Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/53/2012

Identifikačné číslo spisu: 6010200619 Dátum vydania rozhodnutia: 17.12.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Baricová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:6010200619.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu W., bytom v J., proti žalovaným označeným ako: 1/ Krajský súd v Žiline, so sídlom Orolská 3, Žilina, 2/ predseda Krajského súdu v Žiline, Juraj Krupa a 3/ predseda Krajského súdu v Žiline, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z 29. marca 2010, č. Spr. 661/09, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. júla 2012, č. k. -124, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, z 31. júla 2012, č. k. -124 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) zastavil konanie vo veci vedenej pred ním pod sp. zn. . V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní veci zistil, že žalobca sa svojou žiadosťou z 29. júna 2009 domáhal voči predsedovi Okresného súdu v Čadci priznania náhrady za stratu na plate podľa Z. z, o sudcoch a prísediacich v platnom znení. O tejto žiadosti bolo zo strany predsedu Okresného súdu v Čadci rozhodnuté tak, že táto požadovaná náhrada priznaná nebola (rozhodnutie z 03. septembra 2009 č. Spr. 1292/09). Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal 09. septembra 2009 odvolanie, o ktorom rozhodoval nadriadený správny orgán, a to Krajský súd v Žiline, ktorý svojím rozhodnutím vydaným 16. októbra 2009 pod č. Spr. 7490/09-Oú rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie predsedu Okresného súdu v Čadci potvrdil. Spolu s odvolaním proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca aj nový návrh na poskytnutie náhrady za stratu na plate po ukončení dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pri uznaní invalidity v zmysle cit. zákonného ustanovenia. Jednalo sa v podstate o identický návrh s identickými skutočnosťami a právnym zdôvodnením ako pôvodne podaný dňa 29. júna 2009. Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán, teda Okresný súd v Čadci svojím uznesením č. Spr. 1304/09 zo 06. novembra 2009 konanie vo veci z dôvodu prekážky veci rozhodnutej - res iudicata zastavil. Žalovaný, teda odvolací správny orgán uvedené prvostupňové rozhodnutie napadnutým rozhodnutím potvrdil ako vecne správne. Krajský súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie procesného charakteru,

pretože ním došlo k zastaveniu konania z dôvodu existencie procesnej prekážky. Uviedol, že prekážku konania spočívajúcu v res iudicata, teda veci už rozhodnutej o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) priamo neupravuje, a preto podľa názoru krajského súdu Krajský súd v Žiline, ktorý konal ako správny orgán a postupoval podľa uvedeného zákona, pochybil, keď svoju nemožnosť vo veci konať a rozhodnúť, odôvodnil priamou prekážkou postupu v konaní pre vec rozhodnutú, teda res iudicata. Takéto oprávnenie by mal iba vtedy, keby konal a postupoval vo veci podľa , čo by mu vyplývalo z ustanovenia (ďalej len „OSP“). Následne poukázal krajský súd na správneho poriadku, ktorý upravuje inštitút účastníka konania a dospel k záveru, že navrhovateľ (správne žalobca - pozn.) nespĺňal podmienku byť účastníkom správneho konania, pretože o jeho právach, právom chránených záujmoch už bolo právoplatne rozhodnuté, a teda stratil postavenie nositeľa určitého práva, pretože o tomto práve už bolo právoplatne rozhodnuté. Preto, ako dôvodil krajský súd, sa odporca nepomýlil, keď rozhodol o zastavení konania, len svoje rozhodnutie nie celkom náležite odôvodnil. Nedostatok účastníctva v správnom konaní zo strany navrhovateľa vyhodnotil krajský súd ako prekážku v konaní pred súdom, a preto sa stotožnil s odporcovým právnym názorom, že bolo namieste správne konanie zastaviť, pretože podľa správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže podať správny orgán, preto potom ide jednoznačne o rozhodnutie procesnej povahy, týkajúce sa vedenia konania a nemohol krajský súd inak, ako konanie v zmysle a zastaviť. Keďže žalobca v konaní úspešný nebol, rozhodol krajský súd o trovách tak, že mu ich s poukazom na nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v lehote ustanovenej zákonom ( v spojení s veta prvá ) odvolanie žalobca, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že krajský súd v podstate týmto svojím rozhodnutím konštatuje, keďže nemá procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, že nemá právomoc vo veci konať, s čím sa on nestotožňuje, a to z dôvodu, že právomoc vo veci konať a preskúmať rozhodnutie Krajského súdu v Žiline je daná zákonom lex specialis zákon číslo zákon o sudcoch a prísediacich. Z tohto zákona nevyplýva, že by malo dôjsť k odmietnutiu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu o náhradu za stratu na plate v prípade vydania rozhodnutia už právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae) správnym súdom (je tu neexistencia takéhoto ustanovenia o nepreskúmavaní rozhodnutia zo strany správneho súdnictva). Práve naopak zo zákona číslo zákon o sudcoch a prísediacich vyplýva, že každé rozhodnutie týkajúce sa náhrady zo straty na plate je preskúmateľné súdom. Krajský súd v Banskej Bystrici teda mal preskúmať napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Žiline a zistiť, či boli splnené podmienky na zastavenie konania z dôvodu už rozhodnutej veci (res iudicatae).

Žalovaní v 1/ a 3/ rade bez ďalšieho vyjadrenia sa k obsahu odvolania žalobcu Mgr. Milana Švaňu z 25. septembra 2012 proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. -124 z 31. júla 2012 navrhli uznesenie napadnuté odvolaním potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu nemožno považovať za správne a je namieste ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

V zmysle súdy v správnom súdnictve nepreskúmavajú: a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

Účastníkmi konania v správnom súdnictve sú žalobca a žalovaný. Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo ( veta prvá a ).

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa alebo ak žaloba bola vzatá späť (). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

V zásade špecifikuje obligatórny okruh podmienok pre konanie v správnom súdnictve, ktoré je súd v správnom súdnictve skúmať popri všeobecných podmienkach konania ustanovených v prvej časti .

Ako vyplýva z napadnutého uznesenia krajského súdu, k zastaveniu súdneho konanie došlo pretože rozhodnutie, ktorého zákonnosť žalobca žiadal preskúmať, je rozhodnutím procesnej povahy ( a ). Svoj záver krajský súd oprel o to, že dôvod pre zastavenie správneho konania spočíval v nenaplnení procesných podmienok konania, polemizujúc o správnosti právneho záveru prvostupňového správneho orgánu a žalovaného. Krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán nemohol konanie zastaviť z dôvodu prekážky rozhodnutej veci, pretože tento inštitút o správnom konaní (ďalej len „“) nepozná. Preto mal, podľa názoru krajského súdu, konanie zastaviť z dôvodu, že návrh na začatie správneho konania podala neoprávnená osoba, t. j. osoba nespĺňajúca zákonom ustanovené požiadavky na účastníctvo v správnom konaní ( správneho poriadku). Následne krajský súd považoval za nesprávne odôvodnené aj preskúmavané rozhodnutie žalovaného.

Okrem toho, že tento spôsob odôvodnenia považuje najvyšší súd za mätúci, pretože napriek zastaveniu konania pre nesplnenie podmienok pre prejednanie veci, z odôvodnenia vyplýva, že sa vecou samou

zaoberal, je z neho zrejmé, že pozornosti krajského súdu zrejme unikli správneho poriadku a a správneho poriadku.

Rozhodnutie správneho orgánu o zastavení konania je rozhodnutím, ktorým sa dané správne konanie končí, pretože správny orgán zistil dôvod, pre ktorý nemožno podanie (návrh, žiadosť) fyzickej alebo právnickej osoby vecne prejednať. Ide teda o rozhodnutie spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov dotknutého subjektu, pretože ak neboli dané podmienky pre tento postup, správny orgán zastavujúcim rozhodnutím odňal fyzickej alebo právnickej osoby možnosť na prejednanie veci pred správnym orgánom, na ktoré by inak mali právny nárok.

Navyše, podľa súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Rozhodnutie o zastavení konania nie je ani rozhodnutím predbežnej povahy a nie je ani procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania. Preto nemožno považovať za správne právne posúdenie preskúmavaného rozhodnutia urobené krajským súdom.

Podľa veta prvá žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa.

Neuniklo pozornosti najvyššieho súdu, že spolu s odvolaním žalobcu a súdnym spisom mu nebol predložený administratívny spis v správnej veci, v ktorej bolo preskúmavané rozhodnutie vydané, respektíve aj vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie, ktoré malo založiť prekážku veci rozhodnutej. V súdnom spise vedenom vo veci sa síce nachádzajú listiny, z ktorých je možné usudzovať o priebehu správneho konania (prílohy žaloby na č. l. 24 - 89). Tieto však v žiadnom prípade nie sú spôsobilé nahradiť plný a žurnalizovaný spis správneho orgánu vo veci, a teda neospravedlňujú skutočnosť, že, ako vyplýva z pokynov súdu vo veci, spis správneho orgánu vôbec nebol vyžiadaný. Nemožno teda zistiť, z čoho krajský súd vyvodil závery o tom, že „sa odporca (správne žalovaný -pozn.) nepomýlil, keď rozhodol o zastavení konania, len svoje rozhodnutie nie celkom náležite odôvodnil“, pretože tieto nemajú oporu v spisovom materiáli.

Súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( v spojení s veta prvá ), súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ( v spojení s veta prvá ).

Ako vyplýva zo zistení najvyššieho súdu, krajský súd jednoznačne tým, že nesprávne posúdil rozhodnutie o zastavení správneho konania ako rozhodnutie podľa a konanie z tohto dôvodu zastavil, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Preto najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( veta druhá a ods. 1 písm. f/, a ).

V novom konaní si krajský súd vyžiada administratívne spisy vo veci vedenej na správnom orgáne Okresnom súde Čadca pod č. Spr. 7490/09 a pod č. Spr. 1304/09, na základe obsahu ktorých v rozsahu podanej žaloby preskúma zákonnosť rozhodnutia žalovaného z 29. marca 2010, č. Spr. 661/09. Bude tiež potrebné, aby sa vysporiadal s pasívnou legitimáciou označených žalovaných.

Krajský súd tiež rozhodne o trovách konania vedeného pred ním a o trovách odvolacieho konania ( v spojení s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.