Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/31/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX U., právne zastúpenému: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 50 822 284, proti žalovaným: 1./ 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, 2./ BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 041 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 880,55 eura s prísl., o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -217 zo dňa 05.05.2021 v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.06.2021 č. k. - 237, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 380,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 380,55 eur od 1.5.2019 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere, č. XXXXXXXXXX z 10.10.2011, v časti 3. Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod 6., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto ZoÚ, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, a to od žalovaného v 1/ rade vo výške 380,55 eur s úrokom z omeškania

a od žalovaného v 2/ rade vo výške 500 eur s úrokom z omeškania a určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 10.10.201, v časti 3 bod 6 upravujúca riešenie sporov v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

3. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade uzavrel dňa 10.10.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“). Pohľadávka z predmetnej zmluvy bola postúpená žalovanému v 2. rade dňa 13.6.2017. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 5 150 eur s mesačnou splátkou vo výške 130,07 eur, ročnou úrokovou sadzbou 19,00 %, ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej aj „RPMN“) 20,73 % a priemernou RPMN 17,88 %. Na predmetný úver uhradil celkom 6 030,55 eur. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, a to spotrebiteľský úver, ktorý musí obsahovať náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, a to okrem iného druh spotrebiteľského úveru, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet RPMN a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd prvej inštancie rozhodnutím sp. zn. rozhodol, že žalobca je povinný platiť úroky aj poplatky žalovanému v 1/ rade na základe úverovej zmluvy a ustálil, že žalobca bol povinný uhradiť veriteľovi iba sumu poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 5 150 eur. Zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o RPMN, keď bol uvedený vo výške 20,73 %, ale podľa internetovej kalkulačky vychádza na 24,63 %. Ďalej je nesprávne uvedená celková výška nákladov pri prepočítaní počtu splátok a výšky jednej splátky. Zmluva o úvere neobsahuje údaje podľa 9 ods. 2 písm. a), c), f), j) a k) o spotrebiteľských úveroch a obsahuje aj nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa, preto ju v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovanému v 1. rade na predmetný úver uhradil celkom 5 530,55 eur a žalovanému v 2. rade sumu 500 eur. Pri poskytnutom úvere vo výške 5 150 eur sa žalovaný v 1. rade na jeho úkor obohatil vo výške 380,55 eur a žalovaný v 2. rade o sumu 500 eur.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 29.11.2019, ktorým výrokom I. uložil žalovanému v 2/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 500 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500 eur od 01.05.2019 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, výrokom III. zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému v 1/ rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom IV. rozhodol, že žalobca a žalovaný v 2/ rade nemajú právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. -193 zo dňa 23.09.2020 zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch II., III. a IV. a v rozsahu vrátenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Súd prvej inštancie následne vec prejednal a rozhodol, že žalobca podal žalobu v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe a tiež aj v trojročnej objektívnej premlčacej dobe počítanej od nasledujúceho dňa po úhrade sumy prevyšujúcej sumu 5 150 eur (t.j. od 27.1.2017). Námietku premlčania žalovaného v 1/ rade preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Taktiež ustálil, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj voči žalovanému v 1/ rade, a to v celom uplatnenom rozsahu, keďže ako vyplýva z vyššie zistených skutočností, ktoré medzi stranami sporu ani neboli sporné, žalobca uhradil žalovanému v 1/ rade sumu o 380,55 eur vyššiu, ako bol povinný zo zmluvy o úvere uhradiť. Zároveň uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, dohodnutá za vyššie uvedených okolností prípadu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda je v zmysle v spojení s neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd preto vyhovel žalobe aj v tejto časti a zmluvnú podmienku v zmluve o úvere upravujúcu rozhodcovskú doložku vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd preto priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil a ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. O trovách konania rozhodol v súlade s a .

6. Proti rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný v 1/ rade. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že žalobca uhradil poslednú splátku dňa 23.03.2016, subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom, kedy žalobca uhradil žalovanému poslednú splátku úveru, čo v tomto prípade bol deň 23.03.2016. Uviedol, že rozsudok Súdneho dvora EÚ, vo veci C-485/19, Profi

Credit Slovakia, s.r.o. zo dňa 22.04.2021, ktorý je pokračovaním línie únijného výkladu premlčania, vyjadrenej v rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-698/18 a C-699/18, SC Raiffeisen Bank SA. Z citovaných rozsudkov vyplýva, že na premlčanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého v dôsledku neprijateľných zmluvných podmienok, ako aj na premlčanie bezdôvodného obohatenia, vzniknutého v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí spotrebiteľských zmlúv, začína plynúť premlčacia doba, od okamihu určenia právneho dôvodu žalôb o vydanie bezdôvodného obohatenia súdom. Pri bezdôvodnom obohatení vzniknutom z neprijateľných zmluvných podmienok začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozsudku o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok. Pri bezdôvodnom obohatení vzniknutom z absencie obligatórnych náležitostí zmluvy, absencia ktorých má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy, začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozsudku o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Z predmetných rozsudkov Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zrušil v spotrebiteľských veciach o bezdôvodné obohatenie subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu, zakotvenú v a zaviedol jednotnú trojročnú premlčaciu dobu, v ktorej sa premlčujú reštitučné nároky spotrebiteľov a ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovanému v 1/ rade sa javilo, že začiatok plynutia premlčacej lehoty treba odvíjať od ukončenia zmluvného vzťahu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie alebo aby zmenil rozhodnutie tak, že žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril. Uviedol, že každá neprijateľná zmluvná podmienka je aj podľa slovenskej právnej úpravy absolútne neplatná. Rovnako sú absolútne neplatnými tie časti úverovej zmluvy, ak je zmluva z dôvodu absencie obligatórnych náležitosti zmluvou bezúročnou a bez poplatkov, ktoré obsahujú ustanovenia o úrokoch a poplatkoch. Čo sa týka inštitútu premlčania, tento je potrebné vykladať eurokonformne, v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ, vo veci C-485/19, v spojení s rozsudkom Súdneho dvora EÚ, v spojených veciach C-698/18 a C-699/18. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov v plnom rozsahu.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle (ďalej len ) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v1/ rade nebolo dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

11. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

13. Podľa , za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

14. Podľa , takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

15. Odvolací súd zistil, že žalobca dňa 10.10.2011 uzavrel so žalovaným v 1/ rade zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný v 1/ rade žalobcovi úver vo výške 5 150 eur, ktorý sa

žalobca zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach so splatnosťou 1. splátky 25.1.2011, ďalších splátok k 25. dňu v mesiaci a posledná splátka bola splatná dňa 25.10.2017. Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 130,07 eur, ročná úroková sadzba vo výške 19,00 %, RPMN vo výške 20,73 % a priemerná RPMN vo výške 17,88 %. Podľa zmluvy bola celková výška nákladov 3 551,80 eur. Z rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. a z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný (teda žalobca v tomto konaní) na predmetný úver uhradil do podania žaloby sumy v celkovej výške 4 830,55 eur a po podaní žaloby v období od 20.10.2016 do 20.12.2017 uhradil ďalej 12 splátok po 100 eur, teda žalobca uhradil celkovo sumu 6 030,55 eur. Žalobca uhradil žalovanému v 1/ rade celkovo sumu 5 530,55 eur a žalovanému v 2/ rade po postúpení pohľadávky sumu celkovo vo výške 500 eur.

16. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

17. Podľa , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

18. Podľa , k sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

19. S poukazom na vznesenú námietku premlčania sa v danom prípade odvolací súd zaoberal otázkou, či uvedený nárok žalobcu bol uplatnený v rámci subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby s poukazom na ustanovenie .

20. Práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa môže oprávnený subjekt domáhať len v rámci plynutia tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby. V prípade, ak dôjde k uplynutiu jednej z nich, oprávnený nemá možnosť domáhať sa svojho práva z bezdôvodného obohatenia, nakoľko došlo k jeho premlčaniu. Subjektívna premlčacia doba je upravená v tak, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba je upravená v , pričom zákon rozlišuje 3-ročnú objektívnu premlčaciu dobu a 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, pričom ich aplikácia na ten-ktorý prípad závisí od charakteru vzniku bezdôvodného obohatenia. V prípade, ak ide o neúmyselné bezdôvodné obohatenie, je potrebné aplikovať 3-ročnú objektívnu premlčaciu dobu a v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. V zásade však pre oba dĺžky objektívnych premlčacích dôb platí, že začínajú plynúť odo dňa, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu.

21. Vo vzťahu k aplikovaniu 10-ročnej alebo 3-ročnej objektívnej premlčacej doby odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-485/19 zo dňa 22.04.2021, podľa ktorého sa zásada efektivity má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.

22. V danom prípade správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začala žalobcovi plynúť odo dňa 04.04.2017 (uplynula dňa 04.04.2019), kde z vyjadrenia žalobcu v pripojenom súdnom spise sp. zn. vyplýva, že poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a je presvedčený o tom, že žalovanému v 1/ rade neuhradil celú poskytnutú sumu. Žaloba bola podaná na súd dňa 11.02.2019, teda v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe.

23. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, je nepochybné, že žalobca žalovanému v 1/ rade uhradil prevyšujúcu sumu 5 150 eur odo dňa 27.01.2017 v hodnote 380,55 eur. Teda týmto dňom si žalovaný v 1/ rade musel byť vedomý, že prijíma plnenie na základe titulu, ktorý odpadol a preto jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia.

24. Odvolací súd dodáva, že odvolacia námietka žalovaného v 1/ rade, že začiatok premlčacej lehoty pre vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti je potrebné odvíjať od ukončenia zmluvného vzťahu na základe vyššie uvedených skutočností neobstojí.

25. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, keďže žalovaný v 1/ rade môže spory riešiť len v rozhodcovskom konaní. Aj keď spotrebiteľovi je daná možnosť žalovať na rozhodcovskom alebo všeobecnom súde, v konečnom dôsledku výsledkom tejto doložky je rozhodovanie sporu rozhodcovským súdom ktorému sa spotrebiteľ musí podrobiť. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. pod písm. r) účinného od 01.01.2008. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú doložku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

26. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, postupom podľa ustanovenia , potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným v plnom rozsahu.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).