Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
291/386584.00ceac.pdf
PDF · 100.96 KB
No categories available
6Tost/39/2012
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 39/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí
konanom 29. novembra 2012 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze
o sťažnosti vyžiadanej osoby A. N. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 30. októbra 2012, sp. zn. 3Ntc 13/2012, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby A. N. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2012, sp. zn. 3Ntc 13/2012,
bolo na základe návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave na verejnom zasadnutí
rozhodnuté o tom, že podľa § 22 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom
rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) sa vykoná európsky zatýkací rozkaz z 18. júna 2010
vydaný Obvodným súdom pre Bukurešť 6, Rumunská republika, sp. zn. 4264/303/2007,
sudkyňou Danou Boroi na A. N., nar. X. v B., trvale bytom B., V. ul. č. X., prechodne bytom
B., K. ul. č. X., štátnu občianku Slovenskej republiky, v súčasnosti vo vydávacej väzbe
v Ústave na výkon väzby Bratislava, za účelom jej vydania na výkon trestu odňatia slobody
v trvaní 7 rokov, ktorý jej bol uložený rozsudkom č. 571/14.08.2007, definitívne na základe
trestného uznesenia č. 737/11.05.2010 Apelačného dvora v Bukurešti – I. Trestné oddelenie,
pre 1 trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom ustanovený v čl. 26 Tr. poriadku v nadväznosti
na čl. 211 ods. 1, ods. 2 písm. c/ a ods. 2 písm. a/ Tr. poriadku v nadväznosti na čl. 75 písm. c/
Tr. poriadku, ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že dňa 22. marca 2007 N. A.
spolu so S. J. a B. R. sprevádzali menovaných 14 ročnú N. K. a 17 ročného L. M. na začiatku
do obchodného strediska C. a neskoršie do obchodného strediska C. a čakali na nich
v osobnom aute značky Škoda Octavia, ŠPZ B., na parkovisku. Obaja neplnoletí využili
nepozornosť osôb, ktoré nechali svoje tašky bez dozoru v nákupných vozíkoch, odcudzili
jednu tašku a pokúsili sa utekať v osobnom aute, ktoré riadil B. R.. Vyžiadaná osoba trvala
na uplatnení zásady špeciality.
Proti vyššie citovanému uzneseniu podala A. N. hneď po jeho vyhlásení sťažnosť,
ktorú založila na dôvodoch uvedených v záverečnom návrhu (č. l. 100 spisu).
V tom pritom trvala na vykonaní trestu na území Slovenskej republiky,
nakoľko vo väznici v Rumunsku sú veľmi zlé podmienky výkonu, horšie ako na Slovensku.
Jej obhajkyňa následne navrhla podaný návrh na vykonanie EZR podľa § 23 ods. 3
zákona o EZR odmietnuť, keďže vyžiadaná nebola prítomná na odvolacom súde pri vyhlásení
definitívneho rozhodnutia. V tejto súvislosti tiež poukázala i na v súčasnosti prebiehajúci
proces novelizácie zákona o EZR.
Spisový materiál v posudzovanej veci bol prostredníctvom Krajského súdu
v Bratislave dňa 15. novembra 2012 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
za účelom rozhodnutia o predmetnej sťažnosti.
Podľa § 22 ods. 7 zákona o EZR proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone
európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý
z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1,
sťažnosť má odkladný účinok; sťažnosť prokurátora je prípustná pre niektorý z dôvodov
odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 alebo ak rozhodnutím
o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu bol porušený tento zákon; sťažnosť má odkladný
účinok.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o EZR vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu
sa odmietne, ak
a/ sa na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, vzťahuje amnestia,
ktorá bola udelená v Slovenskej republike, a slovenský právny poriadok upravuje právomoc
slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,
b/ vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom
členskom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim
rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný
podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom bol vynesený,
c/ vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu
jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,
d/ skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 4 a 5;
vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon
európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky
neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce
sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu, alebo
e/ vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia
slobody vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky
a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia je zrejmé,
že keďže v danom prípade vyžiadaná neuplatnila ani jeden z dôvodov uvedených v § 23
ods. 1 zákona o EZR, pre ktorý by mohlo dôjsť k odmietnutiu vykonania európskeho
zatýkacieho rozkazu, je nevyhnutné v zmysle § 22 ods. 7 zákona o EZR hodnotiť ňou podanú
sťažnosť ako neprípustnú.
Aj napriek tomu nedá ale tunajšiemu súdu vo vzťahu k námietke vyžiadanej, týkajúcej
sa nepoužitia ust. § 23 ods. 3 zákona o EZR (fakultatívna možnosť odmietnuť vykonanie
EZR), nepodotknúť tú skutočnosť, že s touto sa krajský súd už v napadnutom rozhodnutí
dostatočným spôsobom vysporiadal, pričom s tam uvedeným zdôvodnením sa i najvyšší súd
plne stotožňuje. Navyše ako vyplýva zo spisu, vyžiadaná bola zo strany krajského súdu
v rámci svojho výsluchu poučená aj o tom, čo je potrebné k tomu, aby si mohla vykonať
uložený trest na území Slovenskej republiky.
A napokon pokiaľ ide o poukázanie na v súčasnosti prebiehajúci proces novelizácie
zákona o EZR (zákonom č. 344/2012 Z. z.) tak v tejto súvislosti treba uviesť iba toľko,
že súd vždy postupuje v zmysle momentálne účinných zákonných ustanovení (k tomu
viď i ust. § 43a zákona o EZR v znení účinnom od 1. decembra 2012), a preto v predmetnom
prípade rozhodol tak, že použijúc v súlade s § 1 ods. 2 zákona o EZR všeobecný predpis
o trestnom konaní podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Tr. por. podanú sťažnosť zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 29. novembra 2012
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová