Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/187/2010

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej

veci ţalobcu J. M., bývajúceho v R., zastúpeného JUDr. A. M., advokátom so sídlom v R.,

proti ţalovanej T., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., za účasti S., so sídlom v B., IČO: X.,

zastúpenej A., a.s., so sídlom v B., IČO: X., vedľajšej účastníčky na strane ţalovanej,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 31. marca 2009 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovanej a vedľajšej účastníčke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Roţňava rozsudkom z 2. júla 2007 č.k. -156 uloţil

ţalovanej povinnosť nahradiť ţalobcovi škodu vo výške 466 350 Sk s 13 % úrokom

z omeškania od 2. júla 2004 do zaplatenia. Ţalovanej uloţil tieţ povinnosť zaplatiť súdny

poplatok a náhradu trov ţalobcu a štátu. Vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania,

ktorými mal preukázané, ţe zamestnanec ţalovanej P. H. ako vodič motorového vozidla Š. F.

2

EČ K. (ďalej len „motorové vozidlo“), ktoré mala ţalovaná prenajaté od J. G., zavinil 4. júla

2001 dopravnú nehodu, pri ktorej ţalobca utrpel škodu na zdraví a P. H. zomrel. Výšku

náhrady škody určil súd podľa v spojení so zákonom č.

o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaţenie spoločenského uplatnenia (ďalej

len „). O povinnosti ţalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa

o súdnych poplatkoch, o náhrade trov štátu podľa ods.

1 a o náhrade trov ţalobcovi podľa

Na odvolanie ţalovanej a vedľajšej účastníčky Krajský súd v Košiciach rozsudkom

z 31. marca 2009 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo veci

samej zmenil tak, ţe ţalobu zamietol; v ostatných výrokoch napadnutý rozsudok zrušil a vec

v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zamietnutie ţaloby odôvodnil

výsledkami súdom prvého stupňa vykonaného a v odvolacom konaní doplneného

dokazovania, ktoré preukázali, ţe ţalovaná nie je v danom prípade pasívne vecne

legitimovaná. K tomuto záveru dospel na základe výsluchu svedkyne J. G. a oboznámenia

výpisov z obchodného registra obchodných spoločností K., s.r.o. (do 8.marca 2001 T., s.r.o.),

IČO: X. a T., s.r.o. IČO: X.. Za významnú pre posúdenie danej veci povaţoval tieţ nájomnú

zmluvu zo 17. februára 1998 uzavretú medzi J. G. (prenajímateľkou) a T., s.r.o. IČO: X.

(nájomcom), predmetom ktorej bolo motorové vozidlo. Konštatoval, ţe ţalovaná nebola

prevádzkovateľkou motorového vozidla, ktorým bola ţalobcovi spôsobená škoda, a preto

nenesie zodpovednosť za jemu vzniknutú škodu. Dodal, ţe súd prvého stupňa nesprávne

aplikoval , ktorý je účinný od 1. augusta 2004, pričom ku škode

na zdraví ţalobcu došlo 4. júla 2001.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktoré odôvodnil

dovolacími dôvodmi v zmysle , a Uviedol, ţe odvolací súd

mu odňal moţnosť pred súdom konať ( ) tým, ţe nevykonal ním

navrhnuté dôkazy. V rozpore s nevyzval ţalobcu, aby sa vyjadril

k moţnému pouţitiu ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci

nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce (podľa ţalobcu ho mal vyzvať

na vyjadrenie k moţnosti pouţitia iného právneho predpisu, neţ ).

Dovolateľ odvolaciemu súdu vytkol aj to, ţe k odlišným skutkovým zisteniam dospel iba

na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa a na základe neúplného

dokazovania. V dovolaní vyslovil názor, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

3

právnom posúdení veci ( ), lebo bez vykonania ním navrhovaných

dôkazov (pracovnej zmluvy P. H., správy Sociálnej poisťovne a ním označenej zmluvy

o dielo) nebolo moţné dospieť k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie ţalovanej. Z týchto

dôvodov ţiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu

na ďalšie konanie.

Ţalovaná a vedľajšia účastníčka sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

ţalobca ( ) osobne vyhotoveným a podaným dovolaním včas napadol

rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému je dovolanie procesne prípustné (§ 238

ods. 1 ), a ţe je v čase rozhodovania o dovolaní zastúpený advokátom (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) v rozsahu podľa a dospel k záveru, ţe dovolanie nie

je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Ţalobca v dovolaní uplatnil všetky dovolacie dôvody.

a/ Dovolací súd skúmal najskôr, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád

taxatívne vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľ nenamietal existenciu vád v zmysle aţ e/ a

a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Podľa názoru dovolateľa mu v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať tým,

ţe odvolací súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania podľa , je procesne nesprávny postup súdu v občianskom

súdnom konaní odnímajúci účastníkovi moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné

oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Je potrebné si ale

uvedomiť, ţe posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré

z navrhovaných dôkazov budú vykonané, je vecou súdu (viď ), a nie

účastníka konania. Nevykonaním dokazovania navrhnutého dovolateľom preto nedošlo

k odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom v zmysle (viď tieţ R 37/1993

a R 125/1999).

b/ Dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej

vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Existenciu danej vady vyvodzoval dovolateľ z toho, ţe odvolací súd dospel k odlišným

skutkovým zisteniam iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého

stupňa a bez dostatočného dokazovania.

V zmysle v znení platnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu

odvolací súd dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám vtedy, ak má za to, ţe súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd v danom prípade vychádzal nielen zo skutkových zistení

súdu prvého stupňa, ale tieţ zo zistení, ku ktorým dospel sám na základe ním doplneného

dokazovania – výsluchom svedkyne J. G. a oboznámením výpisov z obchodného registra.

Z týchto zistení vyvodil svoj právny záver, ţe ţalovaná nie je v danom prípade pasívne

legitimovaná.

Nedôvodná je aj námietka ţalobcu, ţe k tzv. inej vade konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) došlo nerešpektovaním

ods. 2 , ktorého sa podľa názoru ţalobcu dopustil odvolací súd. Toto ustanovenie totiţ

ukladá odvolaciemu súdu povinnosť poučiť účastníkov konania, aby sa vyjadrili k moţnému

pouţitiu iného ustanovenia právneho predpisu len vtedy, ak ide o ustanovenie vzťahujúce

sa na prejednávanú vec, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pritom

pre rozhodnutie veci rozhodujúce. V danom prípade ale rozhodujúcim – z pohľadu

odvolacieho súdu – bol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ţalobcu, teda nie aplikácia

právneho predpisu, ku ktorému by sa – opäť z pohľadu odvolacieho súdu – pristúpilo (malo

pristúpiť), ak by tento nedostatok nebol daný.

c/ Pokiaľ ţalobca v dovolaní namietal, ţe zmeňujúci výrok napadnutého rozsudku

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), dovolací súd

uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa názoru dovolateľa odvolací súd v danom prípade nesprávne vyriešil otázku

pasívnej vecnej legitimácie ţalovanej. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného

práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (ţalobca) je subjektom

hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný), a účastník

na opačnej procesnej strane (ţalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne

vecne legitimovaný). Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, ţe ten, o kom ţalobca

tvrdí, ţe je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (ţalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti, o ktorú ide v konaní. Ak v konaní vyjde najavo, ţe ţalovaný nie je pasívne vecne

legitimovaný, súd ţalobu bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie

je rozhodujúce, či a na základe čoho sa ţalobca domnieva, ţe subjekt, proti ktorému jeho

ţaloba smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vţdy iba to, či ním

skutočne je alebo nie je.

Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou

alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť

pouţili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú;

ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce

dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 427

ods. 2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového

vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzkovateľ lietadla.

V danom prípade bola ţalobcovi 4. júla 2001 spôsobená škoda na zdraví pri dopravnej

nehode motorového vozidla, ktorého vlastníčkou bola J. G.. Menovaná motorové vozidlo

prenajala (prenechala do faktickej dispozície) obchodnej spoločnosti T., s.r.o., so sídlom v M.,

IČO: X. „nájomnou zmluvou na auto“ zo 17. februára 1998 (č.l. 171 spisu) s tým, ţe za

nájomcu sú motorové vozidlo oprávnení uţívať: P. H., R. S., J. Š., F. Š. a Ing. F. S.. J. G. vo

svojej výpovedi pred odvolacím súdom (č.l. 216 spisu) ako svedkyňa potvrdila, ţe motorové

vozidlo slúţilo pre potreby T., s.r.o. (jej obchodný názov bol od 9. marca 2001 zmenený

na K., s.r.o.). Zo spisu jednoznačne vyplýva, ţe motorové vozidlo v čase dopravnej nehody

viedol P. H.. Jeho manţelka A. H. do zápisnice spísanej 11. júla 2001 pod ČVS: OUV-

356/Rv-01 OH Okresným úradom vyšetrovania Policajného zboru v Roţňave uviedla, ţe P.

H. „bol zamestnaný vo firme K. .“ a vracal sa z práce. Aj osoby, ktoré sa v čase dopravnej

nehody nachádzali v motorovom vozidle spolu s P. H. (B. H. a P. O.) vo

svojich výpovediach pred týmto úradom vyšetrovania potvrdili, ţe P. H. bol ich kolega

a v čase dopravnej nehody sa všetci spoločne vracali z miesta výkonu práce v Jelšave. V čase

dopravnej nehody išlo teda v osobe P. H. – z hľadiska miestneho a vecného – o toho, kto

vykonával činnosť pre obchodnú spoločnosť K., s.r.o.

Právny zástupca ţalobcu v konaní za ţalovanú neoznačil K., s.r.o., resp. T., s.r.o., so

sídlom v M., IČO: X., ale odlišnú obchodnú spoločnosť – T., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X.

(viď tieţ jeho spresnenie označenia ţalovanej na č.l. 113 spisu), ktorá nebola

prevádzkovateľkou motorového vozidla a nezamestnávala P. H..

Z uvedeného vyplýva, ţe škodu na zdraví ţalobcu nespôsobila ţalovaná – spôsobená

bola pri činnosti subjektu odlišného od ţalovanej tými, ktorých na túto činnosť pouţila.

Ţalovaná obchodná spoločnosť nie je preto v danom prípade pasívne vecne legitimovaná.

Výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý je napadnutý dovolaním, je z uvedených

dôvodov vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie zamietol (§ 243b

ods. 1 ).

Ţalovanej a vedľajšej účastníčke nepriznal dovolací súd náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodali návrh na priznanie tejto náhrady ( ,

ods. 1 a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. decembra 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková