Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/7/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Aleny

Adamcovvej, v právnej veci žalobcu: A., a.s., so sídlom v B., IČO: X, právne zastúpeného

JUDr. R., advokátom v B., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,

so sídlom v Bratislave, Vazovova č. 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č.: I/222/11095-72329/2010/991192-r zo dňa 17. júna 2010, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -51 zo dňa 8. decembra 2011,

jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -51 zo dňa 8. decembra 2011, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/11095-72329/2010/991192-r

zo dňa 17. júna 2010, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane,

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava II č. /Sty zo dňa

11. marca 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby

za zdaňovacie obdobie roku 2007 v sume 283 808,04 €.

2

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný zdôvodnil napadnuté

rozhodnutie s poukazom na ustanovenie o dani

z príjmov s tým, že žiadal preukázať od daňového subjektu súvislosť reklamy s činnosťou

spoločnosti a vyhodnotenie jej prínosu. Až do vydania tohto rozhodnutia žalobca ako daňový

subjekt na opakované výzvy nepreukázal opodstatnenosť vynaložených nákladov na reklamu

na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka tovaru služieb, nehnuteľností,

obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv

a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka. Správca dane skonštatoval, že náklad vo výške

45 000 000 Sk nie je preukázaný ako náklad zahrňovaný do daňových výdavkov.

V preskúmavanej veci žalobca opieral svoj právny nárok na zahrnutie výdavkov na reklamu

na odpočet od príjmov zahrnutých do základu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že uzatvoril

zmluvu so spoločnosťou R., s.r.o., ktorá spočívala v propagácii daňového subjektu, žalobcu

formou reklamnej nálepky s textom A., a.s. na karosérii závodného vozidla, ktoré jazdilo na

rozličných pretekoch v časovom rozsahu 2 dni celkovo 3 krát v roku 2007. Spoločnosť R.,

s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra ex offo dňa 3. apríla 2008 s tým, že od správcu

dane nežiadala súhlas na výmaz z obchodného registra. Žalovaný konštatoval, že

z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. k/ zákona o dani z príjmov vyplýva, že pri vymedzení

výdavkov, ktoré si daňovník môže odpočítať od príjmov zahrňovaných do základu dane

z príjmov je nutné vychádzať z ustanovenia § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, podľa

ktorého daňovým výdavkom sa rozumie výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve, pričom je

dôležité, aby tieto výdavky súviseli s činnosťou daňovníka a slúžili na dosiahnutie zvýšenia

jeho príjmov. Daňový subjekt tieto skutočnosti nepreukázal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že výrok rozsudku ani

jeho odôvodnenie nemá oporu v o dani z príjmov. Uviedol,

že z dikcie ustanovenia bez akýchkoľvek

pochybností vyplýva, že náklady na reklamu sú vtedy nákladmi na reklamu, ak boli

vynaložené na účely vymenované v zákone a zároveň mal tým daňovník zámer dosiahnuť,

zabezpečiť, udržať alebo zvýšiť príjem. Zákon pritom nevyžaduje skutočné dosiahnutie,

prípadne udržanie alebo zvýšenie príjmu, ani neukladá daňovníkovi povinnosť akýmkoľvek

spôsobom takéto údaje zhromažďovať, alebo vyhodnocovať. Uviedol, že účinok reklamy

sa nedá zmerať. Súčasne poukazoval na rozsudok najvyššieho súdu , v ktorom

3

najvyšší súd vychádzal z toho, že v prípade reklamy a jej súvislosti s uskutočňovanými

zdaniteľnými plneniami sa priame dôkazy uplatňuje v obmedzenej miere. Miera ovplyvnenia

ľudského správania sa reklamou nie je exaktne merateľná. Ako pomocné kritérium

je potrebné preskúmať hospodársky dôvod vynaloženia nákladov na reklamu, ktorý má svoj

právny základ v ustanovení

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23. januára 2012 k odvolaniu žalobcu uviedol, že

žalobca vznikol 7. júla 2006 a v tomto zdaňovacom období vykázal nulový výnos a stratu

37 120 Sk. Dňa 31. januára 2007 odkúpil za 800 000 Sk od fyzickej osoby I.– stavebno-

montážne práce Z. pohľadávku v hodnote 327 729 784 Sk, ktorú evidoval voči D.,

spadajúceho pod Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK). Na základe dohody o urovnaní

s Banskobystrickým samosprávnym krajom zo dňa 15. októbra 2007 získal žalobca výnosy vo

výške 59 230 045 Sk. V zdaňovacom období v roku 2008 žalobca vykázal výnosy vo výške

76 471 641 Sk, ktoré vyplývali zo splnenej (splatenej) pohľadávky Banskobystrického kraja.

Žiadne iné podnikateľské aktivity žalobca nevykonával, jediná činnosť žalobcu súvisela len

s pohľadávkou s BBSK. Ďalej správca dane zistil, že žalobca nemal a nemá žiadneho

zamestnanca a nie je registrovaný na daň zo závislej činnosti ani na daň z motorových

vozidiel. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť.

Dňa 17. septembra 2007 uzatvoril žalobca so spoločnosťou R., s.r.o. B. zmluvu

o reklame. Reklama spočívala v propagácii žalobcu formou reklamnej nálepky s textom „A.,

a.s.“ na karosérii závodného automobilu, ktoré jazdilo na rozličných pretokoch v časovom

rozsahu po dvoch dňoch, 3 krát v priebehu roka 2007. Tri dodávateľské faktúry za plošnú

reklamu z októbra, novembra a decembra 2007 v sume po 15 000 000 Sk bez DPH, spolu

v sume 45 000 000 Sk bez DPH žalobca zaúčtoval do nákladov a uplatnil ich v daňovom

priznaní za rok 2007 ako daňový výdavok (náklad). Keďže v priebehu prvostupňového, ako aj

odvolacieho konania žalobca nepreukázal opodstatnenosť hore uvedených nákladov t.j.

nepreukázal, že výdavky, ktoré zaplatil využil na dosiahnutie udržania a zabezpečenie

príjmov tak, ako to vyplýva z ustanovenia a ,

keďže neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali aktívnu účasť vyvíjanú pre

spoločnosť, správca dane podľa v znení

neskorších predpisov upravil výsledok hospodárenia o sumu 45 000 000 Sk pre účely zistenia

základu dane z príjmov.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaných v odvolaní (§ 212 ods. 1

v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (, v spojení s veta

prvá a ).

Podľa o dani z príjmov v znení neskorších

predpisov, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť v rozsahu a za podmienok ustanovených

v tomto zákone sú výdavky (náklady) na reklamu vynaloženú na účel prezentácie

podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena,

ochrannej známky, obchodného označenia, výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich

s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia

príjmov daňovníka.

Podľa o dani z príjmov v znení neskorších

predpisov, daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo

zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje

inak.

Najvyšší súd konštatuje, že v konaní nebolo spochybnené zistenie správcu dane,

že spoločnosť A., a.s. nemala a nemá žiadneho zamestnanca a nie je registrovaná na daň

zo závislej činnosti ani na daň z motorových vozidiel, spoločnosť nevykonáva inú

ekonomickú činnosť, ako činnosť týkajúcu sa len „pohľadávky“ s BBSK.

Vzhľadom na to, že spoločnosť nevykonáva inú ekonomickú činnosť a jej

preukázateľná ekonomická činnosť spočívala iba v nadobudnutí pohľadávky

od Banskobystrického kraja, vynaloženie daňového výdavku nemá preukázanú súvislosť

s ekonomickou činnosťou spoločnosti. Pokiaľ ide o hospodársky dôvod - účel tento v danom

prípade preukázaný nebol. Ten vychádza zo skutočného obsahu daňovej transakcie

a v prípade ustanovenia je aj výslovne

5

pomenovaný, ako zámer dosiahnutia zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov

daňovníka. Takýto zámer tu preukázaný nebol. Je dôkazným bremenom daňového subjektu.

Žalobca nepreukázal žiadny podnikateľský plán, z ktorého by bolo možné predpokladať

zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie príjmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0

( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

v spojení s a prvá veta tak, že neúspešnému žalobcovi

nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 4. decembra 2012

JUDr. Ivan Rumana, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská