej časti tohto odôvodnenia ).

Námietka dovolateľa, že došlo k zániku trestnosti činu, je dôvodná len čiastočne,

teda aj po redukcii skutku o časť kritických vyjadrení obvineného by mohlo ísť o trestný čin,

ak by bola splnená ďalej popísaná podmienka.

Podľa § 206 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006, kto o inom

oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť

u spoluobčanov, najmä poškodiť ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť

mu inú vážnu ujmu, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

Podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom od 1. januára 2006, kto o inom oznámi

nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov,

poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú

vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. septembrom 2003 kto hrubo urazí

alebo ohovorí verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci alebo pre tento výkon, potresce

sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.

Podľa § 154 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006, kto hrubo urazí

alebo ohovorí štátny orgán pri výkone jeho právomoci alebo pre tento výkon, potresce

sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.

Úprava obdobná ustanoveniam §§ 156 ods. 3 a 154 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom

pred 1. septembrom 2003, resp. pred 1. januárom 2006 nebola do

v neskoršom znení () zakomponovaná.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom od 1. januára 2006 trestnosť činu

sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase

medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť

činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Podľa § 84 Tr. zák. v znení účinnom od 1. januára 2006 trestnosť činu, ktorý mal

v čase spáchania znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona,

zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je trestným činom.

Na základe uvedeného je potrebné vyvodiť nasledujúce závery:

Ohováranie verejného činiteľa (§ 156 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom

pred 1. septembrom 2003) a ohováranie štátneho orgánu (§ 154 ods. 2 Tr. zák. v znení

účinnom pred 1. januárom 2006) pri výkone právomoci alebo pre túto právomoc, nie je

po uvedených dátumoch trestným činom spáchaným voči osobe vykonávajúcej právomoc

orgánu verejnej moci. To však platí len vtedy, ak páchateľom oznámený nepravdivý

znevažujúci údaj spočíva v spôsobe výkonu dotknutej právomoci (ide o princíp zvýšenej

miery tolerancie verejne činných osôb voči kritike za výkon funkcie). Ak taký (osobne

znevažujúci alebo dokonca k trestnému stíhaniu páchateľom označenej osoby smerujúci) údaj

na výkon právomoci nadväzuje, ale do tohto výkonu nepatrí, môže ísť v zmysle oboch

trestnokódexových úprav o (iný než vyššie uvedený) trestný čin, ak sú naplnené jeho zákonné

znaky (krivé obvinenie podľa § 345 Tr. zák., resp. § 174 Tr. zák. v znení účinnom

pred 1. januárom 2006, ohováranie podľa § 373 Tr. zák., resp. § 206 Tr. zák. v znení účinnom

pred 1. januárom 2006).

Hrubá urážka verejného činiteľa alebo štátneho orgánu bola v tých istých

súvislostiach (vypustenie vyššie uvedených ustanovení, resp. ich nenahradenie obsahovo

zhodnou úpravou v ) legislatívnym vývojom tiež

generálne dekriminalizovaná, čo sa však nedotýka osobitnej úpravy (pohŕdanie súdom podľa

§ 343 písm. b/ Tr. zák., resp. § 169 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006).

Oznámenie, že policajt, prokurátor alebo sudca prijal úplatok v súvislosti s výkonom

svojej právomoci v trestnom konaní je údajom, ktorý s výkonom takej právomoci súvisí,

ale v ňom nespočíva. Nejde teda o trestnoprávne irelevantnú kritiku spôsobu výkonu verejnej

funkcie a trestnosť konania páchateľa spočívajúceho v uvedenom oznámení nie je vylúčená.

Obvinený (obžalovaný) má v zmysle právo podávať opravné

prostriedky proti rozhodnutiam v proti nemu vedenom konaní a vzdorovať procesnému

postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu môže aj inými námietkami proti takému

postupu. Ak však nejde o verbálny útok smerujúci proti spôsobu výkonu legálnej právomoci

dotknutých orgánov, obvinený zodpovedá za trestný čin, ktorý ním uvedenými údajmi spácha.

Napriek vyššie uvedenému (a zároveň v súlade s týmito závermi), právna kvalifikácia

súdom zisteného skutku nie je v preskúmavanej veci správna, čím je naplnený dovolací dôvod

podľa

Zákonným znakom trestného činu ohovárania podľa

v znení účinnom pred 1. januárom 2006 jej nepravdivosť páchateľom oznámených, iného

znevažujúcich údajov. Tento znak musí byť vyjadrený v skutkovej vete výroku

odsudzujúceho rozsudku, ktorej právnym odrazom je kvalifikačne použité ustanovenie

osobitnej časti .

Môže ísť o vyjadrenie slovom alebo viacslovnou formuláciou, ktoré nevzbudzuje

pochybnosť, že dotknutý zákonný znak je naplnený.

V zmysle psím. i/ správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže

dovolací súd skúmať a meniť.

Ako vyplýva z vyššie prezentovanej právnej argumentácie, z údajov uvedených

vo výroku rozsudku okresného súdu, ktoré boli obvineným prednesené na adresu konajúcej

prokurátorky, môže byť trestnosťou ohovárania (§ 206 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom v čase

činu) pokrytý len údaj o prijatí úplatku jej osobou (a naopak nie o obžalobe ako

vykonštruovanom výmysle prokurátorky zameranom na účelové postavenie obvineného pred

súd).

Vo výroku odsudzujúceho rozsudku by však muselo byť uvedené (vyjadrené), že údaj

(uvedený obžalovaným na hlavnom pojednávaní o prijatí úplatku prokurátorkou)

je nepravdivý. Mohlo by ísť o vyjadrenie s použitím tohto slova (nepravdivý), jeho synonyma

(klamlivý, lživý), alebo o inú formuláciu, ktorá nevzbudzuje pochybnosť, že inkriminovaný

údaj je v rozpore so skutočným stavom veci.

Takáto okolnosť však v skutkovej vete výroku o vine absentuje. Preto právna

kvalifikácia trestného činu ohovárania podľa v znení účinnom

pred 1. januárom 2006 nemôže byť použitá, respektíve je nesprávna. Táto okolnosť zásadne

ovplyvňuje postavenie obvineného, čo v zmysle umožňuje

aj z materiálneho hľadiska použitie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/

Vychádzajúc z týchto okolností a pri použití ustanovení uvedených vo výroku tohto

rozsudku potom najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 206 ods. 1 Tr. zák.,

podľa ktorého bol obvinený uznaný za vinného, ako aj v ustanovení , podľa

ktorého bolo zamietnuté jeho odvolanie proti rozsudku okresného súdu, a to v neprospech

dovolateľa. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu a naň obsahovo nadväzujúce rozhodnutia

zrušil a krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Bude úlohou krajského súdu znovu konať a rozhodnúť o odvolaní obvineného

(obžalovaného) proti rozsudku okresného súdu. Pri rozhodovaní bude viazaný právnym

názorom dovolacieho súdu podľa

Keďže napadnuté rozhodnutie bolo zrušené len v dôsledku dovolania podaného

v prospech obvineného, nemôže v zmysle v novom konaní dôjsť

ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech. V dôsledku uvedeného nebude môcť byť do súdom

zisteného skutku doplnená vyššie uvedená skutková okolnosť, ktorá podmieňuje posúdenie

tohto skutku ako trestného činu ohovárania (ku zmene rozhodnutia v neprospech obvineného

nemôže dôjsť ani v inom smere).

Najvyšší súd rozhodol o dovolaní na neverejnom zasadnutí v zmysle

a tento rozsudok následne verejne vyhlásil v zmysle Slovenskej

republiky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. novembra 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková