Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/60/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. J. G.,

so sídlom P., správca konkurznej podstaty úpadcu M. S. – S., K., IČO: X., proti žalovanému

JUDr. L. K., PhD., súdny exekútor, J., právne zastúpenému JUDr. T. S., advokátom, F.,

v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. júna 2012, č. k. -104, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. júna 2012, č. k. -104

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil

povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 484,72 € do troch dní od právoplatnosti

rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia

uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti v návrhu označených

zmlúv o vykonaní exekúcie a dodatkov k zmluvám o vykonaní exekúcie z dôvodu, že

dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 50% + DPH z vymoženej pohľadávky považoval

za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Naliehavosť právneho záujmu

na požadovanom určení žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutie vo veci potrebuje preto, aby

mohol od žalovaného požadovať plnenie, ktoré na základe zmlúv, resp. ich dodatkov získal.

Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa pred samotným posúdením

platnosti alebo neplatnosti sporných zmlúv a dodatkov skúmal, či má žalobca

na požadovanom určení naliehavý právny záujem a dospel k záveru, že žalobca existenciu

tejto základnej zákonnej podmienky určovacej žaloby nepreukázal. S poukazom na ust. § 80

písm. c/ súd prvého stupňa zdôraznil, že žalobcovi už v čase podania žaloby, resp.

najneskôr v čase upresnenia žalobného petitu, bolo známe, v akej výške pripadla žalovanému

2

zmluvná odmena za vykonanie exekúcie. Ak dohodnutú odmenu považoval za neprimeranú,

podľa súdu prvého stupňa sa žalobca mohol domáhať zaplatenia celého plnenia alebo časti

takto poskytnutého plnenia. V konaní o plnenie by súd prvého stupňa posúdil platnosť

sporných dohôd o zmluvnej odmene ako predbežnú otázku. Súd prvého stupňa poukázal

na to, že dôvodom určovacej žaloby je v danom prípade právna otázka, ktorá má povahu

predbežnej otázky v žalobe o plnenie, a to vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právo

na vrátenie plnenia žalovaným z neplatnej dohody o zmluvnej odmene. V napadnutom

rozhodnutí súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v prípade, ak možno žalovať o splnenie

povinnosti podľa ust. , možno podať určovaciu žalobu iba vtedy, ak

rozhodnutie o určovacej žalobe je spôsobilé vytvoriť pevný základ pre právne vzťahy

účastníkov sporu a predísť tak prípadným ďalším žalobám o plnenie. O takúto situáciu však

podľa súdu prvého stupňa v tomto konaní nejde, pretože ani v prípade vyhovenia určovacej

žalobe, by sa právny vzťah medzi účastníkmi konania nevyriešil s konečnou platnosťou, lebo

rozsudok vo veci určovacej žaloby neukladá splnenie povinností a ak by žalovaný dobrovoľne

nevrátil celú alebo časť zmluvnej odmeny, žalobca by musel podať žalobu na plnenie.

Na základe týchto dôvodov súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý

právny záujem na požadovanom určení, preto jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výrok

o trovách konania sa zakladá podľa ust.

Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že

s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí a je toho názoru, že súd nesprávne právne

posúdil otázku existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho

úkonu. Dodal, že určovací petit, ktorým sa domáha neplatnosti právneho úkonu, sa viaže

na konkrétnu právnu istotu a zabezpečenie právnej istoty, respektíve odstránenie neistoty

v právnom vzťahu, vyplývajúcom zo zmluvy, či právny úkon bol v súlade s uzavretou

zmluvou. Odvolateľ má za to, že ďalej je vecou žalobcu, či po vyslovení neplatnosti právneho

úkonu sa ďalším návrhom bude domáhať povinnosti plniť podľa uzavretej zmluvy, alebo sa

bude domáhať nároku na náhradu škody. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade je

aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi ním a žalovaným, ako aj reálne ohrozenie

žalobcovho právneho postavenia. Odvolateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 28. 5. 2009, sp. zn. , podľa ktorého návrhom

podľa ust. možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu

právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, pričom takéto určenie nie je prekážkou rozsúdenej

3

veci pre žalobu na plnenie, ktorej základom je to isté právo. Na základe priložených zmlúv

o vykonaní exekúcie a dodatkov k zmluvám, je podľa odvolateľa zjavné, že dojednaná

zmluvná odmena medzi žalovaným a úpadcom M. S. je neprimeraná. Zmluvná odmena vo

výške 50% + DPH je podľa odvolateľa aj v rozpore s ust. § 18 ods. 1 vyhlášky MS SR č.

o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, podľa ktorej odmena za

poskytnutie súčinnosti pri vymáhaní pohľadávky sa určuje pevnou alebo percentuálnou

sumou, nesmie však presiahnuť 50% z výšky vymáhanej pohľadávky. Podľa dotknutých

zmlúv o vykonaní exekúcie, si môže súdny exekútor vyfakturovať zmluvnú odmenu až po

ukončení exekúcie. Z faktúr k zmluvám o vykonaní exekúcie vyplýva, že

do konkurznej podstaty neboli poukázané žiadne finančné prostriedky, čo odvolateľ považuje

za nevýhodné a zjavne ukracujúce konanie v neprospech veriteľov. Odvolateľ preto navrhuje,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

a rozhodnutie, prípadne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrhu žalobcu

vyhovel v plnom rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2

, v medziach dôvodov odvolania a bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu je opodstatnené.

Z podaného odvolania okrem iného vyplýva, že súd prvého stupňa nesprávne právne

posúdil otázku existencie naliehavého právneho záujmu odvolateľa na určení neplatnosti

právneho úkonu.

Nesprávnym právnym posúdením veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy

na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec

nemožno použiť. Vec sa chápe širšie, než výrok napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj

posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavania procesných

predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že základnou podmienkou dôvodnosti

a úspešnosti určovacej žaloby podľa je existencia naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorého zaťažuje

povinnosť tvrdenia a dokázania skutočností, z ktorých vyplýva existencia naliehavého

4

právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol žalobu

vecne prejednať.

V danom prípade naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení podľa žalobcu

spočíva v tom, aby sa určité peňažné prostriedky vrátili do konkurznej podstaty úpadcu,

pričom ním uplatnený určovací petit sa viaže na zabezpečenie právnej istoty, resp. odstránenie

právnej neistoty v právnom vzťahu, vyplývajúcom zo zmluvy, či tento právny úkon je platný.

Podľa žalobcu na dosiahnutie plnenia zo strany žalovaného je potrebné, aby tu bol určitý

právny titul, ktorý sa žalobca snaží dosiahnuť rozhodnutím súdu v konaní na požadovanom

určení podľa ust.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom určovacej žaloby je

v danom prípade právna otázka, ktorá má povahu predbežnej otázky v žalobe o plnenie podľa

ust. Podľa súdu prvého stupňa možno preto podať určovaciu žalobu

v tomto prípade iba vtedy, ak rozhodnutie o určovacej žalobe je spôsobilé vytvoriť pevný

základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predísť tak prípadným ďalším žalobám

o plnenie. O takúto situáciu však podľa súdu prvého stupňa v tomto konaní nejde, pretože ak

žalovaný dobrovoľne nevráti celú alebo časť zmluvnej odmeny, žalobca by musel podať

žalobu na plnenie.

Podľa odvolacieho súdu tento záver súdu prvého stupňa nie je správny.

Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na podaní určovacej

žaloby je daný vtedy, ak je daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom

a žalovaným, ktorým je jasné ohrozenie právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno

odstrániť inými prostriedkami. Pritom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Posúdenie

naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie týchto pomerov, ktoré sú

ohrozené neistotou.

Určovacia žaloba, predpokladaná ust. je preventívneho

charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva

alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak

v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah

5

a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu,

tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.

Podľa ustálenej judikatúry zásadne platí, že možnosť žaloby na plnenie spravidla

vylučuje právny záujem na žalobe určovacej. Toto ale neplatí absolútne. Súdna prax už

judikovala (judikát 40/1996 ZSP), že ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem

na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny vzťah, napriek tomu, že

by mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú

pri možnosti žaloby na plnenie možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila

potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však

určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa

ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná

i žaloba na plnenie.

Odvolací súd je toho názoru, že o obdobnú vec ako v ostatne citovanom rozhodnutí sa

jedná i v danom prípade. Rozhodnutie o predmete daného sporu môže vyriešiť spornú právnu

otázku účastníkov tohto konania a podľa jeho výsledku tiež predísť prípadným ďalším

sporom. Rozhodnutie súdu o tom, či predmetné právne úkony sú neplatné, môže vytvoriť

pevný právny základ pre právny vzťah žalobcu a žalovaného, resp. môže vytvoriť

predpoklady pre vyriešenie sporu mimosúdnou dohodou, bez potreby obrátiť sa na súd

so žalobou o plnenie.

Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ predmetná žaloba o určenie neplatnosti v žalobnom

návrhu konkretizovaných zmlúv o vykonaní exekúcie a dodatkov k zmluvám o vykonaní

exekúcie, môže odstrániť stav právnej neistoty a vytvoriť pevný právny základ účastníkov

konania, nemožno žalobcovi určovaciu žalobu odoprieť, hoci by mohol žalovať priamo

na splnenie povinnosti.

Pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pre ktorý dôvod

nedostatočne zistil skutkový stav, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok

Krajského súdu v Košiciach podľa ust. a zrušil a vec vrátil

tomuto súdu na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. rozhodne

o trovách celého konania.

6

Podľa ust. pre Krajský súd v Košiciach, ktorému sa vec vracia na ďalšie

konanie, je právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 13. decembra 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová