Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/36/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B. S., s.r.o., T., IČO: X.,

zastúpený advokátkou JUDr. M. P., Š., P., proti ţalovanému: L. M. S., s.r.o. N., S. – N., IČO:

X., zastúpený advokátom JUDr. M. R., Š., K., o splnenie záväzku, vedenej Okresným súdom

Spišská Nová Ves pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach č.k. -80 z 31. januára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -80 z 31. januára 2011 v napadnutom potvrdzujúcom výroku a rozsudok

Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -59 z 30. marca 2010 vo veci samej

z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom č.k. -59 z 30. marca 2010

uloţil ţalovanému povinnosť dodať ţalobcovi tovar podľa dodatku č. 4 bod 4 zo dňa

1.5.2009 kúpnej zmluvy č. LM-1/2009 zo dňa 9.1.2009 do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Ďalším výrokom uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania

vo výške 5 % ročne od 5.5.2009 aţ do splnenia záväzku a nahradiť trovy konania vo výške

456,10 eur.

V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca so ţalovaným uzavreli 9.1.2009 kúpnu zmluvu č.

LM 1/2009 v znení dodatku č. 4 z 1.5.2009 na dodávku tovaru – dreva, drevnej hmoty

a vlákniny podľa predmetu zmluvy, bodu 2 a mnoţstva a ceny podľa bodu 3 a 4 zmluvy.

Ţalovaný záväzok vyplývajúci zo zmluvy nesplnil a v konaní namietal, ţe zmluvu za

2

ţalovaného podpísala neoprávnená osoba, v dôsledku čoho je zmluva neplatná. Vykonaným

dokazovaním mal súd za preukázané, ţe pán B. konal a podpísal kúpnu zmluvu aj jej dodatok

oprávnene na základe plnomocenstva z 2. 1. 2009, ktoré mu udelila konateľka spoločnosti

pani K.. Podľa uvedeného plnomocenstva mohol p. B. za ţalobcu uzatvárať a podpisovať

kúpne zmluvy s dodávateľmi dreva a drevnej hmoty na území celej Slovenskej republiky

a mal udelené plnomocenstvo, aby konal v mene ţalobcu vo všetkých veciach týkajúcich sa

nákupu a predaja dreva a drevnej hmoty na území Európskej únie. Uzavretie kúpnej zmluvy

s pánom B., ako oprávnenou osobou súd vyvodil z ustanovenia § 15 ods. 1 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého, ten, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou

činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Z tohto dôvodu bol ţalovaný povinný splniť záväzok tak, ako sa zaviazal v kúpnej zmluve

a jej dodatku a dodať ţalobcovi drevo, drevnú hmotu a vlákninu v dohodnutom mnoţstve,

termíne a cene. Z tohto dôvodu súd s odkazom na ustanovenia § 324, § 329, § 335, § 340 a §

369 ods. 1 zaviazal ţalovaného na plnenie dodať tovar a zaplatenie

úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. O trovách konania rozhodol

podľa a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov.

Proti rozsudku podal ţalovaný odvolanie, v dôvodoch ktorého poukázal na neplatnosť

dodatku č. 4 kúpnej zmluvy, ktorý podľa jeho vyhotovenia mala podpísať konateľka ţalobcu

L. K.. V skutočnosti ho podpísala tretia osoba O. B., ktorý bol konateľom spoločnosti do

30.6.2008 a spoločníkom spoločnosti ţalobcu do 18.2.2009. Poukázal na svoje zdôvodnenie

neplatnosti kúpnej zmluvy a dodatku č. 4 uvedené v písomnom podaní zo 4.2.2010 a zotrval

na tvrdení, ţe dojednania v dodatku zmluvy sú neplatné. Ďalej namietal zaplatenie úrokov

z omeškania vzhľadom na nepeňaţný charakter nároku, ako aj vzhľadom na skutočnosť, ţe

v petite ţaloby nie je uvedený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -80 z 31. januára 2011

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti

ţalovaného zaplatiť ţalobcovi úroky z omeškania ako aj vo výroku o náhrade trov konania

a v rozsahu zrušenia vrátil ho súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal

na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku a k námietkám uvedeným v odvolaní uviedol, ţe

3

vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, ţe O. B. bol splnomocnený na

zastupovanie ţalobcu pre uzatváranie a podpisovanie kúpnych zmlúv s dodávateľmi dreva

a drevnej hmoty na území Slovenskej republiky aj Európskej únie, o čom svedčí

plnomocenstvo z 2.1.2009, podpísané konateľkou ţalobcu L. K.. Neobstojí preto tvrdenie

ţalovaného o neplatnosti kúpnej zmluvy i jej dodatku. Poznamenal, ţe ak by splnomocnenec

pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať podľa splnomocniteľa, alebo ak niekto koná za

iného bez splnomocnenia, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaţe ten, za koho sa konalo,

právny úkon bez zbytočného odkladu schváli ( prvá veta ).

V danom prípade ţalobca jednoznačne trval na splnení zmluvy, teda domáhal sa plnenia zo

zmluvy, ktorú podpísal splnomocniteľ, čím schválil tento úkon. Z uvedených dôvodov

rozsudok vo výroku o povinnosti ţalovaného dodať tovar ako vecne správny podľa § 219

ods. 1 potvrdil. Vo výroku o zaplatenie úrokov z omeškania a trov konania súd podľa §

221 ods. 1 písm. h/ ods. 2 zrušil rozsudok a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 1. 4. 2011.

Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej, podal ţalovaný dovolanie s poukazom na prípustnosť dovolacích

dôvodov v zmysle a . Tvrdil, ţe odňatie

moţnosti ţalovaného konať pred súdom vidí v procesnom postupe prvostupňového súdu, keď

na pojednávaní 30.3.2010 aţ následne po záverečných rečiach účastníkov konania a vyhlásení

uznesenia o ukončení dokazovania letmo oboznámil obsah spisu a potom bez toho, aby dal

ţalovanému moţnosť vyjadriť sa k oboznámenému obsahu spisu alebo aby dal ţalovanému

moţnosť podať návrh na doplnenie dokazovania, vyhlásil rozsudok, ktorým ţalobe v plnom

rozsahu vyhovel. Po následnom oboznámení sa s obsahom spisu sa ţalovaný dozvedel nové

skutočnosti ku ktorým nemal moţnosť vyjadriť sa či navrhnúť nové dôkazy. Uvedený

postup súdu je v príkrom rozpore s a týmto postupom súd porušil právo ţalovaného

na prístup k súdu, zakotvené v . Poukázal tieţ na

skutočnosť, ţe ţalovanému súd nedoručil podanie ţalobcu doručené súdu 11.12.2009, ktorým

4

ţalobca rozšíril ţalobný návrh o úroky z omeškania a na pojednávaní 30.3.2010 o uvedenom

návrhu aj rozhodol.

Ďalším dovolacím dôvodom je neurčitosť, nejasnosť a materiálna nevykonateľnosť

enunciátu rozsudku súdu prvého stupňa potvrdeného odvolacím súdom, z ktorého nie je jasné,

počas akého obdobia má ţalovaný ţalobcovi plniť, či jeden mesiac, štvrťrok na ktorý mala

byť uzavretá kúpna zmluva, alebo má ţalovaný plniť do budúcna nepretrţito. Tieţ nie je

reálne moţné plniť povinnosť v zmysle enunciátu v lehote troch dní od právoplatnosti

rozsudku, pretoţe takéto plnenie odporuje formálnej logike, keďţe ţalovaný má v prípade

platnosti zmluvy plniť mesačné, štvrťročné alebo iné kvóty drevnej hmoty, avšak v zmysle

rozsudkov by mal obrat plniť v lehote troch dní, čo nie je moţné, pretoţe predmetom plnenia

je drevná hmota, ktorú je potrebné vyťaţiť v súlade s lesohospodárskym plánom. Ročný plán

ťaţby ţalovaného bol stanovený na kvótu 85 000 m3, čo predstavuje 7 083,33 m3 mesačne.

Ţalovaný by sa plnením mohol dopustiť trestného činu proti ţivotnému prostrediu. Źalovaný

namieta neurčitosť a materiálnu nevykonateľnosť petitu, pretoţe samotný enunciát sa

odvoláva na dodatok č. 4 bod 4 zo dňa 1.5.2009 kúpnej zmluvy LM1/2009 z 9.1.2009, avšak

predmetný dodatok a jeho bod 4, ktorý je v zmysle prvostupňového aj odvolacieho rozsudku

neoddeliteľnou súčasťou enunciátu rozsudku nie je dostatočne identifikovaný, dokonca

v enunciáte rozsudku nie je ani uvedené, ţe predmetný dodatok 4 bol uzavretý medzi

účastníkmi konania, V enunciáte nie je uvedené, ţe predmetný dodatok 4 je neoddeliteľnou

súčasťou rozsudku, ba dokonca tento dodatok nie je označený ani odkazom na číslo listu

v spise. Otázne preto ostáva, ako bude ţalobca špecifikovať konkretizovať a kvantifikovať

povinnosť, ktorá bola ţalovanému uloţená a ako bude ţalovaný vedieť, ţe si svoju povinnosť

z napádaného rozsudku splnil, keď vlastne ani nevie čo a do kedy a v akom rozsahu má plniť.

Namietal zároveň, ţe ţalobca do súdneho spisu nedoloţil originál predmetného dodatku 4.

Dovolateľ ďalej namietal nesprávny postup odvolacieho súdu, keď oznámenie

o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesil na úradnej tabuli dňa 26.1.2011, avšak samotný

napádaný rozsudok bol vyhlásený na piaty deň 31.1.2011. Ţalovaný nemal dostatok času na

prípravu pojednávania v zmysle , v dôsledku čoho mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom. Poukázal tieţ na vady súvisiace s pripustením O. B. do konania

ako účastníka nie ako svedka. Za ţalobcu ako účastníka konania mala podľa názoru

5

dovolateľa vystupovať konateľka pani K. alebo ňou splnomocnená osoba a túto osobu mal

súd vypočuť ako účastníka konania za účelom zistenia, či bolo zo strany ţalobcu udelené

plnomocenstvo pánu B. a následne mal byť pán B. vypočutý ako svedok za účelom zistenia

okolností udelenia plnomocenstva a podpísania kúpnej zmluvy. Keďţe ţalovaný sa k ţalobe

vyjadril 5.2.2010 a na pojednávania sa pán B. dostavoval s právnou zástupkyňou ţalobcu, je

dôvodný predpoklad, ţe pred svojou výpoveďou 30.3.2010 bol podrobne oboznámený

s dôvodmi, pre ktoré ţalovaný nesúhlasil so ţalobou, pričom tieto dôvody mali spočívať práve

v jeho osobe, keďţe zmluvu a dodatok podpísal bez plnomocenstva. Výpoveď pána B. podľa

názoru dovolateľa nemala byť vzatá do úvahy ako dôkaz. Taktieţ plnomocenstvo pre pána B.

( č.l. 48) nie je plnomocenstvom pre celé konanie vedené na okresnom súde ale ide o listinný

dôkaz, ktorým ţalobca zrejme preukazuje platnosť predmetnej kúpnej zmluvy a dodatku.

Uvedené procesné pochybenia predstavujú vady, ktoré mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho

súdu aj súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na účelovosť podaného dovolania. Podľa

jeho názoru ţalovanému nebola odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe na všetkých

pojednávaniach sa zúčastnili obe strany a ich právni zástupcovia. Nie je pravdou, ţe súd sa

letmo oboznámil s obsahom spisu bez toho, aby dal moţnosť účastníkom konania vyjadriť sa.

Nesúhlasil s tvrdením ţalovaného o neurčitosti, nejasnosti a materiálnej nevykonateľnosti

enunciátu rozhodnutia. Kúpnu zmluvu vypracoval ţalovaný, ţalobca na jeho podmienky iba

pristúpil a dnes obsah svojej kúpnej zmluvy a hlavne jej plnenie ţalovaný popiera. Odvolací

súd rozhodoval o odvolaní bez pojednávania a prítomnosť účastníkov konania pri akte

vyhlasovania rozsudku uţ nijako nemohla procesným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie

odvolacieho súdu. Z tohto dôvodu nesúhlasí, ţe ţalovanému bola postupom súdu odňatá

moţnosť konať pred súdom. Zástupca ţalovaného nebol vylúčený zo ţiadneho z procesných

úkonov, ktorým by mohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech

ţalovaného. Postup odvolacieho súdu preto nemal, ani nemohol mať vplyv na správnosť

rozhodnutia. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie ako neprípustné zamietol.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( veta druhá ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon

dovolanie pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme upravujú ustanovenia aţ 3 ,

v zmysle ktorých platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné, ak je ním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo

veci samej alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu.

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí

nemá. V predmetnej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej,

pričom vo výroku rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania. Z uvedeného vyplýva, ţe

dovolanie ţalobcu podľa aţ 3 nie je prípustné.

Dovolací súd v zmysle ustanovenia veta druhá , ktoré mu ukladá

povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ( aj bez

námietky účastníka), neobmedzil sa len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238

ale skúmal, či dovolanie nie je prípustné aj podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia.

7

Dovolateľ v dovolaní namietal vadu konania podľa , v zmysle

ktorého dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa je chybný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplaňovať procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O významnú vadu z hľadiska uvedeného

ustanovenia ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Musí ísť o znemoţnenie

realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť

a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Podľa , ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd

vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke

veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

Podľa súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť

účastníkov, ţe všetky dôkazy a skutočnosti musia predloţiť alebo označiť najneskôr do

vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje

pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretoţe na dôkazy

a skutočnosti predloţené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené

neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým

dôkazom, ktoré sa vykonali.

8

Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol

na pojednávaní dňa 30.3.2010. Zo zápisnice z tohto pojednávania vyplýva, ţe súd vypočul O.

B. ako účastníka konania a umoţnil ţalovanému klásť ţalobcovi otázky. Následne

s poukázaním na ustanovenie vyzval účastníkov vyjadriť sa k dôkazom

a právnemu stavu a na zhrnutie svojich návrhov. Po prednesoch účastníkov súd poučil

účastníkov podľa o moţnosti predloţiť alebo označiť dôkazy do

vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania. Účastníci konania nemali návrhy na doplnenie

dokazovania preto súd vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania. Následne oboznámil

účastníkov s obsahom spisu, najmä s obsahom ţaloby, kúpnej zmluvy, dodatkom kúpnej

zmluvy, výpočtom nedodaného tovaru, faktúrami, objednávkou, upomienkou, výzvou na

plnenie, návrhom na zmenu návrhu, dohodou o vyrovnaní, vyjadrením k ţalobe ţalovaného

a výpisom z obchodného registra. Po oboznámení obsahu uvedených listinných dôkazov súd

vyhlásil rozsudok.

Z citovaných ustanovení vyplýva, ţe

vyhláseniu uznesenia o skončení dokazovania predchádza samotný proces dokazovania. Po

vyhlásení uznesenia podľa ďalšie skutkové a dôkazné tvrdenia účastníkov

nie sú prípustné. K vykonaným dôkazom v zmysle majú účastníci konania právo

vyjadriť sa, z čoho logicky plynie záver, ţe moţnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom

nadväzuje na proces dokazovania, ktorý predchádza vyhláseniu uznesenia o skončení

dokazovania. Pokiaľ súd vykoná listinný dôkaz bez toho, aby umoţnil účastníkom vyjadriť sa

k nemu, poruší procesné právo účastníka formulované v ustanovení , v dôsledku

čoho je účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom a konanie je postihnuté procesnou

vadou v zmysle

V predmetnej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi aţ po

vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania a po oboznámení obsahu listín neumoţnil

dovolateľovi vyjadriť sa k týmto dôkazom, čím mu odňal právo, ktoré mu zákon v ustanovení

§ 123 O.s.p na ochranu jeho oprávnených záujmov priznáva.

9

K námietke dovolateľa týkajúcej sa výsluchu O. B. ako účastníka konania a nie ako

svedka, dovolací súd konštatuje, ţe výsluch svedka sa v zásade vykonáva rovnakým

spôsobom ako výsluch účastníka, dovolateľ mal moţnosť klásť vypočúvanému otázky

a vyjadriť sa k dôkazu, v dôsledku čoho dovolateľovi nebola odňatá moţnosť konať pred

súdom. Uvedená námietka dovolateľa môţe mať význam z hľadiska hodnotenia tohto dôkazu.

Dovolateľ tvrdil, ţe odvolací súd vyhlásil napadnutý rozsudok štvrtý deň od oznámenia

na úradnej tabuli súdu, v dôsledku čoho dovolateľ nemal zákonom stanovenú lehotu piatich

dní na prípravu pojednávania v zmysle a týmto nesprávnym procesným

postupom mu bola odňatá moţnosť konať pred odvolacím súdom. V tejto súvislosti dovolací

súd poznamenáva, ţe účelom lehoty stanovenej v je poskytnutie času na

prípravu účastníkov na pojednávanie vo veci. Odvolací súd však vo veci nenariadil

pojednávanie, dňa 26 januára 2011 v súlade s oznámil miesto a čas

verejného vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu a dňa 31. januára 2011 verejne

vyhlásil rozsudok. Lehota v zmysle nie je lehotou na prípravu účastníkov

na pojednávanie ale lehotou na oznámenie termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia na

úradnej tabuli súdu. Nedodrţaním päťdňovej lehoty plynúcej odvolaciemu súdu od oznámenia

vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu do jeho verejného vyhlásenia ( 211 ods. 2

v spojení s ), dovolateľovi nebola odňatá moţnosť konať pred

odvolacím súdom a námietka ţalovaného je v tomto smere nedôvodná.

Podľa veta prvá obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo

výroku rozsudku.

Výrok rozsudku v zmysle uvedeného ustanovenia ako jediná časť súdneho rozhodnutia

nadobúda právoplatnosť a po nadobudnutí právoplatnosti je pre účastníkov a zákonom

stanovené subjekty záväzný. Z hľadiska poţiadavky materiálnej vykonateľnosti súdneho

rozhodnutia, výrok musí byť formulovaný určito, jasne, výstiţne a zrozumiteľne. Z výroku

rozhodnutia musí jednoznačne a nepochybne vyplývať uloţená povinnosť. Ak súd do výroku

rozsudku neuvedie konkrétny rozsah reálneho plnenia povinností vyplývajúcich z kúpnej

zmluvy a výrok mieni formulovať s odkazom na jej obsah, poţiadavku určitosti a materiálnej

10

vykonateľnosti súdneho rozhodnutia v takom prípade spĺňa výrok, ktorý odkazuje na

konkrétnu povinnosť reálneho plnenia v obsahu pripojeného vyhotovenia kúpnej zmluvy,

ktorá sa stáva súčasťou výroku rozsudku.

Napadnutým rozsudkom bola ţalovanému uloţená povinnosť dodať ţalobcovi tovar

s odkazom na dodatok č. 4 bod 4 zo dňa 1.5.2009 kúpnej zmluvy č. LM1/2009 z 9.1.2009,

vyhotovenie ktorej nebolo pripojené k rozsudku. Ak listina, na ktorú výrok odkazuje nie je

pripojená k rozhodnutiu, výrok rozhodnutia nespĺňa poţiadavku určitosti v zmysle citovaného

ustanovenia , a preto námietka dovolateľa je aj v tomto smere

opodstatnená.

Vzhľadom na existenciu dovolacieho dôvodu podľa

v spojení s Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa a

zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa, ktoré má vady, pre ktoré

sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách konania pôvodného aj dovolacieho

konania ( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. novembra 2012

JUDr. Viera Pepelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.