Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
46b/389380.419e01.pdf
PDF · 108.18 KB
No categories available
2Obo/60/2012
Najvyšší súd 2 Obo 60/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. J. G.,
so sídlom P., správca konkurznej podstaty úpadcu M. S. – S., K., IČO: X., proti žalovanému
JUDr. L. K., PhD., súdny exekútor, J., právne zastúpenému JUDr. T. S., advokátom, F.,
v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. júna 2012, č. k. 10Cbi/2/2011-104, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. júna 2012, č. k. 10Cbi/2/2011-104
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 484,72 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti v návrhu označených
zmlúv o vykonaní exekúcie a dodatkov k zmluvám o vykonaní exekúcie z dôvodu, že
dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 50% + DPH z vymoženej pohľadávky považoval
za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Naliehavosť právneho záujmu
na požadovanom určení žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutie vo veci potrebuje preto, aby
mohol od žalovaného požadovať plnenie, ktoré na základe zmlúv, resp. ich dodatkov získal.
Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa pred samotným posúdením
platnosti alebo neplatnosti sporných zmlúv a dodatkov skúmal, či má žalobca
na požadovanom určení naliehavý právny záujem a dospel k záveru, že žalobca existenciu
tejto základnej zákonnej podmienky určovacej žaloby nepreukázal. S poukazom na ust. § 80
písm. c/ O. s. p. súd prvého stupňa zdôraznil, že žalobcovi už v čase podania žaloby, resp.
najneskôr v čase upresnenia žalobného petitu, bolo známe, v akej výške pripadla žalovanému
zmluvná odmena za vykonanie exekúcie. Ak dohodnutú odmenu považoval za neprimeranú,
podľa súdu prvého stupňa sa žalobca mohol domáhať zaplatenia celého plnenia alebo časti
takto poskytnutého plnenia. V konaní o plnenie by súd prvého stupňa posúdil platnosť
sporných dohôd o zmluvnej odmene ako predbežnú otázku. Súd prvého stupňa poukázal
na to, že dôvodom určovacej žaloby je v danom prípade právna otázka, ktorá má povahu
predbežnej otázky v žalobe o plnenie, a to vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právo
na vrátenie plnenia žalovaným z neplatnej dohody o zmluvnej odmene. V napadnutom
rozhodnutí súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v prípade, ak možno žalovať o splnenie
povinnosti podľa ust. § 80 písm. b/ O. s. p., možno podať určovaciu žalobu iba vtedy, ak
rozhodnutie o určovacej žalobe je spôsobilé vytvoriť pevný základ pre právne vzťahy
účastníkov sporu a predísť tak prípadným ďalším žalobám o plnenie. O takúto situáciu však
podľa súdu prvého stupňa v tomto konaní nejde, pretože ani v prípade vyhovenia určovacej
žalobe, by sa právny vzťah medzi účastníkmi konania nevyriešil s konečnou platnosťou, lebo
rozsudok vo veci určovacej žaloby neukladá splnenie povinností a ak by žalovaný dobrovoľne
nevrátil celú alebo časť zmluvnej odmeny, žalobca by musel podať žalobu na plnenie.
Na základe týchto dôvodov súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, preto jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výrok
o trovách konania sa zakladá podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že
s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí a je toho názoru, že súd nesprávne právne
posúdil otázku existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho
úkonu. Dodal, že určovací petit, ktorým sa domáha neplatnosti právneho úkonu, sa viaže
na konkrétnu právnu istotu a zabezpečenie právnej istoty, respektíve odstránenie neistoty
v právnom vzťahu, vyplývajúcom zo zmluvy, či právny úkon bol v súlade s uzavretou
zmluvou. Odvolateľ má za to, že ďalej je vecou žalobcu, či po vyslovení neplatnosti právneho
úkonu sa ďalším návrhom bude domáhať povinnosti plniť podľa uzavretej zmluvy, alebo sa
bude domáhať nároku na náhradu škody. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade je
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi ním a žalovaným, ako aj reálne ohrozenie
žalobcovho právneho postavenia. Odvolateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28. 5. 2009, sp. zn. 1 Obo 23/2008, podľa ktorého návrhom
podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu
právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, pričom takéto určenie nie je prekážkou rozsúdenej
veci pre žalobu na plnenie, ktorej základom je to isté právo. Na základe priložených zmlúv
o vykonaní exekúcie a dodatkov k zmluvám, je podľa odvolateľa zjavné, že dojednaná
zmluvná odmena medzi žalovaným a úpadcom M. S. je neprimeraná. Zmluvná odmena vo
výške 50% + DPH je podľa odvolateľa aj v rozpore s ust. § 18 ods. 1 vyhlášky MS SR č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, podľa ktorej odmena za
poskytnutie súčinnosti pri vymáhaní pohľadávky sa určuje pevnou alebo percentuálnou
sumou, nesmie však presiahnuť 50% z výšky vymáhanej pohľadávky. Podľa dotknutých
zmlúv o vykonaní exekúcie, si môže súdny exekútor vyfakturovať zmluvnú odmenu až po
ukončení exekúcie. Z faktúr k zmluvám o vykonaní exekúcie vyplýva, že
do konkurznej podstaty neboli poukázané žiadne finančné prostriedky, čo odvolateľ považuje
za nevýhodné a zjavne ukracujúce konanie v neprospech veriteľov. Odvolateľ preto navrhuje,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a rozhodnutie, prípadne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrhu žalobcu
vyhovel v plnom rozsahu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
O. s. p., v medziach dôvodov odvolania a bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je opodstatnené.
Z podaného odvolania okrem iného vyplýva, že súd prvého stupňa nesprávne právne
posúdil otázku existencie naliehavého právneho záujmu odvolateľa na určení neplatnosti
právneho úkonu.
Nesprávnym právnym posúdením veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy
na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť. Vec sa chápe širšie, než výrok napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj
posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavania procesných
predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že základnou podmienkou dôvodnosti
a úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O. s. p. je existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorého zaťažuje
povinnosť tvrdenia a dokázania skutočností, z ktorých vyplýva existencia naliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol žalobu
vecne prejednať.
V danom prípade naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení podľa žalobcu
spočíva v tom, aby sa určité peňažné prostriedky vrátili do konkurznej podstaty úpadcu,
pričom ním uplatnený určovací petit sa viaže na zabezpečenie právnej istoty, resp. odstránenie
právnej neistoty v právnom vzťahu, vyplývajúcom zo zmluvy, či tento právny úkon je platný.
Podľa žalobcu na dosiahnutie plnenia zo strany žalovaného je potrebné, aby tu bol určitý
právny titul, ktorý sa žalobca snaží dosiahnuť rozhodnutím súdu v konaní na požadovanom
určení podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom určovacej žaloby je
v danom prípade právna otázka, ktorá má povahu predbežnej otázky v žalobe o plnenie podľa
ust. § 80 písm. b/ O. s. p. Podľa súdu prvého stupňa možno preto podať určovaciu žalobu
v tomto prípade iba vtedy, ak rozhodnutie o určovacej žalobe je spôsobilé vytvoriť pevný
základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predísť tak prípadným ďalším žalobám
o plnenie. O takúto situáciu však podľa súdu prvého stupňa v tomto konaní nejde, pretože ak
žalovaný dobrovoľne nevráti celú alebo časť zmluvnej odmeny, žalobca by musel podať
žalobu na plnenie.
Podľa odvolacieho súdu tento záver súdu prvého stupňa nie je správny.
Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na podaní určovacej
žaloby je daný vtedy, ak je daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorým je jasné ohrozenie právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno
odstrániť inými prostriedkami. Pritom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie týchto pomerov, ktoré sú
ohrozené neistotou.
Určovacia žaloba, predpokladaná ust. § 80 písm. c/ O. s. p. je preventívneho
charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva
alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak
v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah
a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu,
tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.
Podľa ustálenej judikatúry zásadne platí, že možnosť žaloby na plnenie spravidla
vylučuje právny záujem na žalobe určovacej. Toto ale neplatí absolútne. Súdna prax už
judikovala (judikát 40/1996 ZSP), že ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem
na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny vzťah, napriek tomu, že
by mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú
pri možnosti žaloby na plnenie možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila
potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však
určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa
ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná
i žaloba na plnenie.
Odvolací súd je toho názoru, že o obdobnú vec ako v ostatne citovanom rozhodnutí sa
jedná i v danom prípade. Rozhodnutie o predmete daného sporu môže vyriešiť spornú právnu
otázku účastníkov tohto konania a podľa jeho výsledku tiež predísť prípadným ďalším
sporom. Rozhodnutie súdu o tom, či predmetné právne úkony sú neplatné, môže vytvoriť
pevný právny základ pre právny vzťah žalobcu a žalovaného, resp. môže vytvoriť
predpoklady pre vyriešenie sporu mimosúdnou dohodou, bez potreby obrátiť sa na súd
so žalobou o plnenie.
Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ predmetná žaloba o určenie neplatnosti v žalobnom
návrhu konkretizovaných zmlúv o vykonaní exekúcie a dodatkov k zmluvám o vykonaní
exekúcie, môže odstrániť stav právnej neistoty a vytvoriť pevný právny základ účastníkov
konania, nemožno žalobcovi určovaciu žalobu odoprieť, hoci by mohol žalovať priamo
na splnenie povinnosti.
Pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pre ktorý dôvod
nedostatočne zistil skutkový stav, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok
Krajského súdu v Košiciach podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ a 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil
tomuto súdu na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne
o trovách celého konania.
Podľa ust. § 226 O. s. p. pre Krajský súd v Košiciach, ktorému sa vec vracia na ďalšie
konanie, je právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 13. decembra 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová