Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a05/387148.a4f8fe.pdf
PDF · 90.02 KB
No categories available
2Ndc/28/2012
Najvyšší súd 2 Ndc 28/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi J. G.,
narodenom X. a zomrelom X., naposledy bývajúcom v R., vedenej na Okresnom súde
Kežmarok pod sp. zn. 3 D 291/2011, v konaní o dedičstve, o návrhu dedičov na prikázanie
veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.
3 D 291/2011 Okresnému súdu Žilina s a n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Kežmarok predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky návrh dedičov (spoločne zastúpených na základe plných mocí dedičkou Ľ. V.) na
prikázanie veci inému súdu podľa § 12 ods. 2 O.s.p. z dôvodu vhodnosti. Dedička Ľ. V.
návrh dedičov odôvodnila poukazom na značnú vzdialenosť trvalého bydliska priamych
dedičiek od sídla miestne príslušného Okresného súdu Kežmarok.
Podľa § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj
z dôvodu vhodnosti.
Podľa § 12 ods. 3 O.s.p. o prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie
spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa vec má prikázať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal (§ 12 ods. 3 O.s.p.) návrh dedičov
na prikázanie veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3 D 291/2011 Okresnému súdu
Žilina z dôvodu vhodnosti a rozhodol, že tomuto návrhu nevyhovuje, lebo neboli zistené
zákonné predpoklady pre prijatie navrhovaného opatrenia podľa § 12 ods. 2 O.s.p.
Predpokladom prikázania veci inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa § 12 ods. 2
O.s.p. je predovšetkým existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie
prejednanie veci. Pritom je však potrebné mať na zreteli, že všeobecná miestna príslušnosť
súdu, ktorý má vec prejednať, je zásadou základnou, a prípadná delegácia inému súdu je
len výnimkou z tejto zásady, ktorú je nutné – ako výnimku – vykladať reštriktívne. Pokiaľ
súd prikáže vec inému súdu podľa ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. bez toho, aby pre takéto
rozhodnutie boli splnené podmienky, poruší tým ústavne zaručené právo zakotvené v čl. 38
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi a príslušnosť sudcu stanoví zákon.
Dôvody vhodnosti podľa § 12 ods. 2 O.s.p. môžu byť rôzne v závislosti
od predmetu konania, postavenia účastníkov a iných okolnostiach. Pôjde však, ako bolo
uvedené vyššie, predovšetkým o skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť, že iným, než
príslušným súdom bude vec prejednaná rýchlejšie a hospodárnejšie. K prikázaniu veci
inému, než príslušnému súdu by však malo prichádzať iba výnimočne a len zo závažných
dôvodov, kedy dôvody odňatia veci príslušnému súdu a jej prikázanie súdu inému musia
byť natoľko významné, aby dostatočne odôvodňovali prielom do vyššie citovaného
ústavného princípu. Zákon pritom výslovne zakotvuje právo účastníkov vyjadriť sa
k dôvodom delegácie i k súdu, ktorému má byť vec delegovaná, aby vhodnosť takého
postupu mohla byť zvážená aj z hľadiska ich pomerov.
Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky
na zreteľ predovšetkým to, že v danom prípade ide o konanie o dedičstve. Miestna
príslušnosť v tejto veci sa riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o výlučnej
miestnej príslušnosti, konkrétne § 88 ods. 1 písm. l/ O.s.p., podľa ktorého namiesto
všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mal poručiteľ
naposledy bydlisko, ak ide o konanie o dedičstve. Ide teda o zákonom vyjadrenú zásadu,
aby vec prejednal a rozhodol posledný všeobecný súd poručiteľa. Preto dôvodom
na výnimku z tejto zásady na základe návrhu na delegáciu z dôvodu vhodnosti môžu byť
len také okolnosti, ktoré celkom jednoznačne a zároveň v súlade so zákonom a ústavným
právom na zákonného sudcu odôvodňujú vhodnosť prejednania veci iným než príslušným
súdom.
V prejednávanej veci dedička Ľ. V. návrh na delegáciu veci Okresnému súdu Žilina
odôvodnila hospodárnosťou konania. Uviedla, že vzhľadom k tomu, že tri priame dedičky
poručiteľa majú trvalý pobyt v okrese Žilina, by pre ne boli náklady na cestovanie do sídla
miestne príslušného Okresného súdu Kežmarok vysoké.
Ostatní dedičia neboli vyzvaní aby sa k návrhu dedičky Ľ. V. vyjadrili, keďže
jej návrh súd považoval za návrh všetkých ostatných ňou zastúpených (na základe
plnomocenstiev) dedičov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že
v súčasnom štádiu konania tu nie sú dôvody, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci
Okresnému súdu Žilina. Nie je totiž dostatočne preukázané, že by Okresný súd Žilina
prejednal vec hospodárnejšie a rýchlejšie než Okresný súd Kežmarok, ktorý vo veci koná.
Ustanovenie § 122 ods. 2 O.s.p. totiž umožňuje súdu, ktorý vec prejednáva dožiadať iný
súd v obvode ktorého sa dedičky zdržujú, o vykonanie dôkazu, a to aj výsluchom
účastníkov konania (§ 125 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
Pre úplnosť sa dodáva, že toto rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
nebráni v opätovnom podaní návrhu (podnetu) na prikázanie veci, ak sa zmení procesná
situácia alebo nastanú nové závažné okolnosti odôvodňujúce takýto postup.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. decembra 2012
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová