Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/5/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1. P.. M.. T. J., D.., bytom

L.L., K., 2. B. M., bytom L.L., K., 3. J. K., bytom L., K., 4. M. K., bytom M., K., 5. R.. Z. K.,

P.., bytom B., K., 6. D. R., bytom L., K., 7. J. K., bytom L., K., 8. J. J., bytom L., K., 9. K. R.,

bytom L., K., 10. M. K., bytom L., K., 11. T. K., bytom L.01, K., 12. I.. R. P., bytom L., K., 13.

A.. J., bytom Š., K., zastúpených J.. P. Š., advokátom so sídlom L., B., proti ţalovanému: Mesto

Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.

A/2010/01338-02II/GAZ zo dňa 4. marca 2010, na odvolanie ţalobcov 1. aţ 13. proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. decembra 2011, č. k. -40, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.

40 zo dňa 14. decembra 2011, p o t v r d z u j e .

Odvolacie konanie o ţalobe ţalobcov 5. a 9. z a s t a v u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č. k. -40 zo dňa 14. decembra

2011 zastavil konanie ( ) o ţalobe ţalobcov 1. aţ 13.

proti rozhodnutiu ţalovaného č. A/2010/01338-02II/GAZ zo dňa 4. marca 2010. Krajský súd

2

uviedol, ţe ţalobcovia napadli prvostupňové správne rozhodnutie, ktoré v tomto prípade nie je

preskúmateľné súdom, nakoľko nebol vyuţitý opravný prostriedok, aby vo veci napadnutého

rozhodnutia rozhodol správny orgán v druhom stupni, teda krajský stavebný úrad. Poukázal na

skutočnosť, ţe preskúmavané rozhodnutie obsahovalo poučenie o podaní opravného prostriedku

proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, avšak odvolacie konanie sa neuskutočnilo,

čo ţalovaný potvrdil písomným podaním zo dňa 28. novembra 2011.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ich

náhradu právo, pretoţe konanie vo veci bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c

ods. 1 veta prvá ).

Proti tomuto uzneseniu podali ţalobcovia 1. aţ 13. prostredníctvom právneho zástupcu

v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho

poriadku navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -40

zo dňa 14. decembra 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietali, ţe uţ v podanej

ţalobe uviedli, ţe rozhodnutie ţalovaného im nebolo ako účastníkom konania riadne doručené,

resp. oznámené. Napadnutým rozhodnutím ţalovaný správny orgán rozhodol o umiestnení

líniovej stavby, preto vyslovili názor, ţe rozhodnutie malo byť oznámené verejnou vyhláškou.

Ďalej uviedli, ţe oznámenie o začatí konania musí mať písomnú formu, pričom ţalovaný bol

vzhľadom na existenciu dôvodov podľa o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku (stavebný zákon) oprávnený realizovať oznámenie o začatí konania, ako

aj územné rozhodnutie verejnou vyhláškou. Zdôraznili, ţe z obsahu listiny, ako aj jej príloh musí

byť zrozumiteľné, komu sa rozhodnutie doručuje, pričom doplnili, ţe oznámenie o začatí konania

ako aj rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby musí obsahovať situáciu umiestnenia stavby

a to tak, aby bolo zrejmé, kto je účastníkom konania. Ţalovanému vyčítali, ţe oznámenie o začatí

konania ako aj napadnuté rozhodnutie nedefinuje, kto je ex lege účastníkom konania, teda aký

okruh fyzických a právnických osôb zahŕňa pojem vlastníci pozemkov dotknutých stavbou, ktorý

v priebehu konania pouţíval ţalovaný. Rovnako tak ţalovaný nijakým spôsobom nepoučil

ţalobcov, ktorí sú vlastníkmi susedných pozemkov o ich práve byť účastníkmi konania. Ďalej

namietali, ţe z takéhoto všeobecného ponímania vymedzenia okruhu účastníkov konania by

vyplývala pre ktorúkoľvek osobu nutnosť preventívne kontrolovať na príslušných úradoch

3

skutočnosť, či je alebo nie je účastníkom konania, pričom na získanie istoty vo svojom postavení

by musela takúto kontrolu vykonávať pravidelne. Preto z uvedeného vyvodili, ţe vymedzenie

okruhu účastníkov konania ţalovaným bolo zjavne nesprávne a najmä nedostatočné.

Mali za to, ţe ţalobcovia nie sú oprávnení posudzovať, či spĺňajú zákonné podmienky

účasti na konaní v prípade, ak ide o účastníkov konania ex lege, teda tých, ktorých účastníctvo

výslovne vymedzuje právna norma. Podľa názoru ţalobcov bolo povinnosťou správneho orgánu

presne vymedziť okruh osôb, ktorým sa rozhodnutie oznamuje, resp. zabezpečiť situáciu

navrhovanej trasy vo vyhotovení, z ktorého bude zrejmé, cez ktoré nehnuteľnosti – pozemky má

líniová stavba prechádzať. Nerešpektovaním tohto postupu bolo porušené ich právo účinne

obhajovať svoje práva a záujmy v územnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu odvolania ţalobcov uviedol, ţe stavebným

úradom bol v oznámení o začatí územného konania a v územnom rozhodnutí vymedzený okruh

účastníkov konania v rozsahu „vlastníkov pozemkov dotknutých stavbou“, pričom tento okruh

účastníkov územného konania zahŕňal v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona tie právnické

a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám, ako aj k susedným

pozemkom a stavbám môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Ďalej uviedol, ţe v oznámení

o začatí územného konania, ani v územnom rozhodnutí líniových stavieb s veľkým počtom

účastníkov konania, ktoré sa dotýkajú rozsiahleho územia sa podľa § 3 ods. 2 vyhlášky

č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (návrh na

vydanie územného rozhodnutia) a § 4 ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky (obsah územného rozhodnutia)

údaje podľa evidencie katastra nehnuteľností neuvádzajú, ale postačí popis územia stavby.

Zdôraznil, ţe oznámenie o začatí územného konania aj územné rozhodnutie popis územia

dotknutého umiestnením stavby obsahovali. Poukázal na skutočnosť, ţe pre oznámenie

územného konania formou verejnej vyhlášky nevyplýva z § 36 ods. 1, 4 stavebného zákona

povinnosť prikladať (zverejňovať) k oznámeniu o začatí konania, ani k oznámeniu rozhodnutia

podľa § 42 stavebného zákona aj podrobnú situáciu s popisom pozemkov, na ktorých sa stavba

umiestňuje, keď táto je v zmysle § 39 ods. 1 stavebného zákona grafickou prílohou územného

rozhodnutia (obdobne ako projektová dokumentácia stavby schválená v stavebnom konaní

je prílohou stavebného povolenia, avšak nie je predmetom zverejňovania verejnou vyhláškou).

4

Preto absencia situácie s umiestnením stavby ako dôvod brániaci účastníkom konania uplatniť

si svoje práva v konaní nemá zákonnú oporu.

Zároveň uviedol, ţe účastníci územného konania boli v oznámení o začatí konania podľa

§ 36 ods. 1 stavebného zákona riadne poučení, ţe oboznámiť sa s návrhom umiestnenia stavby,

podkladmi konania a uplatniť pripomienky a námietky k veci konania môţu najneskôr na

vytýčenom ústnom pojednávaní. Doplnil, ţe podklady návrhu obsahovali podrobné údaje

o pozemkoch dotknutých umiestnením stavby, vrátane susedných pozemkov, na základe ktorých

si mohli jednotliví vlastníci pozemkov, nachádzajúcich sa v línii popisu trasy elektrického

vedenia, overiť, či ich vlastníctvo k pozemku môţe byť navrhovaným umiestnením priamo

dotknuté, alebo v prípade pochybností sa svojho práva účasti v konaní domáhať. Okrem

uvedeného boli účastníci konania v oznámení o začatí konania poučení podľa § 42 ods. 4

stavebného zákona, ţe v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré

neboli uplatnené v prvostupňovom konaní, hoci uplatnené mohli byť. Avšak v zmysle oznámenia

uplatnili námietky k umiestneniu stavby len vlastníci pozemkov v katastri obce Baška, ktorým

bolo v konaní vyhovené. Zo strany ţalobcov neboli do termínu ústneho pojednávania, ani do

doby rozhodnutia vo veci uplatnené ţiadne námietky, či pripomienky voči navrhovanému

umiestneniu stavby, podkladom konania, ani podľa nich nedostatočnej forme oznámenia konania.

Rovnako z ich strany neboli uplatnené ani ţiadne iné úkony smerujúce k prevereniu postavenia

účastníkov konania, či domáhania sa tohto postavenia. Účastníci boli taktieţ riadne poučení

v následne vydanom rozhodnutí o umiestnení stavby o moţnosti a spôsobe podania odvolania

voči územnému rozhodnutiu, pričom proti tomuto rozhodnutiu nebolo zo strany ţalobcov a ani

ostatných účastníkov konania podané v zákonnej lehote odvolanie, preto v zmysle § 52 ods. 1

o správnom konaní (správny poriadok) územné rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 12. apríla 2010.

Vyslovil názor, ţe ţalovaným boli v uskutočnenom územnom konaní dodrţané procesné

úkony vyplývajúce z ustanovení stavebného zákona upravujúcich územné konanie, ako aj

z príslušných ustanovení správneho poriadku, teda účastníci konania (vrátane ţalobcov) mali

dostatočným poučením o ich právach a povinnostiach vytvorený zákonným spôsobom priestor

pre účinné uplatňovanie svojich vlastníckych práv podľa § 3 a § 4 správneho poriadku. Dodal, ţe

5

z písomností územného konania je zrejmé, ţe ţalobcovia tieto svoje práva v územnom konaní

nevyuţili a námietky, či odvolanie neuplatnili. Preto odvolanie voči uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach o zastavení konania v právnej veci ţalobcov, ako aj dôvody odvolania povaţoval za

neopodstatnené a napadnuté uznesenie podľa § 250d ods. 3 v spojení s § 250 ods. 4 Občianskeho

súdneho poriadku za zákonné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1

) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nie je moţné priznať

úspech, pričom v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre prejednanie odvolania

ţalobcov 5. a 9. v merite v dôsledku jeho späťvzatia. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho

poriadku.

Podľa , v správnom súdnictve

preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí

a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov

záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon

zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej

správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy (t.j.

druhej hlavy piatej časti) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba

tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada,

aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu

vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,

ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo

právoplatnosť.

6

Podľa § 42 ods. 1, 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje

doručením písomného vyhotovenia. Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie

o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej

stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o vyuţití územia

a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením

územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty

je dňom doručenia.

Podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených

prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania

stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej

15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne

pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3.

V prejednávanom prípade podali ţalobcovia 1. aţ 13. ţalobu proti rozhodnutiu vydanému

ţalovaným Mestom Košice, príslušným stavebným úradom prvého stupňa v zmysle § 117

a § 119 ods. 1 stavebného zákona. Z obsahu predloţeného spisu je zrejmé, ţe predmetné

rozhodnutie ţalovaného bolo v súlade s § 42 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 4 stavebného zákona

oznámené účastníkom verejnou vyhláškou vyvesenou na úradnej tabuli ţalovaného, ako aj

internetovej stránke www.kosice.sk na 15 dní, pričom posledný deň tejto lehoty bol dňom jeho

doručenia. Takto potom bolo preukázané, ţe rozhodnutie č. A/2010/01338-02II/GAZ zo dňa

4. marca 2010 bolo doručené dňa 26. marca 2010.

Odvolací súd nezistil v postupe ţalovaného, keď tento nariadil predmetné rozhodnutie

oznámiť verejnou vyhláškou, porušenie zákona. Splnenie zákonných podmienok pre

oznamovanie verejnou vyhláškou si posudzuje správny orgán sám. V prejednávanom prípade

odôvodňovalo postup ţalovaného, ţe sa jedná o líniovú stavbu podľa § 139 ods. 3 písm. a/

stavebného zákona. Stavebný zákon pri líniových stavbách upravuje odlišný postup pri

oznamovaní začatia územného a stavebného konania v porovnaní so všeobecným územným

a stavebným konaním (ktoré sa netýkajú líniových stavieb a nespĺňajú podmienky na doručenie

verejnou vyhláškou podľa § 36 ods. 4, § 61 ods. 4 stavebného zákona a § 26 správneho

7

poriadku). Stavebný úrad oznamuje začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby

účastníkom územného konania verejnou vyhláškou (§ 36 ods. 4 stavebného zákona). Táto právna

úprava zakotvená v § 36 ods. 4 stavebného zákona je špeciálnou úpravou k všeobecnej právnej

úprave uvedenej v § 36 ods. 1 stavebného zákona („stavebný úrad oznámi začatie územného

konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie

spojené spravidla s miestnym zisťovaním“). V tomto prípade sa pouţije zásada lex specialis

derogat legi generali, t.j. špeciálny zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo

ustanovenie. Preto začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby stavebný úrad

oznamuje účastníkom formou verejnej vyhlášky a nie doručením do vlastných rúk podľa § 34

ods. 1 a § 61 ods. 1 stavebného zákona. Doručovanie písomností verejnou vyhláškou predstavuje

štandardný spôsob doručovania umoţňujúci primeraným spôsobom riešiť napätie medzi

povinnosťou orgánu verejnej správy oznámiť oprávneným subjektom relevantné údaje v konaní

a poţiadavkou zabezpečiť plynulý priebeh konania elimináciou rizika jeho zablokovania

v dôsledku objektívnej alebo subjektívnej nemoţnosti doručenia veľkému počtu osôb

v primeranom časovom rozpätí alebo v dôsledku absencie aktuálnych údajov o mieste ich pobytu

(napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. októbra 2008,

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. januára 2010).

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, ţe boli splnené zákonné podmienky na

doručovanie predmetného rozhodnutia verejnou vyhláškou a pri tomto spôsobe doručovania bol

ţalovaným zachovaný zákonný postup. Keďţe predmetné rozhodnutie bolo ţalobcom doručené

zákonným spôsobom, ţalobcovia mali moţnosť sa o ňom dozvedieť, postupom ţalovaného

neboli opomenutí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje ďalej za podstatné upriamiť pozornosť na

skutočnosť, ţe ţalobcovia podali ţalobu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktoré

nadobudlo právoplatnosť inak neţ po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň

pripúšťajú.

Odvolací súd overil, ţe predmetné rozhodnutie obsahovalo riadne poučenie o opravnom

prostriedku, avšak odvolanie v zákonom stanovenej lehote nebolo podané, v dôsledku čoho

nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Z obsahu predloţeného spisu vyplynulo, ţe voči

8

preskúmavanému rozhodnutiu nebolo účastníkmi územného konania (a teda ani ţalobcami)

podané odvolanie a po márnom uplynutí zákonnej lehoty uvedené rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 12. apríla 2010.

Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu

vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,

ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo

právoplatnosť.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, ţe svojich práv sa ţalobou proti rozhodnutiu

správneho orgánu nemôţe úspešne domôcť ten, kto v správnom konaní proti rozhodnutiu

správneho orgánu prvého stupňa odvolanie nepodal, hoci bolo prípustné. Súd preto nemôţe vecne

prejednať ţalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu, ak proti rozhodnutiu nebol podaný

opravný prostriedok, pokiaľ je prípustný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR

, z ktorého vyplývajú závery:

1. Účelom je zaručiť prístup k súdu

kaţdému, kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy.

Prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon neustanoví inak. Uplatnenie

práva zaručeného vymedzuje zákon.

2. Podľa všeobecné súdy v správnom

súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti preskúmavajú len tie

rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.

3. Ak ţalobca v konaní pred správnym orgánom nevyuţil riadne opravné prostriedky,

všeobecný (správny) súd je povinný konanie pred ním zastaviť podľa § 250d ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda konal tak, ako mu to ukladá zákon,

preto súčasne nemohol porušiť základné právo fyzickej osoby priznané

Slovenskej republiky, ak táto osoba nesplnila poţiadavku, ktorou sa podmieňuje vznik práva na

prístup k súdu pri uplatnení práva zaručeného .

9

V prejednávanom prípade ţalobcovia podali na súd ţalobu na preskúmanie rozhodnutia

správneho orgánu prvého stupňa, proti ktorému bolo podanie odvolania prípustné, a preto nebol

daný základný predpoklad pre postup súdu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku, pretoţe správna ţaloba nesmerovala proti rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť

po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú. Za týchto okolností

konanie trpí prekáţkou, ktorá bráni vecnému prejednaniu ţaloby, a preto bolo dôvodné konanie

podľa zastaviť z dôvodu, ţe ţaloba smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci dospel k záveru,

ţe pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil, rozhodol vo veci správne

a v súlade so zákonom, a preto uznesenie Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1

v spojení s vety prvej potvrdil.

Pokiaľ ide o odvolanie ţalobcov 5. a 9. proti uzneseniu krajského súdu odvolací súd zistil,

ţe títo vzali účinne svoje odvolanie späť v priebehu odvolacieho konania pred tým, ako o ňom

rozhodol odvolací súd.

Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo

rozhodnuté, moţno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôţe ho podať znova. Ak sa

odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

V zmysle , veta prvá pre riešenie otázok,

ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej

časti tohto zákona.

Vzhľadom na to, ţe ţalobcovia 5. a 9. vzali svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvého

stupňa späť pred tým, ako o ňom bolo rozhodnuté, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade

s citovanými ustanoveniami odvolacie konanie o odvolaní ţalobcov 5. a 9. zastavil.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej

10

, keď neúspešným ţalobcom ich náhradu nepriznal a ţalovanému

v tomto druhu konania náhrada trov konania neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. decembra 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská