Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0da/387816.0220a9.pdf
PDF · 105.94 KB
No categories available
8Sžp/1/2012
Najvyšší súd 8Sžp/1/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: W. D., s.r.o., M., B., IČO
X., zast. Mgr. A. M., advokátom so sídlom D., B., proti ţalovanému: Mesto Trenčín,
Mierové nám. 2, Trenčín, za účasti: F., spol. s.r.o.., P., T., IČO: X., zast. spoločnosťou A. &.
P., s.r.o., Š., B., IČO X., v mene ktorej koná JUDr. V. A., advokát, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SpSÚ 352/2008/2011-004/vi, MsÚ 14233/2008/2011
zo dňa 30. mája 2011, o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k.
13S/65/2011 – 46 zo dňa 20. septembra 2011, v časti výroku týkajúcej sa náhrady trov
konania, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k.
13S/65/2011 – 46 zo dňa 20. septembra 2011 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením č. k. 13S/65/2011 – 46 zo dňa
20. septembra 2011 zastavil konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
označeného v záhlaví, z dôvodu dispozičného úkonu ţalobcu, a to späťvzatia ţaloby dňa
1. augusta 2011.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 246c a § 146 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
uznesenia len „O. s. p.“) tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretoţe
konanie bolo zastavené.
Proti predmetnému uzneseniu podal v časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania
ţalobca odvolanie v zákonnej lehote dňa 27. októbra 2011, ktorým sa domáhal zmeny výroku
o trovách konania tak, ţe odvolací súd zaviaţe ţalovaného k ich náhrade vo výške 141,26 €
a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 39,76 € s DPH.
Uviedol, ţe ţalovaný aţ následne po podaní ţaloby vydal rozhodnutie zo dňa 6. júla
2011, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie. Ţalovaný uznal svoje pochybenie, nakoľko nie je
moţné opravou zásadne zmeniť pôvodné rozhodnutie tak, ţe by na základe opravy malo dôjsť
k zmene právnej situácie zaloţenej rozhodnutím. K späťvzatiu ţaloby došlo z dôvodu
správania ţalovaného, ktorý aţ na vykonané kroky prokuratúry bol ochotný zrušiť svoje
nezákonné rozhodnutie.
Ţalobca namietal nedostatok odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, keď aj
v prípade, ţe rozhodoval o trovách konania podľa § 146 ods. 1 O. s. p. mal uviesť, prečo
návrh účastníka nepovaţoval za dôvodný a prečo rozhodol inak ako účastník ţiadal.
Rozhodnutie o trovách konania musí byť dostatočne odôvodnené a to tak, aby bolo
preskúmateľné a precízne, pričom sa vyţaduje, aby v tomto konaní boli bezpečne preukázané
skutočnosti, na základe ktorých je toto ustanovenie aplikované. Krajský súd nebral do úvahy
argumentáciu ţalobcu o tom, ţe ţalobu vzal späť aţ po tom, čo ţalovaný zmenil napádané
rozhodnutie, a teda ţalobca mal za to, ţe existuje dôvod na rozhodnutie o trovách podľa § 146
ods. 2 O. s. p. Z napadnutého uznesenia sa ţalobca nedozvedel, súd mu neponúkol argumenty,
aby zistil dôvody, prečo jeho argumenty neboli presvedčivé a správne.
Ţalobca mal za to, ţe krajský súd mal dôvod rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 O. s. p.,
pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 6Sţf/3/2011, keď
súd bol povinný skúmať či niektorý z účastníkov konania zavinil, ţe konanie sa muselo
zastaviť.
Ţalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril, vlastný odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal uznesenie krajského súdu v napadnutej časti
z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c veta prvá ods. 1 O. s. p. v spojení s § 212 ods. 1
O. s. p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 246c veta prvá ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.
Podľa § 246c veta prvá ods. 1 O. s. p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo
upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto
zákona.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 146 ods. 1 O. s. p., ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie
a) mohlo sa začať i bez návrhu;
b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;
c) bolo zastavené,
d) začalo na návrh prokurátora.
Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces,
patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie zaloţené.
V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, ţe vychádzajúc z konštantnej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku,
rozsudok zo dňa 21.1.1999 týkajúci sa sťaţnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku,
rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťaţnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku,
rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťaţnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu
SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS
95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006), nie je nutné, aby na kaţdú
ţalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne
rozhodnutie sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na
okolnosti kaţdého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú
námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú ţalobcom, je potrebné tento
nedostatok povaţovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Súd je povinný dbať na to, aby
jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu O. s. p. dáva. Procesným
právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. totiţ znamená
právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa
účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na
spravodlivé súdne konanie.
Krajský súd z uvedených zásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal,
nedostatočne sa vysporiadal s návrhom ţalobcu na postup v zmysle § 146 ods. 2 O. s. p.,
a preto odvolací súd jeho postup spočívajúci v aplikácii § 146 ods. 1 O. s. p. povaţuje za
nepreskúmateľný.
Ţalobca podaním zo dňa 1. augusta 2011 vzal späť ţalobu na preskúmanie správneho
rozhodnutia, pričom tento postup odôvodnil správaním ţalovaného, keď tento vyhovel
protestu prokurátora a rozhodnutie, ktoré bolo predmetom ţaloby, zrušil. Zároveň ţalobca
uviedol, ţe ţiada o priznanie náhrady trov konania v zmysle § 146 ods. 2 O. s. p., nakoľko
svoj dôvodne podaný návrh berie späť preto, ţe ţalovaný vyhovel protestu prokurátora.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, ţe o náhrade trov konania
rozhodol podľa § 246c a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo
na ich náhradu, pretoţe konanie bolo zastavené.
Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. predstavuje osobitnú úpravu k § 146 ods.1 O. s. p.,
keď aj pri zastavení konania upravuje moţnosť priznať niektorému z účastníkov náhradu trov
konania, za súčasného skúmania podmienok pre takýto postup.
Nakoľko z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či krajský súd vôbec skúmal
okolnosti späťvzatia ţaloby, ani to, ako sa s nimi vysporiadal, či posudzoval dôvodnosť
podanej ţaloby a správanie sa účastníkov konania (prípadné zavinenie zastavenia konania
u niektorého z nich), odvolací súd nemohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti jeho právneho
záveru a v ďalšom sa nezaoberal ostanými námietkami vznesenými v odvolaní.
Z uvedených dôvodov odvolací súd sa stotoţnil s námietkou ţalobcu, ktorý namietal
nepreskúmateľnosť uznesenia krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov
konania, napadnuté uznesenie v tejto časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie
konanie podľa § 246c vety prvej ods. 1 O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
V ďalšom konaní sa krajský súd vysporiada s návrhom ţalobcu na postup podľa § 146
ods. 2 O. s. p., posúdi jeho dôvodnosť a zistený právny záver následne uvedie v odôvodnení
rozhodnutia.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p v spojení s § 224 ods. 3 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. decembra 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská