Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/215/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu mjr. Mgr. F. P.,

bývajúceho v P. zastúpeného Mgr. Ferdinandom Pethöom, advokátom so sídlom v

Bratislave, Ružomberská 6, proti žalovanému Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

Ružomberok, so sídlom v Ružomberku, Dončova 6,o 585 eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Ružomberok, pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 31. marca 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 31. marca 2011 sp.zn. a rozsudok

Okresného súdu Ružomberok z 29. novembra 2010 č.k. -52 z r u š u j e a vec

vracia Okresnému súdu Ružomberok na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ružomberok rozsudkom z 29. novembra 2010 č.k. -52

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 585 eur z titulu zodpovednosti

za škodu. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na základe vykonaného dokazovania

dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že mal vo svojej

kancelárii odloženú peňaženku, v ktorej sa mala nachádzať hotovosť v sume 564,30 Eur,

za stratu ktorých si náhradu škody voči žalovanému uplatňoval. Z dôkazov predložených

žalovaným ustálil, že žalobca mal možnosť hneď po doručení personálneho rozkazu, si svoje

osobné veci prevziať, čo neurobil, a zmiznutie vecí ohlásil až po siedmich dňoch.

K prejednaniu veci v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu uviedol, že

ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania boli konajúcemu sudcovi

doručené až po skončení pojednávania. Právny zástupca žalobcu mal však dostatok času na to,

aby oveľa skôr požiadal o odročenie pojednávania. Aj v prípade, ak by uvedené

ospravedlnenie neúčasti a žiadosti o odročenie bolo sudcovi doručené pred pojednávaním,

2

nebol dôvod na jeho odročenie. V danom prípade totiž právnym zástupcom preukázanú

kolíziu termínov pojednávaní nebolo možné považovať za dôležitý a súčasne

ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní (skutočnosť, že zástupca žalobcu neurobil

podanie riadne a včas, hoci mal na to dostatok času, nemôže byť na ujmu práv žalovaného

na konanie bez zbytočných prieťahov). V zmysle preto konal a rozhodol

v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 31. marca 2011 sp.zn. rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Stotožnil sa s názorom okresného súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

a hodnoverným, nespochybniteľným spôsobom nepreukázal súdu, že mal dňa 7. apríla 2008

vo svojej kancelárii v písacom stole odloženú peňaženku s príslušnou hotovosťou.

Dôveryhodnosť tvrdení žalobcu znížila i skutočnosť, že krádež ohlásil až 7 dní potom, ako

musel svoju kanceláriu opustiť. Rovnako nebolo preukázané žiadne porušenie povinností

žalovaného. V súvislosti s jeho námietkou, že okresný súd konal a rozhodol v jeho

neprítomnosti i neprítomnosti jeho právneho zástupcu uviedol, že kolízia s iným

pojednávaním nie je vážnym dôvodom na odročenie pojednávania, keďže je prípustné

substitučné zastúpenie v konaní. Okresný súd dospel preto k správnemu záveru, že dôvod

uvedený v žiadosti právneho zástupcu žalobcu, ktorá navyše bola doručená až v deň

pojednávania, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie. Navrhol, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj

prvostupňový rozsudok v celom rozsahu a aby vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie. Na odôvodnenie dovolania uviedol, že mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom v zmysle ustanovenia tým, že prvostupňový súd nielenže konal,

ale aj uzavrel dokazovanie a vyniesol rozsudok bez prednesenia návrhu žalobcom a jeho

vypočutia. Žalobca ani jeho zástupca nemali možnosť reagovať na argumentáciu žalovaného

uvedenú na pojednávaní a predložiť vlastné argumenty a dôkazy. Uviedol, že predmetné

ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie boli okresnému súdu doručené

včas a účasť právneho zástupcu žalobcu na inom pojednávaní bola nevyhnutná. Pokiaľ

prvostupňový súd konal a rozhodol bez ich účasti, tento postup nebol správny. Namietal

ďalej, že súdy nižších stupňov nevykonali dôkazy podľa jeho návrhov, že nezistili správne

skutkový stav veci a že ich rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navyše, napadnuté rozhodnutia považoval za nedostatočne odôvodnené, a teda

nepreskúmateľné.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný

prostriedok žalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

V preskúmavanej veci žalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce

právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa neprichádza do úvahy.

Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa § 238

ods. 3

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Vady uvedené v až e/ a dovolateľ nenamietal a ani v konaní

nevyšli najavo. S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na to, či

v danom prípade postupom súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu nebola dovolateľovi

odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

ich práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva. Pod pojmom postup súdu treba rozumieť nielen postup senátu

a predsedu senátu, ale aj úkony iných pracovníkov súdu, v dôsledku ktorých bola účastníkovi

odňatá možnosť konať pred súdom. O vadu odňatia možnosti konať pred súdom ide aj vtedy,

ak okresný súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania (jeho právneho

zástupcu), hoci podmienky pre tento postup nie sú splnené a odvolací súd nápravu nezjedná.

Do obsahu základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom, nepatrí povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho

žiadosti na odročenie pojednávania.Výlučne konajúci súd je oprávnený v každom konkrétnom

prípade posúdiť opodstatnenosť „dôležitého dôvodu“ pre odročenie pojednávania v zmysle

(to predpokladá, že v čase prejednania veci má žiadosť o odročenie

pojednávania k dispozícii). Súd však nemôže paušálne odmietnuť dôvodnosť prekážky

na strane advokáta, ktorý bol s dostatočným predstihom oboznámený s termínom

pojednávania, iba preto, že nezabezpečil substitúciu, resp. že mal skôr, nie až v deň termínu

pojednávania, požiadať o odročenie pojednávania. Nemôže byť totiž na ujmu účastníka

konania, ak sa konajúci sudca z dôvodu chybných úkonov iných pracovníkov súdu včas

o podanej žiadosti o odročenie pojednávania nedozvedel.

V posudzovanej veci okresný súd nariadil pojednávanie na deň 29. novembra 2010,

na ktoré riadne predvolal žalobcu aj jeho právneho zástupcu. Zástupca žalobcu podaním

z 25. novembra 2010 urobeným elektronickými prostriedkami odoslaným 27. novembra 2010,

žiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o odročenie pojednávania. Toto podanie

pracovník súdu prečítal 29. novembra o 6.58 hod. (viď č.l. 77 spisu), avšak v dôsledku

chybného postupu pracovníkov súdu sa žiadosť dostala k vec prejednávajúcemu sudcovi až

po skončení pojednávania (pojednávanie začalo o 9.45 hod. a skončilo o 10.06 hod.).

Konajúci sudca preto vec prejednal a o nej rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho

zástupcu, čo mu vytýkať nemožno. Keďže v čase prejednania a rozhodovania veci nemal

k dispozícii uvedenú žiadosť, nemohol ani posudzovať opodstatnenosť tejto žiadosti

z hľadiska (ne)existencie dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania. Ak tak „dodatočne“

urobil, jeho postup treba považovať za nesprávny. Navyše, mylne hodnotil túto žiadosť

za nepodanú riadne a včas a chybne odôvodnil odmietnutie dôvodnosti prekážky advokáta

žalobcu tým, že mal skôr, nie až v deň termínu pojednávania, požiadať o odročenie

pojednávania. V tomto prípade totiž žiadosť bola nepochybne pracovníkom súdu prijatá viac

ako dve hodiny pred začiatkom pojednávania (bola teda podaná včas), takže nemôže byť

na ťarchu žalobcu skutočnosť, že sa konajúci sudca o nej dozvedel až po vyhlásení

rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací súd konajúc o odvolaní žalobcu nezjednal vo veci nápravu. Sám odvolanie

prejednal a o ňom rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci mu nič nebránilo pojednávanie

nariadiť a v odôvodnení rozsudku len konštatoval správnosť záverov okresného súdu, že

dôvod žiadosti o odročenie pojednávania nie je dôležitým dôvodom (hoci tento súd túto

otázku nebol oprávnený hodnotiť), s poukazom len na prípustnosť substitučného zastupovania

v konaní. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 41, ročník 2002, podľa ktorého

dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môže byť aj kolízia s iným

pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, ak od účastníka nemožno spravodlivo

požadovať, aby si zvolil iného zástupcu.

Vyššie uvedeným nesprávnym postupom krajský i okresný súd zasiahli do základného

práva žalobcu, aby sa jeho vec verejne prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, a teda týmto postupom žalobcovi bola odňatá

možnosť pred súdom konať v zmysle Táto vada zakladá jednak

6

prípustnosť dovolania a je tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou

procesnou vadou, nemôže byť vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

uznesenie krajského súdu a rovnakou vadou postihnuté aj rozhodnutie okresného súdu podľa

, zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Na záver dovolací súd ešte dodáva, že vzhľadom na argumenty žalovaného a ním

predložené nové dôkazy, sa javí byť vykonanie dôkazu výsluchom žalobcu pre správne

rozhodnutie vo veci za potrebné.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová