Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cca/386507.370267.pdf
PDF · 201.24 KB
No categories available
5Cdo/314/2012
Najvyšší súd 5 Cdo 314/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného Ing. Z. B.,
zastúpeného JUDr. V. K., advokátom so sídlom v K., proti povinnému Z., o vymoženie 2
327, 69 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 10 Er 404/2010,
o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 20. marca 2012 sp.zn. 12
CoE 67/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad uznesením z 9. júna 2011, č.k. 10 Er 404/2010-56 exekúciu
zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. M. Z. trovy
exekúcie vo výške 166,39 € do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, §
19 O.s.p., § 103 O.s.p. a § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p., § 2 ods. 1
a 2, § 9, § 10 ods. 1 z. č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších
predpisov. Zo spisu Okresného súdu Poprad sp.zn. 11 C 277/2002 mal za preukázané, že Z. je
zapísané Obvodným úradom vo S. ako spoločenstvo v zmysle zákona č. 181/1995 Z.z. bez
právnej subjektivity. Na základe uvedeného s poukazom na ustanovenie § 9 z. č. 181/1995
Z.z. dospel k záveru, že subjekt označený ako povinný v skutočnosti nemá právnu
subjektivitu, a preto nemôže vystupovať ako účastník exekučného konania. Konštatoval, že
nedostatok týkajúci sa účastníka konania, ktorý tu už bol v čase začatia exekučného konania,
nemohol byť zahojený ani vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a vykonávaním
exekúcie súdnym exekútorom a nemôže prekážať ani tomu, aby bola exekúcia zastavená, ak
sa dôvod jej neprípustnosti objavil až po začatí exekučného konania a vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie. Uviedol, že spôsobilosť byť účastníkom konania i spôsobilosť vlastnými
úkonmi brať na seba práva a povinnosti vrátane tých, ktoré vzniknú v priebehu exekučného
konania, je jednou zo základných podmienok konania, ktorú súd musí skúmať v každom
štádiu konania. Dodal, že aj keď exekúciu zastavil, pri rozhodovaní nebral do úvahy podania
povinného, nakoľko súd nemôže prihliadať na procesné úkony subjektu, ktorý nemá právnu
subjektivitu a exekúciu zastavil z úradnej povinnosti. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Krajský súd v Poprade na odvolanie oprávneného uznesením z 20. marca 2012, sp.zn.
12 CoE 67/2011 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Konštatoval, že
povinný je združením zakladajúcich vlastníkov podielov k spoločnej nehnuteľnosti, ktorý
vznikol ako spoločenstvo bez právnej subjektivity, a teda práva a povinnosti vznikajú
len jednotlivým vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Uviedol, že spoločenstvo
nie je samostatným subjektom práv a povinností, ale sú nimi jednotlivý vlastníci podielov
k spoločnej nehnuteľnosti. Dospel k záveru, že povinný označený ako Z., nie je spôsobilým
účastníkom súdneho konania, pretože nie je nositeľom práv a povinností, a preto rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Za správne považoval aj rozhodnutie súdu
prvého stupňa o náhrade trov konania.
Uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním. Dôvodnosť dovolania
odvodil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom). S poukazom na ustanovenia § 10 a § 13 zákona č. 181/1995 Z.z.
o pozemkových spoločenstvách namietal právny záver odvolacieho súdu, že subjekt označený
ako povinný v skutočnosti nemá právnu subjektivitu, nemôže byť spôsobilým nositeľom práv
a povinností a nemôže vystupovať ako účastník exekučného konania. Tento záver
odvolacieho súdu označil za nesprávny a odporujúci účelu zákona č. 181/1995 Z.z.
o pozemkových spoločenstvách. Poukázal na to, že ak by bol záver súdu správny, nemohol by
vlastniť motorové vozidlo, zriadiť účet v banke a súdnou cestou sa domáhať nezaplatených
splatných záväzkov. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že nesprávnym vedením exekúcie
zavinil, že exekučné konanie sa muselo zastaviť, a preto bol zaviazaný na zaplatenie trov
súdneho exekútora. Uviedol, že zastavenie konania z dôvodu nesprávneho posúdenia právnej
subjektivity, je odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom podľa § 237 písm. f) O.s.p.
Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Oprávneným označený povinný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že tvrdenia
dovolateľa vo vzťahu k ustanoveniu § 237 písm. f) O.s.p. sú právne irelevantné a nezakladajú
právo na podanie dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1
O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky
žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu
uvedenému v § 239 ods. 2 písm.a/ až c/ O.s.p. Dovolanie oprávneného preto podľa ustanovení
§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,
len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).
Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor
účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;
rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Z obsahu dovolania oprávneného je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237
písm. f/ O.s.p. vyvodzuje z toho, že súdy nižších stupňov nesprávne posúdili právnu
subjektivitu povinného.
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. U právnických osôb vzniká spôsobilosť na práva a povinnosti
dňom účinnosti zápisu do obchodného alebo iného príslušného registra, pokiaľ osobitný
zákon neustanovuje ich vznik inak.
Na to, aby subjekt mohol v konaní vystupovať ako účastník konania je nutné, aby
disponoval spôsobilosťou byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p. Spôsobilosťou byť
účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré
procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Predpokladom
procesnej nespôsobilosti účastníka konania je skutočnosť, že nemá vôbec spôsobilosť
vlastnými úkonmi nadobúdať práva alebo brať na seba povinnosti, alebo táto jeho spôsobilosť
bola obmedzená. Procesnú spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 19
tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon
priznáva.
V zmysle § 9 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov, spoločenstvo podľa tohto zákona môže vzniknúť ako spoločenstvo
bez právnej subjektivity alebo spoločenstvo s právnou subjektivitou.
V zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov, spoločenstvo bez právnej subjektivity zakladajú vlastníci podielov
spoločnej nehnuteľnosti (ďalej len "spoločníci") zápisom do zoznamu spoločníkov.
Podmienkou zápisu je aj písomné vyhlásenie spoločníkov o združení sa. Na vznik
spoločenstva bez právnej subjektivity je potrebný zápis spoločníkov vlastniacich najmenej
dve tretiny spoločnej nehnuteľnosti a súhlas Slovenského pozemkového fondu za vlastnícke
podiely spoločnej nehnuteľnosti v jeho správe.
V zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov, spoločníci sú povinní oznámiť vznik spoločenstva bez právnej
subjektivity obvodnému lesnému úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev.
Spoločníci súčasne oznámia, kto je splnomocnený v ich mene konať navonok.
V zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov, za záväzky spoločenstva podľa odseku 1 voči iným osobám ručia
spoločníci spoločne a nerozdielne.
V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 veta prvá
O.s.p.).
Zo spisu Okresného súdu Poprad, sp.zn. 11 C 277/2002 je zrejmé, že povinný - Z. - je
zapísané Obvodným úradom vo S. ako spoločenstvo bez právnej subjektivity. Oprávneným
označený povinný je spoločenstvom - združením fyzických osôb, v ktorom za záväzky
spoločenstva voči iným osobám ručia jednotliví spoločníci spoločne a nerozdielne (§ 10 ods.
3 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách).
So zreteľom na skutočnosť, že žalovaný existuje ako pozemkové spoločenstvo bez právnej
subjektivity, je nepochybné, že oprávneným označený povinný nemá spôsobilosť byť
účastníkom konania, správne teda súd prvého stupňa konanie voči nemu v zmysle § 104
ods. 1 O.s.p. pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania zastavil.
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne
trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. decembra 2012
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová