Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/4/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: E. H., bytom J., B.,

zastúpenej advokátkou Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, AK so sídlom Dostojevského rad 17,

Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MVRR-2009-10292/8456-8 zo dňa 16. februára 2009,

konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -66

zo dňa 2. marca 2011 v spojení s opravným uznesením č. k. -82 zo dňa 31. októbra

2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-66 zo dňa 2. marca 2011 v spojení s opravným uznesením č. k. -82 zo

dňa 31. októbra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave sa žalobkyňa domáhala preskúmania

zákonnosti rozhodnutia vedúceho služobného úradu Ministerstva výstavby a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky č. MVRR-2009-10292/8456-8 zo dňa 16. februára 2009, ktorým

bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky (ako prvostupňového správneho orgánu) č. MVRR-2008-1445/71372 zo dňa

9. decembra 2008 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne podľa § 40 ods. 2

písm. a/ o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného (ďalej len „“)

z dôvodu, že rozhodnutím ministra č. R-08-11-M zo dňa 5. decembra 2008 o organizačnej

zmene bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto žalobkyne.

2

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky bolo s účinnosťou

od 1. júla 2010 zrušené , ktorým sa mení a dopĺňa

Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších

predpisov. Podľa prešla pôsobnosť Ministerstva výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v závislosti od okruhu pôsobnosti na

Ministerstvo hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky a na Úrad vlády Slovenskej republiky. S účinnosťou od 1. novembra

2010 na základe , ktorým sa mení a dopĺňa

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony prešli kompetencie Ministerstva

hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky a na Úrad vlády Slovenskej republiky (ktoré prešli na tieto ústredné orgány štátnej

správy z bývalého Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky) na

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Spolu

s prechodom týchto kompetencií prešli na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky aj práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých

vzťahov (, , ). Keďže pôvodne

bolo žalovaným správnym orgánom Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky, jeho právnym nástupcom je vzhľadom na uvedené novelizácie

Z. z. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a s týmto

ústredným orgánom štátnej správy na strane žalovaného súd pokračuje v konaní.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podanú žalobu zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný pri rozhodovaní o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne vychádzal z rozhodnutia ministra výstavby

a regionálneho rozvoja SR č. R-08-11-M z 5. decembra 2008, ktorým sa menil a dopĺňal

organizačný poriadok žalovaného, pričom týmto rozhodnutím bolo zrušené

štátnozamestnanecké miesto obsadené žalobkyňou. Krajský súd skúmal, či boli

v prejednávanom prípade splnené všetky hmotnoprávne podmienky skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru podľa

Z vykonaného dokazovania mal krajský súd za preukázané, že v čase rozhodovania

prvostupňového správneho orgánu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne boli

3

na dve voľné štátnozamestnanecké miesta v služobnom úrade žalovaného vyhlásené výberové

konania (8. decembra 2008). Na ďalšie dve voľné štátnozamestnanecké miesta boli vyhlásené

výberové konania dňa 15. decembra 2008. Všetky sa týkali pracovných miest, na ktoré sa

v zmysle prílohy č. 1 k vyžadoval kvalifikačný predpoklad

dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Podľa krajského súdu žalobkyni bola

pred 1. aprílom 2002 udelená výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania na

výkon jej funkcie hlavného štátneho radcu a keďže zhodne s predchádzajúcou vykonávala

najnáročnejšiu činnosť i po tomto dátume, výnimka jej zostala zachovaná. Z osobného spisu

žalobkyne však nevyplýva, že by žalobkyňa najneskôr do 31. decembra 2005 začala štúdium,

ktorého absolvovaním by si doplnila kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania

II. stupňa ustanovený pre funkciu, do ktorej bola vymenovaná. Lehotu do 31. decembra 2005

pritom treba považovať za prekluzívnu a jej márnym uplynutím podľa krajského súdu

žalobkyni zanikla výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania podľa § 159

ods. 1 a žalobkyňa stratila kvalifikačný predpoklad na výkon funkcie

nad funkciu radcu v štátnej službe.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že najnáročnejšia činnosť funkcií

v rámci opisu činnosti uvedených voľných štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade

by s veľkou pravdepodobnosťou nemali rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska

potrebných kvalifikačných predpokladov vzdelania, miery zložitosti, zodpovednosti

a psychickej a fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť vykonávaná dovtedy žalobkyňou.

Podľa krajského súdu sa správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí riadne

nezaoberal splnením hmotnoprávnych podmienok pre skončenie štátnozamestnaneckého

pomeru žalobkyne odvolaním. Žalovaný podľa názoru krajského súdu vedel, že disponuje

minimálne dvoma voľnými štátnozamestnaneckými miestami, pričom sa s touto skutočnosťou

vôbec nevysporiadal. Absentujúce dôvody v prvostupňovom rozhodnutí doplnil žalovaný až

v rozhodnutí o odvolaní žalobkyne.

Krajský súd poukázal na zákonom požadovanú podmienku splnenia kvalifikačných

predpokladov pre výkon štátnej služby, pričom kvalifikačným predpokladom je aj vzdelanie

(uvedené podľa jednotlivých platových tried v prílohe č. 1 k zákonu) a štátny zamestnanec ho

na výkon určitej funkcie musí spĺňať po celú dobu trvania štátnozamestnaneckého pomeru.

Krajský súd dospel k záveru, že žalobkyňa, ktorá dosiahla stredoškolské vzdelanie, potrebné

4

kvalifikačné predpoklady na obsadenie voľných štátnozamestnaneckých miest (hlavný štátny

radca, štátny radca) v čase preskúmavaného rozhodovania nespĺňala.

Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že správny orgán postupoval

v súlade so zákonom, i keď mu možno oprávnene vytknúť, že príliš stroho a stručne

odôvodnil svoje rozhodnutia. Takýto postup žalovaného voči žalobkyni ako dlhoročnej

zamestnankyni sa krajskému súdu nejavil etickým.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie,

v ktorom navrhla zmeniť rozsudok krajského súdu a zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že jej bola odňatá možnosť vyjadriť sa

k podkladom pred vydaním rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru bolo žalobkyni doručené súčasne s oznámením o začatí

správneho konania. Ďalej žalobkyňa namietala, že v konaní nebolo preukázané konštatovanie,

že nie je k dispozícii žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto za účelom trvalého

preloženia. Podľa internetovej stránky žalovaného bola dňa 8. decembra 2008 zverejnená

informácia o pracovnom mieste – hlavný štátny radca – predstavený – vedúci oddelenia

a 15. decembra 2008 boli zverejnené ďalšie tri ponuky pracovných miest. Podľa žalobkyne

aj krajský súd v rozsudku uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí sa správny orgán riadne

nezaoberal tým, či boli splnené hmotnoprávne podmienky na skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne odvolaním. Žalobkyňa pritom poukázala na

zákonnú povinnosť služobného úradu zisťovať, či disponuje voľným miestom a ponúknuť ho

odvolávanému štátnemu zamestnancovi. Žalobkyňa poukázala na nesprávne právne

posúdenie zisteného skutkového stavu, keď krajský súd dospel k záveru, že žalobkyňa

nezačala do 31. decembra 2005 štúdium na doplnenie kvalifikačného predpokladu

vysokoškolského vzdelania II. stupňa, a preto jej zanikla výnimka z plnenia kvalifikačného

predpokladu vzdelania a žalobkyňa stratila kvalifikačný predpoklad na výkon funkcie nad

funkciu radcu v štátnej službe. K tomuto žalobkyňa uviedla, že podmienka ustanovená

v sa netýka žalobkyne, nakoľko do 31. marca 2002

dovŕšila vek 51 rokov, a teda viac ako 50 rokov. Výnimka zo vzdelania jej teda zostala

zachovaná a § 14 ods. 3 písm. a/ sa po 1. apríli 2002 u nej neuplatní.

5

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť, nakoľko žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne nové alebo

iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, podľa § 10 ods. 2 v spojení

s , preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu

dôvodov odvolania podľa v spojení s veta prvá a dospel

k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku je rozhodnutie žalovaného č. MVRR-2009-10292/8456-8 zo dňa 16. februára 2009,

ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. MVRR-2008-1445/71372

zo dňa 9. decembra 2008 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne podľa § 40

ods. 2 písm. a/ z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta

na základe rozhodnutia ministra výstavby a regionálneho rozvoja č. R-08-11-M zo dňa

5. decembra 2008 o organizačnej zmene v organizačnom poriadku žalovaného.

Podľa v stálej štátnej službe alebo

v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj

z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého

štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5

alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné

štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu

zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak

štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu

náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca

podľa § 25 ods. 2 písm. c/.

Podľa štátneho zamestnanca možno na základe

jeho písomného súhlasu trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby

a) v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby,

b) do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby,

c) do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby,

6

d) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení opis

činností štátnozamestnaneckého miesta, alebo

e) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení

pravidelné miesto výkonu štátnej služby.

Podľa zamestnancovi, u ktorého sa postupuje

podľa § 154, 155 alebo § 156 ods. 2 a ktorému zamestnávateľ v čase pred 1. aprílom 2002

udelil podľa osobitného predpisu výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania,

na účely tohto zákona zostáva táto výnimka zachovaná a § 14 ods. 3 písm. a/ sa po 1. apríli

2002 u neho neuplatní. To platí, ak štátny zamestnanec v služobnom úrade v rámci opisu

činnosti príslušného štátnozamestnaneckého miesta vykonáva najnáročnejšiu činnosť, ktorá

má rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných

predpokladov vzdelania, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže ako

najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná pred 1. aprílom 2002 a na jej vykonávanie nespĺňal

ustanovený kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa § 14.

Podľa štátny zamestnanec, u ktorého sa

postupuje podľa odseku 1 a ktorý do 31. marca 2002 dosiahol menej ako 50 rokov veku,

je povinný najneskôr do 31. decembra 2005 začať štúdium, ktorého absolvovaním si doplní

kvalifikačný predpoklad vzdelania ustanovený pre funkciu, do ktorej je vymenovaný; toto

štúdium musí absolvovať najneskôr do 31. decembra 2010.

Podľa a konanie vo veciach

štátnozamestnaneckého pomeru sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa a o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať

dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej

ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť,

aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,

prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

7

Žalovaný skončil štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou podľa ustanovenia § 40

ods. 2 písm. a/ Pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa

tohto zákonného ustanovenia musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

- jedná sa o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej

službe

- jeho štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené

- a štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo

služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné

štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním;

Pri stanovení záveru, či pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne

služobný úrad (žalovaný) postupoval v súlade so zákonom, krajský súd skúmal aj splnenie

zákonnej podmienky zrušenia štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne. Krajský súd

vychádzal z podkladu pre vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnutie

ministra výstavby a regionálneho rozvoja č. R-08-11-M zo dňa 5. decembra 2008

o organizačnej zmene v organizačnom poriadku žalovaného. Krajský súd dospel

k jednoznačnému záveru, že uvedeným rozhodnutím ministra bolo zrušené

štátnozamestnanecké miesto žalobkyne vo funkcii odborný radca, pričom v texte odôvodnenia

predtým krajský súd uvádza, že rozhodnutím ministra bolo zrušené „štátnozamestnanecké

miesto vo funkcii hlavný štátny radca – vedúci oddelenia, v osobnom úrade, oddelenie

vzdelávania starostlivosti o zamestnancov, ktoré bolo obsadené žalobkyňou“.

Zrušenie štátnozamestnaneckého miesta je základným zákonným predpokladom, od

ktorého sa odvíja postup podľa pri skončení

štátnozamestnaneckého pomeru zo strany služobného úradu. Na základe textu odôvodnenia

napadnutého rozsudku pritom nie je možné bez akýchkoľvek pochybností súhlasiť so

záverom krajského súdu, že uvedená podmienka bola naplnená. Krajský súd ohľadom

zrušených štátnozamestnaneckých miest v odôvodnení rozsudku uvádza dve rozdielne

štátnozamestnanecké miesta, a to z funkčným zaradením odborný radca a hlavný štátny radca,

pričom o obidvoch tvrdí, že boli obsadené žalobkyňou, čo naznačuje zjavné pochybenie

v ustálení a vyhodnotení skutkového stavu, pričom je treba zdôrazniť, že splnenie tejto

zákonnej podmienky je potrebné ustáliť bez akýchkoľvek pochybností. Na okraj ešte odvolací

súd uvádza, že krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyni skončil „pracovný

pomer“, pričom sa jedná o štátnozamestnanecký pomer.

8

Krajský súd sa zaoberal aj skúmaním ostatných podmienok ustanovených v § 40

ods. 2 písm. a/ , pričom mal za preukázané, že v čase rozhodovania

prvostupňového správneho orgánu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne boli

na dve voľné štátnozamestnanecké miesta v služobnom úrade žalovaného vyhlásené výberové

konania (8. decembra 2008) a na ďalšie dve voľné štátnozamestnanecké miesta boli vyhlásené

výberové konania dňa 15. decembra 2008. Výberové konania sa týkali

štátnozamestnaneckých miest: hlavný štátny radca – predstavený – vedúci oddelenia –

agentúra na podporu regionálneho rozvoja, dvakrát štátny radca - agentúra na podporu

regionálneho rozvoja, hlavný štátny radca – predstavený – riaditeľ osobného úradu, hlavný

štátny radca – predstavený – vedúci oddelenia vzdelávania, pričom na všetky tieto miesta sa

v zmysle prílohy č. 1 k vyžadoval kvalifikačný predpoklad

dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. (Aj tu krajský súd mylne uvádza

namiesto pojmu štátnozamestnanecké miesto nesprávny termín pracovné miesto.)

Následne krajský súd uviedol, že žalobkyni udelil služobný úrad pred 1. aprílom 2002

výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania na výkon jej funkcie hlavného

štátneho radcu a vzhľadom na skutočnosť, že do 31. decembra 2005 nezačala štúdium,

ktorého absolvovaním by si doplnila kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania II.

stupňa ustanovený pre funkciu, do ktorej bola vymenovaná, táto zákonná lehota jej márne

uplynula a žalobkyni zanikla výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania podľa

a preto stratila kvalifikačný predpoklad na výkon

funkcie nad funkciu radcu v štátnej službe.

K uvedeným právnym záverom krajského súdu odvolací súd uvádza, že krajský súd

vec nesprávne právne posúdil, a nie je vôbec zrejmé, z akého dôvodu na prejednávaný prípad

aplikoval ustanovenie (navyše v texte odôvodnenia

nesprávne označuje citované zákonné ustanovenie ako § 159 namiesto správneho označenia

§ 159a). Podmienka doplnenia si vysokoškolského štúdia II. stupňa by sa podľa § 159a ods. 2

na žalobkyňu vzťahovala, pokiaľ by do 31. marca 2002 dosiahla vek

menej ako 50 rokov. Vzhľadom na to, že žalobkyňa do 31. marca 2002 dovŕšila 51 rokov,

ustanovenie sa na ňu nevzťahuje.

Z ustanovenia vyplýva, že ak bola žalobkyni

pred 1. aprílom 2002 udelená výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, na

9

účely tohto zákona zostáva táto výnimka zachovaná a § 14 ods. 3 písm. a/ sa po 1. apríli 2002

u nej neuplatní. To platí, ak štátny zamestnanec v služobnom úrade v rámci opisu činnosti

príslušného štátnozamestnaneckého miesta vykonáva najnáročnejšiu činnosť, ktorá má

rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov

vzdelania, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže ako najnáročnejšia

činnosť ním vykonávaná pred 1. aprílom 2002 a na jej vykonávanie nespĺňal ustanovený

kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa § 14.

Naplnenie zákonných predpokladov pre postup podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona

č. je potrebné skúmať aj s ohľadom na citované ustanovenie.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal

so splnením zákonných podmienok na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne,

pokiaľ ide o možnosť trvalého preloženia žalobkyne podľa § 29 ods. 5, či existenciu voľného

štátnozamestnaneckého miesta alebo obsadzovania voľného štátnozamestnaneckého miesta

výberovým konaním. Odvolací súd poukazuje na časť odôvodnenia napadnutého rozsudku,

v ktorom krajský súd uvádza, že „najnáročnejšia činnosť funkcií v rámci opisu činnosti

uvedených voľných štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade by s veľkou

pravdepodobnosťou nemali rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných

kvalifikačných predpokladov vzdelania, miery zložitosti, zodpovednosti a psychickej

a fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť vykonávaná dovtedy žalobkyňou“. V prípade

preskúmania splnenia zákonných podmienok pre aplikáciu § 40 ods. 2 písm. a/ zákona

č. nepostačuje hypotetické konštatovanie o „veľkej pravdepodobnosti“ ich

existencie, ale je potrebné, aby existencia všetkých zákonných podmienok bola nepochybne

preukázaná. Ak teda bola žalobkyni udelená výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu

a ak existovali voľné štátnozamestnanecké miesta, krajský súd mal napadnuté rozhodnutie

žalovaného preskúmať aj s ohľadom na ustanovenie

Pokiaľ krajský súd konštatoval, že správny orgán príliš stroho a stručne odôvodnil

svoje rozhodnutia a takýto postup voči žalobkyni ako dlhoročnej zamestnankyni nie je etický,

odvolací súd k tomuto záveru prvostupňového súdu poznamenáva, že úlohou súdu v konaní

podľa druhej hlavy priatej časti je preskúmať zákonnosť

postupu a rozhodnutia správneho orgánu, pričom náležitosti odôvodnenia rozhodnutia

nepodliehajú hodnotiacim kritériám ako je strohosť alebo dĺžka textu odôvodnenia, ale pri

posúdení zákonnosti rozhodnutia je potrebné skúmať, či „v odôvodnení rozhodnutia správny

10

orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený

pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe

ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich

vyjadreniami k podkladom rozhodnutia“ ( o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov).

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa

napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,

pričom v novom konaní krajský súd opätovne preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia

žalovaného v naznačených intenciách, najmä ustáli, na akom štátnozamestnaneckom mieste

vykonávala žalobkyňa štátnu službu a následne preskúma splnenie všetkých podmienok

stanovených v V novom rozhodnutí rozhodne

prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. decembra 2012

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská