Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/116/2011

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej

veci ţalobcu Ing. M. B., v dovolacom konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou

Pastierik, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Továrenská 6, za ktorú koná advokát a konateľ Ivan

Pastierik, proti ţalovanej S., o zaplatenie odstupného, vedenej

na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 25.novembra 2010 sp.zn. , 289/2010, takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu z a m i e t a.

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 1. júla 2010 č.k. -108 v spojení

s uznesením z 20. júla 2010 č.k. -112 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť

ţalobcovi sumu 75.785,05 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť ţalobcovi

trovy konania v sume 8.170,70 eur, a to k rukám JUDr. P. D., do troch dní od právoplatnosti

uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca bol po odvolaní z funkcie

generálneho riaditeľa, ku ktorému došlo 15. júna 2009, naďalej zamestnancom ţalovanej.

Ţalovaná rozviazala so ţalobcom pracovný pomer na základe Dohody o zmene a doplnení

manaţérskej zmluvy, Dohody o konkurenčnej doloţke a o skončení pracovného pomeru z 3.

2

júla 2009 dňom 31. júla 2009. Predmetom tejto zmluvy boli, okrem dohody o zmene

a doplnení manaţérskej zmluvy, dohody o konkurenčnej doloţke a o dni, kedy sa pracovný

pomer skončí, dojednania, podľa ktorých sa ţalobca zaviazal, ţe po skončení pracovného

pomeru sa zdrţí po dobu 3 mesiacov, teda od 1. augusta 2009 do 31. októbra 2009 zárobkovej

činnosti u tretej osoby, ktorej predmet činnosti by bol zhodný s predmetom činnosti ţalovanej

alebo činnosti, ktorá by mala voči ţalovanej súťaţnú povahu. Ţalovaná sa súčasne zaviazala,

v prípade dodrţania vyššie uvedených podmienok, poskytnúť ţalobcovi peňaţné vyrovnanie

vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca po dobu trvania záväzku. Ţalobca

a ţalovaná sa súčasne dohodli na výplate mimoriadnej odmeny pre ţalobcu vo výške 12-tich

priemerných platov splatnej spoločne s výplatou za mesiac júl 2009, na úhrade mzdy za

nevyčerpanú dovolenku nárokovanú v rokoch 2008 a 2009, resp. na jej pomernú časť, na tom,

ţe ţalobca bude mať nárok na prémie za rok 2009 v alikvotnej časti za čas zamestnaneckého

pomeru v tomto roku vo výške podľa predpisov platných u ţalovanej a ţe skončenie

pracovného pomeru na základe tejto dohody bude pre účely akciového pomeru zamestnancov

povaţované za také skončenie, pri ktorom zamestnancovi vzniká nárok na poskytnutie tzv.

Zaručených akcií a aj tzv. Akcií naviac. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania

okresný súd dospel k záveru, ţe dôvodom skončenia pracovného pomeru uvedenou dohodou

bola nadbytočnosť ţalobcu. Ţalobcovi preto patrí podľa odstupné

s tým, ţe v zmysle článku VII. bod 9 písm. a/, b/ Kolektívnej zmluvy účinnej u ţalovanej

v roku 2009, činí toto odstupné 5-násobok jeho priemerného mesačného zárobku. Za základ

výpočtu odstupného vzal priemerný hrubý mesačný zárobok ţalobcu v druhom kvartály roku

2009, ktorý predstavoval sumu 18.712,35 eur brutto. Keďţe ţalobca v ţalobe uplatnil

odstupné v niţšom rozsahu, neţ predstavuje 5-násobok z uvedenej sumy, vychádzajúc

z viazanosti petitom ţaloby, priznal ţalobcovi odstupné v rozsahu ním v ţalobe uplatnenom.

Rozhodnutie o trovách konania, o ktorých rozhodol osobitným uznesením, odôvodnil

s poukazom

na ustanovenie

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 25. novembra 2010 sp.zn. ,

na odvolanie ţalovanej rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s napadnutým

uznesením súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietol a ţalobcovi uloţil

povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania vo výške 4.542 eur, do troch dní.

Nestotoţnil sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe v posudzovanej veci boli naplnené

podmienky a dôvody na skončenie pracovného pomeru ţalobcu u ţalovanej v zmysle § 63

3

ods. 1 písm. b/ , a ţe pre priznanie ţalobcom uplatneného nároku na odstupné

boli preto naplnené základné hmotnoprávne predpoklady. Uviedol, ţe podmienkou pouţitia

vyššie uvedeného výpovedného dôvodu, a teda aj dôvodu pre skončenie pracovného pomeru

dohodou, je organizačná zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná

súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O takúto situáciu by

sa v danej veci jednalo len vtedy, ak by k odvolaniu ţalobcu z funkcie generálneho riaditeľa

došlo v súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny. V danej veci však nebolo

v konaní preukázané, ţe by v čase, kedy bol ţalobca z funkcie odvolaný (pred týmto

odvolaním), ţalovaná písomnou formou rozhodla o organizačnej zmene, ktorou by zrušila

uvedenú funkciu. Ţalobca sám vo výpovedi potvrdil, ţe spoločnosť síce smerovala

k vytvoreniu dvoch samostatných subjektov na Slovensku a v Čechách, ale v čase, keď bol

odvolaný z funkcie, ešte táto zmena neprebehla a ţe po jeho odvolaní nastúpil do funkcie

generálneho riaditeľa Ing. P.. Odvolací súd dospel preto k záveru, ţe ţalobca bol z funkcie

generálneho riaditeľa u ţalovanej odvolaný bez toho, aby táto funkcia bola zrušená

v dôsledku organizačných zmien. Záver súdu prvého stupňa o tom, ţe ţalobcovi poţadované

plnenie patrí, lebo bola splnená podmienka v zmysle

a príslušných článkov kolektívnej zmluvy, je preto nesprávny. Napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa v spojení s napadnutým uznesením súdu prvého stupňa podľa

zmenil tak, ţe návrh ţalobcu zamietol. O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania

rozhodol podľa , , tak, ţe úspešnej ţalovanej

priznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol, aby

dovolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zaviaţe ţalovanú zaplatiť ţalobcovi ţalovanú sumu

spolu s náhradou trov konania, včítane trov dovolacieho konania. Vytýkal odvolaciemu súdu,

ţe k rozhodnutiu pristúpil z čisto formálno-právneho hľadiska, bez toho, aby si uvedomil, ţe

nejde o spor vyvolaný odvolaním ţalobcu z funkcie generálneho riaditeľa, ale o skončenie

pracovného pomeru po jeho odvolaní z uvedenej funkcie. Podľa dovolateľa konanie ţalovanej

počas celého procesu dohodovania sa, akým spôsobom ukončiť pracovný pomer, jednoznačne

smerovalo k tomu, aby bol ţalobca „prepustený z dôvodu nadbytočnosti“. To potvrdzujú aj

písomnosti doručené ţalobcovi v rozhodnom čase a aj výpoveď Ing. R., štatutárneho zástupcu

ţalovanej na súde prvého stupňa. Štatutárni zástupcovia podpisom týchto dokumentov

potvrdili existenciu rozhodnutia o nadbytočnosti a o zníţení stavu zamestnancov. Za tejto

situácie skúmať, či takéto rozhodnutie skutočne existovalo alebo nie, je preto právne

4

bezvýznamné. Samotným konaním členov predstavenstva ţalovanej bola jeho existencia

nepochybne preukázaná. Odvolací súd dospel preto k nesprávnemu právnemu názoru, ţe

pre priznanie ţalobcom uplatneného nároku na odstupné neboli naplnené základné

hmotnoprávne predpoklady. V tejto súvislosti poukázal na jednu zo základných zásad

v pracovnoprávnych vzťahoch, podľa ktorej nikto nesmie práva a povinnosti vyplývajúce

z pracovnoprávnych vzťahov zneuţívať na škodu druhého účastníka a na ustanovenie § 15

, podľa ktorého prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom

na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedla, ţe odvolací súd vec správne

právne posúdil a ţe jeho rozhodnutie je vecne správne. Trvala na tom, ţe v konaní

jednoznačne preukázala, ţe skončenie pracovného pomeru so ţalobcom nesúvisí s dôvodmi,

ktoré spája s nárokom zamestnanca na odstupné. Tvrdenia ţalobcu o tom, ţe

ţalovaná s ním skončila pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti, sú ničím nepodloţené.

Znovu poukázala na priebeh odvolania ţalobcu z funkcie a na to, ţe súčasťou dohody

o skončení pracovného pomeru boli aj v jeho prospech dohodnuté peňaţné plnenia

(mimoriadna odmena vo výške 12 priemerných mesačných platov, peňaţné vyrovnanie

za obdobie od 1. augusta 2009 do 31. októbra 2009 a alikvotná časť prémií za rok 2009).

Navrhla preto jeho dovolanie ako nedôvodne podané zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom

proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( )

viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa

zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom posudzuje podľa

ich obsahu.

Ţalobca vady konania v zmysle nenamietal a dovolací súd v dovolacom

konaní ţiadnu z týchto vád ani nezistil.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v , nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Ani procesné vady konania v zmysle nevyšli v dovolacom

konaní najavo. Napokon ani výskyt takýchto vád dovolateľ v dovolaní nenamietal.

Dovolací súd napokon pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý ţalobca podľa obsahu dovolania

uplatňuje a to, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správnu

právnu normu a túto aj správne interpretoval.

Odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe pre posúdenie naplnenia

hmotnoprávnych predpokladov pre priznanie odstupného v zmysle § 76 ods. 1 Zákonníka

práce nie je dôleţité to, aký dôvod rozviazania pracovného pomeru zamestnávateľ

so zamestnancom dohodli, ale to, či nimi uvedený dôvod (ne)bol fakticky aj naplnený. Keďţe

ţalovaná tvrdila, ţe v skutočnosti nebol pracovný pomer skončený z dôvodu, ţe ţalobca sa

stal nadbytočným (skutočné dôvody spočívali v tom, ţe odvolaním z funkcie ţalobca prestal

spĺňať poţiadavky na výkon funkcie ustanovené , keďţe

po odvolaní sa účastníci nedohodli na inej pre ţalobcu vhodnej práci), odvolací súd sa správne

6

zaoberal otázkou, či v čase odvolania ţalobcu z funkcie došlo u ţalovanej k organizačným

zmenám a či medzi týmito organizačnými zmenami a skončením pracovného pomeru

na strane ţalobcu existuje príčinná súvislosť. So závermi, ku ktorým odvolací súd v tomto

smere dospel, sa dovolací súd stotoţňuje, povaţuje ich za správne. Odvolací súd

v odôvodnení svojho rozsudku tieto svoje závery aj náleţite vysvetlil, z ktorého dôvodu

dovolací súd na ne v podrobnostiach odkazuje. Keďţe hmotnoprávny predpoklad

pre priznanie odstupného vyplývajúci z ustanovenia (skončenie

pracovného pomeru spôsobom uvedeným v ) nebol

v danom prípade naplnený, odvolací súd správne, v súlade s citovaným zákonným

ustanovením uzavrel, ţe ţalobcovi poţadované odstupné nepatrí.

K dôvodom uvedeným v rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd povaţuje

za potrebné dodať, ţe predmetom dohody o skončení pracovného pomeru boli aj peňaţné

plnenia, ktoré sa ţalovaná zaviazala ţalobcovi poskytnúť v rámci skončenia jeho pracovného

pomeru. Prejavy vôle ţalovanej a ţalobcu smerovali teda k tomu, aby sa vzájomné práva

a povinnosti pri skončení pracovného pomeru upravili komplexne, včítane poskytnutia

peňaţných plnení, ktoré sa štandardne zamestnancom (vedúcim zamestnancom) pri skončení

pracovného pomeru neposkytujú. Dovolateľ preto nenáleţite konanie ţalovanej, ktorá mu

odmietla vyplatiť odstupné, povaţuje za konanie v rozpore s Čl. 2 veta druhá Zákonníka

práce, resp. s .

Obsah dovolania ţalobcu nebol teda spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu v ňom uvedeného. Ţalobca

preto napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli

zistené vady uvedené v a konanie pred odvolacím súdom netrpí ani inou vadou,

ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalobcu podľa zamietol.

Ţalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( od. 5 veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). Ţalovanej v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli,

preto jej neboli priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2012

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová