Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ccf/386421.4f3f3d.pdf
PDF · 112.49 KB
No categories available
7Sžso/83/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7Sžso/83/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci žalobcu pplk. JUDr. J. J., bytom v K., M. zastúpeného JUDr. Jozefom
Koľom, advokátom so sídlom Košice, Hutnícka ul. č. 1, proti žalovanému Ministerstvu
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 2, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 26. apríla 2010, číslo SLV-PK-20/2010, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. júla 2011, č. k. 2S/247/2010-44,
jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. júla
2011, č. k. 2S/247/2010-44 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného z 26. apríla 2010, číslo
SLV-PK-20/2010 a rozhodnutie sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky z 20. januára 2010 č.p.: SKIS-380-32/OO-2009 z r u š u j e a vec
vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 189,81 € k rukám jeho
právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. júla 2011, č. k. 2S/247/2010-44, zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného z 26. apríla 2010,
číslo SLV-PK-20/2010, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky z 20. januára 2010, Č. p.: SKIS-380-32/OO-2009, ktorým tento
prvostupňový správny orgán nepriznal žalobcovi podľa § 81 ods. 1 písm. a) a § 80 ods. 1
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“)
náhradu za bolesť vo výške 840,47 €, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
2 866,96 €, doplatenie rozdielu na náhrade služobného platu vo výške 730,27 € a žiadosť
navrhovateľa z 10. apríla 2007 označenú ako „Návrh na začatie konania o zaplatenie
133 690 Sk z titulu odškodnenia pracovného úrazu z 25. augusta 2005“ v plnom rozsahu
zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že dávky úrazového zabezpečenia
a dávky nemocenského zabezpečenia sa policajtovi priznávajú na základe žiadosti, ak
poškodenie zdravia vzniklo v súvislosti s výkonom služby za úraz, ktorý bol kvalifikovaný
ako služobný. Konštatoval, že správne orgány dodržali právne záväzné usmernenie súdu
ohľadom šetrenia úrazového deja a odborného lekárskeho posúdenia. Dôkazy doplnené
v správnom konaní však neprisvedčili tvrdeniam žalobcu. Závery znaleckého posudku ani
doplnené vyjadrenia svedkov nepreukázali žalobcove tvrdenia ani to, že k poškodeniu jeho
zdravia došlo v takom čase a takým spôsobom, pre ktorý by sa mal úraz kvalifikovať ako
služobný. Tvrdil, že žalobca utrpený úraz okamžite nenahlásil, hoci mu to príslušné právne
predpisy ukladajú a ich obsah žalobca s ohľadom na svoje služobné zaradenie musel poznať.
Od 11,30 hod., kedy údajne došlo k úrazu, sa až do 15,30 zdržiaval na pracovisku, úraz
neohlásil, hoci bolesť v ľavom kolene u neho podľa jeho slov pretrvávala a nenavštívil ani
služobného lekára, ktorý sa nachádzal v tej istej budove ako žalobca. K ošetreniu vo fakultnej
nemocnici v K. sa žalobca podrobil až o 20,50 hod., teda po viac ako piatich hodinách od
opustenia pracoviska a viac ako 9 hodinách od času, kedy k úrazu podľa tvrdenia žalobcu
došlo. Zo záznamu v ambulantnej karte žalobcu spísaného pri ošetrení vyplýva, že časový
údaj o tom, kedy k úrazu skutočne došlo – hodina vzniku úrazu – bola prepísaná zo 16,30 na
11,30 hod., bez uvedenia dôvodu tohto prepísania, ani osoby, ktorá zmenu v údajoch
vykonala. Rovnako ani jediný priamy svedok úrazu, pplk. Mgr. S. M., nadriadenému ihneď
po vzniku úrazu úraz nenahlásil, ako mu to ukladajú právne predpisy. Krajský súd preto
považoval za správny záver žalovaného, že pokiaľ žalobcovo zranenie nebolo možné
kvalifikovať ako úraz služobný, nemohli mu patriť príslušné dávky sociálneho zabezpečenia
podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z 26. apríla 2010,
číslo SLV-PK-20/2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sekcie kontroly a inšpekčnej
služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 20. januára 2010, číslo SKIS-380-32/00-
2009, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov
konania. Namietal, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je v protiklade so
zrušujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 4. septembra 2008, sp.zn. 1S 25/2008,
v ktorom súd zastáva právny názor, že pre úplné a správne zistenie skutkového stavu veci je
nevyhnutné odstrániť základné rozpory spočívajúce hlavne vo svedeckých výpovediach, ktoré
však neboli ďalším postupom žalovaného v administratívnom konaní odstránené. Žalobca
tiež tvrdil, že splnil všetky povinnosti, vyplývajúce z nariadenia ministra vnútra SR
č. 49/1998 o postupe nadriadených pri prerokúvaní náhrady škody spôsobenej služobným
úrazom a chorobou z povolania, ktorý bol v čase vzniku úrazu záväzným interným predpisom,
pričom však podľa jeho názoru práve šetrenie úrazu zo strany správneho orgánu na základe
žalobcovho oznámenia o úraze trvalo viac ako dva roky a bolo sprevádzané nečinnosťou
správneho orgánu.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja OSP
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu treba vyhovieť.
Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. na konanie o dávkach a službách
sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného z 26. apríla 2010, číslo
SLV-PK-20/2010, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sekcie kontroly
a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 20. januára 2010 č.p.: SKIS-
380-32/00-2009 nebola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške 840,47 €, náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2 866,96 € a doplatenie rozdielu na náhrade
služobného platu vo výške 730,27 € a navrhovateľova žiadosť z 10. apríla 2007 označená ako
„Návrh na začatie konania o zaplatenie 133 690 Sk z titulu odškodnenia pracovného úrazu
z 25. augusta 2005“ bola zamietnutá z dôvodu, že úraz žalobcu bol kvalifikovaný ako úraz
mimoslužobný.
Zo spisov vyplýva, že uvedenými rozhodnutiami mal byť tiež realizovaný rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo 4. septembra 2008, č.k. 1S 25/2008-51, ktorým krajský súd
zrušil rozhodnutie žalovaného z 11. decembra 2007 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, úradu inšpekčnej služby Policajného zboru
z 31. augusta 2007, č. UIS-160-9/AO-2007 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Krajský súd nariadil žalovanému doplniť dokazovanie ohľadom šetrenia úrazového deja
vypočutím svedkov tak, aby mohli byť odstránené pochybnosti okolo vzniku samotného
úrazového deja a doplniť dokazovanie lekárskym posudkom, ktorého úlohou bude posúdiť
nejasnosti o časovom odstupe medzi ošetrením a časom úrazu. Rovnako v tomto posudku
mala byť jednoznačne zodpovedaná otázka, či popísaným úrazom mohlo dôjsť k poškodeniu
kolena, ktoré žalobca udáva. V zmysle § 250ja ods. 5 OSP bol správny orgán viazaný
právnym názorom súdu.
Uniklo pozornosti aj krajského súdu, že správne orgány sa v ďalšom konaní dôsledne
neriadili rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 4. septembra 2008, č.k. 1S/25/2008-51,
lebo nedoplnili dostatočne dokazovanie v zmysle predmetného rozsudku. Správne orgány síce
vykonali dokazovanie znaleckým posudkom, ktorého závery skôr svedčia v prospech žalobcu,
ale najmä neboli v konaní vypočutí žiadni svedkovia.
Už len uvedená skutočnosť je dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ktorý
rozhodol na podklade skutkového stavu nedostačujúceho na posúdenie veci.
Správne orgány, ako aj prvostupňový súd odôvodňovali svoje rozhodnutie tým, že
základnou prekážkou priznania žalobcom uplatneného nároku je dôvodná pochybnosť, či
k poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri výkone štátnej služby, v priamej súvislosti s výkonom
štátnej služby, alebo pre výkon štátnej služby (čo je základnou a nevyhnutnou podmienkou
vzniku nároku na predmetné dávky), pričom ako dôvod pochybností bolo predovšetkým
porušenie služobných predpisov žalobcom tým, že utrpený úraz okamžite nenahlásil.
Porušením služobných predpisov síce vznikajú nové právne vzťahy (zodpovednostné),
ale v žiadnom prípade táto skutočnosť nemá vplyv na povinnosť správnych orgánov
rozhodovať na podklade spoľahlivo zisteného stavu veci. V danej veci je zrejmé, že správne
orgány nevyvrátili žiadnymi dôkazmi žalobcove tvrdenia ohľadom úrazového deja, ktoré má
podložené svedeckou výpoveďou Pplk. Mgr. S. M.. Správny orgán nezisťoval, kto bol v deň
úrazu na pracovisku, či niekto žalobcu videl na pracovisku po údajnom čase vzniku úrazu,
nebol dokonca vypočutý ani lekár, ktorý ho v deň vzniku úrazu vyšetroval na Klinike
úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice v K.. V preskúmavanom rozhodnutí sa síce
konštatuje, že z ambulantnej karty na pohotovosti vyplýva, že k úrazu došlo dňa 25. augusta
2005 o 16,30 hod. a hodina vzniku úrazu je prepísaná na 11,30 hod. bez uvedenia podpisu
toho, kto túto zmenu a prečo vykonal, avšak žalovaný ani prvostupňový správny orgán
nevykonali žiadne ďalšie dokazovanie prípadným výsluchom osôb, ktoré mali k ambulantnej
karte prístup, na uvedenú skutočnosť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného za
zodpovedajúce zákonu, a preto podľa § 250ja ods. 3 vety prvej v spojení s § 250j ods. 2
písm. c) OSP rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom
je žalovaný viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP).
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 1, 2 a § 250k ods. 2 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobca
bol v konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov v celkovej výške 189,81 €
podľa § 11 ods. 4 druhej vety vyhl. č. 655/2004 Z. z. (v dávkovej veci sociálneho
zabezpečenia), za 2 úkony právnej služby v roku 2010 (prevzatie a príprava právneho
zastúpenia + podanie žaloby na súd): 2 x 55,49 € + 2 x režijný paušál: 2 x 7,21 € spolu vo
výške 125,40 € a za 1 úkon právnej služby v roku 2011 (podanie odvolania): 57 € + režijný
paušál: 7,41 €, spolu vo výške 64,41 €, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi k rukám
jeho právneho zástupcu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. novembra 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová