Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4be/386583.8df1e3.pdf
PDF · 161.66 KB
No categories available
6Ndt/18/2012
N a j v y š š í s ú d 6 Ndt 18/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí
konanom 29. novembra 2012 v Bratislave v trestnej veci proti obžalovanému M. K.
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o návrhu
obžalovaného na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. takto
rozhodol:
Trestná vec obžalovaného M. K. vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 5To 114/12, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici vykonáva pod sp. zn. 5To 114/12, odvolacie konanie
v trestnej veci obžalovaného M. K. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Vec bola uvedenému súdu predložená dňa 11. októbra 2012
na podklade odvolania obžalovaného smerujúceho proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica z 26. septembra 2012, sp. zn. 2T 43/2012.
Písomným podaním z 13. októbra 2012 (č. l. 654 - 656 spisu) vzniesol obžalovaný
generálnu námietku zaujatosti tak Okresného súdu ako i Krajského súdu v Banskej Bystrici
a z toho dôvodu požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky o odňatia veci, sp. zn.
2T 43/2012 (podľa § 23 ods. 1 Tr. por.) obom týmto súdom a jej prikázanie inému súdu.
V odôvodnení pritom poukázal na to, že má dôvodné podozrenie, že došlo k ovplyvňovaniu
súdov zo strany poškodeného ako i zo strany okresnej prokurátorky. Zároveň tiež uviedol,
že jeho manželka je v súdnom spore s jedným sudcom z Banskej Bystrice, a to môže mať
podľa jeho názoru závažný vplyv na konečné rozhodnutie o vine a následne aj o treste
príslušným súdom v Banskej Bystrici. Záverom obžalovaný pomerne podrobným spôsobom
opísal doterajšie rozhodovanie súdov v danej trestnej veci, ktoré malo byť - ako už bolo
vyššie zmienené - ovplyvňované okresnou prokurátorkou, ako i splnomocnencom
poškodeného (resp. samotným poškodeným) z dôvodu ich nadštandardných vzťahov
so sudcami (príp. pokiaľ ide o poškodeného i s prokurátormi).
Dňa 23. novembra 2012 bol predložený príslušný spisový materiál, tiež i spolu
s písomnými vyjadreniami sudcov dotknutého krajského súdu k ich (potenciálnej) zaujatosti
v danej veci, tunajšiemu súdu na rozhodnutie o vyššie uvedenom návrhu obžalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským
súdom Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por.
ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru, že v danom prípade nie je daný dôvod
na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Banskej Bystrici a jej prikázanie inému
súdu toho istého druhu a stupňa.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod,
čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne
uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia
celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom
toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi
sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak
zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.
Za dôležité dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej
súdnej praxe považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu
opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon
vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti
a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou
od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu
ustanoví zákon“.
S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,
ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie
§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie
nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov
a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,
keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ,
u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci
alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,
splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť najmä
skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,
ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby.
Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným
v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere
príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom
alebo nepriateľskom.
Pokiaľ ide potom o posudzovaný návrh, tak z jeho obsahu je zrejmé, že tento
obžalovaný postavil predovšetkým na námietkach smerujúcich k predchádzajúcemu
procesnému postupu súdu, ktoré však nepatria medzi dôvody vzniku pochybnosti
o nezaujatosti toho - ktorého orgánu uvedené v ust. § 31 ods. 1 Tr. por., a preto pre ne ani
nemôže byť takýto orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania (k tomu
viď i ust. § 32 ods. 6 Tr. por.).
V tejto súvislosti treba ale podotknúť tiež zároveň tú skutočnosť, že námietky
zaujatosti možno vznášať len proti tým sudcom (resp. prísediacim), ktorí sa na prejednávaní
a rozhodovaní veci skutočne podieľajú a nie proti neurčitým osobám, napr. všetkým sudcom
určitého súdu. Aj napriek uvedenému možno však konštatovať, že okrem vyššie spomenutých
výhrad dotýkajúcich sa spôsobu rozhodovania obžalovaný neuviedol vo svojej žiadosti
ani voči jednému jeho sudcovi žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej
veci, pričom tieto nie sú ani obsahom predloženého spisového materiálu. Navyše
i z písomných vyjadrení sudcov dotknutého krajského súdu vyplýva, že títo sa necítia
byť v danej veci zaujatí a nevidia teda dôvod na svoje príp. vylúčenie.
Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel
k takému záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na tzv. delegovanie
veci inému krajskému súdu v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je daný žiadny dôležitý
dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť
ohrozené nestranné a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci.
A úplne na záver považuje tunajší súd s ohľadom na obsah podaného návrhu
za žiaduce upozorniť tiež na to, že v tomto obžalovaný M. K. okrem všetkých sudcov
príslušného odvolacieho súdu namietol i všetkých sudcov Okresného súdu Banská Bystrica
a rovnako teda navrhol vec v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. odňať i uvedenému súdu.
K tomu je potom potrebné uviesť iba toľko, že hoci o tomto návrhu už s poukazom
na prebiehajúce odvolacie konanie nemohlo byť v danom konaní rozhodnuté, neznamená to,
že príp. obžalovaným uplatnené námietky zaujatosti sú automaticky vylúčené i z predmetu
preskúmania odvolacieho súdu (v tejto súvislosti treba poukázať najmä na ust. § 317 ods. 1
Tr. por., ako i ust. § 31 ods. 4 Tr. por. a § 32 ods. 6 Tr. por.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 29. novembra 2012
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová