Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/83/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci žalobcu pplk. JUDr. J. J., bytom v K., M. zastúpeného JUDr. Jozefom

Koľom, advokátom so sídlom Košice, Hutnícka ul. č. 1, proti žalovanému Ministerstvu

vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 2, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 26. apríla 2010, číslo SLV-PK-20/2010, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. júla 2011, č. k. -44,

jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. júla

2011, č. k. -44 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného z 26. apríla 2010, číslo

SLV-PK-20/2010 a rozhodnutie sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky z 20. januára 2010 č.p.: SKIS-380-32/OO-2009 z r u š u j e a vec

vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 189,81 € k rukám jeho

právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. júla 2011, č. k. -44, zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného z 26. apríla 2010,

2

číslo SLV-PK-20/2010, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie

žalobcu a potvrdil rozhodnutie sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky z 20. januára 2010, Č. p.: SKIS-380-32/OO-2009, ktorým tento

prvostupňový správny orgán nepriznal žalobcovi podľa § 81 ods. 1 písm. a) a § 80 ods. 1

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

náhradu za bolesť vo výške 840,47 €, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške

2 866,96 €, doplatenie rozdielu na náhrade služobného platu vo výške 730,27 € a žiadosť

navrhovateľa z 10. apríla 2007 označenú ako „Návrh na začatie konania o zaplatenie

133 690 Sk z titulu odškodnenia pracovného úrazu z 25. augusta 2005“ v plnom rozsahu

zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že dávky úrazového zabezpečenia

a dávky nemocenského zabezpečenia sa policajtovi priznávajú na základe žiadosti, ak

poškodenie zdravia vzniklo v súvislosti s výkonom služby za úraz, ktorý bol kvalifikovaný

ako služobný. Konštatoval, že správne orgány dodržali právne záväzné usmernenie súdu

ohľadom šetrenia úrazového deja a odborného lekárskeho posúdenia. Dôkazy doplnené

v správnom konaní však neprisvedčili tvrdeniam žalobcu. Závery znaleckého posudku ani

doplnené vyjadrenia svedkov nepreukázali žalobcove tvrdenia ani to, že k poškodeniu jeho

zdravia došlo v takom čase a takým spôsobom, pre ktorý by sa mal úraz kvalifikovať ako

služobný. Tvrdil, že žalobca utrpený úraz okamžite nenahlásil, hoci mu to príslušné právne

predpisy ukladajú a ich obsah žalobca s ohľadom na svoje služobné zaradenie musel poznať.

Od 11,30 hod., kedy údajne došlo k úrazu, sa až do 15,30 zdržiaval na pracovisku, úraz

neohlásil, hoci bolesť v ľavom kolene u neho podľa jeho slov pretrvávala a nenavštívil ani

služobného lekára, ktorý sa nachádzal v tej istej budove ako žalobca. K ošetreniu vo fakultnej

nemocnici v K. sa žalobca podrobil až o 20,50 hod., teda po viac ako piatich hodinách od

opustenia pracoviska a viac ako 9 hodinách od času, kedy k úrazu podľa tvrdenia žalobcu

došlo. Zo záznamu v ambulantnej karte žalobcu spísaného pri ošetrení vyplýva, že časový

údaj o tom, kedy k úrazu skutočne došlo – hodina vzniku úrazu – bola prepísaná zo 16,30 na

11,30 hod., bez uvedenia dôvodu tohto prepísania, ani osoby, ktorá zmenu v údajoch

vykonala. Rovnako ani jediný priamy svedok úrazu, pplk. Mgr. S. M., nadriadenému ihneď

po vzniku úrazu úraz nenahlásil, ako mu to ukladajú právne predpisy. Krajský súd preto

považoval za správny záver žalovaného, že pokiaľ žalobcovo zranenie nebolo možné

3

kvalifikovať ako úraz služobný, nemohli mu patriť príslušné dávky sociálneho zabezpečenia

podľa

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd

rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z 26. apríla 2010,

číslo SLV-PK-20/2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sekcie kontroly a inšpekčnej

služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 20. januára 2010, číslo SKIS-380-32/00-

2009, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov

konania. Namietal, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je v protiklade so

zrušujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 4. septembra 2008, sp.zn. ,

v ktorom súd zastáva právny názor, že pre úplné a správne zistenie skutkového stavu veci je

nevyhnutné odstrániť základné rozpory spočívajúce hlavne vo svedeckých výpovediach, ktoré

však neboli ďalším postupom žalovaného v administratívnom konaní odstránené. Žalobca

tiež tvrdil, že splnil všetky povinnosti, vyplývajúce z nariadenia ministra vnútra SR

č. 49/1998 o postupe nadriadených pri prerokúvaní náhrady škody spôsobenej služobným

úrazom a chorobou z povolania, ktorý bol v čase vzniku úrazu záväzným interným predpisom,

pričom však podľa jeho názoru práve šetrenie úrazu zo strany správneho orgánu na základe

žalobcovho oznámenia o úraze trvalo viac ako dva roky a bolo sprevádzané nečinnosťou

správneho orgánu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa , a

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a

dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu treba vyhovieť.

Podľa na konanie o dávkach a službách

sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi

a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

4

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného z 26. apríla 2010, číslo

SLV-PK-20/2010, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sekcie kontroly

a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 20. januára 2010 č.p.: SKIS-

380-32/00-2009 nebola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške 840,47 €, náhrada za

sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2 866,96 € a doplatenie rozdielu na náhrade

služobného platu vo výške 730,27 € a navrhovateľova žiadosť z 10. apríla 2007 označená ako

„Návrh na začatie konania o zaplatenie 133 690 Sk z titulu odškodnenia pracovného úrazu

z 25. augusta 2005“ bola zamietnutá z dôvodu, že úraz žalobcu bol kvalifikovaný ako úraz

mimoslužobný.

Zo spisov vyplýva, že uvedenými rozhodnutiami mal byť tiež realizovaný rozsudok

Krajského súdu v Bratislave zo 4. septembra 2008, č.k. -51, ktorým krajský súd

zrušil rozhodnutie žalovaného z 11. decembra 2007 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, úradu inšpekčnej služby Policajného zboru

z 31. augusta 2007, č. UIS-160-9/AO-2007 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd nariadil žalovanému doplniť dokazovanie ohľadom šetrenia úrazového deja

vypočutím svedkov tak, aby mohli byť odstránené pochybnosti okolo vzniku samotného

úrazového deja a doplniť dokazovanie lekárskym posudkom, ktorého úlohou bude posúdiť

nejasnosti o časovom odstupe medzi ošetrením a časom úrazu. Rovnako v tomto posudku

mala byť jednoznačne zodpovedaná otázka, či popísaným úrazom mohlo dôjsť k poškodeniu

kolena, ktoré žalobca udáva. V zmysle bol správny orgán viazaný

právnym názorom súdu.

Uniklo pozornosti aj krajského súdu, že správne orgány sa v ďalšom konaní dôsledne

neriadili rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 4. septembra 2008, č.k. -51,

lebo nedoplnili dostatočne dokazovanie v zmysle predmetného rozsudku. Správne orgány síce

vykonali dokazovanie znaleckým posudkom, ktorého závery skôr svedčia v prospech žalobcu,

ale najmä neboli v konaní vypočutí žiadni svedkovia.

Už len uvedená skutočnosť je dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ktorý

rozhodol na podklade skutkového stavu nedostačujúceho na posúdenie veci.

Správne orgány, ako aj prvostupňový súd odôvodňovali svoje rozhodnutie tým, že

základnou prekážkou priznania žalobcom uplatneného nároku je dôvodná pochybnosť, či

5

k poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri výkone štátnej služby, v priamej súvislosti s výkonom

štátnej služby, alebo pre výkon štátnej služby (čo je základnou a nevyhnutnou podmienkou

vzniku nároku na predmetné dávky), pričom ako dôvod pochybností bolo predovšetkým

porušenie služobných predpisov žalobcom tým, že utrpený úraz okamžite nenahlásil.

Porušením služobných predpisov síce vznikajú nové právne vzťahy (zodpovednostné),

ale v žiadnom prípade táto skutočnosť nemá vplyv na povinnosť správnych orgánov

rozhodovať na podklade spoľahlivo zisteného stavu veci. V danej veci je zrejmé, že správne

orgány nevyvrátili žiadnymi dôkazmi žalobcove tvrdenia ohľadom úrazového deja, ktoré má

podložené svedeckou výpoveďou Pplk. Mgr. S. M.. Správny orgán nezisťoval, kto bol v deň

úrazu na pracovisku, či niekto žalobcu videl na pracovisku po údajnom čase vzniku úrazu,

nebol dokonca vypočutý ani lekár, ktorý ho v deň vzniku úrazu vyšetroval na Klinike

úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice v K.. V preskúmavanom rozhodnutí sa síce

konštatuje, že z ambulantnej karty na pohotovosti vyplýva, že k úrazu došlo dňa 25. augusta

2005 o 16,30 hod. a hodina vzniku úrazu je prepísaná na 11,30 hod. bez uvedenia podpisu

toho, kto túto zmenu a prečo vykonal, avšak žalovaný ani prvostupňový správny orgán

nevykonali žiadne ďalšie dokazovanie prípadným výsluchom osôb, ktoré mali k ambulantnej

karte prístup, na uvedenú skutočnosť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného za

zodpovedajúce zákonu, a preto podľa § 250ja ods. 3 vety prvej v spojení s § 250j ods. 2

písm. c) rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovaného ako aj

prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom

je žalovaný viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení

s , a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobca

bol v konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov v celkovej výške 189,81 €

podľa druhej vety vyhl. č. (v dávkovej veci sociálneho

zabezpečenia), za 2 úkony právnej služby v roku 2010 (prevzatie a príprava právneho

zastúpenia + podanie žaloby na súd): 2 x 55,49 € + 2 x režijný paušál: 2 x 7,21 € spolu vo

výške 125,40 € a za 1 úkon právnej služby v roku 2011 (podanie odvolania): 57 € + režijný

paušál: 7,41 €, spolu vo výške 64,41 €, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi k rukám

jeho právneho zástupcu.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová