Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/44/2012

N a j v y š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera

a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí

v Bratislave dňa 17. decembra 2012 v trestnej veci obvineného Ing. V. O. a spol.

pre trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1,

ods. 2 písm. b/ účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len Tr. zák.) a iné,

o sťažnosti obvineného Ing. V. O. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, zo dňa 2. októbra

2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa účinného do 31. decembra 2005 (ďalej

len ) sťažnosť obvineného Ing. V. O. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí dňa 2. októbra 2012, sp. zn. ,

rozhodol po námietkach obvineného Ing. V. O., že podľa členovia senátu

Krajského súdu v Žiline Juraj Krupa, JUDr. Mária Urbanová a JUDr. Milan Repáň nie sú

vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania vedeného proti obvinenému Ing. V. O.

na tomto krajskom súde pod sp. zn. .

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote obvinený, jednak

prostredníctvom svojho obhajcu, jednak sám, sťažnosť. V obhajcom podanej sťažnosti

(č.l. 2599 – 2600) obvinený namietal, že v postupe senátu krajského súdu, ktorý koná

vo veciach, sp. zn. , a , došlo k závažným pochybeniam. Už v priebehu

prejednávania danej veci neboli zohľadnené jeho oprávnené požiadavky na zadováženie časti

2

vyšetrovacieho spisu nachádzajúceho sa v archívoch vyšetrovacieho orgánu alebo Krajskej

prokuratúry v Prešove. V obvineným podanej sťažnosti (2602 – 2604) tento poukazuje

na, podľa jeho názoru, konkrétne relevantné skutočnosti, ktoré zakladajú zaujatosť najmä

predsedu senátu voči jeho osobe. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia

krajského súdu vyplýva, že tento sa nezaoberal podaním obvineného z 11. septembra 2012

a neskúmal dôvody námietky zaujatosti, ktoré obvinený v podaní uviedol. Ďalej uviedol,

že krajský súd na hlavnom pojednávaní dňa 22. júna 2009 vyhlásil uznesenie, ktorým

sa trestná vec obvineného Ing. O. vylučuje na samostatné konanie, pričom obvinený na tomto

pojednávaní prítomný nebol a svoju neprítomnosť ospravedlnil pre práceneschopnosť, pričom

však krajský súd mu doposiaľ toto uznesenie nedoručil, a to ani na základe jeho písomnej

žiadosti. Namietal tiež, že neboli splnené podmienky na spojenie veci v zmysle § 23 ods. 2

, keďže naňho nebola podaná samostatná obžaloba a v tejto súvislosti ani nemožno

vykladať toto ustanovenie extenzívne s použitím analógie. Poukázal

aj na skutočnosť, že po tom ako bola jeho vec vylúčená na samostatné konanie, bol vytvorený

v jeho trestnej veci nový spis pod sp. zn. , avšak tento neobsahoval celý pôvodný

spis, ale len časť v rozsahu 857 strán, pričom o tejto skutočnosti rozhodol predseda senátu

sám, avšak podľa názoru obvineného o tom, ktoré čísla budú vyčlenené do nového spisu mal

rozhodnúť senát. Navyše v novo vytvorenom spise sa nenachádzali listinné dôkazy svedčiace

v prospech obvineného, z čoho vyplýva, že predseda senátu chcel sťažiť právo obvineného

na obhajobu. Namietal tiež, že nebol správny postup krajského súdu, keď tento najprv

rozhodol o spojení vecí na spoločné konanie a až následne rozhodol o obvineným vznesenej

námietke zaujatosti. Súd mal najskôr rozhodnúť o námietke zaujatosti a až potom prijímať

ďalšie rozhodnutia. Všetky tieto skutočnosti svedčia podľa obvineného o zaujatosti senátu

voči jeho osobe, a preto žiada jeho sťažnosti vyhovieť, napadnuté uznesenie zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd, postupujúc v intenciách účinného

od 1. januára 2006, po zistení, že sú splnené všetky formálne podmienky predpokladané

na podanie sťažnosti – sťažnosť podala oprávnená osoba, proti

rozhodnutiu, kde je sťažnosť prípustná a podanie bolo urobené včas, podľa § 147 ods. 1

3

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré

mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného Ing. V. O. nie je dôvodná.

V zmysle z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený

sudca, prísediaci, vyšší súdny úradník, probačný a mediačný úradník, prokurátor, vyšetrovateľ

a policajný orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho

pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom,

zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto

konaní.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že pre vylúčenie konkrétnej osoby

z prejednávanej veci musí byť splnený niektorý z troch dôvodov:

pomer k prejednávanej veci;

pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám;

pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Zároveň platí, že v súvislosti s vyššie uvedenými dôvodmi môžu vzniknúť

pochybnosti o nezaujatosti takejto osoby. Medzi dôvody, pre ktoré možno sudcu vylúčiť

z vykonávania úkonov v trestnom konaní pre zaujatosť nepatrí námietka procesného postupu

súdu v trestnom konaní (napr. odlišný právny názor súdu na posudzovanie prípadu,

než je názor procesnej strany, neakceptovanie návrhu procesnej strany na doplnenie

dokazovania).

Obvineným uvádzané skutočnosti nie sú skutočnosťami, ktoré by svedčili o niektorom

z vyššie uvedených dôvodov pre vylúčenie sudcov z prejednávanej veci. Skutočnosť,

že sa sudca dopustil pochybenia v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou nesvedčí

o tom, že by bol zaujatý, resp. nerozhodoval nestranne. Tieto pochybenia môžu byť

predmetom prieskumu súdu vyššieho stupňa v odvolacom konaní, kde tento bude môcť

posúdiť zákonnosť postupu súdu prvého stupňa v rámci revízneho princípu.

4

Najvyšší súd konštatuje, že v danom prípade nezistil žiaden dôvod pre vylúčenie

sudcov senátu Krajského súdu v Žiline z vykonávania úkonov v predmetnej trestnej veci

pod sp. zn. , preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 17. decembra 2012

JUDr. Igor B u r g e r , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová