Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/78/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu

P., a. s. „v konkurze“, A., o schválenie konečnej správy o speňažení majetku z podstaty

a vyúčtovania odmeny a výdavkov správkyne konkurznej podstaty JUDr. V. O., S.,

v časti o schválenie konkurznej odmeny a výdavkov správcu, na odvolanie bývalého správcu

JUDr. J. G., ul. 26. novembra 1, 066 01 Humenné, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 1. marca 2012, č. k. 46-24K 193/99-Že-3748, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 1. marca 2012, č. k. 46-24K 193/99-Že-3748 z r u š u j e a vec v r a c i a

Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici schválil konečnú správu

o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovanie odmeny a výdavkov správkyne konkurznej

podstaty JUDr. V. O., v nasledovnom rozsahu:

Výdavky v konkurze celkom sú spolu vo výške 1 990 098,97 € (59 953 721,57 Sk).

Výdavky správcov spolu sú vo výške 44 172,72 € (1 330 747,50 Sk), z toho výdavky

bývalého správcu JUDr. J. G. sú spolu 5 954,21 € (179 376,53 Sk), z toho mu bolo uhradené

5 172,48 € (155 826,13 Sk) a zostáva mu uhradiť 781,73 € (23 550,39 Sk). Výdavky osobitnej

správkyne JUDr. E. M. sú spolu vo výške 8 860,62 € (266 935,03 Sk), ktoré už boli uhradené.

Výdavky správkyne JUDr. V. O. sú spolu vo výške 29 357,90 € (884 436,09 Sk), ktoré už

boli uhradené.

2

Konkurzná odmena celkom je vo výške 583 350,63 € (17 574 021,- Sk). Z toho podiel

odmeny bývalého správcu JUDr. J. G. je vo výške 3 319,39 € (99 999,94 Sk), ktorý už bol

vyplatený. Podiel pre osobitnú správkyňu JUDr. E. M., je vo výške 82 984,79 € (2 500 000,--

Sk), z toho jej bolo zálohovo vyplatené 8 298,47 € (250 000,-- Sk) a zostáva jej uhradiť

74 686,31 € (2 250 000,-- Sk). Podiel správkyne JUDr. V. O. je vo výške 497 046,43 €

(14 974 021,-- Sk), z toho bolo správkyni zálohovo uhradené 23 235,74 € (700 000,-- Sk)

a zostáva jej doplatiť 473 810,69 € (14 274 020,85 Sk).

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že správkyňa konkurznej podstaty

predložila súdu konečnú správu, ktorá bola prejednaná a v časti schválená, a to uznesením č.

k. 46-24K 193/99-3346 zo dňa 20. decembra 2007, ktorým boli schválené príjmy konkurznej

podstaty a pohľadávky proti podstate vrátane pohľadávok proti podstate, zistených podľa

výsledkov prieskumného pojednávania. Vo veci bolo vydané rozvrhové uznesenie č. k.

-3509 zo dňa 20. júna 2008, ktorým boli rozdelené finančné prostriedky

na uspokojenie pohľadávok proti podstate – náklady na správu, udržiavanie a speňažovanie,

pohľadávky proti podstate, zistené na prieskumnom pojednávaní, uspokojenie oddeleného

veriteľa a veriteľov zaradených do I. triedy, II. triedy a pomerné uspokojenie veriteľov

zaradených do III. triedy. Uznesením zo dňa 29. júna 2009, č. k. 46-24K 193/99-3646 bolo

konanie prerušené z dôvodu, že súd vec postúpil Ústavnému súdu SR na vyslovenie nesúladu

vyhl. č. s SR. V prerušenom konaní súd pokračoval

po tom, čo uznesením zo dňa 15. augusta 2011, č. k. 46-24K 193/99-3646 uvedené uznesenie

o prerušení konania zrušil. Predmetom pojednávania tak boli časti konečnej správy, a to

výdavky celkom, z toho výdavky správcov, konkurzná odmena a suma určená na rozdelenie

pre veriteľov. Súd konštatoval, že pri predchádzajúcom prejednaní konečnej správy bola

schválená výška výdavkov podstaty, a to v rozsahu 58 622 974,-- Sk. Pri terajšom prejednaní

konečnej správy a vyúčtovania súd stanovil aj výšku celkových výdavkov konkurzu, ktorú

bolo potrebné schváliť z dôvodu stanovenia výšky sumy určenej na rozdelenie pre veriteľov.

Správkyňa navrhla pre bývalého správcu JUDr. J. G. podiel konkurznej odmeny

vo výške 3 319,39 € (už uhradených), vychádzajúc z rozsahu a dĺžky jeho činnosti vo funkcii

správcu. Pre osobitnú správkyňu JUDr. E. M. navrhla podiel konkurznej odmeny vo výške

82 984,79 €, z čoho bolo vyplatených 8 298,47 € a zostáva uhradiť 74 686,31 €. Podiel

správkyne JUDr. V. O. navrhla správkyňa vo výške 497 046,43 €, z čoho zálohovo bolo

3

vyplatených 23 235,74 € a zostáva doplatiť 473 810,69 €. Súd prvého stupňa mal za to, že

správkyňa konkurznej podstaty vo svojom vyjadrení k námietkam a prepracovaniu

vyúčtovania odmeny správcu z 26. októbra 2007, konkurznú odmenu účtovala podľa § 6 a § 7

vyhl. č. v znení vyhl. č. vo výške 583 350,63 €, pričom podiely

pre jednotlivých správcov navrhnuté neboli. Konštatoval, že konkurz na majetok úpadcu P.,

a. s., Č., bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46-24K 193/99

zo dňa 29. 09. 1999 a za správcu konkurznej podstaty bol menovaný JUDr. J. G., ktorý bol

funkcie správcu zbavený uznesením krajského súdu zo dňa 16. 02. 2001 a tým istým

uznesením bola do funkcie správcu ustanovená JUDr. V. O.. Uznesením krajského súdu č. k.

46-24K 193/99-851 zo dňa 27. 11. 2000 bola do funkcie osobitnej správkyne ustanovená

JUDr. E. M.. S poukazom na ust. a vyhl. č. v znení

platnom a účinnom v deň vyhlásenia konkurzu a ustanovenia správcu do funkcie, súd prvého

stupňa uzavrel výšku konkurznej odmeny v sume 583 350,61 €, pričom do základu odmeny

zahrnul sumu 3 962 797,94 €, ako sumu získanú speňažením a sumu 1 870 708,45 €, ako

sumu získanú inou činnosťou správcu, zníženú o náklady vynaložené na dosiahnutie tohto

príjmu. Pri určení výšky podielov konkurznej odmeny správcu, bývalého správcu a osobitnej

správkyne s poukazom na ust. § 9 vyhl. prihliadal súd na rozsah činnosti správcu

a na konkrétnu dĺžku doby jeho činnosti. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že suma

určená na rozdelenie pre veriteľov, je spolu vo výške 3 523 554,090 € (106 150 590,50 Sk),

z čoho bola vyplatená čiastka v súlade s rozvrhovým uznesením č. k. 46-24K 193/99-3590

zo dňa 20. júna 2008.

Proti uzneseniu sa odvolal bývalý správca konkurznej podstaty JUDr. J. G. z dôvodu,

že zo samotného konkurzného spisu jednoznačne vyplýva, že do konkurznej podstaty úpadcu

P. Č., a. s., Č., sa výlučne jeho aktivitami a zásluhou dostali späť všetky nehnuteľnosti, ale aj

strojné a iné zariadenia, ako aj pohľadávky, ktoré boli tzv. „vytunelované“ pred vyhlásením

konkurzu do účelovo vytvorených firiem P. P., s. r. o., Č., resp. do P. C., a. s., T., čomu

nasvedčujú pripojené doklady. Uvedený zákonný právny stav dosiahol i napriek tomu, že

vo vtedajších zložitých spoločenských pomeroch nebolo vôbec jednoduché jeho obnovenie.

Krajský súd v Žiline totiž na základe síce právne nekvalifikovaných argumentov vtedajšej

správkyne KP úpadcu P. P., s. r. o., Č., rozsudkom č. z 13. 10 .2000 rozhodnutie

Okresného úradu v Č., odboru katastrálneho č. j. V-489/98 protest z 25. 01. 2000 zrušil a vec

4

vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Do veci však napokon na základe podnetu

odvolateľa vstúpil mimoriadnym dovolaním č. -26 z 18. marca 2001

generálny prokurátor Slovenskej republiky, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej

republiky č. M-Sždov 7/01 nezákonný rozsudok KS v Žiline č. zrušil,

v dôsledku čoho odvolateľom prinavrátené nehnuteľnosti ostali definitívne v konkurznej

podstate P. Č., a. s., Č.. Odvolateľ v prílohe dokladá aj Súvahu úpadcu P. Č., a. s.,

k 31.12.2000 – verifikovanú auditormi, z ktorej vyplýva, že za účtovné obdobie roku 2000

ako správca náležitými právnymi krokmi navýšil len hmotný investičný majetok z hodnoty

vyše 46 miliónov na vyše 160 miliónov Sk, t.j. viac ako o 340% oproti stavu, ktorý bol

u úpadcu pri vyhlásení konkurzu. Z priloženej správy audítorov za rok 2000 taktiež vyplýva,

že „Do majetku spoločnosti bol vrátený HIM, ktorý bol v roku 1998 prevedený na spoločnosť

P. P., s. r. o., Č.. Ide o pozemky v hodnote 8 189 862,-- Sk a budovy, haly a stavby

v obstarávacej hodnote 201 343 701,-- Sk atď.“ Z uvedeného možno podľa odvolateľa

vyvodiť, že do konkurznej podstaty úpadcu svojimi aktivitami správcu prinavrátil späť len

hmotný investičný majetok v celkovej výške 113 476 000,-- Sk celkového pôvodného

majetku pred momentom, keď jeho „tunelovanie“ začalo. Vychádzajúc z uvedených

skutočností je odvolateľ toho názoru, že napadnuté rozhodnutie nerešpektovalo skutkové

okolnosti, pre ktorý dôvod navrhuje jeho zrušenie, resp. zmenu tak, aby mu boli vyplatené

jednak priznané a nevyplatené výdavky vo výške 5 172,48 € a odmena správcu minimálne

v rozsahu polovice zaplatenej a na viac priznanej čiastky JUDr. V. O..

Správkyňa konkurznej podstaty vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že JUDr. J.

G. bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46-24K 193/99-908 zo dňa 16. 02.

2001 zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu P. Č., a. s., pre hrubé porušovanie

Zákona o konkurze a vyrovnaní, pre neplnenie povinností, uložených mu súdom podľa § 12

ZKV a z dôvodu, že súdu predkladal nepravdivé údaje o svojom hospodárení. Súd všetky

tieto skutočnosti považoval za dôležitý dôvod, aký má na mysli ust. § 8 ods. 5 ZKV

a rozhodol o jeho zbavení funkcie a súčasne správkyňu ustanovil do funkcie správcu. V tom

čase prebiehal súdny spor o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty P. P., s. r. o.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom žalobu zamietol, proti ktorému rozsudku

správkyňa podala odvolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.

zo dňa 29. 04. 2002 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa je viazaný názorom odvolacieho súdu, ktorý

následne dospel k záveru, že všetky úkony, vykonané nadobúdateľom sporného majetku sú

neplatné, ako aj úkony na ne naväzujúce. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k.

-509 dňa 10. 06. 2002 rozhodol, že z konkurznej podstaty P. P., s. r. o., sú

vylúčené nehnuteľnosti a hnuteľné veci, špecifikované v rozsudku. Väčšia časť majetku bola

spoločnosťou P. P., s. r. o., prevedená na spoločnosť A.-O, a. s., T., avšak vzhľadom na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý konštatoval neplatnosť zmlúv

o prevode, správkyňa tento majetok zahrnula do konkurznej podstaty úpadcu. V následnej

žalobe, podanej spoločnosťou A.-O, a. s., T., ktorou sa domáhala vylúčenia týchto vecí

z konkurznej podstaty úpadcu P. Č., a. s., bola správkyňa taktiež úspešná a predmetné veci

zostali v konkurznej podstate. Všetky tieto spory viedla len správkyňa, od jej nástupu

do funkcie, a tiež preskúmala prihlášky veriteľov na prieskumnom pojednávaní, ktoré sa

konalo v roku 2002. Na základe úspešných súdnych sporov iba ona a JUDr. M. speňažovala

všetok majetok, na základe opatrení konkurzného súdu, pričom vypracovala aj konečnú

správu, rozvrhové uznesenie a v konkurze bol uspokojený záložný veriteľ a tri triedy

veriteľov. Tvrdenia odvolateľa považuje za zavádzajúce. JUDr. J. G. po ustanovení

do funkcie zapísal majetok úpadcu P. P., s. r. o. a P. C., a. s., na základe protiprávnych

úkonov do konkurznej podstaty úpadcu, na čo bol súdom niekoľkokrát upozornený, že na to,

aby majetok mohol speňažiť, je potrebné dosiahnuť právoplatné rozhodnutia súdov o jeho

vylúčení z konkurznej podstaty. O tom, že JUDr. G. nemá žiadny podiel na vrátení majetku,

svedčí aj to, že tento nemohol speňažovať a speňažiť sa mohol až v roku 2006, na základe

právoplatného rozhodnutia súdu. Všetky tvrdenia správkyne a fakty, ktoré uviedla, sú

žurnalizované v súdnom spise. K vyúčtovaniu výdavkov JUDr. J. G. vo výške 179 376,50 Sk

správkyňa uviedla, že sa jednalo o cestovné z Č. do Humenného a späť, t. j. do miesta

trvalého bydliska JUDr. J. G., napriek tomu, že sídlo kancelárie mal JUDr. J. G. uvedené v Č..

Aj napriek tejto skutočnosti mu počas jeho pôsobenia vo funkcii správcu konkurznej podstaty

bolo vyplatené cestovné vo výške 178 594,77 Sk. Suma 781,73 € mu bola preto schválená

a vyplatená ako neuhradená časť cestovného z jeho vyúčtovania. Správkyňa v závere uviedla,

že podané odvolanie považuje za irelevantné, nakoľko JUDr. J. G. nie je účastníkom konania.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods.1, 2 a § 214 ods. 2

, bez nariadenia pojednávania a s prihliadnutím k vade konania, dospel k záveru, že sú

splnené predpoklady pre zrušenie napadnutého uznesenia.

Za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje taký závadný procesný postup,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Podľa ustálenej judikatúry o postup, odnímajúci účastníkovi možnosť konať

pred súdom, ide tiež v prípade rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nespĺňa zákonné náležitosti.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému rozhodnutiu.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie musí byť zrozumiteľné.

Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám

logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické

hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť

rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti

postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci.

Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci

vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní vo veci samej.

Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je

plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

7

Podľa na konkurz sa primerane použijú ustanovenia

, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle na uznesenie sa použijú primerane ustanovenia

o rozsudku, teda i ust. , ktoré v odôvodnení rozhodnutia okrem iného

predpokladá, že súd stručne, jasne a výstižne vysvetlí, z ktorých skutočností vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil.

V danom prípade súd prvého stupňa napadnutým uznesením schválil konečnú správu,

okrem iného v časti odmeny a výdavkov správcov, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa

obmedzil len na konštatovanie, že pri určení výšky podielov konkurznej odmeny správcu,

bývalého správcu a osobitnej správkyne prihliadal na rozsah činnosti správcu a na konkrétnu

dĺžku doby jeho činnosti, bez toho, že by uviedol, z ktorých skutočností vychádzal a akými

úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Z napadnutého uznesenia nie je tiež vôbec zrejmé,

na akom skutkovom a právnom základe súd prvého stupňa rozhodol o výške priznaných

výdavkov správcov.

Týmto postupom obmedzil odvolateľa v jeho práve na spravodlivé konanie a odňal mu

možnosť konať pred súdom.

Vychádzajúc z takto zistenej vady konania Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a 2

zrušil a vec vrátil tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa je pre Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorému sa vec vracia

na ďalšie konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 13. decembra 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová