Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžf/1/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu : P., IČO : X, so sídlom J., zast. J., s poštovou

adresou: Š., proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (pôvodne

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky), so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. júla 2008, č. k. 2

S 303/2007-269, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

23. júla 2008, č. k. -269 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a .

Ţalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutiami č. I/221/12581-76851/2007/990447-r, I/221/ 12581-

76855/2007/990447-r, I/221/12581-76852/2007/990447-r, I/221/12581-76848/2007/990447-

r, I/221/12581-76857/2007/990447-r, I/221/12581-76846/2007/990447-r, I/221/12580-

2

76829/2007/990447-r, I/221/12581-76845/2007/990447-r a tieţ I/221/12581-

, všetky vydané dňa 25.10.2007, pôvodne ţalované Daňové riaditeľstvo

Slovenskej republiky ako právny predchodca súčasného ţalovaného v pozícii odvolacieho

daňového orgánu potvrdil odvolaním napadnuté dodatočné platobné výmery Daňového úradu

pre vybrané daňové subjekty, Bratislava, o vyrubení rozdielu dane z priadnej hodnoty

právnických osôb za zdaňovacie obdobia január (10 357 150 Sk), február (4 000 417 Sk),

apríl (4 733 521 Sk), máj (4 263 099 Sk), júl (23 832 072 Sk), august (6 460 000 Sk),

september (31 876 742 Sk), október (18 540 850 Sk), s výnimkou zdaniteľného obdobia

december 2006, v ktorom správca dane zníţil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty

o sumu 5 047 465 Sk a priznal nadmerný odpočet v sume 20 769 659 Sk.

Následne celková suma rozdielu na dani z pridanej hodnoty v dotknutých zdaňovacích

obdobiach predstavovala čiastku 109 111 316 Sk.

2. U hore uvedených 9-tich daňových rozhodnutiach ţalovaný odôvodňoval vyrubenie

dane na tom spoločnom základe, ţe po vykonaní daňovej kontroly bolo zistené, ţe do

verejného colného skladu na území Slovenskej republiky bol z Ukrajiny dovezený tovar

(oceľové zvitky) v reţime colného uskladňovania, ktoré ţalobca od dovozcu v tomto colnom

sklade odkúpil s tým, ţe reţim colného uskladňovania sa po kúpe zmenil na reţim aktívny

zušľachťovací styk. V uvedenom reţime ţalobca spracoval oceľové zvitky na oceľové profily,

ktoré následne predal spoločnosti M. a S., a na tomto základe sa colný reţim predaného

a prepracovaného tovaru zmenil opäť na reţim colné uskladňovanie.

Všetky takto opísané transakcie v sledovanom období roku 2006 prebehli medzi

tuzemskými právnickými osobami vo verejnom colnom sklade umiestnenom na území

Slovenskej republiky.

3. Nakoľko ţalobca pri predaji tovaru spoločnostiam M. a S. u predajných cien

neuplatnil daň z pridanej hodnoty, porušil tak podľa mienky ţalovaného ustanovenie § 69 ods.

1 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej na

účely tohto rozsudku len „“) v nadväznosti na ,

písm. a/, § 2 ods. 2 písm. a/, § 13 ods. 1 písm. a/ a § 8 ods. 1 písm. a/ cit. zákona.

Podľa v znení platnom v čase uskutočnenia plnení

platí, že platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň.

Podľa v hore cit. znení daňová povinnosť vzniká dňom

dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať

3

s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň

odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo

alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Podľa v hore cit. znení predmetom dane je

dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.

Podľa v hore cit. znení na účely tohto zákona

je tuzemskom územie Slovenskej republiky.

Podľa v hore cit. znení je dodaním tovaru

dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon

neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci,

ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské

účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich

nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou

Slovenska.

Podľa v hore cit. znení je miestom dodania

tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, miesto, kde sa

tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar

dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b/, odseku 2 a § 14.

4. Na základe uvedených ustanovení ţalovaný dospel k záveru, ţe ţalobca predajom

tovaru vo verejnom colnom sklade nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky

uskutočnil dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku, ktoré je podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák.

č. predmetom dane z pridanej hodnoty a preto ţalobca bol povinný

k vyfakturovanej cene predávaného tovaru uplatniť daň z pridanej hodnoty. Nakoľko tak

nekonal, ţalovaný odobril postup správcu dane, kedy ţalobcovi v jednotlivých zdaňovacích

obdobiach dodatočne vyrubil nedoplatky na tejto dani.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu z 19.11.2007 (č.l. 1).

6. Krajský súd ako súd prvého stupňa po preskúmaní postupu daňových orgánov

a zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalobu uznal za dôvodnú podľa § 250j ods. 2 písm. a/

4

a ods. 3 , a preto napadnuté rozhodnutia ţalovaného ako nezákonné zrušil a vec vrátil

ţalovanému na ďalšie konanie. Z rovnakých dôvodov krajský súd zrušil aj dotknuté

rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu – správcu dane.

7. S odvolaním sa na zásadu zákonnosti daňového konania ako aj na čl. 1 ods. 1, čl. 2

ods. 2 a krajský súd odôvodnil najmä svoj zrušujúci

rozsudok tým, ţe daňové orgány nesprávne posúdili skutočnosť, ţe miestom dodania tovaru

bol verejný colný sklad a ţe tovar v ňom umiestnený by sa mal riadiť špeciálnymi daňovými

ustanoveniami, tzn. , a a iných zákonov.

8. Krajský súd naopak s prihliadnutím na obsahu článku 79, čl. 84 a čl. 98 Nariadenia

Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992 ustanovujúceho colný zákonník Spoločenstva (ďalej na

účely tohto rozsudku len „Nariadenie č. 2913/92“) vyslovil právny názor, ţe tovar dovezený

z tretích štátov je podmienečne oslobodený od cla a zároveň takýto tovar nepodlieha ani

obchodno – politickým opatreniam EÚ (podľa krajského súdu ide napríklad DPH alebo

o dovozné licencie).

Podľa čl. 79 Nariadenia č. 2913/92 prepustením do voľného obehu získava tovar,

ktorý nie je tovarom spoločenstva, colný štatút tovaru spoločenstva. Prepustenie zahŕňa

uplatnenia obchodno-politických opatrení, splnenie ďalších formalít stanovených pre dovoz

určitého tovaru a vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych predpisov.

Podľa čl. 84 Nariadenia č. 2913/92 sa v článkoch 85 až 90 "režimom s podmienečným

systémom" v prípade tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva, rozumie okrem iného colné

uskladňovanie a aktívny zošľachťovací styk v podmienečnom systéme.

Podľa čl. 98 Nariadenia č. 2913/92 režim colné uskladňovanie umožňuje uskladňovať

v colnom sklade aj tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, bez toho, aby tento tovar

podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam, pričom colným skladom sa

rozumie akékoľvek miesto schválené colnými orgánmi a nachádzajúcom sa pod colným

dohľadom, kde je tovar za stanovených podmienok skladovaný.

9. Ďalej krajský súd so zdôraznením stanoviska Slovenskej obchodnej a priemyselnej

komory zo dňa 12.6.2007 konštatoval, ţe pokiaľ ide o colné reţimy aplikovateľné pri dovoze

zahraničného tovaru na územie Slovenskej republiky v podmienečnom systéme

a s ekonomickým účinkom, potom miesto a čas vzniku zdaniteľného plnenia je potrebné určiť

5

ako miesto a čas, kde sú tieto colné reţimy ukončené, a to prepustením uvedeného tovaru do

colného reţimu voľného obehu na území Slovenskej republiky.

10. Krajský súd tieţ vyjadril svoj názor, ţe tovar nadobudnutý a neskôr predaný

ţalobcom nebol tovarom spoločenstva a z pohľadu colných a daňových predpisov sa

nepovaţoval za tovar v tuzemsku. Zmena vlastníka tovaru prepusteného do colných reţimov

s podmienečným systémom a s ekonomickým účinkom podľa krajského súdu nezakladá vznik

nového colného dlhu a teda ani vznik daňovej povinnosti v procese dovozu tovaru.

11. Na základe uvedených skutočností a právnych hodnotení krajský súd dospel

k záveru, ţe uplatňovanie colných predpisov Európskej únie na dovoz tovaru nachádzajúceho

sa v colne schválenom určení alebo v colných reţimoch v podmienečnom systéme

a s ekonomickým účinkom, ktoré je zakotvené v (viď ), je tou

zákonnou podmienkou, ktorá znamená, ţe colné konanie a daňové konanie nie sú pri dovoze

tovaru samostatné procesy na určenie obsahu, miesta a času vzniku daňového plnenia a nie sú

oddelené od procesov na určovanie miesta a času vzniku colného dlhu.

Podľa v hore citovanom znení dovozom tovaru je vstup

tovaru z územia tretích štátov na územie Európskych spoločenstiev. Pri dovoze tovaru do

tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje

inak.

12. Pri druhej námietke ţalobcu, týkajúcej sa vecnej nepríslušnosti správcu dane,

krajský súd s poukazom na hore uvedenú myšlienku o neoddelení colného a daňového

konania pri dovoze tovaru na samostatné procesy potvrdil oprávnenosť tejto námietky s tým,

ţe v tomto prípade štátnym orgánom oprávneným konať vo veci dane z pridanej hodnoty je

príslušný colný orgán.

13. K tretej námietke ţalobcu vzťahujúcej sa na zmätočnosť napadnutých rozhodnutí

v časti duplicitného výroku a lehoty na plnenie krajský súd vyslovil, ţe táto je v celom

rozsahu dôvodná.

III.

6

Odvolanie žalovaného/stanoviská

A)

14. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 30.9.2008 (č.l. 283 podané prostredníctvom

faxu, neskôr písomne doplnené v zákonnej 3-dňovej lehote) proti rozsudku prvostupňového

súdu ţalovaný zdôraznil nesprávnosť právneho posúdenia veci krajským súdom, tzn. uplatnil

odvolací dôvod podľa

15. Najmä vyslovil nesúhlas s právnym záverom krajského súdu, ţe na predaj tovaru

ţalobcom v tuzemsku je nutné aplikovať ustanovenia , ktoré

pojednávajú o dovoze tovaru a vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru, a tieţ brojil proti

aplikácii príslušných Nariadení Rady EHS. Uvedené ustanovenia predpisov by bolo podľa

mienky ţalovaného moţné aplikovať na skutkový stav, ktorého účastníkom by bol dodávateľ

ţalobcu, tzn. subjekt, ktorý doviezol tovar z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky a tento

uskladnil na území Slovenskej republiky vo verejnom colnom sklade, pričom uvedený tovar

by nebol prepustený do reţimu voľný obeh.

16. Ustanovenia citované krajským súdom v odôvodnení podľa ţalovaného nie je

moţno aplikovať v prípade predaja tovaru ţalobcom, pretoţe ţalobca po spracovaní

dovezeného tovaru ho predal vo verejnom colnom sklade na území Slovenskej republiky,

ktoré je tuzemskom, a preto ţalobca podľa ţalovaného neuskutočnil dovoz tovaru v zmysle

ustanovenia

17. Hoci ţalovaný pripustil, ţe colné predpisy pri tovare prepravenom zo zahraničia do

tuzemska rozlišujú medzi tovarom Európskeho spoločenstva a tovarom, ktorý nie je tovarom

Európskeho spoločenstva, toto nerozlišuje.

18. K tvrdenej zmätočnosti výroku svojich rozhodnutí ţalovaný uviedol, ţe povinnosť

zaplatiť vyrubený rozdiel dane uvedená v rozhodnutiach ţalovaného nie je uloţená duplicitne,

ale s odvolaním sa na judikatúru Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp. zn. ) musí

mať rozhodnutie odvolacieho orgánu (ţalovaného) rovnaké náleţitosti ako prvostupňové

rozhodnutie vrátane určenia sumy peňaţného plnenia, čísla účtu príslušnej banky, kde je

povinný daňový subjekt sumu zaplatiť, a taktieţ určenia doby splatnosti.

7

19. K otázke vecnej nepríslušnosti správcu ţalovaný s odkazom na

Z. z. o daňových orgánoch, ktorým sa mení a dopĺňa o správach

finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, konštatoval, ţe nakoľko predmetom

daňových kontrol vykonaných prvostupňovým správnym orgánom u ţalobcu bola daň

z pridanej hodnoty podľa , podľa ktorého v zmysle ust.

písm. a/ predmetom dane z pridanej hodnoty je aj dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku

uskutočnené zdaniteľnou osobou, potom sa ţalovaný nedomnieva, ţe by zasahoval do

kompetencií a právomocí colných orgánov.

20. Záverom navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

B)

21. Vo svojom vyjadrení z 3.11.2008 (č.l. 332) k odvolaniu ţalobca uviedol, ţe

samotný ţalovaný si je vedomý neudrţateľnosti svojej argumentácie v tomto bode, keď ako

jediný odvolací dôvod uvádza zjavne irelevantný judikát, ktorý rieši úplne inú právnu otázku.

22. Ţalobca ďalej nesúhlasil s argumentáciou ţalovaného, ţe

nepodmieňuje predmet dane pri predaji, tzn. dodaní tovaru miestom dovozu tohto tovaru,

pričom zároveň poukázal na ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a/ cit. zákona. Najmä zdôraznil to,

ţe ţalovaný pri aplikácii na dovoz tovaru nebral do úvahy výnimku

uvedenú odseku 2 citovaného ustanovenia. Potom je podľa ţalobcu nutné na túto situáciu

aplikovať Nakoľko všetky transakcie prebehli v príslušných

colných reţimoch vo verejnom colnom sklade, ţalobca sa domnieva, ţe uvedené colné

opatrenia neskončili na území Slovenskej republiky, a preto v súvislosti s ustanovením § 13

ods. 2 ani za miesto dodania tovaru dovozcom a za miesto prípadných

ďalších dodaní, nemoţno povaţovať tuzemsko, tzn. územie Slovenskej republiky.

23. Tieţ ţalobca zdôraznil tú skutočnosť, ţe akékoľvek odvolávanie sa ţalovaného na

jeho vnútorné predpisy, údajne zverejňované na vnútornej informačnej sieti Daňového

riaditeľstva Slovenskej republiky, a na pokyny je právne irelevantné, nakoľko tieto nie sú

všeobecne záväzné a navyše poukázal na tú skutočnosť, ţe nesmú byť v rozpore so všeobecne

záväznými právnymi predpismi.

8

24. Záverom ţalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako

vecne správne potvrdil a súčasne aby zaviazal ţalovaného nahradiť ţalobcovi trovy

odvolacieho konania.

C)

25. Počas odvolacieho konania bol konajúci súd informovaný o tom, ţe Okresný súd

Košice I uznesením sp. zn. zo dňa 27.4.2009 vyhlásil konkurz na majetok

dlţníka P., so sídlom J., IČO: X, a ďalej boli na Najvyšší súd Slovenskej republiky zaslané

viaceré listiny, tak zo strany právneho zástupcu ţalobcu ako aj správcu konkurznej podstaty

úpadcu – ţalobcu (I.. M. P., P.. alebo J.. J. P.) s navzájom protirečivými procesnými

poţiadavkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní ich obsahu na základe

návrhu správcu konkurznej podstaty na pokračovanie v tomto súdnom konaní vyslovenom

v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších

predpisov v odvolacom konaní aj pokračoval.

Podľa v konaniach prerušených podľa odseku 1

možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní

stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.

III

Proces položenia prejudiciálnych otázok

A)

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 20.10.2009, sp. zn.

zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, ţe rozhodol, ţe colný sklad

nachádzajúci sa na území členského štátu je z právneho hľadiska súčasťou tohto územia.

Ţalobcovi dal za pravdu, ţe sa dôvodne domnieval, ţe sporný predaj predstavoval dodanie

tovaru za protihodnotu vykonané v tuzemsku v zmysle

Z. z. Okrem toho Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe predmetný tovar nebol

dovezený v zmysle § 12 tohto zákona.

B)

27. Ţalobca následne podal ústavnú sťaţnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky. Nálezom č. k. III. ÚS

283/2010-46 z 27.10.2010 Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe základné právo

ţalobcu na súdnu ochranu podľa a právo na

9

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 20.10.2009 porušené boli. Na uvedenom základe potom zrušil rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 20.10.2009 a vec mu vrátil na opätovné

prejednanie.

28. Ústavný súd Slovenskej republiky najmä dospel k záveru, ţe Najvyšší súd

Slovenskej republiky porušil uvedené práva tým, ţe nepreskúmal otázku uplatniteľnosti

ustanovenia , podľa ktorého má colná právna úprava v prípade

dovozu pred týmto zákonom prednosť.

C)

29. Za týchto okolností Najvyšší súd Slovenskej republiky v ďalšom konaní rozhodol

o jeho prerušení a poloţil Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej na účely rozsudku len

„Súdny dvor“) nasledujúce prejudiciálne otázky:

1. Či za skutkového stavu, kedy do verejného colného skladu na území členského štátu

Európskej únie bol dovozcom z tohto členského štátu v rokoch 2005 a 2006 tovar

z územia nečlenského štátu Európskej únie (Ukrajiny), ktorý bol následne v tomto

colnom sklade spracovaný v režime aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom

systéme, a výsledný výrobok nebol v zmysle čl. 114 Nariadenia č. 2913/92 ihneď

vyvezený, ale naopak bol v tom istom sklade spracovateľom tovaru odpredaný inej

spoločnosti z toho členského štátu, ktorá ho z uvedeného colného skladu neprepustila

do voľného obehu, ale následne ho vrátila do režimu colného uskladňovania, tak či sa

na uvedený predaj tovaru v tom istom colnom sklade vzťahujú stále iba komunitárne

colné predpisy, alebo sa právna situácia predmetným predajom zmenila natoľko, že

uvedená transakcia už podlieha režimu Šiestej Smernice Rady zo 17.5.1977

(77/388/EHS), tzn. či je možné na účely režimu dane z pridanej hodnoty podľa Šiestej

smernice pokladať verejný colný sklad nachádzajúci sa na území niektorého

z členských štátov za súčasť územia Spoločenstva, resp. územia tohto členského štátu

v zmysle definícií čl. 3 Šiestej smernice ?

2. Je možné hore uvedený skutkový stav vyhodnotiť s prihliadnutím na doktrínu zneužitia

práv vypracovanú Súdnym dvorom Európskej únie a týkajúcich sa aplikácie Šiestej

smernice (C-255/02 Halifax) tak, že žalobca predajom tovaru vo verejnom colnom

10

sklade nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky už uskutočnil dodanie tovaru

za protihodnotu v tuzemsku ?

3. Ak je na prvú otázku odpoveď kladná v tom duchu, že uvedená transakcia už podlieha

režimu Šiestej Smernice, tak potom či táto transakcia je zdaniteľnou udalosťou

a. podľa čl. 10 ods. 1 a 2 Šiestej smernice spojenou so vznikom daňového nároku

z dôvodu, že došlo k dodávke tovaru v colnom sklade nachádzajúcom sa na území

Slovenskej republiky, alebo

b. z dôvodu, že potom, čo bol tovar dovážaný z tretej krajiny (čl. 10 ods. 3 Šiestej

smernice) tak počas uskladnenia v tomto colnom sklade došlo k zániku colného

režimu predajom uskladneného tovaru inej osobe z členského štátu ?

4. Sú splnené ciele Šiestej Smernice vyjadrené v jej preambule, resp. ciele GATT (WTO),

ak by predaj tovaru dovezeného z tretej krajiny do colného skladu, následne v ňom

spracovaného, predaného inej osobe tohto členského štátu v colnom sklade na území

členského štátu Európskeho spoločenstva nepodliehal režimu dane z pridanej hodnoty

v tomto členskom štáte ?

30. Súdny dvor (prvá komora) prostredníctvom rozsudku sp. zn. C-165/11 zo dňa

8.11.2012 (nakoľko ide o verejne dostupný dokument v slovenskom jazyku, Najvyšší súd

v ďalšom odôvodnení poukazuje na internetovú stránku :

http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=129469&pageIndex=0&doc

lang=sk&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=956920 ) rozhodol tak, ţe:

„Keď bol tovar pochádzajúci z tretej krajiny umiestnený do režimu colného

uskladňovania v členskom štáte, potom spracovaný v režime aktívneho

zošľachťovacieho styku v podmienečnom systéme a následne predaný a znovu

umiestnený do režimu colného uskladňovania, pričom počas všetkých týchto

transakcií bol v tom istom colnom sklade nachádzajúcom sa na území tohto

členského štátu, predaj takéhoto tovaru podlieha DPH na základe článku 2 bodu

1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977 o zosúladení právnych

predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane

z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej

smernicou Rady 2004/66/ES z 26.4.2004, okrem prípadu, ak by uvedený členský

štát využil možnosť oslobodiť tento predaj od dane na základe článku 16 ods. 1

tejto smernice, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“

11

31. Na základe uvedeného pokynu Súdneho dvora Najvyšší súd vyzval ţalovaného,

aby zaslal informáciu, či Slovenská republika vyuţil moţnosť oslobodiť predaj od dane na

základe článku 16 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977 o zosúladení

právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane

z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady

2004/66/ES z 26.4.2004 (ďalej na účely rozsudku tieţ „Šiesta smernica“). Ţalovaný

prostredníctvom prípisu oznámil, ţe Slovenská republika uvedenú moţnosť nevyuţila.

Podľa článku 16 ods. 1 Šiestej smernice č. 77/388/EHS bez toho, aby boli dotknuté

ostatné daňové predpisy spoločenstva, členské štáty môžu za predpokladu uskutočnenia

konzultácií ustanovených v článku 29, prijímať zvláštne opatrenia s cieľom oslobodiť od dne

všetky alebo niektoré z nasledujúcich plnení, za predpokladu, že cieľom nie je konečné

použitie, resp. spotreba a že výška dane z pridanej hodnoty splatnej pri ukončení režimu alebo

situácií uvedených v bodoch A až E zodpovedá výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa

každé takéto plnenie zdaňovalo v tuzemsku.

…

B. dodanie tovaru, ktorý je určený na:

…

c) umiestnenie do systému uskladnenia v colnom sklade alebo do systému aktívneho

zošľachťovacieho styku;

…

Miesta uvedené v bode a), b), c) a d), sú tie, ktoré sú definované platnými colnými

predpismi spoločenstva;

…

D. dodanie tovaru a poskytované služby, ktoré sa uskutočňujú:

a) na miestach uvedených v bode B a), b), c) a d) a ktoré sa stále nachádzajú

v niektorých z tam uvedených situáciách;

b) na miestach uvedených v bode B e) a ktoré sa v tuzemsku stále nachádzajú v situácii

tam uvedenej.

Ak členské štáty uplatnia možnosť, ktorú im dáva písmeno a) pre plnenie uskutočňované

v colných skladoch, príjmu opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa definovali

systémy iných než colných skladov, čo umožní použiť ustanovení v písmene b/ na rovnaké

plnenie týkajúce sa tovaru uvedeného v prílohe J, ktoré sa uskutoční v týchto iných skladoch

než colných skladoch.

12

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) po obdŕţaní hore uvedeného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie

opätovne preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní podľa v spojení s Občiansky súdny

poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „“) a s prihliadnutím na závery uvedené

v rozsudku sp. zn. C-165/11 zo dňa 8.11.2012. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané

oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému

je podľa ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, nariadil vo

veci pojednávanie (v zmysle a s prihliadnutím na verejný záujem toto

senát povaţoval za potrebné) a po jeho verejnom vykonaní a po neverejnej porade senátu

jednomyseľne ( zákona o súdoch) opakovane dospel k záveru,

ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe krajský súd nesprávne právne posúdil vec pri správne

ustálenom skutkovom stave, a preto odvolací súd postupom podľa § 220 v spoj. s § 250ja

ods. 3 veta posledná ţalobu zamietol.

33. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora ako aj obsahu článku 7 ods. 2

a článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (zásada lojality) je

nepochybné, ţe i slovenské súdy musia pri poskytovaní súdnej ochrany postupom podľa

článku 46 a nasl. v zmysle zásady „iura novit curia“ prihliadať nielen na vnútroštátne

právne normy ale aj na komunitárne predpisy a akty orgánov Európskej únie, ktorých znalosť

sa u súdnej moci formálne predpokladá.

Podľa článku 7 ods. 2, veta druhá právne záväzné akty Európskych

spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Podľa článku 4 ods. 3, veta druhá ZEÚ členské štáty prijmú všetky opatrenia

všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv

alebo z aktov inštitúcií Únie.

Podľa netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu

z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku

Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

13

34. Je nepochybné, ţe základnou úvahou, ktorú Najvyšší súd bol nútený opakovane po

vyslovení zrušovacieho nálezu Ústavným súdom Slovenskej republiky preveriť z hľadiska

správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, je to, či na situáciu tovaru uloţeného

v colnom sklade sa výlučne vzťahujú iba colné predpisy alebo aj daňové predpisy, a ak áno,

potom z akého dôvodu, odkedy a v akom rozsahu. Od vyriešenia uvedenej otázky následne

závisí aj riešenie otázky, či vo veci konal vecne a miestne príslušný orgán verejnej správy.

35. Ďalej je pre konajúci súd nepochybné, ţe bol riadne zistený skutkový stav, ktorý

nie je predmetom sporu medzi účastníkmi. Zásadným právnym problémom v prejednávanej

veci bolo posúdenie, či tovar, ktorý bol v dotknutých zdaňovacích obdobiach dopravený

z Ukrajiny do verejného colného skladu na území Slovenskej republiky slovenským daňovým

subjektom (konkrétne išlo o oceľové zvitky valcované za tepla) a tento tovar bol uskladnený

do verejného colného skladu ţalobcu v reţime colného uskladňovania, či bol predmetom

dovozu v zmysle príslušných právnych ustanovení. Nakoľko táto právna otázka bola dôsledne

analyzovaná Súdnym dvorom v bodoch 42 aţ 48 odôvodnení jeho rozsudku C-165/2011,

Najvyšší súd odkazuje na toto odôvodnenie dostupné na hore uvedenej internetovej stránke

(viď bod č. 30).

36. Na základe uvedených záverov Najvyšší súd vyslovuje súladne so Súdnym dvorom

názor, ţe keďţe predmetný tovar v čase sporného predaja sa postupne nachádzal v reţimoch

colného uskladňovania v členskom štáte, potom do reţime aktívneho zošľachťovacieho styku

v podmienečnom systéme a napokon sa navrátil do reţimu colného uskladňovania v tom

istom členskom štáte, nemôţe platiť domnienka, ţe došlo k jeho dovozu v zmysle článku 2

bodu 2 Šiestej smernice (obdobne ).

37. Ďalším právnym problémom v prejednávanej veci bolo posúdenie, či predaj

uvedeného tovar za opísaných podmienok predstavuje dodanie tovaru za protihodnotu v rámci

územia štátu (tzn. Slovenskej republiky) zdaniteľnou osobou v zmysle príslušných právnych

predpisov. Opätovne Najvyšší súd odkazuje (viď bod č. 30) na analýzu vykonanú Súdnym

dvorom v bodoch 50 aţ 67 odôvodnení cit. rozsudku sp. zn. C-165/2011. hore uvedenej

internetovej stránke.

38. V uvedenej analýze sa Súdnym dvorom stotoţnil s názorom generálneho advokáta

(body 29 a 30 návrhov generálneho advokáta P. M. z 22.5.2012), ţe čl. 16 ods. 1 Šiestej

14

smernice jednoznačne potvrdzuje výklad, podľa ktorého dodanie tovaru nachádzajúceho sa v

reţime s podmienečným oslobodením od cla za protihodnotu zdaniteľnou osobou v colnom

sklade nachádzajúcom sa na území členského štátu v zásade podlieha reţimu dane z pridanej

hodnoty na základe čl. 2 bodu 1 uvedenej smernice. Preto následne Súdny dvor konštatoval,

ţe sporný predaj podlieha reţimu dane z pridanej hodnoty so záverom vysloveným uţ v bode

30.

39. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe výzvy Najvyššieho súdu

(viď bod č. 31) zaslalo informáciu, ţe Slovenská republika moţnosť oslobodiť predaj od dane

na základe článku 16 ods. 1 Šiestej smernice nevyuţila.

40. Potom je Najvyšší súd nútený opätovne potvrdiť uţ skôr vyslovený záver (pôv.

rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. z 20.10.2009) formulovaný pre slovenské

právne podmienky tak, ţe ţalovaný správne podľa

v hore platnom znení zaťaţil ţalobcu daňovou povinnosťou pri jeho predaji tovaru tuzemskej

osobe, hoci tento predaj sa uskutočnil v priestoroch colného skladu, a argumentáciu

(v konečnom dôsledku podporovanú aj krajským súdom) o nutnosti pouţiť na predmetný

prípad ust. ods. l písm. d/, , , logicky

odmietol, lebo, ako ţalovaný správne argumentoval, v danom prípade (predaj tovaru) uţ

o dovoz z pohľadu daňových predpisov u ţalobcu nešlo.

Podľa dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích

štátov na územie Európskych spoločenstiev. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň

vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa platí, že ak má dovážaný tovar pri jeho vstupe

na územie Európskych spoločenstiev postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo ak je

umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, alebo ak je

prepustený do colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do colného režimu aktívny

zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného

cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, alebo ak je vpustený do teritoriálnych vôd,

miestom dovozu je členský štát, v ktorom sa skončia tieto colné opatrenia.

Podľa pri dovoze tovaru vzniká daňová

povinnosť prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh.

15

41. Na základe uvedených právnych záverov Najvyšší súd nemohol súhlasiť

s právnym výkladom a násl. , ktorý v napadnutom rozsudku

k základnej právnej otázka aplikovateľnosti daňového práva prezentoval krajský súd,

a argumenty odvolávajúceho sa ţalovaného uznal za správne. Pre danú situáciu je pritom

irelevantné, či sa nový vlastník tovaru v budúcnosti rozhodne pre vývoz tovaru z územia

Slovenskej republiky alebo pre jeho zotrvanie na tomto území.

42. Následne sa Najvyšší súd musel zaoberať aj inými námietkami ţalobcu tak, ako

proti ich dôvodnosti brojil ţalovaný. Pri ďalšej námietke ţalobcu týkajúcej sa vecnej

nepríslušnosti správcu dane krajský súd s poukazom na svoju myšlienku o neoddelení colného

a daňového konania pri dovoze tovaru na samostatné procesy vyslovil, ţe v tomto prípade

štátnym orgánom oprávneným konať vo veci dane z pridanej hodnoty je príslušný colný

orgán.

Najvyšší súd si túto argumentáciu vzhľadom na hore uvedené nemôţe osvojiť, lebo

colné orgány nie sú oprávnené konať vo veci vzniku daňovej povinnosti pri nakladaní

s tovarom (vo forme predaja) na území Slovenskej republiky. naopak uvedené orgány boli

výnimočne v zmysle odkazu na poznámku 1b) pod čiarou oprávnené najmä konať vo veciach

spotrebných daní, tzn. podľa o spotrebnej dani z liehu a o zmene

a doplnení o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona

č. , o spotrebnej dani z vína,

o spotrebnej dani z piva, o spotrebnej dani z tabakových výrobkov

či o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

Podľa o správe daní a poplatkov na účely tohto

zákona sa rozumie správcom dane

1. daňový úrad a obec,

2. colný úrad podľa osobitného zákona.

Podľa o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa

o správach finančnej kontroly tento zákon upravuje postavenie,

organizáciu a pôsobnosť daňových orgánov [tzn. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky

a daňové úrady] vo veciach

a) daní vrátane penále, úrokov, zvýšenia dane a pokút podľa osobitných predpisov,

b) poplatkov podľa osobitných predpisov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu,

c) správy súdnych poplatkov súvisiacej s ich evidovaním a vysporiadaním podľa

osobitného predpisu, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu,

16

d) štátneho dozoru nad prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier podľa

osobitného predpisu.

43. K záverečnej námietke ţalobcu vzťahujúcej sa na zmätočnosť napadnutých

rozhodnutí v časti duplicitného výroku a lehoty na plnenie je potrebné uviesť, ţe krajský súd

pri jej vyhodnotení vychádzal z predpokladu o zaviazaní ţalobcu ako daňovníka novým

výrokom na splnenie obsahovo totoţnej povinnosti ešte raz.

44. Takisto, ako Najvyšší súd uţ raz uviedol v zrušenom rozsudku, je pravdou, ţe

prvostupňový daňový orgán platobné podmienky formuloval v jednom zo svojich rozhodnutí

napríklad slovami (č.l. 20): „Rozdiel dane je splatný v zmysle

Zb. v znení neskorších predpisov do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto

dodatočného platobného výmeru na účet Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty

vedený v Š. P., číslo účtu: X., KS: X., VS: DIČ.“ Takisto ţalovaný v odvolacom konaní pri

rovnakom rozhodnutí sformuloval platobnú povinnosť smerom k ţalobcovi (č.l. 159), a to

nasledujúcim spojením : „Rozdiel dane v sume 23.832.072,-Sk je daňový subjekt povinný

zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu pre vybrané

daňové subjekty vedený v Š. P., číslo účtu: X., konštantný symbol: X. variabilný symbol:

DIČ“.

45. Pri porovnaní obidvoch, hore uvedených textov výrokov o platobných

podmienkach, musí kaţdý porovnávateľ dôjsť k záverom, ţe svojim obsahom ide o rovnaké

texty (v sume, lehote, č. účtu, konštantnom a variabilnom symbolu) s odlišnosťou v začatí

plynutia lehoty na zaplatenie (viď formulácia „odo dňa nadobudnutia právoplatnosti“

a formulácia „odo dňa doručenia tohto rozhodnutia“). Uvedené formulácie nie je moţné

vyhodnotiť v tom duchu, ţe povinnosť zaplatiť vyrubený rozdiel na dani uvedená

v rozhodnutiach ţalovaného, je v týchto prípadoch uloţená duplicitne, ako krajský súd zaujal

stanovisko, nakoľko podľa v spoj. s

výroková časť rozhodnutia správcu dane obsahuje tieţ lehotu peňaţného plnenia, sumu a číslo

účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená (tzn. platobné podmienky), ktoré

v prospech daňového subjektu upresňujú lehotu peňaţného plnenia v závislosti od

prebiehajúceho daňového konania.

17

46. S prihliadnutím na to, ţe odvolacie daňové konanie tvorí neoddeliteľnú časť

daňového konania s moţnosťou odvolacieho orgánu výsledky daňového konania doplňovať,

odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uloţiť správcovi dane

s určením primeranej lehoty ( v spoj. s veta posledná

Zb. – zásada jednoty daňového konania), je potom pre posudzovanie postupu odvolacieho

orgánu celkom irelevantné, pokiaľ ţalovaný, ako odvolací daňový orgán, okrem rozhodovaní

o napadnutom výroku prvostupňového rozhodnutia v časti uloţenie daňovej povinnosti aj

spresní výrok v časti vymedzenia platobných podmienok, pričom takéto spresnenie nie je

vzhľadom na zásadu jednotu daňového konania na ujmu vykonateľnosti rozhodnutia

prvostupňového správcu dane najmä z pohľadu jej moţnej duplicity.

47. Preto, ak ţalovaný poukazoval na to, ţe nemohlo dôjsť k duplicite vo výrokovej

časti týkajúcej sa spresnenia platobných podmienok, potom uvedenú argumentáciu

ţalovaného Najvyšší súd vyhodnotil, ţe je v súlade s daňovými predpismi.

V.

48. Vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia, úniovú judikatúru, právne závery

ako aj s prihliadnutím a vyhodnotením relevantných námietok účastníkov, Najvyšší súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

49. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol po

vykonanom pojednávaní, lebo takýmto postupom bol naplnený verejný záujem na prejednanie

veci po tom, čo Súdny dvor rozsudkom odpovedal na poloţené prejudiciálne otázky.

Účastníkom takto bola daná moţnosť sa k záverom Súdneho dvora vyjadriť.

50. O trovách súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti

s , podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na úplnú náhradu trov

tohto konania nevzniklo.

18

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1

).

V Bratislave 11. decembra 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská