Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/175/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ F. M., bývajúceho

v B., 2/ J. S., bývajúceho v L., obaja zastúpení JUDr. D. M., advokátkou v B., proti

ţalovanému A.. P., bývajúcemu v T., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Trnava

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

zo 14. apríla 2010 sp. zn. v spojení s opravným uznesením Krajského súdu

v Trnave z 31. mája 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 22. júna 2009 č.k. -170 zamietol

ţalobu ţalobcov 1/ a 2/, ktorou sa domáhali od ţalovaného náhrady škody titulom jeho

zodpovednosti ako správcu konkurznej podstaty úpadcu K. (nevyplatenie čistej mesačnej

mzdy za obdobie od 17.10.2000 do 30.04.2003 s príslušenstvom). Zároveň súd vyslovil, ţe

ţalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 8 ods.

2 o konkurze a vyrovnaní a a .

Súd poukázal na občianskoprávnu zodpovednosť za škodu pri porušení zmluvných alebo

iných záväzkových povinností, ako aj na tzv. mimozmluvnú zodpovednosť, pričom

v predmetnom spore sa riešila zodpovednosť správcu. V danom prípade nebola daná osobitná

zodpovednosť, bolo preto potrebné posudzovať ju podľa všeobecnej občianskoprávnej

úpravy. Súd na základe vykonaného dokazovania však dospel k záveru, ţe nárok ţalobcov nie

je dôvodný, keď ţiadajú od ţalovaného 31 368,24 € titulom zodpovednosti konkurzného

2

správcu. Ţalobcovia nepreukázali, ţe by im z činnosti, resp. nečinnosti správcu vznikla

ţiadaná škoda. Škodu vyčíslili ako celú neuhradenú mzdu za uplatnené obdobie, pričom

z doloţených listín bolo zjavné, ţe na ich zamestnávateľa bol vyhlásený konkurz 17. októbra

2000, s ktorým sa spájajú aj tie účinky, ţe nevyplatená mzda je pohľadávkou spôsobilou stať

sa súčasťou konkurznej podstaty. Správcovi konkurznej podstaty ako

aj ďalšie predpisy ukladajú povinnosti a nie je moţné pred ukončením konkurzu určiť, či

niektoré a ktoré z nich svojou činnosťou porušil. Ţalobcovia tak nepreukázali príčinnú

súvislosť medzi konaním ţalovaného a vzniknutou škodou. Rovnako nebolo moţné dôvodiť

zavinenie za túto škodu na strane ţalovaného. Škoda nebola súdu preukázaná, keďţe doposiaľ

nebol konkurz ukončený. Teda nemoţno ustáliť, do akej miery bude nárok ţalobcov

uspokojený v konkurznom konaní. Ţaloba bola podaná predčasne, pretoţe ţalobcom škoda

ešte nevznikla. Škoda im môţe vzniknúť aţ po skončení konkurzného konania, kedy budú

vedieť, v akej konkrétnej výške im škoda vznikla. Svoje nároky si musia vysporiadať

predovšetkým so subjektom zmluvného vzťahu, zamestnávateľom, a vo vzťahu k iným

subjektom si môţu uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy aţ

po tom, čo táto ujma z mimozáväzkového vzťahu vznikla. Vzhľadom na uvedené súd návrh

zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcov 1/ a 2/ rozsudkom zo 14. apríla 2010

sp. zn. v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave z 31. mája

2012 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ( ).

Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa stotoţnil

so správnosťou a presvedčivosťou napadnutého rozhodnutia, odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia povaţoval za správne, pretoţe prvostupňový súd sa náleţite zaoberal všetkými

skutočnosťami po vyhodnotení dokazovania v zmysle Prvostupňový súd

jednoznačne, jasne a výstiţne vysvetlil, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré

nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec

právne posúdil. Jeho rozhodnutie obsahovo zodpovedá , je náleţite

preskúmateľné a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s jeho dôvodmi. O trovách

odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/, 2/ dovolanie. Navrhli

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodzovali z a jeho dôvodnosť z Ţalobcovia súčasne súdom

vytkli, ţe rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu

vo vykonanom dokazovaní. Uviedli, ţe súd sa neoboznámil s rozhodujúcimi skutočnosťami

a rozhodnutie vydal predčasne, závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní

a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Vo svojom dovolaní poukázali

na , , o konkurze

a vyrovnaní, , , , , , , ,

. Ţalovaný neprideľovaním práce a nevyplácaním mzdy, odmietnutím

ukončiť pracovný pomer so ţalobcami a neplnením si povinností vo vzťahu k sociálnej

poisťovni a zdravotnej poisťovni a podobne, sa dopustil závaţného porušenia svojich

právnych povinností. Správca bol medzičasom zbavený svojej funkcie. Nebolo moţné

zamietnuť ţalobu poukazom na to, ţe je potrebné vyčkať na rozhodnutie v konkurznom

konaní. Správca konkurznej podstaty nesie za porušenie zákonom predpísaných povinností

osobnú zodpovednosť a túto nie je moţné preniesť na iného (novovymenovaného) správcu

konkurznej podstaty. Následne ţalovaný 2/ písomne doplnil, ţe škoda spôsobená veriteľovi

nemôţe byť pohľadávkou proti podstate, pretoţe sa jedná o pohľadávku voči správcovi

konkurznej podstaty.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcov písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátkou (

ods. 1 ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ). Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ţalobcami napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených

rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z vyvodiť nemoţno.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v (

), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolatelia vady v zmysle namietali, tieto však nijako nekonkretizovali.

Po preskúmaní veci dovolací súd konštatoval, ţe vady v zmysle v konaní zistené

neboli.

Pokiaľ ţalobcovia v dovolaní namietali, ţe súdy nesprávne hodnotili dôkazy, dovolací

súd poukazuje na to, ţe v zmysle platí, ţe dôkazy hodnotí súd podľa svojej

úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Nesprávne hodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd

nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto

dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (porovnaj R 42/1993).

Dovolatelia svoje dovolanie odôvodnili aj poukazom na

taktieţ bez bliţšej konkretizácie. V tejto súvislosti dáva dovolací súd osobitne do pozornosti,

ţe v prípade tzv. inej vady konania v zmysle , ide o vadu, na ktorú

môţe prihliadať len za podmienky prípustnosti dovolania (o takýto prípad ale v prejednávanej

veci nešlo). Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý moţno uplatniť

v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť

dovolania nezakladá.

Dovolatelia vo svojom dovolaní ďalej namietali, ţe súdy vec nesprávne právne

posúdili ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale taktieţ prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia).

K námietke dovolateľov, ţe rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, dovolací súd pre úplnosť poznamenáva,

ţe tento dôvod, ktorý bol obsiahnutý v ustanovení účinnom

do 31. augusta 2003, nie je od účinnosti novely vykonanej

dovolacím dôvodom.

V danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia ,

a iné vady konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené, preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ odmietol podľa

v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcom 1/, 2/, ktorí úspech nemali ( v spojení

6

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1

), navyše ţalovanému ani ţiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová