Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/15/2012

Najvyšší súd 1ObdoV/15/2012 Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Anny Markovej,

JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Gabriely Mederovej v právnej veci ţalobcu: D., s. r. o., so

sídlom: P. – K., Z., Č., IČO: X. proti ţalovanému: Ing. J. M., bytom: A., T., zast.

advokátom JUDr. J. D., so sídlom: Š., T., o zaplatenie 1 251 486,33 Kč s príslušenstvom zo

zmenky, vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. , na dovolanie

ţalovaného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. decembra 2011, č. k.

-211, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie z a m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre ako súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 14. 09. 2005, č. k.

-100 zrušil v celom rozsahu zmenkový platobný rozkaz vydaný menovaným

súdom dňa 05. 03. 2002 pod č. k. -7, ktorým ţalovanému uloţil povinnosť, aby

do 3 dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatil pôvodnému ţalobcovi -

spoločnosti K. spol. s. r. o. sumu 1 255 616,33 Kč so 6 %-ným úrokom od 30. 04. 2001 do

2

zaplatenia zo sumy 1 251 486,33 Kč a trovy konania 78 680,-- Sk, alebo aby v tej istej lehote

podal odôvodnené námietky. O náhrade trov konania rozhodol tak, ţe túto ţalovanému ako

úspešnému účastníkovi konania podľa (ďalej len O. s.

p.) z dôvodov vhodných osobitného zreteľa nepriznal.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentoval tým, ţe z obsahu

zmenky nie je jednoznačne a nepochybne zrejmé, kto bol vystaviteľom zmenky – či ţalovaný

ako fyzická osoba alebo či sa jednalo o právnickú osobu. Uviedol, ţe v časti pre označenie

a podpis vystaviteľa sa na ţalovanej zmenke zo dňa 19. 09. 2000 (fotokópia ktorého je

zaloţená na č. l. 5) nachádza odtlačok pečiatky obchodnej spoločnosti M., spol. s. r. o.,

s uvedením jej sídla a súčasne označenie ţalovaného menom a priezviskom, dátumom

narodenia a adresou trvalého bydliska. V tejto časti je tieţ vlastnoručný podpis ţalovaného,

ktorý, vyplývajúc z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti M., spol. s. r. o.,

je konateľom tejto obchodnej spoločnosti. Nakoľko podpis vystaviteľa zmenky patrí podľa

ust. Zmenkový a šekový zákon medzi podstatné náleţitosti

vlastnej zmenky poţadované pre jej platnosť a keďţe v priebehu vykonaného dokazovania sa

vystaviteľa zmenky nepodarilo jednoznačne určiť, súd uzavrel, ţe ide o neplatnú zmenku. Na

základe takejto neplatnej zmenky nemôţe súd priznať jej majiteľovi ním uplatnený nárok. Vo

vzťahu k druhej námietke ţalovaného týkajúcej sa neobdrţania finančných prostriedkov

v súvislosti s pôţičkou od ţalobcu, dospel súd k záveru, ţe sa jedná o relatívnu námietku

v praxi označovanú ako neobdrţanie valuty. Súd po preskúmaní existencie a dôvodnosti

vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným zabezpečeného ţalovanou zmenkou zistil, ţe ţalovaný

svoju námietku uplatnil dôvodne, pretoţe poskytnutie pôţičky ţalobcom ţalovanému nebolo

v konaní preukázané.

Na odvolanie ţalobcu proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zrušení

zmenkového platobného rozkazu, ako aj ţalovaného proti výroku, ktorým mu súd nepriznal

náhradu trov konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom zo dňa

20. 12. 2011, č. k. -211 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe zmenkový

platobný rozkaz zo dňa 05. 03. 2002, č. k. -7 ponechal v celom rozsahu

v platnosti. Súčasne uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania

v sume 487,82 eur. Rozhodol tak v nadväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky ako súdu dovolacieho zo dňa 30. 11. 2010, č. k. -175, ktorým

najvyšší súd zrušil predchádzajúci rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 11. 12. 2007, č. k.

3

-135, ktorým uţ tento zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe zmenkový

platobný rozkaz ponechal v platnosti v celom rozsahu. Dovolací súd vo vzťahu k námietke

neplatnosti zmenky pre označenie vystaviteľa na zmenke a osoby povinnej plniť zo zmenky

vyslovil, ţe odvolací súd sa s touto námietkou vysporiadal v napadnutom rozsudku dostatočne

a vecne správne. Okrem iného uviedol, ţe ţalovaný v čase podpisu zmenky bol síce

konateľom spoločnosti M., spol. s. r. o., avšak pri identifikácii vystaviteľa túto funkciu

neuviedol, napriek tomu, ţe precízne identifikoval vystaviteľa ako fyzickú osobu (menom,

priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom). Z uvedeného označenia vystaviteľa preto

odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe výstavcom zmenky je ţalovaný, ktorý je v spore

pasívne legitimovaným účastníkom konania. Dovolací súd však súhlasil s druhou námietkou

ţalovaného spočívajúcou v tvrdení, ţe odvolací súd v odvolacom konaní nekonal s osobou

oprávnenou konať na strane ţalobcu. Poukázal na to, ţe na majetok pôvodného ţalobcu –

spoločnosti K., spol. s. r. o. bol uznesením Mestského súdu v Prahe zo dňa 11. 04. 2007, sp.

zn. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. M.

K.. Účinky konkurzu tak nastali dňom 11. 04. 2007, teda osem mesiacov pred rozhodnutím

odvolacieho súdu. Dovolací súd zdôraznil, ţe v konaniach, ktoré začali pred vyhlásením

konkurzu, sa správca stáva účastníkom konania. Tým, ţe odvolací súd nezisťoval, kto je

účastníkom konania na strane ţalobcu alebo ţalovaného, porušil práva ţalobcu v takom

rozsahu, ţe je to potrebné povaţovať za odňatie práva konať pred súdom podľa § 237 písm. f/

.

Po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením zo dňa

14. 10. 2011, č. k. -194 pripustil zámenu účastníka konania na strane ţalobcu

(z konania vystúpil správca konkurznej podstaty úpadcu K., spol. s. r. o. v konkurze a

na jeho miesto vstúpila spoločnosť D., s. r. o.), opätovne vec prejednal na pojednávaní dňa

20. 12. 2011 za neúčasti ţalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil

s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Prítomný ţalobca prehlásil, ţe ţalovaný mu spornú

zmenkovú sumu nezaplatil. Odvolací súd po tom, ako odstránil nedostatok ohľadne aktívnej

legitimácie ţalobcu v intenciách uznesenia dovolacieho súdu, na základe existujúceho

zisteného skutkového stavu dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu zo zmenkového platobného

rozkazu je dôvodný.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 06. 02. 2012.

4

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie

ţalovaný (ďalej tieţ ako dovolateľ). Prípustnosť dovolania odôvodnil tvrdením, ţe v konaní

došlo k vadám uvedeným v , konkrétne k vade podľa

(ten, kto vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania) a § 237

písm. c/ (účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený).

Dôvodnosť dovolania odôvodnil ustanovením (v konaní došlo

k vadám uvedeným v ), (konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a

(rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Navrhol, aby dovolací súd

dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolateľ, pridrţiavajúc sa svojich predchádzajúcich námietok, ktoré vzniesol

v námietkovom i dovolacom konaní, opakovane namietol nekalé úmysly ţalobcu, ktorý

právny vzťah, ktorý mal byť ţalovanou zmenkou zaistený, nikdy neoznačil. Uviedol, ţe počas

celého konania sa nepodarilo preukázať, ţe by medzi sporovými stranami existoval

akýkoľvek reálny právny vzťah, nakoľko zo strany ţalobcu nikdy nebolo preukázané ţiadne

plnenie a rovnako nebolo preukázané prevzatie akýchkoľvek finančných prostriedkov zo

strany ţalovaného. Tým, ţe rozhodnutie vo veci priznáva ochranu neexistujúcemu, teda

simulovanému právnemu úkonu, ktorý je od začiatku neplatný, je rozhodnutie odvolacieho

súdu nezákonné. Dovolateľ tieţ vyzdvihol riziko, ţe pokiaľ existuje čo i len minimálna

pochybnosť o tom, v mene koho ţalovanú zmenku podpísal, teda či ju podpísal ako štatutárny

zástupca právnickej osoby - spoločnosti M., spol. s. r. o., alebo ako fyzická osoba, nie je dosť

moţné spravodlivo vo veci rozhodnúť. Vo vzťahu k odvolaciemu senátu, ktorý opakovane

rozhodoval o jeho odvolaní, dovolateľ uviedol, ţe hoci nemôţe namietať jeho zaujatosť,

pretoţe o takomto konaní nemá ţiadne dôkazy, avšak je presvedčený, ţe pokiaľ si odvolací

senát, resp. jeho predsedníčka utvorila právny názor pri rozhodovaní o prvom odvolaní, pri

rozhodovaní o druhom odvolaní ho meniť nebude.

K dovolaniu ţalovaného sa ţalobca nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom (, veta druhá ), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia dovolacieho pojednávania

5

( ), v rozsahu napadnutom dovolateľom ( ) a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej ( ) alebo rozsudok odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, je

nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného moţno vyvodiť z ustanovenia § 238 ods. 1

.

Dovolateľ vo svojom dovolaní tvrdí, ţe rozsudok odvolacieho súdu je postihnutý

vadami uvedenými v ust. a (ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, súčasne ţe účastník konania nemal

procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený). Ustanovenie má na pamäti také

procesné vady konania, na ktoré má dovolací súd povinnosť vţdy prihliadnuť, bez ohľadu

na to, či uţ to účastník namieta alebo nie. Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle

uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo

k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe

konanie je takouto vadou skutočne postihnuté.

Dovolateľ v dovolaní poukázal aj na existenciu dovolacích dôvodov podľa § 241

ods. 2 písm. b/ a c/ , t. j. ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

6

Za vadu konania v zmysle ustanovenia moţno povaţovať

skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplne alebo nesprávne zisteného

skutkového stavu. O vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu sa jedná najmä vtedy, ak

pri dokazovaní súd nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku. Dovolací dôvod podľa ustanovenia je daný aj

v prípade, ak odvolací súd vychádzal pri hodnotení skutkového stavu z iného skutkového

základu ako súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval podľa

a zopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje zistenia súd prvého stupňa, prípadne aby

dokazovanie doplnil.

Pod nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle sa

rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak

súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce

správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Nesprávne právne posúdenie môţe byť

spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia

odvolacieho súdu.

Dovolací súd po dôkladnom preskúmaní veci existenciu ani jedného z vyššie

označených dovolacích dôvodov nevzhliadol. Dovolací súd pripomína, ţe dovolateľ

prípustnosť a dôvodnosť dovolania podľa vyššie citovaných ustanovení uplatnil vo svojom

predchádzajúcom dovolaní zo dňa 11. 02. 2008 (č. l. 139 - 140), na základe ktorého rozhodol

dovolací súd svojím uznesením zo dňa 30. 11. 2010, č. k. -175.

Odvolací súd po tom, ako mu dovolací súd v predchádzajúcom dovolacom konaní

vytkol pochybenie v nedostatočnom vysporiadaní sa s postavením ţalobcu v konaní, uvedený

nedostatok odstránil. Je nepochybné, ţe oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom

podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto

majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet

úpadcu.

V novom odvolacom konaní ţalobca Mgr. M. K., správca konkurznej podstaty úpadcu

K., spol. s. r. o. v konkurze, s ktorým mal konať odvolací súd uţ v rámci prvého odvolacieho

konania, písomným podaním zo dňa 25. 01. 2011 (č. l. 189) súdu oznámil, ţe konkurz na

úpadcu bol ukončený a on ako správca bol zbavený svojej funkcie. Súčasne súdu oznámil, ţe

ţalovaná pohľadávka bola v rámci konkurzu postúpená na spoločnosť D., s. r. o.. Predmetné

7

skutočnosti súdu oznámila aj samotná spoločnosť, ktorá písomným podaním zo dňa 11. 01.

2011 (č. l. 182 – 183) poţiadala súd o zmenu účastníka konania, poukazujúc na Zmluvu

o postúpení pohľadávky zo dňa 26. 01. 2009, ako aj uznesenie konkurzného súdu –

Mestského súdu v Prahe zo dňa 19. 06. 2008, sp. zn. , ktorým tento vyslovil

súhlas s tým, aby správca konkurznej podstaty Mgr. M. K., previedol mimo draţby

z konkurznej podstaty ţalovanú pohľadávku a súčasne stanovil podmienky prevodu.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd v novom odvolacom konaní

uznesením zo dňa 14. 10. 2011, č. k. -194 pripustil, aby z konania na strane

ţalobcu vystúpil Mgr. M. K., správca konkurznej podstaty úpadcu K., spol. s. r. o.

v konkurze a na jeho miesto vstúpila spoločnosť D., s. r. o.. Rešpektujúc tak právny názor

dovolacieho súdu v zmysle ust. , sa odvolací súd s aktívnou legitimáciou ţalobcu

vysporiadal v intenciách uznesenia dovolacieho súdu.

Odvolací súd v ďalšom vzhľadom na uţ existujúci skutkový stav, ktorého náleţité

zistenie potvrdil aj dovolací súd vo svojom predchádzajúcom uznesení zo dňa 30. 11. 2010,

skonštatoval dôvodnosť nároku ţalobcu zo ţalovanej zmenky. Konal tak v súlade s právnym

názorom dovolacieho súdu vysloveným vo vzťahu k námietke neplatnosti zmenky

pre označenie vystaviteľa na zmenke a osoby povinnej plniť zo zmenky. Záver, ţe pasívne

legitimovaným v spore je ţalovaný ako fyzická osoba, vyplýva aj zo skutočnosti, ţe ţalovaný

v celom konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o tom, ţe

v súvislosti so ţalovanou zmenkou mu zo strany ţalobcu nebola poskytnutá nijaká pôţička.

Vo vzťahu k námietke ţalovaného, hoci nie formulovanej priamo ako námietka

zaujatosti vo veci konajúceho odvolacieho senátu, dovolací súd povaţuje za potrebné

poukázať na skutočnosť, ţe po zrušení prvého rozhodnutia odvolacieho súdu, bola vec

pridelená na rozhodnutie odvolaciemu senátu 3Obo podľa pravidiel stanovených v Rozvrhu

práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2010.

Podľa štvrtej časti, Čl. II, bod 3 Rozvrhu práce na rok 2010, podľa odseku 2

(zapisovanie vecí do registrov pomocou výpočtovej techniky – elektronickej podateľne), sa

nepostupuje vo veciach, ktoré opätovne došli na Najvyšší súd Slovenskej republiky po tom,

ako tento súd uţ konal vo veci samej a rozhodol o riadnom alebo mimoriadnom opravnom

prostriedku; v takom prípade koná a rozhoduje senát, v ktorom pôsobí sudca, ktorý bol

sudcom spravodajcom v senáte, ktorý vec vybavil, prípadne rozhodol naposledy. Po zrušení

8

rozsudku odvolacieho súdu z 11. 12. 2007 dovolacím súdom, bol s vecou súvisiaci spis dňa

30. 12. 2010 vrátený odvolaciemu súdu a predloţený senátu 3Obo, v ktorom pôsobia

členovia, resp. väčšina členov senátu 4Obo, ktorý rozhodoval o odvolaní ţalovaného vo veci

samej naposledy.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe v danom prípade nie je daná existencia ţiadneho

z dovolateľom uvádzaných dovolacích dôvodov, t. j. , ani c/ ,

rovnako nebola zistená ani ţiadna vada konania v zmysle , či uţ namietaná alebo

nenamietaná. Konštatujúc tak nedôvodnosť dovolania ţalovaného, Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd dovolací dovolanie ţalovaného podľa zamietol.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 veta prvá

v spojení s a . Ţalobca bol v dovolacom

konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Keďţe mu však trovy

v dovolacom konaní nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 5 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 29. novembra 2012

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.

9