Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c9c/386400.7d7397.pdf
PDF · 102.36 KB
No categories available
4Cdo/293/2012
Najvyšší súd 4 Cdo 293/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Z. J. (pôvodne P.),
bývajúcej v N., proti odporcovi R. P., bývajúcemu v N., zastúpenému JUDr. M. C.,
advokátkou so sídlom v N., o rozvod manželstva a určenie práv a povinností rodičov
k maloletým deťom E., nar. X. a Z., nar. X., zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, vedenej na Okresnom súde Nové
Mesto nad Váhom pod sp. zn. 4 C 173/2011, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne z 19. apríla 2012, sp. zn. 19 Co 99/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom zo 7. novembra 2011, č.k.
4 C 173/2011-47, (v spojení s opravným uznesením z 30. januára 2012, č.k. 4 C 173/2011-57,
ktorým súd opravil záhlavie rozhodnutia) manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzatvorené
dňa 28. februára X. v Novom Meste nad Váhom, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X..,
ročník X., na strane X., pod poradovým číslom X., rozviedol a maloleté deti E. a Z. P. zveril
na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom určil, že zastupovať
a spravovať majetok maloletých sú naďalej oprávnení obaja rodičia. Súd zároveň odporcu
zaviazal prispievať na výživu maloletej E. sumou 110,- Eur mesačne a maloletej Z. sumou
90,- Eur mesačne k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, a určil
rozsah stretávania sa odporcu s maloletými deťmi počas víkendov, letných, jarných a
jesenných prázdnin a počas vianočných sviatkov s tým, že odporca maloleté deti vyzdvihne
a odovzdá v bydlisku navrhovateľky. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci na
náhradu právo nemajú. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný, nakoľko medzi manželmi
existujú dlhodobejšie rozpory, v dôsledku ktorých sa manželstvo postupne stalo nefunkčné.
Obnovenie riadneho manželského spolužitia nemožno predpokladať aj vzhľadom
k výraznému citovému odcudzeniu, preto manželstvo rozviedol. Pri rozhodovaní o zverení
maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov vychádzal z toho, že poskytovaná
starostlivosť zo strany navrhovateľky je vyhovujúca, preto maloleté deti za súhlasu oboch
rodičov zveril do jej starostlivosti. Čo sa týka výšky výživného zo strany odporcu, súd ho
považoval vzhľadom na potreby maloletých detí za primerané s poznámkou, že aj pri takto
určenom výživnom sa na výžive detí bude musieť finančne podieľať navrhovateľka, nakoľko
toto nepokryje všetky potreby maloletých detí predstavujúcich bývanie, stravu, ošatenie,
školu, záujmy a podobne (bez mimoriadnych výdavkov). Na margo obrany odporcu
spočívajúcej v poklese jeho zárobku z dôvodu jeho práceneschopnosti a nezamestnanosti súd
poznamenal, že ju považuje za irelevantnú vzhľadom k odporcovej priaznivej finančnej
situácii (úspory, nemocenská dávka, vyplatená odmena), ktorá mu plne umožňuje pravidelné
platenie výživného vo výške 200,- Eur i dlhodobo. O stretávaní odporcu s maloletými deťmi
súd rozhodol na základe zhody medzi účastníkmi, ku ktorej došlo v priebehu pojednávania,
a o trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod manželstva.
Na odvolanie navrhovateľky (v časti týkajúcej sa úpravy styku odporcu s maloletými
deťmi) i odporcu (v časti týkajúcej sa určenia výšky výživného na maloleté deti) Krajský súd
v Trenčíne rozsudkom z 19. apríla 2012, sp. zn. 19 Co 99/2012, rozsudok okresného súdu
v napadnutých výrokoch potvrdil. Vec preskúmal v medziach podaných odvolaní v zmysle
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom
rozsahu a v súlade s procesnými predpismi. S odôvodnením rozhodnutia sa (v rámci širšieho
dovysvetlenia v oboch častiach) plne stotožnil poukazujúc na to, že okresný súd základné
kritériá pre posúdenie výšky výživného ako schopnosti, možnosti a majetkové pomery
odporcu vyhodnotil správne. Takisto pri rozhodovaní o úprave styku okresný súd správne
prihliadal na citový, rozumový a mravný rozvoj detí, navyše v tejto časti navrhovateľka
(v konaní pred súdom prvého stupňa, ani v samotnom odvolaní) proti odporcovi neuviedla
žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť obmedzený vo svojich rodičovských právach, medzi
ktoré patrí aj styk s deťmi. Súd preto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v súlade
s § 214 ods. 2 O.s.p. ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu (v časti týkajúcej sa rozsahu vyživovacej
povinnosti) podal dovolanie odporca a žiadal, aby bol dovolacím súdom zmenený tak, že
ho zaviaže na platenie výživného na maloleté deti v celkovej výške 130,- Eur, eventuálne
rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie
vo veci. Zároveň požiadal dovolací súd o odklad vykonateľnosti rozhodnutia v zmysle § 243
O.s.p. Dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.,
pričom inter alia uviedol, že jeho momentálne možnosti a schopnosti, kedy je nie vlastnou
vinou nezamestnaný, mu ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo
požadovať, neumožňujú platiť súdom určené výživné, preto rozhodnutia oboch súdov
považuje za nesprávne a nespravodlivé. Dovolateľ má za to, že ak by sa bol krajský súd
riadne oboznámil s obsahom odvolania a ostatnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a bol
by sa riadil ustanoveniami zákona, nemohol by sa stotožniť s rozhodnutím súdu prvého
stupňa a nerozhodol by spôsobom, akým rozhodol.
Navrhovateľka k dovolaniu podala vyjadrenie, v ktorom uviedla, že tvrdenia odporcu
nie sú pravdivé a jeho nezamestnanosť je účelová. Právne posúdenie veci a vyhodnotenie
dôkazov, a teda aj rozhodnutia oboch súdov, považuje za správne. Zároveň poukazuje
na skutočnosť, že dovolanie v tejto veci nie je prípustné.
Kolízny opatrovník sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,
ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke
ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských
práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností
maloletému rodičovi dieťaťa, o určení otcovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení
Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorý nielenže
nevykazuje znaky ani jedného z rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1 až 3 O.s.p., ale proti
ktorému ustanovenie § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie výslovne vylučuje (nakoľko sa ním
rozhodlo o úprave styku s maloletými deťmi a o vyživovacej povinnosti rodiča, ktorých
úprava je obsiahnutá v zákone o rodine), je nepochybné, že prípustnosť dovolania odporcu
z § 238 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť
aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené.
Súd v tejto súvislosti skúmal, či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo prekážku už prv
začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný,
prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom,
či konania pred nesprávne obsadeným súdom, a dospel k záveru, že konanie netrpí žiadnou
z vymenovaných vád podľa § 237 O.s.p.
Vzhľadom na uvedené, teda že prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno
vyvodiť z § 238 O.s.p., a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p.,
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. novembra 2012
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková