Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/71/2012

Identifikačné číslo spisu: 7010234606 Dátum vydania rozhodnutia: 11.12.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:7010234606.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Miloslav Pinčák, správca konkurznej podstaty úpadcu AGRO, PD Palín, právne zastúpeného JUDr. Dianou Treščákovou, advokátkou v Košiciach, Skladná č. 38, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Michalovciach, Ul. Sama Chalúpku č. 18, Michalovce, za účasti: H. T., bytom U., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2010/00619/R-57/Dr.Oz zo dňa 10. novembra 2010, o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -76 zo dňa 28. októbra 2011 v spojení s opravným uznesením č. k. -96 zo dňa 16. marca 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky výrok rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -76 zo dňa 28. októbra 2011 v spojení s opravným uznesením č. k. -96 zo dňa 16. marca 2012 o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zrušil z dôvodu podľa rozhodnutie odporcu č.j. 2010/00619/R-57/Dr.Oz zo dňa 10.11.2010 o reštitučnom nároku H. T. vydané podľa ustanovení o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. O trovách konania rozhodol tak, že odporcu zaviazal uhradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 385,79 €.

Proti tomuto rozsudku v časti o trovách podal odporca odvolanie a žiadal ho zmeniť. Namietal, že krajský súd mal spojiť veci na spoločné konanie za účelom hospodárnosti a zjednotenia právneho názoru. V súvislosti s uloženou povinnosťou nahradiť navrhovateľovi trovy konania namietal, že spojením obdobných vecí do spoločného konania by boli trovy nižšie. Namietal tiež, že v iných obsahovo a skutkovo totožných prípadoch boli priznané iné sumy trov konania. Vyjadril podozrenie, že v celej kauze išlo navrhovateľovi predovšetkým o získanie čo najväčšieho finančného prospechu zo

štátnych prostriedkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s a ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Zo spisu krajského súdu vyplýva, že krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu o reštitučnom nároku vydanom podľa z dôvodu podľa , keď konštatoval, že odporca sa v konaní neriadil Správnym poriadkom, jeho postup bol nezákonný a v správnom konaní boli zistené vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť predmetného rozhodnutia.

Odporca v odvolaní namietal, že v obdobných veciach boli priznané trovy v inej sume. K tejto námietke odvolací súd poukazuje na vyčíslenie trov konania advokátkou navrhovateľa (č.l. 71), v zmysle ktorého je zrejmé, že trovy boli vyčíslené správne a v súlade s vyhláškou č. a to za 3 úkony právnej služby a prislúchajúci režijný paušál (z toho 2 úkony v roku 2010 a 1 v roku 2011). Skutočnosť, že v iných obdobných prípadoch bola náhrada trov uložená v inej sume nemôže mať žiaden vplyv na správnosť výpočtu trov v tomto konaní, pretože trovy konania v iných prípadoch mohli pozostávať z iných úkonov, vo veci mohlo byť viac či menej pojednávaní a pod.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku odporcu spočívajúcu v tom, že krajský súd mal spojiť veci do jedného konania, čím by ušetril trovy konania. V zmysle nie je ustanovená povinnosť súdu spojiť veci na spoločné konanie pri splnení určitých podmienok; toto zákonné ustanovenie dáva súdu len možnosť na takýto postup. Ak sa preň teda súd nerozhodne, nemožno takýto postup súdu (ktorý nebol v rozpore so žiadnym ustanovením zákona) využiť ako odvolací dôvod voči výške priznaných trov. A to aj s ohľadom na skutočnosť, že ak by bol postup odporcu v súlade so zákonom, k povinnosti nahradiť trovy konania úspešnému navrhovateľovi by zaviazaný nebol. Navyše právna zástupkyňa navrhovateľa zastupuje v konaní len jedného účastníka (navrhovateľa), preto odvolacia námietka odporcu, že základná sadzba by sa spojením veci znížila o 50 %, lebo išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, je nelogická.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto výrok o trovách konania podľa ako správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovení v spojení s a a navrhovateľovi náhradu trov z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal, pretože vzhľadom na okolnosti nemožno považovať trovy odvolacieho konania uplatnené navrhovateľom za účelne vynaložené. Účastníčka konania si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a odporcovi právo na náhradu trov nevzniklo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.