Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a03/386471.4d3d8f.pdf
PDF · 145.72 KB
No categories available
6Cdo/116/2011
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej
veci ţalobcu Ing. M. B., v dovolacom konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Pastierik, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Továrenská 6, za ktorú koná advokát a konateľ Ivan
Pastierik, proti ţalovanej S., o zaplatenie odstupného, vedenej
na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 12 C 196/2009, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne z 25.novembra 2010 sp.zn. 4 Co 288, 289/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu z a m i e t a.
Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza rozsudkom z 1. júla 2010 č.k. 12 C 196/2009-108 v spojení
s uznesením z 20. júla 2010 č.k. 12 C 196/2009-112 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť
ţalobcovi sumu 75.785,05 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť ţalobcovi
trovy konania v sume 8.170,70 eur, a to k rukám JUDr. P. D., do troch dní od právoplatnosti
uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca bol po odvolaní z funkcie
generálneho riaditeľa, ku ktorému došlo 15. júna 2009, naďalej zamestnancom ţalovanej.
Ţalovaná rozviazala so ţalobcom pracovný pomer na základe Dohody o zmene a doplnení
manaţérskej zmluvy, Dohody o konkurenčnej doloţke a o skončení pracovného pomeru z 3.
júla 2009 dňom 31. júla 2009. Predmetom tejto zmluvy boli, okrem dohody o zmene
a doplnení manaţérskej zmluvy, dohody o konkurenčnej doloţke a o dni, kedy sa pracovný
pomer skončí, dojednania, podľa ktorých sa ţalobca zaviazal, ţe po skončení pracovného
pomeru sa zdrţí po dobu 3 mesiacov, teda od 1. augusta 2009 do 31. októbra 2009 zárobkovej
činnosti u tretej osoby, ktorej predmet činnosti by bol zhodný s predmetom činnosti ţalovanej
alebo činnosti, ktorá by mala voči ţalovanej súťaţnú povahu. Ţalovaná sa súčasne zaviazala,
v prípade dodrţania vyššie uvedených podmienok, poskytnúť ţalobcovi peňaţné vyrovnanie
vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca po dobu trvania záväzku. Ţalobca
a ţalovaná sa súčasne dohodli na výplate mimoriadnej odmeny pre ţalobcu vo výške 12-tich
priemerných platov splatnej spoločne s výplatou za mesiac júl 2009, na úhrade mzdy za
nevyčerpanú dovolenku nárokovanú v rokoch 2008 a 2009, resp. na jej pomernú časť, na tom,
ţe ţalobca bude mať nárok na prémie za rok 2009 v alikvotnej časti za čas zamestnaneckého
pomeru v tomto roku vo výške podľa predpisov platných u ţalovanej a ţe skončenie
pracovného pomeru na základe tejto dohody bude pre účely akciového pomeru zamestnancov
povaţované za také skončenie, pri ktorom zamestnancovi vzniká nárok na poskytnutie tzv.
Zaručených akcií a aj tzv. Akcií naviac. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania
okresný súd dospel k záveru, ţe dôvodom skončenia pracovného pomeru uvedenou dohodou
bola nadbytočnosť ţalobcu. Ţalobcovi preto patrí podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce odstupné
s tým, ţe v zmysle článku VII. bod 9 písm. a/, b/ Kolektívnej zmluvy účinnej u ţalovanej
v roku 2009, činí toto odstupné 5-násobok jeho priemerného mesačného zárobku. Za základ
výpočtu odstupného vzal priemerný hrubý mesačný zárobok ţalobcu v druhom kvartály roku
2009, ktorý predstavoval sumu 18.712,35 eur brutto. Keďţe ţalobca v ţalobe uplatnil
odstupné v niţšom rozsahu, neţ predstavuje 5-násobok z uvedenej sumy, vychádzajúc
z viazanosti petitom ţaloby, priznal ţalobcovi odstupné v rozsahu ním v ţalobe uplatnenom.
Rozhodnutie o trovách konania, o ktorých rozhodol osobitným uznesením, odôvodnil
s poukazom
na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 25. novembra 2010 sp.zn. 4 Co 288,
4 Co 289/2010 na odvolanie ţalovanej rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s napadnutým
uznesením súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietol a ţalobcovi uloţil
povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania vo výške 4.542 eur, do troch dní.
Nestotoţnil sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe v posudzovanej veci boli naplnené
podmienky a dôvody na skončenie pracovného pomeru ţalobcu u ţalovanej v zmysle § 63
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, a ţe pre priznanie ţalobcom uplatneného nároku na odstupné
boli preto naplnené základné hmotnoprávne predpoklady. Uviedol, ţe podmienkou pouţitia
vyššie uvedeného výpovedného dôvodu, a teda aj dôvodu pre skončenie pracovného pomeru
dohodou, je organizačná zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná
súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O takúto situáciu by
sa v danej veci jednalo len vtedy, ak by k odvolaniu ţalobcu z funkcie generálneho riaditeľa
došlo v súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny. V danej veci však nebolo
v konaní preukázané, ţe by v čase, kedy bol ţalobca z funkcie odvolaný (pred týmto
odvolaním), ţalovaná písomnou formou rozhodla o organizačnej zmene, ktorou by zrušila
uvedenú funkciu. Ţalobca sám vo výpovedi potvrdil, ţe spoločnosť síce smerovala
k vytvoreniu dvoch samostatných subjektov na Slovensku a v Čechách, ale v čase, keď bol
odvolaný z funkcie, ešte táto zmena neprebehla a ţe po jeho odvolaní nastúpil do funkcie
generálneho riaditeľa Ing. P.. Odvolací súd dospel preto k záveru, ţe ţalobca bol z funkcie
generálneho riaditeľa u ţalovanej odvolaný bez toho, aby táto funkcia bola zrušená
v dôsledku organizačných zmien. Záver súdu prvého stupňa o tom, ţe ţalobcovi poţadované
plnenie patrí, lebo bola splnená podmienka v zmysle § 76 ods. 1 Zákonníka práce
a príslušných článkov kolektívnej zmluvy, je preto nesprávny. Napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa v spojení s napadnutým uznesením súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p.
zmenil tak, ţe návrh ţalobcu zamietol. O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania
rozhodol podľa § 224 ods. 2, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnej ţalovanej
priznal náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol, aby
dovolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zaviaţe ţalovanú zaplatiť ţalobcovi ţalovanú sumu
spolu s náhradou trov konania, včítane trov dovolacieho konania. Vytýkal odvolaciemu súdu,
ţe k rozhodnutiu pristúpil z čisto formálno-právneho hľadiska, bez toho, aby si uvedomil, ţe
nejde o spor vyvolaný odvolaním ţalobcu z funkcie generálneho riaditeľa, ale o skončenie
pracovného pomeru po jeho odvolaní z uvedenej funkcie. Podľa dovolateľa konanie ţalovanej
počas celého procesu dohodovania sa, akým spôsobom ukončiť pracovný pomer, jednoznačne
smerovalo k tomu, aby bol ţalobca „prepustený z dôvodu nadbytočnosti“. To potvrdzujú aj
písomnosti doručené ţalobcovi v rozhodnom čase a aj výpoveď Ing. R., štatutárneho zástupcu
ţalovanej na súde prvého stupňa. Štatutárni zástupcovia podpisom týchto dokumentov
potvrdili existenciu rozhodnutia o nadbytočnosti a o zníţení stavu zamestnancov. Za tejto
situácie skúmať, či takéto rozhodnutie skutočne existovalo alebo nie, je preto právne
bezvýznamné. Samotným konaním členov predstavenstva ţalovanej bola jeho existencia
nepochybne preukázaná. Odvolací súd dospel preto k nesprávnemu právnemu názoru, ţe
pre priznanie ţalobcom uplatneného nároku na odstupné neboli naplnené základné
hmotnoprávne predpoklady. V tejto súvislosti poukázal na jednu zo základných zásad
v pracovnoprávnych vzťahoch, podľa ktorej nikto nesmie práva a povinnosti vyplývajúce
z pracovnoprávnych vzťahov zneuţívať na škodu druhého účastníka a na ustanovenie § 15
Zákonníka práce, podľa ktorého prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom
na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedla, ţe odvolací súd vec správne
právne posúdil a ţe jeho rozhodnutie je vecne správne. Trvala na tom, ţe v konaní
jednoznačne preukázala, ţe skončenie pracovného pomeru so ţalobcom nesúvisí s dôvodmi,
ktoré zákonník práce spája s nárokom zamestnanca na odstupné. Tvrdenia ţalobcu o tom, ţe
ţalovaná s ním skončila pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti, sú ničím nepodloţené.
Znovu poukázala na priebeh odvolania ţalobcu z funkcie a na to, ţe súčasťou dohody
o skončení pracovného pomeru boli aj v jeho prospech dohodnuté peňaţné plnenia
(mimoriadna odmena vo výške 12 priemerných mesačných platov, peňaţné vyrovnanie
za obdobie od 1. augusta 2009 do 31. októbra 2009 a alikvotná časť prémií za rok 2009).
Navrhla preto jeho dovolanie ako nedôvodne podané zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom
proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa
zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom posudzuje podľa
ich obsahu.
Ţalobca vady konania v zmysle § 237 O.s.p. nenamietal a dovolací súd v dovolacom
konaní ţiadnu z týchto vád ani nezistil.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu
dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných
procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Ani procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nevyšli v dovolacom
konaní najavo. Napokon ani výskyt takýchto vád dovolateľ v dovolaní nenamietal.
Dovolací súd napokon pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý ţalobca podľa obsahu dovolania
uplatňuje a to, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správnu
právnu normu a túto aj správne interpretoval.
Odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe pre posúdenie naplnenia
hmotnoprávnych predpokladov pre priznanie odstupného v zmysle § 76 ods. 1 Zákonníka
práce nie je dôleţité to, aký dôvod rozviazania pracovného pomeru zamestnávateľ
so zamestnancom dohodli, ale to, či nimi uvedený dôvod (ne)bol fakticky aj naplnený. Keďţe
ţalovaná tvrdila, ţe v skutočnosti nebol pracovný pomer skončený z dôvodu, ţe ţalobca sa
stal nadbytočným (skutočné dôvody spočívali v tom, ţe odvolaním z funkcie ţalobca prestal
spĺňať poţiadavky na výkon funkcie ustanovené § 42 ods. 2 Zákonníka práce, keďţe
po odvolaní sa účastníci nedohodli na inej pre ţalobcu vhodnej práci), odvolací súd sa správne
zaoberal otázkou, či v čase odvolania ţalobcu z funkcie došlo u ţalovanej k organizačným
zmenám a či medzi týmito organizačnými zmenami a skončením pracovného pomeru
na strane ţalobcu existuje príčinná súvislosť. So závermi, ku ktorým odvolací súd v tomto
smere dospel, sa dovolací súd stotoţňuje, povaţuje ich za správne. Odvolací súd
v odôvodnení svojho rozsudku tieto svoje závery aj náleţite vysvetlil, z ktorého dôvodu
dovolací súd na ne v podrobnostiach odkazuje. Keďţe hmotnoprávny predpoklad
pre priznanie odstupného vyplývajúci z ustanovenia § 76 ods. 1 Zákonníka práce (skončenie
pracovného pomeru spôsobom uvedeným v § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) nebol
v danom prípade naplnený, odvolací súd správne, v súlade s citovaným zákonným
ustanovením uzavrel, ţe ţalobcovi poţadované odstupné nepatrí.
K dôvodom uvedeným v rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd povaţuje
za potrebné dodať, ţe predmetom dohody o skončení pracovného pomeru boli aj peňaţné
plnenia, ktoré sa ţalovaná zaviazala ţalobcovi poskytnúť v rámci skončenia jeho pracovného
pomeru. Prejavy vôle ţalovanej a ţalobcu smerovali teda k tomu, aby sa vzájomné práva
a povinnosti pri skončení pracovného pomeru upravili komplexne, včítane poskytnutia
peňaţných plnení, ktoré sa štandardne zamestnancom (vedúcim zamestnancom) pri skončení
pracovného pomeru neposkytujú. Dovolateľ preto nenáleţite konanie ţalovanej, ktorá mu
odmietla vyplatiť odstupné, povaţuje za konanie v rozpore s Čl. 2 veta druhá Zákonníka
práce, resp. s § 15 Zákonníka práce.
Obsah dovolania ţalobcu nebol teda spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu v ňom uvedeného. Ţalobca
preto napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli
zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie pred odvolacím súdom netrpí ani inou vadou,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
Ţalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov
konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b od. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovanej v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli,
preto jej neboli priznané.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. novembra 2012
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová