Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ea6/387066.771fd8.pdf
PDF · 101.44 KB
No categories available
2Cdo/175/2012
Najvyšší súd 2 Cdo 175/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ F. M., bývajúceho
v B., 2/ J. S., bývajúceho v L., obaja zastúpení JUDr. D. M., advokátkou v B., proti
ţalovanému A.. P., bývajúcemu v T., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. 24 C 60/2003, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave
zo 14. apríla 2010 sp. zn. 23 Co 370/2009 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu
v Trnave z 31. mája 2012 sp. zn. 23 Co 370/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava rozsudkom z 22. júna 2009 č.k. 24 C 60/2003-170 zamietol
ţalobu ţalobcov 1/ a 2/, ktorou sa domáhali od ţalovaného náhrady škody titulom jeho
zodpovednosti ako správcu konkurznej podstaty úpadcu K. (nevyplatenie čistej mesačnej
mzdy za obdobie od 17.10.2000 do 30.04.2003 s príslušenstvom). Zároveň súd vyslovil, ţe
ţalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 8 ods.
2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka.
Súd poukázal na občianskoprávnu zodpovednosť za škodu pri porušení zmluvných alebo
iných záväzkových povinností, ako aj na tzv. mimozmluvnú zodpovednosť, pričom
v predmetnom spore sa riešila zodpovednosť správcu. V danom prípade nebola daná osobitná
zodpovednosť, bolo preto potrebné posudzovať ju podľa všeobecnej občianskoprávnej
úpravy. Súd na základe vykonaného dokazovania však dospel k záveru, ţe nárok ţalobcov nie
je dôvodný, keď ţiadajú od ţalovaného 31 368,24 € titulom zodpovednosti konkurzného
správcu. Ţalobcovia nepreukázali, ţe by im z činnosti, resp. nečinnosti správcu vznikla
ţiadaná škoda. Škodu vyčíslili ako celú neuhradenú mzdu za uplatnené obdobie, pričom
z doloţených listín bolo zjavné, ţe na ich zamestnávateľa bol vyhlásený konkurz 17. októbra
2000, s ktorým sa spájajú aj tie účinky, ţe nevyplatená mzda je pohľadávkou spôsobilou stať
sa súčasťou konkurznej podstaty. Správcovi konkurznej podstaty zákon č. 328/1991 Zb. ako
aj ďalšie predpisy ukladajú povinnosti a nie je moţné pred ukončením konkurzu určiť, či
niektoré a ktoré z nich svojou činnosťou porušil. Ţalobcovia tak nepreukázali príčinnú
súvislosť medzi konaním ţalovaného a vzniknutou škodou. Rovnako nebolo moţné dôvodiť
zavinenie za túto škodu na strane ţalovaného. Škoda nebola súdu preukázaná, keďţe doposiaľ
nebol konkurz ukončený. Teda nemoţno ustáliť, do akej miery bude nárok ţalobcov
uspokojený v konkurznom konaní. Ţaloba bola podaná predčasne, pretoţe ţalobcom škoda
ešte nevznikla. Škoda im môţe vzniknúť aţ po skončení konkurzného konania, kedy budú
vedieť, v akej konkrétnej výške im škoda vznikla. Svoje nároky si musia vysporiadať
predovšetkým so subjektom zmluvného vzťahu, zamestnávateľom, a vo vzťahu k iným
subjektom si môţu uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy aţ
po tom, čo táto ujma z mimozáväzkového vzťahu vznikla. Vzhľadom na uvedené súd návrh
zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcov 1/ a 2/ rozsudkom zo 14. apríla 2010
sp. zn. 23 Co 370/2009 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave z 31. mája
2012 sp. zn. 23 Co 370/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa stotoţnil
so správnosťou a presvedčivosťou napadnutého rozhodnutia, odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia povaţoval za správne, pretoţe prvostupňový súd sa náleţite zaoberal všetkými
skutočnosťami po vyhodnotení dokazovania v zmysle § 132 O.s.p. Prvostupňový súd
jednoznačne, jasne a výstiţne vysvetlil, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec
právne posúdil. Jeho rozhodnutie obsahovo zodpovedá § 157 ods. 2 O.s.p., je náleţite
preskúmateľné a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s jeho dôvodmi. O trovách
odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/, 2/ dovolanie. Navrhli
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
vyvodzovali z § 237 O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 O.s.p. Ţalobcovia súčasne súdom
vytkli, ţe rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu
vo vykonanom dokazovaní. Uviedli, ţe súd sa neoboznámil s rozhodujúcimi skutočnosťami
a rozhodnutie vydal predčasne, závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní
a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Vo svojom dovolaní poukázali
na § 8 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. m/, § 31 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní, § 22, § 47, § 81, § 82, § 85, § 142, § 134 ods. 3 Zákonníka práce, § 420
Občianskeho zákonníka. Ţalovaný neprideľovaním práce a nevyplácaním mzdy, odmietnutím
ukončiť pracovný pomer so ţalobcami a neplnením si povinností vo vzťahu k sociálnej
poisťovni a zdravotnej poisťovni a podobne, sa dopustil závaţného porušenia svojich
právnych povinností. Správca bol medzičasom zbavený svojej funkcie. Nebolo moţné
zamietnuť ţalobu poukazom na to, ţe je potrebné vyčkať na rozhodnutie v konkurznom
konaní. Správca konkurznej podstaty nesie za porušenie zákonom predpísaných povinností
osobnú zodpovednosť a túto nie je moţné preniesť na iného (novovymenovaného) správcu
konkurznej podstaty. Následne ţalovaný 2/ písomne doplnil, ţe škoda spôsobená veriteľovi
nemôţe byť pohľadávkou proti podstate, pretoţe sa jedná o pohľadávku voči správcovi
konkurznej podstaty.
Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcov písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) najskôr
to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 ods. 1 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Ţalobcami napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených
rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z § 238 O.s.p. vyvodiť nemoţno.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1
O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Dovolatelia vady v zmysle § 237 O.s.p. namietali, tieto však nijako nekonkretizovali.
Po preskúmaní veci dovolací súd konštatoval, ţe vady v zmysle § 237 O.s.p. v konaní zistené
neboli.
Pokiaľ ţalobcovia v dovolaní namietali, ţe súdy nesprávne hodnotili dôkazy, dovolací
súd poukazuje na to, ţe v zmysle § 132 O.s.p. platí, ţe dôkazy hodnotí súd podľa svojej
úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Nesprávne hodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd
nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto
dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. (porovnaj R 42/1993).
Dovolatelia svoje dovolanie odôvodnili aj poukazom na § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
taktieţ bez bliţšej konkretizácie. V tejto súvislosti dáva dovolací súd osobitne do pozornosti,
ţe v prípade tzv. inej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ide o vadu, na ktorú
môţe prihliadať len za podmienky prípustnosti dovolania (o takýto prípad ale v prejednávanej
veci nešlo). Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý moţno uplatniť
v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť
dovolania nezakladá.
Dovolatelia vo svojom dovolaní ďalej namietali, ţe súdy vec nesprávne právne
posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale taktieţ prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia).
K námietke dovolateľov, ţe rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, dovolací súd pre úplnosť poznamenáva,
ţe tento dôvod, ktorý bol obsiahnutý v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinnom
do 31. augusta 2003, nie je od účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej
zákonom č. 353/2003 Z.z. dovolacím dôvodom.
V danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p.,
a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené, preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho
konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobcom 1/, 2/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1
O.s.p.), navyše ţalovanému ani ţiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. novembra 2012
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová