Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)69b/387141.b033e6.pdf
PDF · 125.16 KB
No categories available
4Obdo/36/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B. S., s.r.o., T., IČO: X.,
zastúpený advokátkou JUDr. M. P., Š., P., proti ţalovanému: L. M. S., s.r.o. N., S. – N., IČO:
X., zastúpený advokátom JUDr. M. R., Š., K., o splnenie záväzku, vedenej Okresným súdom
Spišská Nová Ves pod sp.zn. 15Cb/89/2009, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach č.k. 3Cob/117/2010-80 z 31. januára 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 3Cob/117/2010-80 z 31. januára 2011 v napadnutom potvrdzujúcom výroku a rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15Cb 89/2009-59 z 30. marca 2010 vo veci samej
z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom č.k. 15Cb/89/2009-59 z 30. marca 2010
uloţil ţalovanému povinnosť dodať ţalobcovi tovar podľa dodatku č. 4 bod 4 zo dňa
1.5.2009 kúpnej zmluvy č. LM-1/2009 zo dňa 9.1.2009 do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Ďalším výrokom uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne od 5.5.2009 aţ do splnenia záväzku a nahradiť trovy konania vo výške
456,10 eur.
V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca so ţalovaným uzavreli 9.1.2009 kúpnu zmluvu č.
LM 1/2009 v znení dodatku č. 4 z 1.5.2009 na dodávku tovaru – dreva, drevnej hmoty
a vlákniny podľa predmetu zmluvy, bodu 2 a mnoţstva a ceny podľa bodu 3 a 4 zmluvy.
Ţalovaný záväzok vyplývajúci zo zmluvy nesplnil a v konaní namietal, ţe zmluvu za
ţalovaného podpísala neoprávnená osoba, v dôsledku čoho je zmluva neplatná. Vykonaným
dokazovaním mal súd za preukázané, ţe pán B. konal a podpísal kúpnu zmluvu aj jej dodatok
oprávnene na základe plnomocenstva z 2. 1. 2009, ktoré mu udelila konateľka spoločnosti
pani K.. Podľa uvedeného plnomocenstva mohol p. B. za ţalobcu uzatvárať a podpisovať
kúpne zmluvy s dodávateľmi dreva a drevnej hmoty na území celej Slovenskej republiky
a mal udelené plnomocenstvo, aby konal v mene ţalobcu vo všetkých veciach týkajúcich sa
nákupu a predaja dreva a drevnej hmoty na území Európskej únie. Uzavretie kúpnej zmluvy
s pánom B., ako oprávnenou osobou súd vyvodil z ustanovenia § 15 ods. 1 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého, ten, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Z tohto dôvodu bol ţalovaný povinný splniť záväzok tak, ako sa zaviazal v kúpnej zmluve
a jej dodatku a dodať ţalobcovi drevo, drevnú hmotu a vlákninu v dohodnutom mnoţstve,
termíne a cene. Z tohto dôvodu súd s odkazom na ustanovenia § 324, § 329, § 335, § 340 a §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka zaviazal ţalovaného na plnenie dodať tovar a zaplatenie
úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov.
Proti rozsudku podal ţalovaný odvolanie, v dôvodoch ktorého poukázal na neplatnosť
dodatku č. 4 kúpnej zmluvy, ktorý podľa jeho vyhotovenia mala podpísať konateľka ţalobcu
L. K.. V skutočnosti ho podpísala tretia osoba O. B., ktorý bol konateľom spoločnosti do
30.6.2008 a spoločníkom spoločnosti ţalobcu do 18.2.2009. Poukázal na svoje zdôvodnenie
neplatnosti kúpnej zmluvy a dodatku č. 4 uvedené v písomnom podaní zo 4.2.2010 a zotrval
na tvrdení, ţe dojednania v dodatku zmluvy sú neplatné. Ďalej namietal zaplatenie úrokov
z omeškania vzhľadom na nepeňaţný charakter nároku, ako aj vzhľadom na skutočnosť, ţe
v petite ţaloby nie je uvedený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 3Cob/117/2010-80 z 31. januára 2011
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti
ţalovaného zaplatiť ţalobcovi úroky z omeškania ako aj vo výroku o náhrade trov konania
a v rozsahu zrušenia vrátil ho súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal
na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku a k námietkám uvedeným v odvolaní uviedol, ţe
vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, ţe O. B. bol splnomocnený na
zastupovanie ţalobcu pre uzatváranie a podpisovanie kúpnych zmlúv s dodávateľmi dreva
a drevnej hmoty na území Slovenskej republiky aj Európskej únie, o čom svedčí
plnomocenstvo z 2.1.2009, podpísané konateľkou ţalobcu L. K.. Neobstojí preto tvrdenie
ţalovaného o neplatnosti kúpnej zmluvy i jej dodatku. Poznamenal, ţe ak by splnomocnenec
pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať podľa splnomocniteľa, alebo ak niekto koná za
iného bez splnomocnenia, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaţe ten, za koho sa konalo,
právny úkon bez zbytočného odkladu schváli ( § 33 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka).
V danom prípade ţalobca jednoznačne trval na splnení zmluvy, teda domáhal sa plnenia zo
zmluvy, ktorú podpísal splnomocniteľ, čím schválil tento úkon. Z uvedených dôvodov
rozsudok vo výroku o povinnosti ţalovaného dodať tovar ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil. Vo výroku o zaplatenie úrokov z omeškania a trov konania súd podľa §
221 ods. 1 písm. h/ ods. 2 OSP zrušil rozsudok a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 1. 4. 2011.
Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej, podal ţalovaný dovolanie s poukazom na prípustnosť dovolacích
dôvodov v zmysle § 237 písm. f/ OSP a § 241 ods. 2 písm. a/ OSP. Tvrdil, ţe odňatie
moţnosti ţalovaného konať pred súdom vidí v procesnom postupe prvostupňového súdu, keď
na pojednávaní 30.3.2010 aţ následne po záverečných rečiach účastníkov konania a vyhlásení
uznesenia o ukončení dokazovania letmo oboznámil obsah spisu a potom bez toho, aby dal
ţalovanému moţnosť vyjadriť sa k oboznámenému obsahu spisu alebo aby dal ţalovanému
moţnosť podať návrh na doplnenie dokazovania, vyhlásil rozsudok, ktorým ţalobe v plnom
rozsahu vyhovel. Po následnom oboznámení sa s obsahom spisu sa ţalovaný dozvedel nové
skutočnosti ku ktorým nemal moţnosť vyjadriť sa či navrhnúť nové dôkazy. Uvedený
postup súdu je v príkrom rozpore s § 1 OSP a týmto postupom súd porušil právo ţalovaného
na prístup k súdu, zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal tieţ na
skutočnosť, ţe ţalovanému súd nedoručil podanie ţalobcu doručené súdu 11.12.2009, ktorým
ţalobca rozšíril ţalobný návrh o úroky z omeškania a na pojednávaní 30.3.2010 o uvedenom
návrhu aj rozhodol.
Ďalším dovolacím dôvodom je neurčitosť, nejasnosť a materiálna nevykonateľnosť
enunciátu rozsudku súdu prvého stupňa potvrdeného odvolacím súdom, z ktorého nie je jasné,
počas akého obdobia má ţalovaný ţalobcovi plniť, či jeden mesiac, štvrťrok na ktorý mala
byť uzavretá kúpna zmluva, alebo má ţalovaný plniť do budúcna nepretrţito. Tieţ nie je
reálne moţné plniť povinnosť v zmysle enunciátu v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku, pretoţe takéto plnenie odporuje formálnej logike, keďţe ţalovaný má v prípade
platnosti zmluvy plniť mesačné, štvrťročné alebo iné kvóty drevnej hmoty, avšak v zmysle
rozsudkov by mal obrat plniť v lehote troch dní, čo nie je moţné, pretoţe predmetom plnenia
je drevná hmota, ktorú je potrebné vyťaţiť v súlade s lesohospodárskym plánom. Ročný plán
ťaţby ţalovaného bol stanovený na kvótu 85 000 m3, čo predstavuje 7 083,33 m3 mesačne.
Ţalovaný by sa plnením mohol dopustiť trestného činu proti ţivotnému prostrediu. Źalovaný
namieta neurčitosť a materiálnu nevykonateľnosť petitu, pretoţe samotný enunciát sa
odvoláva na dodatok č. 4 bod 4 zo dňa 1.5.2009 kúpnej zmluvy LM1/2009 z 9.1.2009, avšak
predmetný dodatok a jeho bod 4, ktorý je v zmysle prvostupňového aj odvolacieho rozsudku
neoddeliteľnou súčasťou enunciátu rozsudku nie je dostatočne identifikovaný, dokonca
v enunciáte rozsudku nie je ani uvedené, ţe predmetný dodatok 4 bol uzavretý medzi
účastníkmi konania, V enunciáte nie je uvedené, ţe predmetný dodatok 4 je neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku, ba dokonca tento dodatok nie je označený ani odkazom na číslo listu
v spise. Otázne preto ostáva, ako bude ţalobca špecifikovať konkretizovať a kvantifikovať
povinnosť, ktorá bola ţalovanému uloţená a ako bude ţalovaný vedieť, ţe si svoju povinnosť
z napádaného rozsudku splnil, keď vlastne ani nevie čo a do kedy a v akom rozsahu má plniť.
Namietal zároveň, ţe ţalobca do súdneho spisu nedoloţil originál predmetného dodatku 4.
Dovolateľ ďalej namietal nesprávny postup odvolacieho súdu, keď oznámenie
o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesil na úradnej tabuli dňa 26.1.2011, avšak samotný
napádaný rozsudok bol vyhlásený na piaty deň 31.1.2011. Ţalovaný nemal dostatok času na
prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho mu bola odňatá
moţnosť konať pred súdom. Poukázal tieţ na vady súvisiace s pripustením O. B. do konania
ako účastníka nie ako svedka. Za ţalobcu ako účastníka konania mala podľa názoru
dovolateľa vystupovať konateľka pani K. alebo ňou splnomocnená osoba a túto osobu mal
súd vypočuť ako účastníka konania za účelom zistenia, či bolo zo strany ţalobcu udelené
plnomocenstvo pánu B. a následne mal byť pán B. vypočutý ako svedok za účelom zistenia
okolností udelenia plnomocenstva a podpísania kúpnej zmluvy. Keďţe ţalovaný sa k ţalobe
vyjadril 5.2.2010 a na pojednávania sa pán B. dostavoval s právnou zástupkyňou ţalobcu, je
dôvodný predpoklad, ţe pred svojou výpoveďou 30.3.2010 bol podrobne oboznámený
s dôvodmi, pre ktoré ţalovaný nesúhlasil so ţalobou, pričom tieto dôvody mali spočívať práve
v jeho osobe, keďţe zmluvu a dodatok podpísal bez plnomocenstva. Výpoveď pána B. podľa
názoru dovolateľa nemala byť vzatá do úvahy ako dôkaz. Taktieţ plnomocenstvo pre pána B.
( č.l. 48) nie je plnomocenstvom pre celé konanie vedené na okresnom súde ale ide o listinný
dôkaz, ktorým ţalobca zrejme preukazuje platnosť predmetnej kúpnej zmluvy a dodatku.
Uvedené procesné pochybenia predstavujú vady, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho
súdu aj súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na účelovosť podaného dovolania. Podľa
jeho názoru ţalovanému nebola odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe na všetkých
pojednávaniach sa zúčastnili obe strany a ich právni zástupcovia. Nie je pravdou, ţe súd sa
letmo oboznámil s obsahom spisu bez toho, aby dal moţnosť účastníkom konania vyjadriť sa.
Nesúhlasil s tvrdením ţalovaného o neurčitosti, nejasnosti a materiálnej nevykonateľnosti
enunciátu rozhodnutia. Kúpnu zmluvu vypracoval ţalovaný, ţalobca na jeho podmienky iba
pristúpil a dnes obsah svojej kúpnej zmluvy a hlavne jej plnenie ţalovaný popiera. Odvolací
súd rozhodoval o odvolaní bez pojednávania a prítomnosť účastníkov konania pri akte
vyhlasovania rozsudku uţ nijako nemohla procesným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie
odvolacieho súdu. Z tohto dôvodu nesúhlasí, ţe ţalovanému bola postupom súdu odňatá
moţnosť konať pred súdom. Zástupca ţalovaného nebol vylúčený zo ţiadneho z procesných
úkonov, ktorým by mohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech
ţalovaného. Postup odvolacieho súdu preto nemal, ani nemohol mať vplyv na správnosť
rozhodnutia. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie ako neprípustné zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa §10a ods. 1 OSP po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 veta druhá OSP) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 OSP)
najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon
dovolanie pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme upravujú ustanovenia § 238 ods. 1 aţ 3 OSP,
v zmysle ktorých platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné, ak je ním
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo
veci samej alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým
bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu.
Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí
nemá. V predmetnej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej,
pričom vo výroku rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania. Z uvedeného vyplýva, ţe
dovolanie ţalobcu podľa § 238 ods. 1 aţ 3 OSP nie je prípustné.
Dovolací súd v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ktoré mu ukladá
povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. ( aj bez
námietky účastníka), neobmedzil sa len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238
O.s.p. ale skúmal, či dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných
v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia.
Dovolateľ v dovolaní namietal vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., v zmysle
ktorého dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je chybný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním
konať a uplaňovať procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O významnú vadu z hľadiska uvedeného
ustanovenia ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Musí ísť o znemoţnenie
realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť
a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.
Podľa § 118 ods. 4 O.s.p., ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd
vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť
účastníkov, ţe všetky dôkazy a skutočnosti musia predloţiť alebo označiť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretoţe na dôkazy
a skutočnosti predloţené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým
dôkazom, ktoré sa vykonali.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol
na pojednávaní dňa 30.3.2010. Zo zápisnice z tohto pojednávania vyplýva, ţe súd vypočul O.
B. ako účastníka konania a umoţnil ţalovanému klásť ţalobcovi otázky. Následne
s poukázaním na ustanovenie § 118 ods. 4 O.s.p. vyzval účastníkov vyjadriť sa k dôkazom
a právnemu stavu a na zhrnutie svojich návrhov. Po prednesoch účastníkov súd poučil
účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o moţnosti predloţiť alebo označiť dôkazy do
vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania. Účastníci konania nemali návrhy na doplnenie
dokazovania preto súd vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania. Následne oboznámil
účastníkov s obsahom spisu, najmä s obsahom ţaloby, kúpnej zmluvy, dodatkom kúpnej
zmluvy, výpočtom nedodaného tovaru, faktúrami, objednávkou, upomienkou, výzvou na
plnenie, návrhom na zmenu návrhu, dohodou o vyrovnaní, vyjadrením k ţalobe ţalovaného
a výpisom z obchodného registra. Po oboznámení obsahu uvedených listinných dôkazov súd
vyhlásil rozsudok.
Z citovaných ustanovení § 118 ods. 4 O.s.p a § 120 ods. 4 O.s.p. vyplýva, ţe
vyhláseniu uznesenia o skončení dokazovania predchádza samotný proces dokazovania. Po
vyhlásení uznesenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ďalšie skutkové a dôkazné tvrdenia účastníkov
nie sú prípustné. K vykonaným dôkazom v zmysle § 123 O.s.p. majú účastníci konania právo
vyjadriť sa, z čoho logicky plynie záver, ţe moţnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom
nadväzuje na proces dokazovania, ktorý predchádza vyhláseniu uznesenia o skončení
dokazovania. Pokiaľ súd vykoná listinný dôkaz bez toho, aby umoţnil účastníkom vyjadriť sa
k nemu, poruší procesné právo účastníka formulované v ustanovení § 123 O.s.p., v dôsledku
čoho je účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom a konanie je postihnuté procesnou
vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
V predmetnej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi aţ po
vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania a po oboznámení obsahu listín neumoţnil
dovolateľovi vyjadriť sa k týmto dôkazom, čím mu odňal právo, ktoré mu zákon v ustanovení
§ 123 O.s.p na ochranu jeho oprávnených záujmov priznáva.
K námietke dovolateľa týkajúcej sa výsluchu O. B. ako účastníka konania a nie ako
svedka, dovolací súd konštatuje, ţe výsluch svedka sa v zásade vykonáva rovnakým
spôsobom ako výsluch účastníka, dovolateľ mal moţnosť klásť vypočúvanému otázky
a vyjadriť sa k dôkazu, v dôsledku čoho dovolateľovi nebola odňatá moţnosť konať pred
súdom. Uvedená námietka dovolateľa môţe mať význam z hľadiska hodnotenia tohto dôkazu.
Dovolateľ tvrdil, ţe odvolací súd vyhlásil napadnutý rozsudok štvrtý deň od oznámenia
na úradnej tabuli súdu, v dôsledku čoho dovolateľ nemal zákonom stanovenú lehotu piatich
dní na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. a týmto nesprávnym procesným
postupom mu bola odňatá moţnosť konať pred odvolacím súdom. V tejto súvislosti dovolací
súd poznamenáva, ţe účelom lehoty stanovenej v § 115 ods. 2 O.s.p. je poskytnutie času na
prípravu účastníkov na pojednávanie vo veci. Odvolací súd však vo veci nenariadil
pojednávanie, dňa 26 januára 2011 v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu a dňa 31. januára 2011 verejne
vyhlásil rozsudok. Lehota v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. nie je lehotou na prípravu účastníkov
na pojednávanie ale lehotou na oznámenie termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia na
úradnej tabuli súdu. Nedodrţaním päťdňovej lehoty plynúcej odvolaciemu súdu od oznámenia
vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu do jeho verejného vyhlásenia ( 211 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), dovolateľovi nebola odňatá moţnosť konať pred
odvolacím súdom a námietka ţalovaného je v tomto smere nedôvodná.
Podľa § 155 ods. 1 veta prvá O.s.p. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo
výroku rozsudku.
Výrok rozsudku v zmysle uvedeného ustanovenia ako jediná časť súdneho rozhodnutia
nadobúda právoplatnosť a po nadobudnutí právoplatnosti je pre účastníkov a zákonom
stanovené subjekty záväzný. Z hľadiska poţiadavky materiálnej vykonateľnosti súdneho
rozhodnutia, výrok musí byť formulovaný určito, jasne, výstiţne a zrozumiteľne. Z výroku
rozhodnutia musí jednoznačne a nepochybne vyplývať uloţená povinnosť. Ak súd do výroku
rozsudku neuvedie konkrétny rozsah reálneho plnenia povinností vyplývajúcich z kúpnej
zmluvy a výrok mieni formulovať s odkazom na jej obsah, poţiadavku určitosti a materiálnej
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia v takom prípade spĺňa výrok, ktorý odkazuje na
konkrétnu povinnosť reálneho plnenia v obsahu pripojeného vyhotovenia kúpnej zmluvy,
ktorá sa stáva súčasťou výroku rozsudku.
Napadnutým rozsudkom bola ţalovanému uloţená povinnosť dodať ţalobcovi tovar
s odkazom na dodatok č. 4 bod 4 zo dňa 1.5.2009 kúpnej zmluvy č. LM1/2009 z 9.1.2009,
vyhotovenie ktorej nebolo pripojené k rozsudku. Ak listina, na ktorú výrok odkazuje nie je
pripojená k rozhodnutiu, výrok rozhodnutia nespĺňa poţiadavku určitosti v zmysle citovaného
ustanovenia § 155 ods. 1 O.s.p., a preto námietka dovolateľa je aj v tomto smere
opodstatnená.
Vzhľadom na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 a 3
O.s.p. zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa, ktoré má vady, pre ktoré
sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách konania pôvodného aj dovolacieho
konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. novembra 2012
JUDr. Viera Pepelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.