Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
76a/386433.24fd90.pdf
PDF · 93.86 KB
No categories available
7So/226/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/226/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. M., narodeného X.,
bytom B., S. ul. č. X., zastúpeného JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou so sídlom Banská
Bystrica, Rudlovská cesta č. 47, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul.
29.augusta č. 8, o sirotský dôchodok, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v
Banskej Bystrici z 11. novembra 2011, č.k. 20Sd/160/2011-12, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 11. novembra 2011, č.k. 20Sd/160/2011-12 v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 11. novembra 2011, č.k. 20Sd/160/2011-
12, podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie, lebo navrhovateľ vzal späť svoj opravný
prostriedok. Súčasne uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania vo výške 231,88 €.
Súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 246c ods. 1
a § 146 ods. 2 druhej vety OSP a podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Navrhovateľovi priznal náhradu
trov právneho zastúpenia, a to za tri úkony právnej pomoci.
Proti uzneseniu krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania podala
odporkyňa odvolanie. Namietala, že prvostupňový súd neodôvodnil výrok o náhrade trov
konania a ani neprihliadol na procesné skutočnosti. Žiadala, aby odvolací súd zmenil výrok
uznesenia v tejto časti a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľ žiadal odvolaním napadnutú časť uznesenia súdu prvého stupňa potvrdiť
ako vecne správnu. Uviedol, že opravný prostriedok podal na súd dôvodne a odporkyňa
zavinila, že sa konanie muselo zastaviť, lebo zmenila svoje rozhodnutie až po podaní
opravného prostriedku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
v napadnutej časti uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní
(§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu odporkyne je potrebné vyhovieť.
Zo spisov vyplýva, že opravným prostriedkom z 23. júna 2011 navrhovateľ žiadal
preskúmať rozhodnutie z 21. apríla 2011číslo 870 513 7793 0, ktorým odporkyňa podľa § 76
a § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o sociálnom poistení“) zastavila navrhovateľovi výplatu sirotského dôchodku
s účinnosťou od 2. júna 2011, lebo týmto dňom navrhovateľ prestal byť nezaopatreným
dieťaťom. Svojím ďalším rozhodnutím z 11. augusta 2011 číslo 870 513 7793 0 zrušila
rozhodnutie z 21. apríla 2011 číslo 870 513 7793 0.
Navrhovateľ podaním z 5. septembra 2011 vzal svoj opravný prostriedok späť.
Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Súd prvého stupňa vecne správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania poukázal na
§ 146 ods. 2 OSP. Z textu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že pre povinnosť uhradiť
trovy konania v prípade zastavenia konania je rozhodujúce zistenie, či a ktorý z účastníkov
konania z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu č. III. ÚS
454/2010-26 zo 7. júna 2011), podľa ktorého kritérium procesného zavinenia treba
posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní
požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie
zastavené. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom
jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie
účastníka konania, teda aj prejav vôle spočívajúci v späťvzatí odvolania.
Z uvedeného je zrejmé, že len odôvodnenie, ktoré obsahuje vyššie uvedené zákonné
náležitosti, zabezpečuje účastníkovi možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť právo podať opravný prostriedok. Takéto
odôvodnenia možno pokladať za dostatočné, poskytujúce ochranu základných práv a slobôd
a z ústavného hľadiska je aj akceptovateľné. Navyše potreba náležite odôvodniť súdne
rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon
spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné
verejnosťou (pozri tiež Repík, B.: Evropská úmluva o lidských právech a trestní právo 2002.
152 s.).
V prejednávanej veci v časti odôvodnenia o náhrade trov konania krajský súd len
odkázal na časti zákona (OSP) bez riadneho odôvodnenia o uložení povinnosti odporkyni
nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Takéto odôvodnenie je nedostatočné, neposkytuje
náležitú ochranu základných práv a slobôd účastníka konania a je z ústavného hľadiska
neakceptovateľné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z toho dôvodu dospel k záveru, že v napadnutej
časti uznesenia vo výroku o náhrade trov konania súd prvého stupňa porušil základné
procesné právo účastníkov konania, rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodniť.
V tejto napadnutej časti o náhrade trov konania preto uznesenie krajského súdu podľa § 221
ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. novembra 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová