Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
db9/386684.7f5c43.pdf
PDF · 130.11 KB
No categories available
8Sžp/5/2012
Najvyšší súd 8Sžp/5/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1. P.. M.. T. J., D.., bytom
L.L., K., 2. B. M., bytom L.L., K., 3. J. K., bytom L., K., 4. M. K., bytom M., K., 5. R.. Z. K.,
P.., bytom B., K., 6. D. R., bytom L., K., 7. J. K., bytom L., K., 8. J. J., bytom L., K., 9. K. R.,
bytom L., K., 10. M. K., bytom L., K., 11. T. K., bytom L.01, K., 12. I.. R. P., bytom L., K., 13.
A.. J., bytom Š., K., zastúpených J.. P. Š., advokátom so sídlom L., B., proti ţalovanému: Mesto
Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.
A/2010/01338-02II/GAZ zo dňa 4. marca 2010, na odvolanie ţalobcov 1. aţ 13. proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. decembra 2011, č. k. 7S/1/2011-40, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/1/2011-
40 zo dňa 14. decembra 2011, p o t v r d z u j e .
Odvolacie konanie o ţalobe ţalobcov 5. a 9. z a s t a v u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č. k. 7S/1/2011-40 zo dňa 14. decembra
2011 zastavil konanie (§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) o ţalobe ţalobcov 1. aţ 13.
proti rozhodnutiu ţalovaného č. A/2010/01338-02II/GAZ zo dňa 4. marca 2010. Krajský súd
uviedol, ţe ţalobcovia napadli prvostupňové správne rozhodnutie, ktoré v tomto prípade nie je
preskúmateľné súdom, nakoľko nebol vyuţitý opravný prostriedok, aby vo veci napadnutého
rozhodnutia rozhodol správny orgán v druhom stupni, teda krajský stavebný úrad. Poukázal na
skutočnosť, ţe preskúmavané rozhodnutie obsahovalo poučenie o podaní opravného prostriedku
proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, avšak odvolacie konanie sa neuskutočnilo,
čo ţalovaný potvrdil písomným podaním zo dňa 28. novembra 2011.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ich
náhradu právo, pretoţe konanie vo veci bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku).
Proti tomuto uzneseniu podali ţalobcovia 1. aţ 13. prostredníctvom právneho zástupcu
v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/1/2011-40
zo dňa 14. decembra 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietali, ţe uţ v podanej
ţalobe uviedli, ţe rozhodnutie ţalovaného im nebolo ako účastníkom konania riadne doručené,
resp. oznámené. Napadnutým rozhodnutím ţalovaný správny orgán rozhodol o umiestnení
líniovej stavby, preto vyslovili názor, ţe rozhodnutie malo byť oznámené verejnou vyhláškou.
Ďalej uviedli, ţe oznámenie o začatí konania musí mať písomnú formu, pričom ţalovaný bol
vzhľadom na existenciu dôvodov podľa § 36 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) oprávnený realizovať oznámenie o začatí konania, ako
aj územné rozhodnutie verejnou vyhláškou. Zdôraznili, ţe z obsahu listiny, ako aj jej príloh musí
byť zrozumiteľné, komu sa rozhodnutie doručuje, pričom doplnili, ţe oznámenie o začatí konania
ako aj rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby musí obsahovať situáciu umiestnenia stavby
a to tak, aby bolo zrejmé, kto je účastníkom konania. Ţalovanému vyčítali, ţe oznámenie o začatí
konania ako aj napadnuté rozhodnutie nedefinuje, kto je ex lege účastníkom konania, teda aký
okruh fyzických a právnických osôb zahŕňa pojem vlastníci pozemkov dotknutých stavbou, ktorý
v priebehu konania pouţíval ţalovaný. Rovnako tak ţalovaný nijakým spôsobom nepoučil
ţalobcov, ktorí sú vlastníkmi susedných pozemkov o ich práve byť účastníkmi konania. Ďalej
namietali, ţe z takéhoto všeobecného ponímania vymedzenia okruhu účastníkov konania by
vyplývala pre ktorúkoľvek osobu nutnosť preventívne kontrolovať na príslušných úradoch
skutočnosť, či je alebo nie je účastníkom konania, pričom na získanie istoty vo svojom postavení
by musela takúto kontrolu vykonávať pravidelne. Preto z uvedeného vyvodili, ţe vymedzenie
okruhu účastníkov konania ţalovaným bolo zjavne nesprávne a najmä nedostatočné.
Mali za to, ţe ţalobcovia nie sú oprávnení posudzovať, či spĺňajú zákonné podmienky
účasti na konaní v prípade, ak ide o účastníkov konania ex lege, teda tých, ktorých účastníctvo
výslovne vymedzuje právna norma. Podľa názoru ţalobcov bolo povinnosťou správneho orgánu
presne vymedziť okruh osôb, ktorým sa rozhodnutie oznamuje, resp. zabezpečiť situáciu
navrhovanej trasy vo vyhotovení, z ktorého bude zrejmé, cez ktoré nehnuteľnosti – pozemky má
líniová stavba prechádzať. Nerešpektovaním tohto postupu bolo porušené ich právo účinne
obhajovať svoje práva a záujmy v územnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu odvolania ţalobcov uviedol, ţe stavebným
úradom bol v oznámení o začatí územného konania a v územnom rozhodnutí vymedzený okruh
účastníkov konania v rozsahu „vlastníkov pozemkov dotknutých stavbou“, pričom tento okruh
účastníkov územného konania zahŕňal v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona tie právnické
a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám, ako aj k susedným
pozemkom a stavbám môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Ďalej uviedol, ţe v oznámení
o začatí územného konania, ani v územnom rozhodnutí líniových stavieb s veľkým počtom
účastníkov konania, ktoré sa dotýkajú rozsiahleho územia sa podľa § 3 ods. 2 vyhlášky
č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (návrh na
vydanie územného rozhodnutia) a § 4 ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky (obsah územného rozhodnutia)
údaje podľa evidencie katastra nehnuteľností neuvádzajú, ale postačí popis územia stavby.
Zdôraznil, ţe oznámenie o začatí územného konania aj územné rozhodnutie popis územia
dotknutého umiestnením stavby obsahovali. Poukázal na skutočnosť, ţe pre oznámenie
územného konania formou verejnej vyhlášky nevyplýva z § 36 ods. 1, 4 stavebného zákona
povinnosť prikladať (zverejňovať) k oznámeniu o začatí konania, ani k oznámeniu rozhodnutia
podľa § 42 stavebného zákona aj podrobnú situáciu s popisom pozemkov, na ktorých sa stavba
umiestňuje, keď táto je v zmysle § 39 ods. 1 stavebného zákona grafickou prílohou územného
rozhodnutia (obdobne ako projektová dokumentácia stavby schválená v stavebnom konaní
je prílohou stavebného povolenia, avšak nie je predmetom zverejňovania verejnou vyhláškou).
Preto absencia situácie s umiestnením stavby ako dôvod brániaci účastníkom konania uplatniť
si svoje práva v konaní nemá zákonnú oporu.
Zároveň uviedol, ţe účastníci územného konania boli v oznámení o začatí konania podľa
§ 36 ods. 1 stavebného zákona riadne poučení, ţe oboznámiť sa s návrhom umiestnenia stavby,
podkladmi konania a uplatniť pripomienky a námietky k veci konania môţu najneskôr na
vytýčenom ústnom pojednávaní. Doplnil, ţe podklady návrhu obsahovali podrobné údaje
o pozemkoch dotknutých umiestnením stavby, vrátane susedných pozemkov, na základe ktorých
si mohli jednotliví vlastníci pozemkov, nachádzajúcich sa v línii popisu trasy elektrického
vedenia, overiť, či ich vlastníctvo k pozemku môţe byť navrhovaným umiestnením priamo
dotknuté, alebo v prípade pochybností sa svojho práva účasti v konaní domáhať. Okrem
uvedeného boli účastníci konania v oznámení o začatí konania poučení podľa § 42 ods. 4
stavebného zákona, ţe v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré
neboli uplatnené v prvostupňovom konaní, hoci uplatnené mohli byť. Avšak v zmysle oznámenia
uplatnili námietky k umiestneniu stavby len vlastníci pozemkov v katastri obce Baška, ktorým
bolo v konaní vyhovené. Zo strany ţalobcov neboli do termínu ústneho pojednávania, ani do
doby rozhodnutia vo veci uplatnené ţiadne námietky, či pripomienky voči navrhovanému
umiestneniu stavby, podkladom konania, ani podľa nich nedostatočnej forme oznámenia konania.
Rovnako z ich strany neboli uplatnené ani ţiadne iné úkony smerujúce k prevereniu postavenia
účastníkov konania, či domáhania sa tohto postavenia. Účastníci boli taktieţ riadne poučení
v následne vydanom rozhodnutí o umiestnení stavby o moţnosti a spôsobe podania odvolania
voči územnému rozhodnutiu, pričom proti tomuto rozhodnutiu nebolo zo strany ţalobcov a ani
ostatných účastníkov konania podané v zákonnej lehote odvolanie, preto v zmysle § 52 ods. 1
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) územné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12. apríla 2010.
Vyslovil názor, ţe ţalovaným boli v uskutočnenom územnom konaní dodrţané procesné
úkony vyplývajúce z ustanovení stavebného zákona upravujúcich územné konanie, ako aj
z príslušných ustanovení správneho poriadku, teda účastníci konania (vrátane ţalobcov) mali
dostatočným poučením o ich právach a povinnostiach vytvorený zákonným spôsobom priestor
pre účinné uplatňovanie svojich vlastníckych práv podľa § 3 a § 4 správneho poriadku. Dodal, ţe
z písomností územného konania je zrejmé, ţe ţalobcovia tieto svoje práva v územnom konaní
nevyuţili a námietky, či odvolanie neuplatnili. Preto odvolanie voči uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach o zastavení konania v právnej veci ţalobcov, ako aj dôvody odvolania povaţoval za
neopodstatnené a napadnuté uznesenie podľa § 250d ods. 3 v spojení s § 250 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku za zákonné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nie je moţné priznať
úspech, pričom v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre prejednanie odvolania
ţalobcov 5. a 9. v merite v dôsledku jeho späťvzatia. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho
poriadku.
Podľa § 244 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve
preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí
a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov
záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon
zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej
správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa § 247 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku podľa ustanovení tejto hlavy (t.j.
druhej hlavy piatej časti) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu
vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť.
Podľa § 42 ods. 1, 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje
doručením písomného vyhotovenia. Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie
o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej
stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o vyuţití územia
a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením
územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty
je dňom doručenia.
Podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených
prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania
stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej
15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne
pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3.
V prejednávanom prípade podali ţalobcovia 1. aţ 13. ţalobu proti rozhodnutiu vydanému
ţalovaným Mestom Košice, príslušným stavebným úradom prvého stupňa v zmysle § 117
a § 119 ods. 1 stavebného zákona. Z obsahu predloţeného spisu je zrejmé, ţe predmetné
rozhodnutie ţalovaného bolo v súlade s § 42 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 4 stavebného zákona
oznámené účastníkom verejnou vyhláškou vyvesenou na úradnej tabuli ţalovaného, ako aj
internetovej stránke www.kosice.sk na 15 dní, pričom posledný deň tejto lehoty bol dňom jeho
doručenia. Takto potom bolo preukázané, ţe rozhodnutie č. A/2010/01338-02II/GAZ zo dňa
4. marca 2010 bolo doručené dňa 26. marca 2010.
Odvolací súd nezistil v postupe ţalovaného, keď tento nariadil predmetné rozhodnutie
oznámiť verejnou vyhláškou, porušenie zákona. Splnenie zákonných podmienok pre
oznamovanie verejnou vyhláškou si posudzuje správny orgán sám. V prejednávanom prípade
odôvodňovalo postup ţalovaného, ţe sa jedná o líniovú stavbu podľa § 139 ods. 3 písm. a/
stavebného zákona. Stavebný zákon pri líniových stavbách upravuje odlišný postup pri
oznamovaní začatia územného a stavebného konania v porovnaní so všeobecným územným
a stavebným konaním (ktoré sa netýkajú líniových stavieb a nespĺňajú podmienky na doručenie
verejnou vyhláškou podľa § 36 ods. 4, § 61 ods. 4 stavebného zákona a § 26 správneho
poriadku). Stavebný úrad oznamuje začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby
účastníkom územného konania verejnou vyhláškou (§ 36 ods. 4 stavebného zákona). Táto právna
úprava zakotvená v § 36 ods. 4 stavebného zákona je špeciálnou úpravou k všeobecnej právnej
úprave uvedenej v § 36 ods. 1 stavebného zákona („stavebný úrad oznámi začatie územného
konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie
spojené spravidla s miestnym zisťovaním“). V tomto prípade sa pouţije zásada lex specialis
derogat legi generali, t.j. špeciálny zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo
ustanovenie. Preto začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby stavebný úrad
oznamuje účastníkom formou verejnej vyhlášky a nie doručením do vlastných rúk podľa § 34
ods. 1 a § 61 ods. 1 stavebného zákona. Doručovanie písomností verejnou vyhláškou predstavuje
štandardný spôsob doručovania umoţňujúci primeraným spôsobom riešiť napätie medzi
povinnosťou orgánu verejnej správy oznámiť oprávneným subjektom relevantné údaje v konaní
a poţiadavkou zabezpečiť plynulý priebeh konania elimináciou rizika jeho zablokovania
v dôsledku objektívnej alebo subjektívnej nemoţnosti doručenia veľkému počtu osôb
v primeranom časovom rozpätí alebo v dôsledku absencie aktuálnych údajov o mieste ich pobytu
(napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 22/06 z 1. októbra 2008,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sţo/125/2009 z 21. januára 2010).
Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, ţe boli splnené zákonné podmienky na
doručovanie predmetného rozhodnutia verejnou vyhláškou a pri tomto spôsobe doručovania bol
ţalovaným zachovaný zákonný postup. Keďţe predmetné rozhodnutie bolo ţalobcom doručené
zákonným spôsobom, ţalobcovia mali moţnosť sa o ňom dozvedieť, postupom ţalovaného
neboli opomenutí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje ďalej za podstatné upriamiť pozornosť na
skutočnosť, ţe ţalobcovia podali ţalobu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktoré
nadobudlo právoplatnosť inak neţ po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú.
Odvolací súd overil, ţe predmetné rozhodnutie obsahovalo riadne poučenie o opravnom
prostriedku, avšak odvolanie v zákonom stanovenej lehote nebolo podané, v dôsledku čoho
nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Z obsahu predloţeného spisu vyplynulo, ţe voči
preskúmavanému rozhodnutiu nebolo účastníkmi územného konania (a teda ani ţalobcami)
podané odvolanie a po márnom uplynutí zákonnej lehoty uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12. apríla 2010.
Podľa § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pri rozhodnutí správneho orgánu
vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť.
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, ţe svojich práv sa ţalobou proti rozhodnutiu
správneho orgánu nemôţe úspešne domôcť ten, kto v správnom konaní proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa odvolanie nepodal, hoci bolo prípustné. Súd preto nemôţe vecne
prejednať ţalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu, ak proti rozhodnutiu nebol podaný
opravný prostriedok, pokiaľ je prípustný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR
II. ÚS 12/1997, z ktorého vyplývajú závery:
1. Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu
kaţdému, kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy.
Prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon neustanoví inak. Uplatnenie
práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje zákon.
2. Podľa § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku všeobecné súdy v správnom
súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmavajú len tie
rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.
3. Ak ţalobca v konaní pred správnym orgánom nevyuţil riadne opravné prostriedky,
všeobecný (správny) súd je povinný konanie pred ním zastaviť podľa § 250d ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda konal tak, ako mu to ukladá zákon,
preto súčasne nemohol porušiť základné právo fyzickej osoby priznané čl. 46 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, ak táto osoba nesplnila poţiadavku, ktorou sa podmieňuje vznik práva na
prístup k súdu pri uplatnení práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
V prejednávanom prípade ţalobcovia podali na súd ţalobu na preskúmanie rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa, proti ktorému bolo podanie odvolania prípustné, a preto nebol
daný základný predpoklad pre postup súdu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku, pretoţe správna ţaloba nesmerovala proti rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť
po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú. Za týchto okolností
konanie trpí prekáţkou, ktorá bráni vecnému prejednaniu ţaloby, a preto bolo dôvodné konanie
podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zastaviť z dôvodu, ţe ţaloba smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci dospel k záveru,
ţe pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil, rozhodol vo veci správne
a v súlade so zákonom, a preto uznesenie Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1
v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku potvrdil.
Pokiaľ ide o odvolanie ţalobcov 5. a 9. proti uzneseniu krajského súdu odvolací súd zistil,
ţe títo vzali účinne svoje odvolanie späť v priebehu odvolacieho konania pred tým, ako o ňom
rozhodol odvolací súd.
Podľa § 207 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku dokiaľ o odvolaní nebolo
rozhodnuté, moţno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôţe ho podať znova. Ak sa
odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
V zmysle § 246c ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku pre riešenie otázok,
ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej
časti tohto zákona.
Vzhľadom na to, ţe ţalobcovia 5. a 9. vzali svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvého
stupňa späť pred tým, ako o ňom bolo rozhodnuté, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade
s citovanými ustanoveniami odvolacie konanie o odvolaní ţalobcov 5. a 9. zastavil.
O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej
10 8Sžp/5/2012
Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešným ţalobcom ich náhradu nepriznal a ţalovanému
v tomto druhu konania náhrada trov konania neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 10. decembra 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská