Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/70/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu

na neverejnom zasadnutí konanom 11. decembra 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti

obvinenému D. T., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa

§ 294 ods. 2 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného D. T. proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne z 3. februára 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného D. T. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo 16. decembra 2010, sp. zn. bol

obvinený D. T. uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., zločinu nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

s použitím § 138 písm. b/ Tr. zák. a v bode 2/ pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1

písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v citovanom rozsudku.

Bol za to odsúdený podľa § 295 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák., § 36

písm. j/, l/, k/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu

odňatia slobody v trvaní 4 roky a 6 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 Tr. zák.

bol obvinenému uložený aj trest prepadnutia veci. Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

s použitím § 74 ods. 1 Tr. zák. mu súd uložil aj ochranné psychiatrické liečenie ústavnou

formou.

Obvinený proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie, a to proti výroku

o treste.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 3. februára 2011, č. k. -407, podľa

odvolanie obvineného D. T. zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený 27. septembra 2012

dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom ustanoveného obhajcu.

V jeho odôvodnení uviedol dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr.

por., t.j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Tvrdil, že v čase odovzdania

zbraní bola vyhlásená zbraňová amnestia a napriek tomu bolo začaté voči nemu trestné

stíhanie. Sudca pre prípravné konanie vydal 15. februára 2012 príkaz na domovú prehliadku,

ktorá mala byť vykonaná nasledujúci deň a z ktorej sa upustilo z dôvodu, že obvinený

dobrovoľne vydal zbrane, čo je uvedené aj v samotnej zápisnici o vykonaní domovej

prehliadky. Podľa názoru obvineného tým, že trestné stíhanie voči nemu bolo začaté

až po dobrovoľnom odovzdaní zbraní počas zbraňovej amnestii, mu bolo zasiahnuté do jeho

práv a štát by takto postupovať nemal. Orgány činné v trestnom konaní nemali vedomosť,

kde sa zbrane nachádzajú, preto jeho konanie nie je možné chápať inak, ako dobrovoľné

odovzdanie zbraní.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil

rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne a Okresného súdu Prievidza a prikázal súdu vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Prievidza, ktorá navrhla

toto podľa odmietnuť (č.l. 451-452).

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bol spisový materiál spolu s dovolaním

obvineného D. T. riadne predložený na rozhodnutie 16. novembra 2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

dovolanie obvineného D. T. a zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 382

písm. f/ účinného od 1. septembra 2011.).

Podľa súdne konanie, okrem konania o mimoriadnych

opravných prostriedkoch, začaté pred 1. septembrom 2011 sa dokončí podľa doterajších

predpisov; to neplatí, ak súd vrátil vec prokurátorovi alebo ak prokurátor vzal obžalobu späť

po 1. septembri 2011.

Obvinený uplatnil vo svojom dovolaní dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/

, podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať

a meniť.

Skôr ako sa dovolací súd začal zaoberať dôvodnosťou argumentov obvineného

skúmal, či dovolanie je vôbec prípustné.

Z obsahu predloženého spisového materiálu (zo zápisnice z hlavného pojednávania

zo 6. októbra 2010, č.l. 356) dovolací súd zistil, že v posudzovanej trestnej veci súd prvého

stupňa podľa účinného do 1. septembra 2011 prijal vyhlásenie

obvineného D. T. podľa , že je vinný zo spáchania oboch

skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu v podanej obžalobe a na jednotlivé otázky uvedené v §

333 ods. 3 písm. c/, d/, f/,g/ a h/ odpovedal kladne. Keďže súd nemajúc pochybnosti o

skutkových zisteniach a právnej kvalifikácii uvedenej v obžalobe toto vyhlásenie prijal

(prokurátor i obhajca navrhli prijatie vyhlásenia obvineného), neboli na hlavnom pojednávaní

v zmysle vykonávané dôkazy za účelom ustálenia skutkového stavu

a právnej kvalifikácie.

Z obsahu vyššie uvedenej zápisnice vyplýva, že pred prijatím vyhlásenia obvineného

bol zo strany okresného súdu riadne poučený o svojich právach (aj výslovne poučený

o význame priznania).

Zo spisového materiálu tiež vyplynulo, že ani obvinený a ani prokurátor okresnej

prokuratúry odvolanie proti výroku o vine rozsudku okresného súdu nepodali. Krajský súd

v Trenčíne ako súd odvolací rozhodoval len o odvolaní obvineného smerujúcom proti výroku

o treste napadnutého rozsudku, ktoré odvolanie postupom podľa zamietol ako

nedôvodné.

Jednou zo základných podmienok na podanie dovolania podľa

je, že dovolanie možno podať len vtedy, ak oprávnená osoba využila svoje zákonné právo

podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Z charakteru dovolania, ako

mimoriadneho opravného prostriedku, a zo zákonom ustanovených podmienok na jeho

podanie, možno jednoznačne vyvodiť záver, že pod pojmom „bolo o riadnom opravnom

prostriedku rozhodnuté“ treba chápať prípad, keď odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní

v merite veci. To znamená, že obvinený môže v dovolaní napádať rozhodnutie odvolacieho

súdu v tom rozsahu, v akom bol odvolací súd oprávnený rozhodnutie súdu prvého stupňa

preskúmať.

V posudzovanom prípade je teda zrejmé, že dovolanie obvineného, v ktorom namietal

nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku je neprípustné, keďže výrok o vine v pôvodnom konaní

nebol (a ani nemohol byť) napadnutý odvolaním.

Na podporu tejto argumentácie Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na § 257

ods. 5 v znení účinnom od 1. septembra 2011, z ktorého vyplýva, že súdom prijaté

vyhlásenie obvineného o vine, t.j. v tomto prípade o tom, že je vinný zo spáchania skutkov

uvedených v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním

ani dovolaním okrem dovolania podľa (teda ak by porušenie

práv obhajoby vyvolalo okolnosť, že obvinený urobil príslušné vyhlásenie alebo ak by práva

obhajoby boli porušené tým, že nebol dodržaný vyhláseniu a jeho prijatiu zodpovedajúci

zákonný postup).

Ustanovenie v znení je len výslovným

vyjadrením princípu, ktorý je výkladovo daný súhrnom obsahu ustanovenia

aj v jeho znení účinnom pred 1. septembrom 2011.

Teda nielen po vyššie uvedenej novele, ale ani pred ňou nie je možné zo strany

obvineného výrok o vine rozsudku, ktorému predchádzalo prijatie vyhlásenia obvineného

o vine, napadnúť dovolaním z dôvodu uvedeného v tak, ako to

urobil obvinený v predmetnej trestnej veci.

Keďže podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné, rozhodol dovolací súd tak, ako je to vo výroku tohto uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. decembra 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková