Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3de/386654.43fa7f.pdf
PDF · 215.41 KB
No categories available
6Sžf/46/2011
Najvyšší súd 6Sžf/46/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky
Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: U. p., a.s., B. X., B., zastúpeného JUDr. O. K.,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, S. X., proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky (predtým Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky),
Vazovova 2, Bratislava, za účasti G., a.s., Ž. X., IČO: X., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1846/06/2 zo 7. augusta 2006, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. mája 2011, č. k. 2S 389/2006-76, jednomyseľne,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 10. mája 2011, č. k. 2S 389/2006-76, p o t v r d z u j e .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 157,09 €, na účet
právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo
„prvostupňový súd“) postupom podľa ust. § 250j ods.2 písm. a/, d/ a e/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1846/06/2 zo 7.8.2006
a rozhodnutie Colného úradu Košice zn. 41999/5664/2005-R3 z 12.11.2005
a zn. 41999/5664/2005-R4 z 12.11.2005 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.140,10 € k rukám
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný rozhodnutím č. 1846/06/2 zo 7.8.2006 ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
rozhodnutia len „zák. č. 71/1967 Zb.“ alebo „správny poriadok“) potvrdil napadnuté
rozhodnutia Colného úradu Košice:
1./ zn. 41999/5664/2005-R3 z 12.11.2005, o vymeraní colného dlhu - ktorý vznikol
v okamihu nesplnenia povinnosti vyviesť tovar v určenej lehote, vyplývajúcej z režimu
dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb, t.j. dňa 1.5.2004 - podľa
ust. § 397 ods. 8 zákona č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej
v texte len „colný zákon“) na základe nesplnenia povinnosti vyviesť v určenej lehote tovar –
časť rotačného tlačiarenského stroja zn. HARRIS M 850A v rozmontovanom stave
špecifikovaného podľa dielčích dovozných faktúr č. WEB 1036-01 až WEB- 1036-09,
výrobné číslo 135067 v hodnote 36.318.760,--Sk o hmotnosti 111.669 kg, ktorý bol prepustený
do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb na základe
povolenia Colného úradu Košice ev.č. DC05664101801 rozhodnutím v colnom konaní
ev.č. JCD 0566406102240 z 30.10.2001, pričom colná hodnota predmetného tovaru pri jeho
prepustení do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla podľa
ust. § 59 ods. 1 colného zákona bola určená vo výške 36.318.760,--Sk, výška colného dlhu
za obdobie, počas ktorého bol tovar v režime dočasné použitie s čiastočným oslobodením
od dovozného cla z iného dôvodu, ako je prepustenie tovaru do tohto režimu, bola určená
na základe § 352 ods. 5 colného zákona a v súlade s ust. § 407 ods. 3 písm. a/ colného zákona,
colný úrad vymeral colný dlh vo výške 584.732,--Sk, ktorú sumu uložil podľa § 412 ods. 1
colného zákona spoločne a nerozdielne zaplatiť dlžníkovi colného dlhu, t.j. právnickej
osobe G., a.s., Ž. X., IČO: X. a ručiteľovi colného dlhu, t.j. žalobcovi a to v lehote 10 dní
odo dňa oznámenia rozhodnutia o vymeraní colného dlhu.
2./ zn. 41999/5664/2005-R4 z 12.11.2005, o vymeraní colného dlhu - ktorý vznikol
v okamihu nesplnenia povinnosti vyviesť tovar v určenej lehote, vyplývajúcej z režimu
dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb, t.j. dňa 1.5.2004 - podľa
ust. § 397 ods. 8 colného zákona, na základe nesplnenia povinnosti vyviesť v určenej lehote
tovar – časť rotačného tlačiarenského stroja zn. HARRIS M 850A v rozmontovanom stave
špecifikovaného podľa dovoznej faktúry č. WEB 1036-10, výrobné číslo 135067 v hodnote
3.042.931,--Sk o hmotnosti 1.842 kg, ktorý bol prepustený do režimu dočasné použitie
s čiastočným oslobodením od dovozných platieb na základe povolenia Colného úradu Košice
ev.č. DC05664101801 rozhodnutím v colnom konaní ev.č. JCD 0566413102650
zo 16.11.2001, pričom colná hodnota predmetného tovaru pri jeho prepustení do režimu
dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla podľa ust. § 59 ods. 1 colného
zákona bola určená vo výške 3.042.931,--Sk, výška colného dlhu za obdobie, počas ktorého
bol tovar v režime dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla z iného
dôvodu, ako je prepustenie tovaru do tohto režimu bola určená na základe § 352 ods. 5
colného zákona a v súlade s ust. § 407 ods. 3 písm. a/ colného zákona colný úrad vymeral
colný dlh vo výške 69.987,--Sk, ktorú sumu uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť dlžníkovi
colného dlhu, t.j. právnickej osobe G., a.s., Ž. X., IČO: X. a ručiteľovi colného dlhu, t.j.
žalobcovi a to v lehote 10 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia o vymeraní colného dlhu.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný ako aj
Colný úrad Košice postupovali v súlade s ust. § 91 ods. 1 zák. č. 199/2004 Z. z., keď
na posúdenie hmotnoprávnej stránky veci použili právne predpisy platné a účinné v čase
začatia konania, t.j. pri prepustení uvedeného tovaru do režimu dočasné použitie s čiastočným
oslobodením od dovozného cla. Námietku žalobcu o nesprávnom použití právneho predpisu
preto považoval za neopodstatnenú. Súd konštatoval, že na základe colných vyhlásení
podaných deklarantom – právnická osoba K. t., a.s., K. v prvostupňovom konaní v postavení
deklaranta a zároveň primárneho dlžníka colného dlhu Colný úrad Košice rozhodnutiami
ev.č. 0566406102240 z 30.10.2001 a ev.č. 0566413102650 zo 16.11.2001 vydanými na
základe povolenia značky DC05664101801 z 30.10.2001 na režim dočasného použitia
prepustil do navrhovaného colného režimu (dočasné použitie s čiastočným oslobodením od
dovozného cla) zahraničný tovar - 1ks rotačný tlačiarenský stroj HARRIS M 850 A, výr.č.
135067 s tým, že v nich zároveň určil lehotu na spätný vývoz tovaru, resp. pridelenie iného
colne schváleného určenia do 31.12.2002, ktorá bola následne na základe žiadosti deklaranta
predĺžená až do 30.4.2004.
Súd zistil, že rozhodnutím Colného úradu Košice zn. 41999/5664/2005-R3
z 12.11.2005 bol vymeraný colný dlh vo výške 584.732,--Sk za obdobie, počas ktorého bol
tovar v režime dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla z iného dôvodu,
ako je prepustenie tovaru do tohto režimu, výšku ktorého určil v zmysle § 352 ods. 5
a v súlade s § 407 ods. 3 písm. a/ zák. č. 238/2001 Z. z. Podľa tohto rozhodnutia vznikol
colný dlh podľa § 397 ods. 8 colného zákona v okamihu nesplnenia povinnosti vyviesť tovar
v určenej lehote vyplývajúcej z režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením
od dovozných platieb, t.j. od 1.5.2004. Krajský súd skonštatoval, že uvedené rozhodnutie
o vymeraní colného dlhu nie je právne opodstatnené, pretože colný režim - dočasné použitie
s čiastočným oslobodením v zmysle § 284 zák. č. 238/2001 Z. z. končí pridelením iného
colne schváleného určenia. O prepustení do navrhovaného režimu alebo o pridelení iného
colne schváleného určenia rozhodujú colné orgány v colnom konaní a to v zmysle § 76 zák.
č. 238/2001 Z. z. S poukazom na ust. § 76 ods. 3 a § 79 ods. 6 cit. zákona, ktoré citoval,
uviedol, že z colného zákona vyplýva, že režim dočasné použitie, ktorý začal v okamihu
prepustenia tovaru do režimu dočasné použitie, čo colný úrad potvrdil v colnom vyhlásení
v súlade s § 155 ods. 3 colného zákona, môže skončiť iba vtedy, ak v novom colnom konaní
bude v súlade s § 340 colného zákona, tovaru, ktorý bol prepustený do režimu dočasného
použitia s čiastočným oslobodením pridelené niektoré z colne schválených určení (§ 2
písm. h/ cit. zákona). V tomto smere krajský súd zdôraznil, že z administratívneho spisu
vyplýva, že takéto rozhodnutie o prepustení tovaru do iného režimu nebolo vydané.
Ďalej krajský súd uviedol, že Colný úrad Košice rozhodnutím zn. 41999/5664/2005-
R4 z 12.11.2005 rozhodol o vymeraní colného dlhu - ktorý vznikol podľa ust. § 397 ods. 8
colného zákona, na základe nesplnenia povinnosti vyviesť v určenej lehote tovar, ktorý bol
prepustený do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb
na základe povolenia Colného úradu Košice, pričom výška colného dlhu za tovar, ktorý bol
v okamihu prepustenia do režimu voľný obeh je vo výške 69.987,--Sk, čo predstavuje daň
z pridanej hodnoty, ktorá bola vyrubená v súlade s ust. § 49 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z. z.
S poukazom na ust. § 2 písm. n/ colného zákona a § 48 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ktoré
zároveň citoval, uviedol, že len v prípade, ak došlo k skutočnostiam skutkovo vymedzeným
v týchto ustanoveniach, dôjde k vzniku daňovej povinnosti a to bez ohľadu na to, či došlo
k povinnosti zaplatiť clo. Krajský súd uviedol, že daňovú povinnosť je možné stanoviť len
vtedy, ak ju zákon o DPH skutkovo vymedzuje, a je teda vylúčené, aby podľa zákona o DPH
bolo možné uložiť daňovú povinnosť pri vzniku colného dlhu podľa § 397 ods. 8 colného
zákona v dôsledku alebo v súvislosti s tým, že vznikla v dôsledku toho, že tovar bol
prepustený do režimu dočasného použitia. Zdôraznil, že vznik colného dlhu podľa § 397
ods. 1 písm. b/ colného zákona a vznik colného dlhu podľa § 397 ods. 8 colného zákona
sú samostatnými právnymi skutočnosťami, rovnako ako vznik daňovej povinnosti podľa § 48
ods. 2 písm. c/ zákona o DPH, ktorá je spojená výlučne so vznikom colného dlhu podľa § 397
ods. 1 písm. b/ colného zákona a nie je možné na základe cit. ustanovenia určiť daňovú
povinnosť aj v spojení s § 397 ods. 8 colného zákona. Súd konštatoval, že vznik colného dlhu
je suma platieb, ktoré sa uplatňujú za dovážaný tovar, pričom vznik colného dlhu
vyúčtovaného podľa § 48 ods. 2 zákona o DPH bol zo strany žalovaného v rozpore
s uvedeným zákonom, pretože žalobcovi bola uložená daňová povinnosť bez existencie
právneho dôvodu, t.j. bez colného dlhu vyúčtovaného podľa zák. č. 238/2001 Z. z. Záverom
krajský súd konštatoval, že aj napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1846/06/2 je v rozpore
s citovanými ustanoveniami colného zákona a zákona o DPH, a preto aj toto rozhodnutie
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie,
a to z dôvodov uvedeného v § 205 ods. 1 písm. d/ O.s.p., pretože rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V rámci odôvodnenia odvolania uviedol, že
dôvodom zrušenia napadnutých rozhodnutí krajským súdom bola skutočnosť, že colný režim
dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla v zmysle § 284 colného zákona
je režimom s podmienečným oslobodením od dovozného cla a režimom s ekonomickým
účinkom, ktorý možno v zmysle § 287 ods. 1 colného zákona ukončiť pridelením iného colne
schváleného určenia tovaru, pričom z administratívneho spisu vyplýva, že takéto rozhodnutie
o prepustení tovaru do iného colného režimu nebolo vydané. Podľa názoru žalovaného,
skutočnosť riadneho ukončenia colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením
od dovozného cla je v danom prípade irelevantná, keďže colný úrad rozhodnutiami
zn. 41999/5664/2005-R3 z 12.11.2005 a zn. 41999/5664/2005-R4 z 12.11.2005 vymeral colný
dlh, ktorý vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Colný dlh v danom
prípade vznikol podľa § 397 ods. 8 colného zákona na tom skutkovom základe, že deklarant
tovar, prepustený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla
z colného územia spätne nevyviezol a ani nepožiadal o pridelenie iného colne schváleného
určenia. Colné orgány z uvedeného dôvodu v súlade s platnou právnou úpravou (§ 352 ods. 5
zák. č. 238/2002 Z. z.) rozhodli o vymeraní colného dlhu a zároveň o uložení povinnosti jeho
zaplatenia dlžníkom, resp. jeho ručiteľom, ktorý má podľa platnej právnej úpravy postavenie
solidárneho dlžníka. Zdôraznil, že rozhodujúcou skutočnosťou je teda v danom prípade
porušenie povinnosti, v dôsledku ktorej došlo k vzniku colného dlhu iným spôsobom ako
prijatím colného vyhlásenia, a nie skončenie režimu dočasné použitie s čiastočným
oslobodením od cla. Žalovaný sa tiež nestotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa
ktorého uloženie daňovej povinnosti je v rozpore s § 48 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH,
v zmysle ktorého je vznik daňovej povinnosti spojený výlučne so vznikom colného dlhu
podľa § 397 ods. 1 písm. b/ colného zákona a keďže v danom prípade došlo k vzniku colného
dlhu podľa § 397 ods. 8 colného zákona, nie je možné na základe § 48 ods. 2 písm. c/ zákona
o DPH v spojení s § 397 ods. 8 colného zákona určiť daňovú povinnosť. Žalovaný zdôraznil,
že krajský súd opomenul skutočnosť, že colný dlh v danom prípade vznikol v súvislosti
s dovezeným tovarom prepusteným do colného režimu dočasné použitie s čiastočným
oslobodením od cla (deklarant na colné územie predmetný tovar doviezol a na základe jeho
návrhu bol tovar do tohto colného režimu prepustený). Žalovaný uviedol, že podľa § 48 ods. 1
v spojení s ods. 2 písm. c/ zákona o DPH dovážaný tovar podlieha dani a dovezeným tovarom
na účely tohto zákona je tovar prepustený do režimu dočasného použitia. Zdôraznil, že nie je
možné nesprávne a zároveň účelovo vyňať z objektívne daných skutočností (dovoz
zahraničného tovaru na colné územie SR, ktorý bol v súlade s platnou právnou úpravou
prepustený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla,
pričom s týmto colným režimom je spojená aj povinnosť zaplatenia colného dlhu, ktorého
výška predstavuje DPH) ďalšiu právnu skutočnosť (nesplnenie si povinnosti deklarantom
spätne do zahraničia predmetný tovar vyviesť), ktorej existencia má za následok vznik
colného dlhu aj iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Na základe uvedených
skutočností je nepochybné, že suma dane z pridanej hodnoty je súčasťou dovoznej platby a jej
vymeranie je správne a zákonné. S prihliadnutím na všetky skutočnosti a argumenty uvedené
v tomto odvolaní v spojení s predloženými dôkaznými prostriedkami vyplývajúcimi
zo spisového materiálu žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR napadnuté rozhodnutie
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil a zaviazal
žalovaného zaplatiť mu trovy odvolacieho konania vo výške 130,01 € + DPH vo výške
26,18 € (1 úkon podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. – vyjadrenie á 123,50 €,
režijný paušál 1x á 7,41 €) k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. O. K..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách
proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) preskúmať zákonnosť postupu
a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým boli potvrdené horeoznačené
prvostupňové rozhodnutia o vymeraní colného dlhu, ktorý vznikol podľa ustanovenia § 397
ods. 8 colného zákona nesplnením povinnosti vyviesť v určenej lehote tovar - časť rotačného
tlačiarenského stroja zn. HARRIS M 850A v rozmontovanom stave, ktorý bol prepustený
do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb na základe
povolenia Colného úradu Košice. Z obsahu prvostupňových rozhodnutí vyplýva, že
povinnosť zaplatiť colný dlh bola uložená spoločne a nerozdielne dlžníkovi colného dlhu,
t.j. právnickej osobe G., a.s., Ž. X., IČO: X. a ručiteľovi colného dlhu, t.j. žalobcovi.
Podľa ust. § 397 ods. 1 colného zákona, colný dlh pri dovoze vznikne prepustením
tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám do režimu
a/ voľný obeh alebo
b/ dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb.
Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu správnych orgánov,
vyplýva, že na základe colných vyhlásení podaných deklarantom – právnická osoba K. t., a.s.
(právny nástupca G., a.s.) Colný úrad Košice rozhodnutiami ev.č. 0566406102240
z 30.10.2001 a ev.č. 0566413102650 zo 16.11.2001 vydanými na základe povolenia zn. DC
0566406102240 z 30.10.2001 na režim dočasné použitie prepustil do režimu dočasné
použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla zahraničný tovar (1 ks rotačný
tlačiarenský stroj HARRIS M 850 A, výrobné číslo 135067) s tým, že v predmetných
rozhodnutiach zároveň určil lehotu na spätný vývoz tovaru, resp. pridelenie iného colne
schváleného určenia do 31.12.2002, lehota ktorá bola na základe žiadosti deklaranta následne
predĺžená, naposledy do 30.4.2004. Vzhľadom na skutočnosť, že deklarant v lehote určenej
colným úradom predmetný tovar spätne do zahraničia nevyviezol a ani nepožiadal
o pridelenie iného colne schváleného určenia, podľa názoru colného úradu došlo aj k vzniku
colného dlhu - okrem vzniku colného dlhu podľa § 397 ods. 1 písm. b/ colného zákona,
zaplatenie ktorého bolo žalobcovi uložené osobitnými rozhodnutiami, zákonnosť ktorých bola
predmetom osobitného súdneho konania - aj iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.
Vzhľadom na túto skutočnosť Colný úrad Košice 12.11.2005 vydal horeoznačené
rozhodnutia o vymeraní colných dlhov podľa § 397 ods. 8 colného zákona, ktorými zároveň
uložil povinnosť dlžníkovi colného dlhu právnickej osobe G., a.s. (právny predchodca K. t.,
a.s.) spolu so žalobcom, ktorý bol v postavení ručiteľa predmetných colných dlhov, sumu
dovozných platieb v celkovej výške 654.719,--Sk, zodpovedajúcej daniam z pridanej hodnoty
vymeranej dlžníkovi colného dlhu G., a.s. zaplatiť spolu so žalobcom v lehote 10 dní odo
dňa rozhodnutí o vzniku a vymeraní predmetných colných dlhov. Žalovaný správny orgán
napadnutým rozhodnutím č. 1846/06/2 zo 7.8.2006 prvostupňové rozhodnutia Colného
úradu Košice z 12.11.2005, zn. 41999/5664/2005-R3 a zn. 41999/5664/2005-R4 o vymeraní
colného dlhu podľa ust. § 397 ods. 8 colného zákona, potvrdil.
Odvolací súd konštatuje, že s poukazom na obsah žaloby a napadnutých rozhodnutí
(žalovaného vrátane prvostupňových), predmetom súdneho konania bolo posúdiť, či v danom
prípade boli splnené zákonné podmienky pre vymeranie colného dlhu podľa ustanovenia
§ 397 ods. 8 colného zákona a určenie daňovej povinnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2
písm. c/ zákona o DPH.
Podľa ust. § 397 ods. 1 colného zákona, colný dlh pri dovoze vznikne prepustením
tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám do režimu
a/ voľný obeh alebo
b/ dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb.
Podľa ust. § 397 ods. 8 colného zákona, colný dlh pri dovoze tovaru vznikne aj
v iných prípadoch, ak sa preukáže, že nesplnenie povinností alebo nedodržanie podmienok
na dočasné uskladnenie alebo príslušný režim má významný vplyv na ich riadne vykonávanie.
Podľa ust. § 284 ods. 1 písm. e/ colného zákona, režimom s podmienečným
oslobodením od dovozného cla je režim dočasné použitie.
Podľa ust. § 284 ods. 2 písm. d/ colného zákona, režimom s ekonomickým účinkom
je režim dočasné použitie.
Podľa ust. § 287 ods. 1 colného zákona režimy s podmienečným oslobodením
od dovozného cla a režimy s ekonomickým účinkom sa ukončia pridelením iného colne
schváleného určenia tovaru.
Podľa ust. § 251 ods. 1 colného zákona, režim dočasné použitie s čiastočným
oslobodením od dovozného cla skončí, ak sú splnené podmienky určené colným úradom
pre tovar prepustený do tohto režimu, ustanovenie § 287 tým nie je dotknuté. V deň
ukončenia režimu colný úrad určí výšku dovozných platieb.
Podľa § 48 ods. 1 zákona o DPH dovážaný tovar podlieha dani.
Podľa § 48 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH dovezeným tovarom na účely tohto zákona
je tovar prepustený do režimu dočasného použitia.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom
administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na citované ustanovenie § 219 ods. 2
O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská
pre vyslovenie výroku rozsudku.
Úlohou krajského súdu v posudzovanej veci bolo vysporiadať sa so v žalobe
nastolenými otázkami, a to, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre:
- vymeranie colného dlhu podľa ustanovenia § 397 ods. 8 colného zákona,
- určenie daňovej povinnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. c/ zákona
o DPH.
Senát odvolacieho súdu pri posudzovaní vecnej správnosti rozsudku krajského súdu,
dospel k jednoznačnému záveru, že krajský súd sa s nastolenými otázkami dôsledne zaoberal
a dal na ne adekvátnu odpoveď. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, zákonné podmienky
pre aplikáciu ust. § 397 ods. 8 colného zákona v predmetnej veci neboli splnené, pretože
režim dočasné použitie, ktorý začal v okamihu prepustenia tovaru do režimu dočasné
použitie, čo colný úrad potvrdil v colnom vyhlásení v súlade s § 155 ods. 3 colného zákona,
môže skončiť iba vtedy, ak v novom colnom konaní bude v súlade s § 340 colného zákona,
tovaru, ktorý bol prepustený do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením
pridelené niektoré z colne schválených určení (§ 2 písm. h/ cit. zákona). Je nespornou
skutočnosťou, že takéto rozhodnutie o prepustení tovaru do iného režimu v čase vydania
napadnutého rozhodnutia žalovaného nebolo vydané. Stotožnil sa tiež s argumentáciou
krajského súdu týkajúcou sa daňovej povinnosti v tom smere, že daňovú povinnosť je možné
stanoviť len vtedy, ak ju zákon o DPH skutkovo vymedzuje, a je teda vylúčené, aby podľa
zákona o DPH bolo možné uložiť daňovú povinnosť pri vzniku colného dlhu podľa § 397
ods. 8 colného zákona v dôsledku alebo v súvislosti s tým, že vznikla v dôsledku toho, že
tovar bol prepustený do režimu dočasného použitia. Vznik colného dlhu podľa § 397 ods. 1
písm. b/ colného zákona a vznik colného dlhu podľa § 397 ods. 8 colného zákona
sú samostatnými právnymi skutočnosťami, rovnako ako vznik daňovej povinnosti podľa § 48
ods. 2 písm. c/ zákona o DPH, ktorá je spojená výlučne so vznikom colného dlhu podľa § 397
ods. 1 písm. b/ colného zákona a nie je možné na základe cit. ustanovenia určiť daňovú
povinnosť aj v spojení s § 397 ods. 8 colného zákona. Vznik colného dlhu je suma platieb,
ktoré sa uplatňujú za dovážaný tovar, pričom vznik colného dlhu vyúčtovaného podľa § 48
ods. 2 zákona o DPH bol zo strany žalovaného v rozpore s uvedeným zákonom, pretože
žalobcovi bola uložená daňová povinnosť bez existencie právneho dôvodu, t.j. bez colného
dlhu vyúčtovaného podľa zák. č. 238/2001 Z. z.
Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd nepochybil, keď napadnuté
rozhodnutie žalovaného, vrátane prvostupňových rozhodnutí podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností,
nevzhliadol dôvodnosť odvolacích námietok žalovaného, a preto postupom podľa § 250ja
ods. 3 vety druhej O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 2S 389/2006-76 zo dňa 10. mája 2011 ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia v sume 157,09 €. Odmena za poskytnuté právne služby advokátom
pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 123,50 €
podľa ust. § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov + režijný paušál 7,41 € (§ 15
citovanej vyhlášky) + 26,18 € (20 % DPH podľa ust. § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky) t.j. spolu
157,09 €.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 28. novembra 2012
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth