Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/83/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci žalobcu J. J., bytom R. S., ul. P., proti žalovanému Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova ul. č. 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. p. SLV-62/PK-2009 z 24. júna 2009, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 11. mája 2011, č. k. -34, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 11. mája 2011, č. k. -34 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 11. mája 2011, č. k. -34 zrušil

rozhodnutie žalovaného z 24. júna 2009, č. p. SLV-62/PK-2009 a aj rozhodnutie Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky, sekcie ľudských zdrojov, odboru sociálneho zabezpečenia

z 3. apríla 2009, č. p. SRLZ-42.692-2/SZ-2009, vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi

nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že rozhodnutím z 24. júna 2009, č. p. SLV-62/PK-2009,

žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Odboru sociálneho

2

zabezpečenia Sekcie ľudských zdrojov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

z 3. apríla 2009, č. p. SRLZ-42.692-2/SZ-2009, ktorým bolo žalobcovi priznané odchodné.

Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie

konanie, keď namietal, že do súčtu mesačných služobných platov na účely výpočtu základu

na výpočet odchodného podľa a o sociálnom

zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) mu nebol zahrnutý služobný plat,

ktorý mu patril za nevyčerpanú dovolenku za rok 2008. Poukázal na ustanovenie § 84 ods. 3

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej

informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý konkretizuje,

že služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v ods. 2 písm. a/ až m/, o/ až r/,

ktoré špecifikuje všetky legálne zložky služobného príjmu policajta, ale pojem náhrada,

prípadne náhrada za nevyčerpanú dovolenku nepozná. Krajský súd mal za preukázané, že

služobný pomer žalobcu, ako príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky skončil

uvoľnením podľa 31. decembra 2008 a že príjmovo

najlepším ukončeným kalendárnym rokom v období posledných desiatich ukončených

kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru bol u žalobcu rok 2008.

Žalobca do 31. decembra 2008 nemohol vyčerpať riadnu dovolenku za rok 2008, preto mu

vznikol nárok na služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku vo výške jeho služobného platu.

Služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku patril žalobcovi ku dňu 31. decembra

2008, a preto tento príjem mal byť zahrnutý do základu na určenie poistného na nemocenské

zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v roku 2008. Súd sa nestotožnil s právnym záverom

správnych orgánov, že služobný plat poskytnutý žalobcovi, ako náhrada za nevyčerpanú

dovolenku nie je súčasťou služobného platu rozhodného na zistenie základu pre výpočet

odchodného a z toho dôvodu rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania

krajský súd rozhodol podľa a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal,

pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Rozsudok krajského súdu napadol žalovaný včas podaným odvolaním. Namietol, že

náhrada za nevyčerpanú dovolenku, ktorá sa poskytuje vo výške posledného služobného platu

zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky, nie je zložkou služobného

príjmu, ktoré sú uvedené pod ustanovením a podľa

3

ods. 3 tohto zákona, táto náhrada za nevyčerpanú dovolenku nie je ani zložkou služobného

platu, ktorú by bolo možné zarátať do priemerného služobného platu rozhodného na zistenie

základu na výpočet výsluhovej dávky – odchodného. Ustanovenie § 84 ods. 3 zákona č.

, striktne stanovuje, ktoré zložky služobného príjmu tvoria služobný plat, pričom

náhrada za nevyčerpanú dovolenku nie je ani súčasťou zložiek služobného príjmu a dokonca

ani zložkou služobného platu. Podľa jeho názoru je nezlučiteľné so zákonnými

ustanoveniami, aby policajtovi, ktorý si nevyčerpal riadnu dovolenku z akýchkoľvek dôvodov

v danom kalendárnom roku, mal byť dvojnásobne do základu na výpočet dávok výsluhového

zabezpečenia – odchodného zahrnutý služobný plat, a to jeden služobný plat, ktorý mu bol

vyplatený za riadne vykonanú službu a druhý ako náhrada za nevyčerpanú dovolenku

v danom roku. V takom prípade by došlo k rozdielnemu výpočtu základu pre výpočet dávky

výsluhového zabezpečenia – odchodného u policajta, ktorý si vyčerpal riadnu dovolenku

v danom kalendárnom roku a u policajta, ktorý si nevyčerpal riadnu dovolenku z akýchkoľvek

dôvodov, pričom takýto policajt by bol pri výpočte základu zvýhodnený. Z toho dôvodu

navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného trval na tom, že za nevyčerpanú

dovolenku mu bol vyplatený služobný plat a nie náhrada, pretože ak by išlo o náhradu ako

právny pojem musel by byť uvedený v V. časti , ktorá upravuje

platové náležitosti a ďalšie náležitosti. Podľa jeho názoru v ani

v sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by určovalo, že služobný

plat za nevyčerpanú dovolenku sa nezahŕňa do základu pre výpočet odchodného. Žalobca sa

stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania a v medziach žaloby bez nariadenia pojednávania

a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť.

Podľa základ na výpočet výsluhového príspevku,

odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku

policajta sa zistí z priemerného služobného platu podľa odseku 3 a u profesionálneho vojaka

z priemerného služobného platu podľa odseku 5 v príjmovo najlepšom ukončenom

4

kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov predo

dňom skončenia služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Z vyplýva, že priemerným mesačným služobným

platom policajta je podiel súčtu mesačných služobných platov okrem súčtu služobných platov

podľa § 6 ods. 2 prvej vety, ktoré mu patrili v príslušnom kalendárnom roku, a celkového

počtu kalendárnych dní, za ktoré služobný plat v tomto roku patril, okrem počtu kalendárnych

dní, za ktoré mu patril služobný plat podľa § 6 ods. 2 prvej vety vynásobený koeficientom

30,417; takto zistený priemerný mesačný služobný plat sa zaokrúhľuje na eurocenty smerom

nahor.

Podľa , príslušníkovi Policajného zboru v stálej

štátnej službe za výkon štátnej služby patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:

a) funkčný plat,

b) prídavok za výsluhu rokov,

c) hodnostný príplatok,

d) rizikový príplatok,

e) príplatok za riadenie,

f) príplatok za zastupovanie alebo za výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie,

g) osobný príplatok,

h) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí,

i) príplatok za ovládanie a používanie cudzieho jazyka (ďalej len „jazykový príplatok“),

j) príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa alebo služobného koňa,

k) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného cestného vozidla alebo motorového člna,

l) príplatok za výkon potápačskej činnosti,

m) príplatok za nerovnomernosť času služby,

n) príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,

o) príplatok členom posádok lietadiel a vrtuľníkov,

p) odmena,

r) doplatok k služobnému platu podľa § 287c.

Podľa služobný plat tvoria zložky služobného

príjmu uvedené v odseku 1 písm. a/ až m/ a o/ až r/, a ak ide o príslušníka Policajného zboru,

tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 2 písm. a/ až m/, o/ a r/. Ak ide o príplatky

podľa § 98 ods. 1, §§ 99, 100 a 101 a peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť podľa § 103

5

ods. 1, služobný plat policajta, okrem príslušníka Policajného zboru, tvoria zložky služobného

príjmu uvedené v odseku 1 písm. a/ až m/. Ak ide o príplatok príslušníka Policajného zboru

podľa § 98 ods. 2, služobný plat príslušníka Policajného zboru tvoria zložky služobného

príjmu uvedené v odseku 2 písm. a/ až m/.

Podľa , a policajt má za čas dovolenky nárok

na služobný plat. Ak si policajt nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej pomernú časť ani do

konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí mu za nevyčerpanú dovolenku alebo za jej

pomernú časť náhrada vo výške posledného služobného platu zodpovedajúceho času

nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky.

Za posledný služobný plat podľa odseku 2 sa považuje služobný plat podľa § 84 ods. 1

písm. a/ až m/, a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a/ až m/,

ktorý mal policajt priznaný v kalendárnom mesiaci, v ktorom mohol naposledy čerpať

dovolenku. U policajta vyslaného na výkon štátnej služby v zahraničí sa náhrada za

nevyčerpanú dovolenku vypočíta zo služobného platu v eurách pred jeho vynásobením

objektivizovaným platovým koeficientom.

Podľa výška náhrady pripadajúca na jeden deň

dovolenky sa určí ako podiel mesačného služobného platu policajta podľa odseku 3

a koeficienta 30,417. Vypočítaná suma náhrady za nevyčerpanú dovolenku alebo jej časť sa

zaokrúhľuje na 50 euro centov smerom nahor.

Pred rozhodnutím vo veci samej musel súd vyriešiť otázku, náhrada za nevyčerpanú

dovolenku je služobným platom, ktorý má byť zahrnutý do podielu súčtu mesačných

služobných platov pre zistenie priemerného služobného platu ako základu na výpočet

odchodného. Súd musel preto v konaní skúmať obsah pojmu služobný plat podľa § 60 ods. 3

Ak podľa základ na výpočet výsluhového

príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového

dôchodku policajta sa zistí z priemerného služobného platu podľa odseku 3 v príjmovo

najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených

kalendárnych rokov predo dňom skončenia služobného pomeru, potom základom pre výpočet

6

výsluhového príspevku boli mesačné služobné platy okrem súčtu služobných platov podľa

§ 6 ods. 2 prvej vety. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že náhrada za nevyčerpanú

dovolenku do výpočtu výšky príplatku nemôže byť zahrnutá.

Pre takýto záver svedčí aj skutočnosť, že podľa a

za čas dovolenky má policajt nárok na služobný plat, avšak za nevyčerpanú dovolenku alebo

za jej pomernú časť patrí policajtovi náhrada vo výške posledného služobného platu

zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky. Táto skutočnosť znamená,

že zákon rozlišuje medzi pojmom služobný plat (za čas čerpanej dovolenku) a pojmom

náhrada služobného platu (za čas nevyčerpanej dovolenky). Tieto pojmy preto nemožno

stotožňovať, čo vyplýva aj zo znenia a , ktoré

upravujú postup pri výpočte výšky náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku.

Krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že náhrada vyplatená za

nevyčerpanú riadnu dovolenku je služobným príjmom, ktorý mal byť zahrnutý do

vymeriavacieho základu na určenie výšky odchodného, napriek tomu, že z vyššie citovaných

zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, čo je služobným platom policajta a ktoré zložky

služobného príjmu ho tvoria, pričom náhrada za nevyčerpanú dovolenku takouto zložkou nie

je (, ) Táto časť jeho príjmu je len náhradou za to, že

policajt nevyčerpal riadnu dovolenku, pričom len za riadne vyčerpanú dovolenku má policajt

nárok na služobný plat. Ani náhrada za služobnú pohotovosť podľa

Z. z., určená percentom priznaného funkčného platu netvorí služobný plat.

V tejto súvislosti nemožno zohľadniť námietku žalobcu, poukazujúcu na ustanovenie

, podľa ktorého v prípade, ak sa skončí služobný pomer

policajtovi po vyčerpaní dovolenky alebo jej časti, je povinný vrátiť služobný plat vyplatený

za dovolenku alebo jej časť, na ktorú mu nevznikol nárok, pretože sa týka vrátenia

služobného platu za čerpanú dovolenku.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že tento postup bol inak

upravený u profesionálnych vojakov v období do 31. augusta 2005. V uvedenom čase

profesionálni vojaci, ktorí podľa v znení účinnom

do 31. augusta 2005 mali za nevyčerpanú dovolenku nárok na služobný príjem zodpovedajúci

počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky (a nie na náhradu služobného príjmu).

7

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak,

že žalobu zamietol podľa , lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani

na jeho zrušenie.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1

v spojení s a účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v tomto

konaní nebol úspešný a žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2012

JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská