Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 18 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)8c4/388359.ed0a25.pdf
PDF · 239.39 KB
No categories available
1Sžf/1/2010
Najvyšší súd 1Sžf/1/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu : P., IČO : X, so sídlom J., zast. J., s poštovou
adresou: Š., proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (pôvodne
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky), so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie
ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. júla 2008, č. k. 2
S 303/2007-269, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
23. júla 2008, č. k. 2 S 303/2007-269 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a .
Ţalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutiami č. I/221/12581-76851/2007/990447-r, I/221/ 12581-
76855/2007/990447-r, I/221/12581-76852/2007/990447-r, I/221/12581-76848/2007/990447-
r, I/221/12581-76857/2007/990447-r, I/221/12581-76846/2007/990447-r, I/221/12580-
76829/2007/990447-r, I/221/12581-76845/2007/990447-r a tieţ I/221/12581-
76850/2007/990447, všetky vydané dňa 25.10.2007, pôvodne ţalované Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky ako právny predchodca súčasného ţalovaného v pozícii odvolacieho
daňového orgánu potvrdil odvolaním napadnuté dodatočné platobné výmery Daňového úradu
pre vybrané daňové subjekty, Bratislava, o vyrubení rozdielu dane z priadnej hodnoty
právnických osôb za zdaňovacie obdobia január (10 357 150 Sk), február (4 000 417 Sk),
apríl (4 733 521 Sk), máj (4 263 099 Sk), júl (23 832 072 Sk), august (6 460 000 Sk),
september (31 876 742 Sk), október (18 540 850 Sk), s výnimkou zdaniteľného obdobia
december 2006, v ktorom správca dane zníţil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty
o sumu 5 047 465 Sk a priznal nadmerný odpočet v sume 20 769 659 Sk.
Následne celková suma rozdielu na dani z pridanej hodnoty v dotknutých zdaňovacích
obdobiach predstavovala čiastku 109 111 316 Sk.
2. U hore uvedených 9-tich daňových rozhodnutiach ţalovaný odôvodňoval vyrubenie
dane na tom spoločnom základe, ţe po vykonaní daňovej kontroly bolo zistené, ţe do
verejného colného skladu na území Slovenskej republiky bol z Ukrajiny dovezený tovar
(oceľové zvitky) v reţime colného uskladňovania, ktoré ţalobca od dovozcu v tomto colnom
sklade odkúpil s tým, ţe reţim colného uskladňovania sa po kúpe zmenil na reţim aktívny
zušľachťovací styk. V uvedenom reţime ţalobca spracoval oceľové zvitky na oceľové profily,
ktoré následne predal spoločnosti M. a S., a na tomto základe sa colný reţim predaného
a prepracovaného tovaru zmenil opäť na reţim colné uskladňovanie.
Všetky takto opísané transakcie v sledovanom období roku 2006 prebehli medzi
tuzemskými právnickými osobami vo verejnom colnom sklade umiestnenom na území
Slovenskej republiky.
3. Nakoľko ţalobca pri predaji tovaru spoločnostiam M. a S. u predajných cien
neuplatnil daň z pridanej hodnoty, porušil tak podľa mienky ţalovaného ustanovenie § 69 ods.
1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej na
účely tohto rozsudku len „zák. č. 222/2004 Z. z.“) v nadväznosti na § 19 ods. 1, § 2 ods. 1
písm. a/, § 2 ods. 2 písm. a/, § 13 ods. 1 písm. a/ a § 8 ods. 1 písm. a/ cit. zákona.
Podľa § 69 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení platnom v čase uskutočnenia plnení
platí, že platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň.
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. v hore cit. znení daňová povinnosť vzniká dňom
dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň
odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo
alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. v hore cit. znení predmetom dane je
dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.
Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. v hore cit. znení na účely tohto zákona
je tuzemskom územie Slovenskej republiky.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. v hore cit. znení je dodaním tovaru
dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon
neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci,
ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské
účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich
nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou
Slovenska.
Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. v hore cit. znení je miestom dodania
tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, miesto, kde sa
tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar
dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b/, odseku 2 a § 14.
4. Na základe uvedených ustanovení ţalovaný dospel k záveru, ţe ţalobca predajom
tovaru vo verejnom colnom sklade nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky
uskutočnil dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku, ktoré je podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák.
č. 222/2004 Z. z. predmetom dane z pridanej hodnoty a preto ţalobca bol povinný
k vyfakturovanej cene predávaného tovaru uplatniť daň z pridanej hodnoty. Nakoľko tak
nekonal, ţalovaný odobril postup správcu dane, kedy ţalobcovi v jednotlivých zdaňovacích
obdobiach dodatočne vyrubil nedoplatky na tejto dani.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu z 19.11.2007 (č.l. 1).
6. Krajský súd ako súd prvého stupňa po preskúmaní postupu daňových orgánov
a zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalobu uznal za dôvodnú podľa § 250j ods. 2 písm. a/
a ods. 3 O.s.p., a preto napadnuté rozhodnutia ţalovaného ako nezákonné zrušil a vec vrátil
ţalovanému na ďalšie konanie. Z rovnakých dôvodov krajský súd zrušil aj dotknuté
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu – správcu dane.
7. S odvolaním sa na zásadu zákonnosti daňového konania ako aj na čl. 1 ods. 1, čl. 2
ods. 2 a čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky krajský súd odôvodnil najmä svoj zrušujúci
rozsudok tým, ţe daňové orgány nesprávne posúdili skutočnosť, ţe miestom dodania tovaru
bol verejný colný sklad a ţe tovar v ňom umiestnený by sa mal riadiť špeciálnymi daňovými
ustanoveniami, tzn. § 12, § 18 a § 21 zák. č. 222/2004 Z. z. a iných zákonov.
8. Krajský súd naopak s prihliadnutím na obsahu článku 79, čl. 84 a čl. 98 Nariadenia
Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992 ustanovujúceho colný zákonník Spoločenstva (ďalej na
účely tohto rozsudku len „Nariadenie č. 2913/92“) vyslovil právny názor, ţe tovar dovezený
z tretích štátov je podmienečne oslobodený od cla a zároveň takýto tovar nepodlieha ani
obchodno – politickým opatreniam EÚ (podľa krajského súdu ide napríklad DPH alebo
o dovozné licencie).
Podľa čl. 79 Nariadenia č. 2913/92 prepustením do voľného obehu získava tovar,
ktorý nie je tovarom spoločenstva, colný štatút tovaru spoločenstva. Prepustenie zahŕňa
uplatnenia obchodno-politických opatrení, splnenie ďalších formalít stanovených pre dovoz
určitého tovaru a vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych predpisov.
Podľa čl. 84 Nariadenia č. 2913/92 sa v článkoch 85 až 90 "režimom s podmienečným
systémom" v prípade tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva, rozumie okrem iného colné
uskladňovanie a aktívny zošľachťovací styk v podmienečnom systéme.
Podľa čl. 98 Nariadenia č. 2913/92 režim colné uskladňovanie umožňuje uskladňovať
v colnom sklade aj tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, bez toho, aby tento tovar
podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam, pričom colným skladom sa
rozumie akékoľvek miesto schválené colnými orgánmi a nachádzajúcom sa pod colným
dohľadom, kde je tovar za stanovených podmienok skladovaný.
9. Ďalej krajský súd so zdôraznením stanoviska Slovenskej obchodnej a priemyselnej
komory zo dňa 12.6.2007 konštatoval, ţe pokiaľ ide o colné reţimy aplikovateľné pri dovoze
zahraničného tovaru na územie Slovenskej republiky v podmienečnom systéme
a s ekonomickým účinkom, potom miesto a čas vzniku zdaniteľného plnenia je potrebné určiť
ako miesto a čas, kde sú tieto colné reţimy ukončené, a to prepustením uvedeného tovaru do
colného reţimu voľného obehu na území Slovenskej republiky.
10. Krajský súd tieţ vyjadril svoj názor, ţe tovar nadobudnutý a neskôr predaný
ţalobcom nebol tovarom spoločenstva a z pohľadu colných a daňových predpisov sa
nepovaţoval za tovar v tuzemsku. Zmena vlastníka tovaru prepusteného do colných reţimov
s podmienečným systémom a s ekonomickým účinkom podľa krajského súdu nezakladá vznik
nového colného dlhu a teda ani vznik daňovej povinnosti v procese dovozu tovaru.
11. Na základe uvedených skutočností a právnych hodnotení krajský súd dospel
k záveru, ţe uplatňovanie colných predpisov Európskej únie na dovoz tovaru nachádzajúceho
sa v colne schválenom určení alebo v colných reţimoch v podmienečnom systéme
a s ekonomickým účinkom, ktoré je zakotvené v zák. č. 222/2004 Z. z. (viď § 12 ), je tou
zákonnou podmienkou, ktorá znamená, ţe colné konanie a daňové konanie nie sú pri dovoze
tovaru samostatné procesy na určenie obsahu, miesta a času vzniku daňového plnenia a nie sú
oddelené od procesov na určovanie miesta a času vzniku colného dlhu.
Podľa § 12 zák. č. 222/2004 Z. z. v hore citovanom znení dovozom tovaru je vstup
tovaru z územia tretích štátov na územie Európskych spoločenstiev. Pri dovoze tovaru do
tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje
inak.
12. Pri druhej námietke ţalobcu, týkajúcej sa vecnej nepríslušnosti správcu dane,
krajský súd s poukazom na hore uvedenú myšlienku o neoddelení colného a daňového
konania pri dovoze tovaru na samostatné procesy potvrdil oprávnenosť tejto námietky s tým,
ţe v tomto prípade štátnym orgánom oprávneným konať vo veci dane z pridanej hodnoty je
príslušný colný orgán.
13. K tretej námietke ţalobcu vzťahujúcej sa na zmätočnosť napadnutých rozhodnutí
v časti duplicitného výroku a lehoty na plnenie krajský súd vyslovil, ţe táto je v celom
rozsahu dôvodná.
III.
Odvolanie žalovaného/stanoviská
A)
14. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 30.9.2008 (č.l. 283 podané prostredníctvom
faxu, neskôr písomne doplnené v zákonnej 3-dňovej lehote) proti rozsudku prvostupňového
súdu ţalovaný zdôraznil nesprávnosť právneho posúdenia veci krajským súdom, tzn. uplatnil
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
15. Najmä vyslovil nesúhlas s právnym záverom krajského súdu, ţe na predaj tovaru
ţalobcom v tuzemsku je nutné aplikovať ustanovenia zák. č. 222/2004 Z. z., ktoré
pojednávajú o dovoze tovaru a vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru, a tieţ brojil proti
aplikácii príslušných Nariadení Rady EHS. Uvedené ustanovenia predpisov by bolo podľa
mienky ţalovaného moţné aplikovať na skutkový stav, ktorého účastníkom by bol dodávateľ
ţalobcu, tzn. subjekt, ktorý doviezol tovar z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky a tento
uskladnil na území Slovenskej republiky vo verejnom colnom sklade, pričom uvedený tovar
by nebol prepustený do reţimu voľný obeh.
16. Ustanovenia citované krajským súdom v odôvodnení podľa ţalovaného nie je
moţno aplikovať v prípade predaja tovaru ţalobcom, pretoţe ţalobca po spracovaní
dovezeného tovaru ho predal vo verejnom colnom sklade na území Slovenskej republiky,
ktoré je tuzemskom, a preto ţalobca podľa ţalovaného neuskutočnil dovoz tovaru v zmysle
ustanovenia § 12 zák. č. 222/2004 Z. z.
17. Hoci ţalovaný pripustil, ţe colné predpisy pri tovare prepravenom zo zahraničia do
tuzemska rozlišujú medzi tovarom Európskeho spoločenstva a tovarom, ktorý nie je tovarom
Európskeho spoločenstva, toto zák. č. 222/2004 Z. z. nerozlišuje.
18. K tvrdenej zmätočnosti výroku svojich rozhodnutí ţalovaný uviedol, ţe povinnosť
zaplatiť vyrubený rozdiel dane uvedená v rozhodnutiach ţalovaného nie je uloţená duplicitne,
ale s odvolaním sa na judikatúru Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp. zn. 7Sţ/73/98) musí
mať rozhodnutie odvolacieho orgánu (ţalovaného) rovnaké náleţitosti ako prvostupňové
rozhodnutie vrátane určenia sumy peňaţného plnenia, čísla účtu príslušnej banky, kde je
povinný daňový subjekt sumu zaplatiť, a taktieţ určenia doby splatnosti.
19. K otázke vecnej nepríslušnosti správcu ţalovaný s odkazom na zákon č. 150/2001
Z. z. o daňových orgánoch, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach
finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, konštatoval, ţe nakoľko predmetom
daňových kontrol vykonaných prvostupňovým správnym orgánom u ţalobcu bola daň
z pridanej hodnoty podľa zák. č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého v zmysle ust. § 2 ods. 1
písm. a/ predmetom dane z pridanej hodnoty je aj dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, potom sa ţalovaný nedomnieva, ţe by zasahoval do
kompetencií a právomocí colných orgánov.
20. Záverom navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
B)
21. Vo svojom vyjadrení z 3.11.2008 (č.l. 332) k odvolaniu ţalobca uviedol, ţe
samotný ţalovaný si je vedomý neudrţateľnosti svojej argumentácie v tomto bode, keď ako
jediný odvolací dôvod uvádza zjavne irelevantný judikát, ktorý rieši úplne inú právnu otázku.
22. Ţalobca ďalej nesúhlasil s argumentáciou ţalovaného, ţe zák. č. 222/2004 Z. z.
nepodmieňuje predmet dane pri predaji, tzn. dodaní tovaru miestom dovozu tohto tovaru,
pričom zároveň poukázal na ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a/ cit. zákona. Najmä zdôraznil to,
ţe ţalovaný pri aplikácii zák. č. 222/2004 Z. z. na dovoz tovaru nebral do úvahy výnimku
uvedenú odseku 2 citovaného ustanovenia. Potom je podľa ţalobcu nutné na túto situáciu
aplikovať § 18 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. Nakoľko všetky transakcie prebehli v príslušných
colných reţimoch vo verejnom colnom sklade, ţalobca sa domnieva, ţe uvedené colné
opatrenia neskončili na území Slovenskej republiky, a preto v súvislosti s ustanovením § 13
ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. ani za miesto dodania tovaru dovozcom a za miesto prípadných
ďalších dodaní, nemoţno povaţovať tuzemsko, tzn. územie Slovenskej republiky.
23. Tieţ ţalobca zdôraznil tú skutočnosť, ţe akékoľvek odvolávanie sa ţalovaného na
jeho vnútorné predpisy, údajne zverejňované na vnútornej informačnej sieti Daňového
riaditeľstva Slovenskej republiky, a na pokyny je právne irelevantné, nakoľko tieto nie sú
všeobecne záväzné a navyše poukázal na tú skutočnosť, ţe nesmú byť v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi.
24. Záverom ţalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako
vecne správne potvrdil a súčasne aby zaviazal ţalovaného nahradiť ţalobcovi trovy
odvolacieho konania.
C)
25. Počas odvolacieho konania bol konajúci súd informovaný o tom, ţe Okresný súd
Košice I uznesením sp. zn. 26 K 5/2009 zo dňa 27.4.2009 vyhlásil konkurz na majetok
dlţníka P., so sídlom J., IČO: X, a ďalej boli na Najvyšší súd Slovenskej republiky zaslané
viaceré listiny, tak zo strany právneho zástupcu ţalobcu ako aj správcu konkurznej podstaty
úpadcu – ţalobcu (I.. M. P., P.. alebo J.. J. P.) s navzájom protirečivými procesnými
poţiadavkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní ich obsahu na základe
návrhu správcu konkurznej podstaty na pokračovanie v tomto súdnom konaní vyslovenom
v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov v odvolacom konaní aj pokračoval.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. v konaniach prerušených podľa odseku 1
možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní
stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.
III
Proces položenia prejudiciálnych otázok
A)
26. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 20.10.2009, sp. zn. 5Sţf/91/2008
zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, ţe rozhodol, ţe colný sklad
nachádzajúci sa na území členského štátu je z právneho hľadiska súčasťou tohto územia.
Ţalobcovi dal za pravdu, ţe sa dôvodne domnieval, ţe sporný predaj predstavoval dodanie
tovaru za protihodnotu vykonané v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004
Z. z. Okrem toho Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe predmetný tovar nebol
dovezený v zmysle § 12 tohto zákona.
B)
27. Ţalobca následne podal ústavnú sťaţnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky. Nálezom č. k. III. ÚS
283/2010-46 z 27.10.2010 Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe základné právo
ţalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţf/91/2008
z 20.10.2009 porušené boli. Na uvedenom základe potom zrušil rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţf/91/2008 z 20.10.2009 a vec mu vrátil na opätovné
prejednanie.
28. Ústavný súd Slovenskej republiky najmä dospel k záveru, ţe Najvyšší súd
Slovenskej republiky porušil uvedené práva tým, ţe nepreskúmal otázku uplatniteľnosti
ustanovenia § 12 zák. č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého má colná právna úprava v prípade
dovozu pred týmto zákonom prednosť.
C)
29. Za týchto okolností Najvyšší súd Slovenskej republiky v ďalšom konaní rozhodol
o jeho prerušení a poloţil Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej na účely rozsudku len
„Súdny dvor“) nasledujúce prejudiciálne otázky:
1. Či za skutkového stavu, kedy do verejného colného skladu na území členského štátu
Európskej únie bol dovozcom z tohto členského štátu v rokoch 2005 a 2006 tovar
z územia nečlenského štátu Európskej únie (Ukrajiny), ktorý bol následne v tomto
colnom sklade spracovaný v režime aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom
systéme, a výsledný výrobok nebol v zmysle čl. 114 Nariadenia č. 2913/92 ihneď
vyvezený, ale naopak bol v tom istom sklade spracovateľom tovaru odpredaný inej
spoločnosti z toho členského štátu, ktorá ho z uvedeného colného skladu neprepustila
do voľného obehu, ale následne ho vrátila do režimu colného uskladňovania, tak či sa
na uvedený predaj tovaru v tom istom colnom sklade vzťahujú stále iba komunitárne
colné predpisy, alebo sa právna situácia predmetným predajom zmenila natoľko, že
uvedená transakcia už podlieha režimu Šiestej Smernice Rady zo 17.5.1977
(77/388/EHS), tzn. či je možné na účely režimu dane z pridanej hodnoty podľa Šiestej
smernice pokladať verejný colný sklad nachádzajúci sa na území niektorého
z členských štátov za súčasť územia Spoločenstva, resp. územia tohto členského štátu
v zmysle definícií čl. 3 Šiestej smernice ?
2. Je možné hore uvedený skutkový stav vyhodnotiť s prihliadnutím na doktrínu zneužitia
práv vypracovanú Súdnym dvorom Európskej únie a týkajúcich sa aplikácie Šiestej
smernice (C-255/02 Halifax) tak, že žalobca predajom tovaru vo verejnom colnom
10 1Sžf/1/2010
sklade nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky už uskutočnil dodanie tovaru
za protihodnotu v tuzemsku ?
3. Ak je na prvú otázku odpoveď kladná v tom duchu, že uvedená transakcia už podlieha
režimu Šiestej Smernice, tak potom či táto transakcia je zdaniteľnou udalosťou
a. podľa čl. 10 ods. 1 a 2 Šiestej smernice spojenou so vznikom daňového nároku
z dôvodu, že došlo k dodávke tovaru v colnom sklade nachádzajúcom sa na území
Slovenskej republiky, alebo
b. z dôvodu, že potom, čo bol tovar dovážaný z tretej krajiny (čl. 10 ods. 3 Šiestej
smernice) tak počas uskladnenia v tomto colnom sklade došlo k zániku colného
režimu predajom uskladneného tovaru inej osobe z členského štátu ?
4. Sú splnené ciele Šiestej Smernice vyjadrené v jej preambule, resp. ciele GATT (WTO),
ak by predaj tovaru dovezeného z tretej krajiny do colného skladu, následne v ňom
spracovaného, predaného inej osobe tohto členského štátu v colnom sklade na území
členského štátu Európskeho spoločenstva nepodliehal režimu dane z pridanej hodnoty
v tomto členskom štáte ?
30. Súdny dvor (prvá komora) prostredníctvom rozsudku sp. zn. C-165/11 zo dňa
8.11.2012 (nakoľko ide o verejne dostupný dokument v slovenskom jazyku, Najvyšší súd
v ďalšom odôvodnení poukazuje na internetovú stránku :
http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=129469&pageIndex=0&doc
lang=sk&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=956920 ) rozhodol tak, ţe:
„Keď bol tovar pochádzajúci z tretej krajiny umiestnený do režimu colného
uskladňovania v členskom štáte, potom spracovaný v režime aktívneho
zošľachťovacieho styku v podmienečnom systéme a následne predaný a znovu
umiestnený do režimu colného uskladňovania, pričom počas všetkých týchto
transakcií bol v tom istom colnom sklade nachádzajúcom sa na území tohto
členského štátu, predaj takéhoto tovaru podlieha DPH na základe článku 2 bodu
1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977 o zosúladení právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane
z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej
smernicou Rady 2004/66/ES z 26.4.2004, okrem prípadu, ak by uvedený členský
štát využil možnosť oslobodiť tento predaj od dane na základe článku 16 ods. 1
tejto smernice, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“
11 1Sžf/1/2010
31. Na základe uvedeného pokynu Súdneho dvora Najvyšší súd vyzval ţalovaného,
aby zaslal informáciu, či Slovenská republika vyuţil moţnosť oslobodiť predaj od dane na
základe článku 16 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977 o zosúladení
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane
z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady
2004/66/ES z 26.4.2004 (ďalej na účely rozsudku tieţ „Šiesta smernica“). Ţalovaný
prostredníctvom prípisu oznámil, ţe Slovenská republika uvedenú moţnosť nevyuţila.
Podľa článku 16 ods. 1 Šiestej smernice č. 77/388/EHS bez toho, aby boli dotknuté
ostatné daňové predpisy spoločenstva, členské štáty môžu za predpokladu uskutočnenia
konzultácií ustanovených v článku 29, prijímať zvláštne opatrenia s cieľom oslobodiť od dne
všetky alebo niektoré z nasledujúcich plnení, za predpokladu, že cieľom nie je konečné
použitie, resp. spotreba a že výška dane z pridanej hodnoty splatnej pri ukončení režimu alebo
situácií uvedených v bodoch A až E zodpovedá výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa
každé takéto plnenie zdaňovalo v tuzemsku.
…
B. dodanie tovaru, ktorý je určený na:
…
c) umiestnenie do systému uskladnenia v colnom sklade alebo do systému aktívneho
zošľachťovacieho styku;
…
Miesta uvedené v bode a), b), c) a d), sú tie, ktoré sú definované platnými colnými
predpismi spoločenstva;
…
D. dodanie tovaru a poskytované služby, ktoré sa uskutočňujú:
a) na miestach uvedených v bode B a), b), c) a d) a ktoré sa stále nachádzajú
v niektorých z tam uvedených situáciách;
b) na miestach uvedených v bode B e) a ktoré sa v tuzemsku stále nachádzajú v situácii
tam uvedenej.
Ak členské štáty uplatnia možnosť, ktorú im dáva písmeno a) pre plnenie uskutočňované
v colných skladoch, príjmu opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa definovali
systémy iných než colných skladov, čo umožní použiť ustanovení v písmene b/ na rovnaké
plnenie týkajúce sa tovaru uvedeného v prílohe J, ktoré sa uskutoční v týchto iných skladoch
než colných skladoch.
12 1Sžf/1/2010
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
32. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) po obdŕţaní hore uvedeného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
opätovne preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“) a s prihliadnutím na závery uvedené
v rozsudku sp. zn. C-165/11 zo dňa 8.11.2012. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému
je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nariadil vo
veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na verejný záujem toto
senát povaţoval za potrebné) a po jeho verejnom vykonaní a po neverejnej porade senátu
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. zákona o súdoch) opakovane dospel k záveru,
ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe krajský súd nesprávne právne posúdil vec pri správne
ustálenom skutkovom stave, a preto odvolací súd postupom podľa § 220 v spoj. s § 250ja
ods. 3 veta posledná O.s.p. ţalobu zamietol.
33. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora ako aj obsahu článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (zásada lojality) je
nepochybné, ţe i slovenské súdy musia pri poskytovaní súdnej ochrany postupom podľa
článku 46 a nasl. ústavy v zmysle zásady „iura novit curia“ prihliadať nielen na vnútroštátne
právne normy ale aj na komunitárne predpisy a akty orgánov Európskej únie, ktorých znalosť
sa u súdnej moci formálne predpokladá.
Podľa článku 7 ods. 2, veta druhá ústavy právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Podľa článku 4 ods. 3, veta druhá ZEÚ členské štáty prijmú všetky opatrenia
všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv
alebo z aktov inštitúcií Únie.
Podľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu
z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku
Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
13 1Sžf/1/2010
34. Je nepochybné, ţe základnou úvahou, ktorú Najvyšší súd bol nútený opakovane po
vyslovení zrušovacieho nálezu Ústavným súdom Slovenskej republiky preveriť z hľadiska
správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, je to, či na situáciu tovaru uloţeného
v colnom sklade sa výlučne vzťahujú iba colné predpisy alebo aj daňové predpisy, a ak áno,
potom z akého dôvodu, odkedy a v akom rozsahu. Od vyriešenia uvedenej otázky následne
závisí aj riešenie otázky, či vo veci konal vecne a miestne príslušný orgán verejnej správy.
35. Ďalej je pre konajúci súd nepochybné, ţe bol riadne zistený skutkový stav, ktorý
nie je predmetom sporu medzi účastníkmi. Zásadným právnym problémom v prejednávanej
veci bolo posúdenie, či tovar, ktorý bol v dotknutých zdaňovacích obdobiach dopravený
z Ukrajiny do verejného colného skladu na území Slovenskej republiky slovenským daňovým
subjektom (konkrétne išlo o oceľové zvitky valcované za tepla) a tento tovar bol uskladnený
do verejného colného skladu ţalobcu v reţime colného uskladňovania, či bol predmetom
dovozu v zmysle príslušných právnych ustanovení. Nakoľko táto právna otázka bola dôsledne
analyzovaná Súdnym dvorom v bodoch 42 aţ 48 odôvodnení jeho rozsudku C-165/2011,
Najvyšší súd odkazuje na toto odôvodnenie dostupné na hore uvedenej internetovej stránke
(viď bod č. 30).
36. Na základe uvedených záverov Najvyšší súd vyslovuje súladne so Súdnym dvorom
názor, ţe keďţe predmetný tovar v čase sporného predaja sa postupne nachádzal v reţimoch
colného uskladňovania v členskom štáte, potom do reţime aktívneho zošľachťovacieho styku
v podmienečnom systéme a napokon sa navrátil do reţimu colného uskladňovania v tom
istom členskom štáte, nemôţe platiť domnienka, ţe došlo k jeho dovozu v zmysle článku 2
bodu 2 Šiestej smernice (obdobne § 12 zák. č. 222/2004 Z. z.).
37. Ďalším právnym problémom v prejednávanej veci bolo posúdenie, či predaj
uvedeného tovar za opísaných podmienok predstavuje dodanie tovaru za protihodnotu v rámci
územia štátu (tzn. Slovenskej republiky) zdaniteľnou osobou v zmysle príslušných právnych
predpisov. Opätovne Najvyšší súd odkazuje (viď bod č. 30) na analýzu vykonanú Súdnym
dvorom v bodoch 50 aţ 67 odôvodnení cit. rozsudku sp. zn. C-165/2011. hore uvedenej
internetovej stránke.
38. V uvedenej analýze sa Súdnym dvorom stotoţnil s názorom generálneho advokáta
(body 29 a 30 návrhov generálneho advokáta P. M. z 22.5.2012), ţe čl. 16 ods. 1 Šiestej
14 1Sžf/1/2010
smernice jednoznačne potvrdzuje výklad, podľa ktorého dodanie tovaru nachádzajúceho sa v
reţime s podmienečným oslobodením od cla za protihodnotu zdaniteľnou osobou v colnom
sklade nachádzajúcom sa na území členského štátu v zásade podlieha reţimu dane z pridanej
hodnoty na základe čl. 2 bodu 1 uvedenej smernice. Preto následne Súdny dvor konštatoval,
ţe sporný predaj podlieha reţimu dane z pridanej hodnoty so záverom vysloveným uţ v bode
30.
39. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe výzvy Najvyššieho súdu
(viď bod č. 31) zaslalo informáciu, ţe Slovenská republika moţnosť oslobodiť predaj od dane
na základe článku 16 ods. 1 Šiestej smernice nevyuţila.
40. Potom je Najvyšší súd nútený opätovne potvrdiť uţ skôr vyslovený záver (pôv.
rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sţf/91/2008 z 20.10.2009) formulovaný pre slovenské
právne podmienky tak, ţe ţalovaný správne podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z.
v hore platnom znení zaťaţil ţalobcu daňovou povinnosťou pri jeho predaji tovaru tuzemskej
osobe, hoci tento predaj sa uskutočnil v priestoroch colného skladu, a argumentáciu
(v konečnom dôsledku podporovanú aj krajským súdom) o nutnosti pouţiť na predmetný
prípad ust. § 2 ods. l písm. d/, § 12, § 18, § 21 ods. 3 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. logicky
odmietol, lebo, ako ţalovaný správne argumentoval, v danom prípade (predaj tovaru) uţ
o dovoz z pohľadu daňových predpisov u ţalobcu nešlo.
Podľa § 12 zák. č. 222/2004 Z. z. dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích
štátov na územie Európskych spoločenstiev. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň
vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. platí, že ak má dovážaný tovar pri jeho vstupe
na územie Európskych spoločenstiev postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo ak je
umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, alebo ak je
prepustený do colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do colného režimu aktívny
zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného
cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, alebo ak je vpustený do teritoriálnych vôd,
miestom dovozu je členský štát, v ktorom sa skončia tieto colné opatrenia.
Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. pri dovoze tovaru vzniká daňová
povinnosť prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh.
15 1Sžf/1/2010
41. Na základe uvedených právnych záverov Najvyšší súd nemohol súhlasiť
s právnym výkladom § 2 a násl. zák. č. 222/2004 Z. z., ktorý v napadnutom rozsudku
k základnej právnej otázka aplikovateľnosti daňového práva prezentoval krajský súd,
a argumenty odvolávajúceho sa ţalovaného uznal za správne. Pre danú situáciu je pritom
irelevantné, či sa nový vlastník tovaru v budúcnosti rozhodne pre vývoz tovaru z územia
Slovenskej republiky alebo pre jeho zotrvanie na tomto území.
42. Následne sa Najvyšší súd musel zaoberať aj inými námietkami ţalobcu tak, ako
proti ich dôvodnosti brojil ţalovaný. Pri ďalšej námietke ţalobcu týkajúcej sa vecnej
nepríslušnosti správcu dane krajský súd s poukazom na svoju myšlienku o neoddelení colného
a daňového konania pri dovoze tovaru na samostatné procesy vyslovil, ţe v tomto prípade
štátnym orgánom oprávneným konať vo veci dane z pridanej hodnoty je príslušný colný
orgán.
Najvyšší súd si túto argumentáciu vzhľadom na hore uvedené nemôţe osvojiť, lebo
colné orgány nie sú oprávnené konať vo veci vzniku daňovej povinnosti pri nakladaní
s tovarom (vo forme predaja) na území Slovenskej republiky. naopak uvedené orgány boli
výnimočne v zmysle odkazu na poznámku 1b) pod čiarou oprávnené najmä konať vo veciach
spotrebných daní, tzn. podľa zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene
a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona
č. 211/2003 Z. z., zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína, zákona č. 107/2004 Z. z.
o spotrebnej dani z piva, zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
či zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.
Podľa § 1a písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov na účely tohto
zákona sa rozumie správcom dane
1. daňový úrad a obec,
2. colný úrad podľa osobitného zákona.
Podľa § 1 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly tento zákon upravuje postavenie,
organizáciu a pôsobnosť daňových orgánov [tzn. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky
a daňové úrady] vo veciach
a) daní vrátane penále, úrokov, zvýšenia dane a pokút podľa osobitných predpisov,
b) poplatkov podľa osobitných predpisov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu,
c) správy súdnych poplatkov súvisiacej s ich evidovaním a vysporiadaním podľa
osobitného predpisu, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu,
16 1Sžf/1/2010
d) štátneho dozoru nad prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier podľa
osobitného predpisu.
43. K záverečnej námietke ţalobcu vzťahujúcej sa na zmätočnosť napadnutých
rozhodnutí v časti duplicitného výroku a lehoty na plnenie je potrebné uviesť, ţe krajský súd
pri jej vyhodnotení vychádzal z predpokladu o zaviazaní ţalobcu ako daňovníka novým
výrokom na splnenie obsahovo totoţnej povinnosti ešte raz.
44. Takisto, ako Najvyšší súd uţ raz uviedol v zrušenom rozsudku, je pravdou, ţe
prvostupňový daňový orgán platobné podmienky formuloval v jednom zo svojich rozhodnutí
napríklad slovami (č.l. 20): „Rozdiel dane je splatný v zmysle § 30 ods. 6 zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
dodatočného platobného výmeru na účet Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty
vedený v Š. P., číslo účtu: X., KS: X., VS: DIČ.“ Takisto ţalovaný v odvolacom konaní pri
rovnakom rozhodnutí sformuloval platobnú povinnosť smerom k ţalobcovi (č.l. 159), a to
nasledujúcim spojením : „Rozdiel dane v sume 23.832.072,-Sk je daňový subjekt povinný
zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu pre vybrané
daňové subjekty vedený v Š. P., číslo účtu: X., konštantný symbol: X. variabilný symbol:
DIČ“.
45. Pri porovnaní obidvoch, hore uvedených textov výrokov o platobných
podmienkach, musí kaţdý porovnávateľ dôjsť k záverom, ţe svojim obsahom ide o rovnaké
texty (v sume, lehote, č. účtu, konštantnom a variabilnom symbolu) s odlišnosťou v začatí
plynutia lehoty na zaplatenie (viď formulácia „odo dňa nadobudnutia právoplatnosti“
a formulácia „odo dňa doručenia tohto rozhodnutia“). Uvedené formulácie nie je moţné
vyhodnotiť v tom duchu, ţe povinnosť zaplatiť vyrubený rozdiel na dani uvedená
v rozhodnutiach ţalovaného, je v týchto prípadoch uloţená duplicitne, ako krajský súd zaujal
stanovisko, nakoľko podľa § 48 ods. 5 v spoj. s § 30 ods. 2 písm. d/ zák. č. 511/1992 Zb.
výroková časť rozhodnutia správcu dane obsahuje tieţ lehotu peňaţného plnenia, sumu a číslo
účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená (tzn. platobné podmienky), ktoré
v prospech daňového subjektu upresňujú lehotu peňaţného plnenia v závislosti od
prebiehajúceho daňového konania.
17 1Sžf/1/2010
46. S prihliadnutím na to, ţe odvolacie daňové konanie tvorí neoddeliteľnú časť
daňového konania s moţnosťou odvolacieho orgánu výsledky daňového konania doplňovať,
odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uloţiť správcovi dane
s určením primeranej lehoty (§ 1a písm. d/ v spoj. s § 48 ods. 2 veta posledná zák. č. 511/1992
Zb. – zásada jednoty daňového konania), je potom pre posudzovanie postupu odvolacieho
orgánu celkom irelevantné, pokiaľ ţalovaný, ako odvolací daňový orgán, okrem rozhodovaní
o napadnutom výroku prvostupňového rozhodnutia v časti uloţenie daňovej povinnosti aj
spresní výrok v časti vymedzenia platobných podmienok, pričom takéto spresnenie nie je
vzhľadom na zásadu jednotu daňového konania na ujmu vykonateľnosti rozhodnutia
prvostupňového správcu dane najmä z pohľadu jej moţnej duplicity.
47. Preto, ak ţalovaný poukazoval na to, ţe nemohlo dôjsť k duplicite vo výrokovej
časti týkajúcej sa spresnenia platobných podmienok, potom uvedenú argumentáciu
ţalovaného Najvyšší súd vyhodnotil, ţe je v súlade s daňovými predpismi.
V.
48. Vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia, úniovú judikatúru, právne závery
ako aj s prihliadnutím a vyhodnotením relevantných námietok účastníkov, Najvyšší súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
49. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol po
vykonanom pojednávaní, lebo takýmto postupom bol naplnený verejný záujem na prejednanie
veci po tom, čo Súdny dvor rozsudkom odpovedal na poloţené prejudiciálne otázky.
Účastníkom takto bola daná moţnosť sa k záverom Súdneho dvora vyjadriť.
50. O trovách súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti
s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na úplnú náhradu trov
tohto konania nevzniklo.
18 1Sžf/1/2010
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1
O.s.p.).
V Bratislave 11. decembra 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská