Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b27/387078.b15784.pdf
PDF · 130.89 KB
No categories available
2Sžo/4/2012
Najvyšší súd 2Sžo/4/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: E. H., bytom J., B.,
zastúpenej advokátkou Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, AK so sídlom Dostojevského rad 17,
Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MVRR-2009-10292/8456-8 zo dňa 16. februára 2009,
konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 67/2009-66
zo dňa 2. marca 2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S 67/2009-82 zo dňa 31. októbra
2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
2S 67/2009-66 zo dňa 2. marca 2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S 67/2009-82 zo
dňa 31. októbra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave sa žalobkyňa domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia vedúceho služobného úradu Ministerstva výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky č. MVRR-2009-10292/8456-8 zo dňa 16. februára 2009, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky (ako prvostupňového správneho orgánu) č. MVRR-2008-1445/71372 zo dňa
9. decembra 2008 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne podľa § 40 ods. 2
písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného (ďalej len „zákon č. 312/2001 Z. z.“)
z dôvodu, že rozhodnutím ministra č. R-08-11-M zo dňa 5. decembra 2008 o organizačnej
zmene bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto žalobkyne.
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky bolo s účinnosťou
od 1. júla 2010 zrušené zákonom č. 37/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001
Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov. Podľa § 40d zákona č. 575/2001 Z. z. prešla pôsobnosť Ministerstva výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v závislosti od okruhu pôsobnosti na
Ministerstvo hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky a na Úrad vlády Slovenskej republiky. S účinnosťou od 1. novembra
2010 na základe zákona č. 403/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z.
o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony prešli kompetencie Ministerstva
hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky a na Úrad vlády Slovenskej republiky (ktoré prešli na tieto ústredné orgány štátnej
správy z bývalého Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky) na
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Spolu
s prechodom týchto kompetencií prešli na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky aj práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých
vzťahov (§ 40k ods. 3, § 40l ods. 3, § 40q ods. 3 zákona č. 575/2001 Z. z.). Keďže pôvodne
bolo žalovaným správnym orgánom Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky, jeho právnym nástupcom je vzhľadom na uvedené novelizácie zákona č. 575/2001
Z. z. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a s týmto
ústredným orgánom štátnej správy na strane žalovaného súd pokračuje v konaní.
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podanú žalobu zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný pri rozhodovaní o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne vychádzal z rozhodnutia ministra výstavby
a regionálneho rozvoja SR č. R-08-11-M z 5. decembra 2008, ktorým sa menil a dopĺňal
organizačný poriadok žalovaného, pričom týmto rozhodnutím bolo zrušené
štátnozamestnanecké miesto obsadené žalobkyňou. Krajský súd skúmal, či boli
v prejednávanom prípade splnené všetky hmotnoprávne podmienky skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z.
Z vykonaného dokazovania mal krajský súd za preukázané, že v čase rozhodovania
prvostupňového správneho orgánu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne boli
na dve voľné štátnozamestnanecké miesta v služobnom úrade žalovaného vyhlásené výberové
konania (8. decembra 2008). Na ďalšie dve voľné štátnozamestnanecké miesta boli vyhlásené
výberové konania dňa 15. decembra 2008. Všetky sa týkali pracovných miest, na ktoré sa
v zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 312/2001 Z. z. vyžadoval kvalifikačný predpoklad
dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Podľa krajského súdu žalobkyni bola
pred 1. aprílom 2002 udelená výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania na
výkon jej funkcie hlavného štátneho radcu a keďže zhodne s predchádzajúcou vykonávala
najnáročnejšiu činnosť i po tomto dátume, výnimka jej zostala zachovaná. Z osobného spisu
žalobkyne však nevyplýva, že by žalobkyňa najneskôr do 31. decembra 2005 začala štúdium,
ktorého absolvovaním by si doplnila kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania
II. stupňa ustanovený pre funkciu, do ktorej bola vymenovaná. Lehotu do 31. decembra 2005
pritom treba považovať za prekluzívnu a jej márnym uplynutím podľa krajského súdu
žalobkyni zanikla výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania podľa § 159
ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. a žalobkyňa stratila kvalifikačný predpoklad na výkon funkcie
nad funkciu radcu v štátnej službe.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že najnáročnejšia činnosť funkcií
v rámci opisu činnosti uvedených voľných štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade
by s veľkou pravdepodobnosťou nemali rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska
potrebných kvalifikačných predpokladov vzdelania, miery zložitosti, zodpovednosti
a psychickej a fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť vykonávaná dovtedy žalobkyňou.
Podľa krajského súdu sa správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí riadne
nezaoberal splnením hmotnoprávnych podmienok pre skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru žalobkyne odvolaním. Žalovaný podľa názoru krajského súdu vedel, že disponuje
minimálne dvoma voľnými štátnozamestnaneckými miestami, pričom sa s touto skutočnosťou
vôbec nevysporiadal. Absentujúce dôvody v prvostupňovom rozhodnutí doplnil žalovaný až
v rozhodnutí o odvolaní žalobkyne.
Krajský súd poukázal na zákonom požadovanú podmienku splnenia kvalifikačných
predpokladov pre výkon štátnej služby, pričom kvalifikačným predpokladom je aj vzdelanie
(uvedené podľa jednotlivých platových tried v prílohe č. 1 k zákonu) a štátny zamestnanec ho
na výkon určitej funkcie musí spĺňať po celú dobu trvania štátnozamestnaneckého pomeru.
Krajský súd dospel k záveru, že žalobkyňa, ktorá dosiahla stredoškolské vzdelanie, potrebné
kvalifikačné predpoklady na obsadenie voľných štátnozamestnaneckých miest (hlavný štátny
radca, štátny radca) v čase preskúmavaného rozhodovania nespĺňala.
Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že správny orgán postupoval
v súlade so zákonom, i keď mu možno oprávnene vytknúť, že príliš stroho a stručne
odôvodnil svoje rozhodnutia. Takýto postup žalovaného voči žalobkyni ako dlhoročnej
zamestnankyni sa krajskému súdu nejavil etickým.
Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie,
v ktorom navrhla zmeniť rozsudok krajského súdu a zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že jej bola odňatá možnosť vyjadriť sa
k podkladom pred vydaním rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru bolo žalobkyni doručené súčasne s oznámením o začatí
správneho konania. Ďalej žalobkyňa namietala, že v konaní nebolo preukázané konštatovanie,
že nie je k dispozícii žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto za účelom trvalého
preloženia. Podľa internetovej stránky žalovaného bola dňa 8. decembra 2008 zverejnená
informácia o pracovnom mieste – hlavný štátny radca – predstavený – vedúci oddelenia
a 15. decembra 2008 boli zverejnené ďalšie tri ponuky pracovných miest. Podľa žalobkyne
aj krajský súd v rozsudku uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí sa správny orgán riadne
nezaoberal tým, či boli splnené hmotnoprávne podmienky na skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne odvolaním. Žalobkyňa pritom poukázala na
zákonnú povinnosť služobného úradu zisťovať, či disponuje voľným miestom a ponúknuť ho
odvolávanému štátnemu zamestnancovi. Žalobkyňa poukázala na nesprávne právne
posúdenie zisteného skutkového stavu, keď krajský súd dospel k záveru, že žalobkyňa
nezačala do 31. decembra 2005 štúdium na doplnenie kvalifikačného predpokladu
vysokoškolského vzdelania II. stupňa, a preto jej zanikla výnimka z plnenia kvalifikačného
predpokladu vzdelania a žalobkyňa stratila kvalifikačný predpoklad na výkon funkcie nad
funkciu radcu v štátnej službe. K tomuto žalobkyňa uviedla, že podmienka ustanovená
v § 159a ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. sa netýka žalobkyne, nakoľko do 31. marca 2002
dovŕšila vek 51 rokov, a teda viac ako 50 rokov. Výnimka zo vzdelania jej teda zostala
zachovaná a § 14 ods. 3 písm. a/ sa po 1. apríli 2002 u nej neuplatní.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdiť, nakoľko žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne nové alebo
iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, podľa § 10 ods. 2 v spojení
s § 250ja OSP, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
Predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku je rozhodnutie žalovaného č. MVRR-2009-10292/8456-8 zo dňa 16. februára 2009,
ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. MVRR-2008-1445/71372
zo dňa 9. decembra 2008 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne podľa § 40
ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z. z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta
na základe rozhodnutia ministra výstavby a regionálneho rozvoja č. R-08-11-M zo dňa
5. decembra 2008 o organizačnej zmene v organizačnom poriadku žalovaného.
Podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z. v stálej štátnej službe alebo
v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj
z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého
štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5
alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné
štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu
zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak
štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu
náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca
podľa § 25 ods. 2 písm. c/.
Podľa § 29 ods. 5 zákona č. 312/2001 Z. z. štátneho zamestnanca možno na základe
jeho písomného súhlasu trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby
a) v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby,
b) do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby,
c) do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby,
d) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení opis
činností štátnozamestnaneckého miesta, alebo
e) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení
pravidelné miesto výkonu štátnej služby.
Podľa § 159a ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. zamestnancovi, u ktorého sa postupuje
podľa § 154, 155 alebo § 156 ods. 2 a ktorému zamestnávateľ v čase pred 1. aprílom 2002
udelil podľa osobitného predpisu výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania,
na účely tohto zákona zostáva táto výnimka zachovaná a § 14 ods. 3 písm. a/ sa po 1. apríli
2002 u neho neuplatní. To platí, ak štátny zamestnanec v služobnom úrade v rámci opisu
činnosti príslušného štátnozamestnaneckého miesta vykonáva najnáročnejšiu činnosť, ktorá
má rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných
predpokladov vzdelania, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže ako
najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná pred 1. aprílom 2002 a na jej vykonávanie nespĺňal
ustanovený kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa § 14.
Podľa § 159a ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. štátny zamestnanec, u ktorého sa
postupuje podľa odseku 1 a ktorý do 31. marca 2002 dosiahol menej ako 50 rokov veku,
je povinný najneskôr do 31. decembra 2005 začať štúdium, ktorého absolvovaním si doplní
kvalifikačný predpoklad vzdelania ustanovený pre funkciu, do ktorej je vymenovaný; toto
štúdium musí absolvovať najneskôr do 31. decembra 2010.
Podľa § 125 ods. 1 a 2 zákona č. 312/2001 Z. z. konanie vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej
ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť,
aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Žalovaný skončil štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou podľa ustanovenia § 40
ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z. Pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa
tohto zákonného ustanovenia musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:
- jedná sa o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej
službe
- jeho štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené
- a štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo
služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné
štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním;
Pri stanovení záveru, či pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne
služobný úrad (žalovaný) postupoval v súlade so zákonom, krajský súd skúmal aj splnenie
zákonnej podmienky zrušenia štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne. Krajský súd
vychádzal z podkladu pre vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnutie
ministra výstavby a regionálneho rozvoja č. R-08-11-M zo dňa 5. decembra 2008
o organizačnej zmene v organizačnom poriadku žalovaného. Krajský súd dospel
k jednoznačnému záveru, že uvedeným rozhodnutím ministra bolo zrušené
štátnozamestnanecké miesto žalobkyne vo funkcii odborný radca, pričom v texte odôvodnenia
predtým krajský súd uvádza, že rozhodnutím ministra bolo zrušené „štátnozamestnanecké
miesto vo funkcii hlavný štátny radca – vedúci oddelenia, v osobnom úrade, oddelenie
vzdelávania starostlivosti o zamestnancov, ktoré bolo obsadené žalobkyňou“.
Zrušenie štátnozamestnaneckého miesta je základným zákonným predpokladom, od
ktorého sa odvíja postup podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z. pri skončení
štátnozamestnaneckého pomeru zo strany služobného úradu. Na základe textu odôvodnenia
napadnutého rozsudku pritom nie je možné bez akýchkoľvek pochybností súhlasiť so
záverom krajského súdu, že uvedená podmienka bola naplnená. Krajský súd ohľadom
zrušených štátnozamestnaneckých miest v odôvodnení rozsudku uvádza dve rozdielne
štátnozamestnanecké miesta, a to z funkčným zaradením odborný radca a hlavný štátny radca,
pričom o obidvoch tvrdí, že boli obsadené žalobkyňou, čo naznačuje zjavné pochybenie
v ustálení a vyhodnotení skutkového stavu, pričom je treba zdôrazniť, že splnenie tejto
zákonnej podmienky je potrebné ustáliť bez akýchkoľvek pochybností. Na okraj ešte odvolací
súd uvádza, že krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyni skončil „pracovný
pomer“, pričom sa jedná o štátnozamestnanecký pomer.
Krajský súd sa zaoberal aj skúmaním ostatných podmienok ustanovených v § 40
ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z., pričom mal za preukázané, že v čase rozhodovania
prvostupňového správneho orgánu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne boli
na dve voľné štátnozamestnanecké miesta v služobnom úrade žalovaného vyhlásené výberové
konania (8. decembra 2008) a na ďalšie dve voľné štátnozamestnanecké miesta boli vyhlásené
výberové konania dňa 15. decembra 2008. Výberové konania sa týkali
štátnozamestnaneckých miest: hlavný štátny radca – predstavený – vedúci oddelenia –
agentúra na podporu regionálneho rozvoja, dvakrát štátny radca - agentúra na podporu
regionálneho rozvoja, hlavný štátny radca – predstavený – riaditeľ osobného úradu, hlavný
štátny radca – predstavený – vedúci oddelenia vzdelávania, pričom na všetky tieto miesta sa
v zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 312/2001 Z. z. vyžadoval kvalifikačný predpoklad
dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. (Aj tu krajský súd mylne uvádza
namiesto pojmu štátnozamestnanecké miesto nesprávny termín pracovné miesto.)
Následne krajský súd uviedol, že žalobkyni udelil služobný úrad pred 1. aprílom 2002
výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania na výkon jej funkcie hlavného
štátneho radcu a vzhľadom na skutočnosť, že do 31. decembra 2005 nezačala štúdium,
ktorého absolvovaním by si doplnila kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania II.
stupňa ustanovený pre funkciu, do ktorej bola vymenovaná, táto zákonná lehota jej márne
uplynula a žalobkyni zanikla výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania podľa
§ 159 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. a preto stratila kvalifikačný predpoklad na výkon
funkcie nad funkciu radcu v štátnej službe.
K uvedeným právnym záverom krajského súdu odvolací súd uvádza, že krajský súd
vec nesprávne právne posúdil, a nie je vôbec zrejmé, z akého dôvodu na prejednávaný prípad
aplikoval ustanovenie § 159a ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. (navyše v texte odôvodnenia
nesprávne označuje citované zákonné ustanovenie ako § 159 namiesto správneho označenia
§ 159a). Podmienka doplnenia si vysokoškolského štúdia II. stupňa by sa podľa § 159a ods. 2
zákona č. 312/2001 Z. z. na žalobkyňu vzťahovala, pokiaľ by do 31. marca 2002 dosiahla vek
menej ako 50 rokov. Vzhľadom na to, že žalobkyňa do 31. marca 2002 dovŕšila 51 rokov,
ustanovenie § 159a ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. sa na ňu nevzťahuje.
Z ustanovenia § 159a ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. vyplýva, že ak bola žalobkyni
pred 1. aprílom 2002 udelená výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, na
účely tohto zákona zostáva táto výnimka zachovaná a § 14 ods. 3 písm. a/ sa po 1. apríli 2002
u nej neuplatní. To platí, ak štátny zamestnanec v služobnom úrade v rámci opisu činnosti
príslušného štátnozamestnaneckého miesta vykonáva najnáročnejšiu činnosť, ktorá má
rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov
vzdelania, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže ako najnáročnejšia
činnosť ním vykonávaná pred 1. aprílom 2002 a na jej vykonávanie nespĺňal ustanovený
kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa § 14.
Naplnenie zákonných predpokladov pre postup podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 312/2001 Z. z. je potrebné skúmať aj s ohľadom na citované ustanovenie§ 159a ods. 1.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal
so splnením zákonných podmienok na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne,
pokiaľ ide o možnosť trvalého preloženia žalobkyne podľa § 29 ods. 5, či existenciu voľného
štátnozamestnaneckého miesta alebo obsadzovania voľného štátnozamestnaneckého miesta
výberovým konaním. Odvolací súd poukazuje na časť odôvodnenia napadnutého rozsudku,
v ktorom krajský súd uvádza, že „najnáročnejšia činnosť funkcií v rámci opisu činnosti
uvedených voľných štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade by s veľkou
pravdepodobnosťou nemali rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných
kvalifikačných predpokladov vzdelania, miery zložitosti, zodpovednosti a psychickej
a fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť vykonávaná dovtedy žalobkyňou“. V prípade
preskúmania splnenia zákonných podmienok pre aplikáciu § 40 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 312/2001 Z. z. nepostačuje hypotetické konštatovanie o „veľkej pravdepodobnosti“ ich
existencie, ale je potrebné, aby existencia všetkých zákonných podmienok bola nepochybne
preukázaná. Ak teda bola žalobkyni udelená výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu
a ak existovali voľné štátnozamestnanecké miesta, krajský súd mal napadnuté rozhodnutie
žalovaného preskúmať aj s ohľadom na ustanovenie § 159a ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z.
Pokiaľ krajský súd konštatoval, že správny orgán príliš stroho a stručne odôvodnil
svoje rozhodnutia a takýto postup voči žalobkyni ako dlhoročnej zamestnankyni nie je etický,
odvolací súd k tomuto záveru prvostupňového súdu poznamenáva, že úlohou súdu v konaní
podľa druhej hlavy priatej časti Občianskeho súdneho poriadku je preskúmať zákonnosť
postupu a rozhodnutia správneho orgánu, pričom náležitosti odôvodnenia rozhodnutia
nepodliehajú hodnotiacim kritériám ako je strohosť alebo dĺžka textu odôvodnenia, ale pri
posúdení zákonnosti rozhodnutia je potrebné skúmať, či „v odôvodnení rozhodnutia správny
10 2Sžo/4/2012
orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia“ (§ 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov).
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP
napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
pričom v novom konaní krajský súd opätovne preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia
žalovaného v naznačených intenciách, najmä ustáli, na akom štátnozamestnaneckom mieste
vykonávala žalobkyňa štátnu službu a následne preskúma splnenie všetkých podmienok
stanovených v § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z. V novom rozhodnutí rozhodne
prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c
OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 19. decembra 2012
JUDr. Alena Poláčková, PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská