Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/14/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: H. H., bytom H.H.,

zastúpenej JUDr. Jurajom Füzerom, advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika

1256/22, Trebišov, proti ţalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

postupu a rozhodnutia ţalovaného č. 32935/2009 z 1. decembra 2009, o odvolaní ţalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -57 z 8. novembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-57 z 8. novembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -57 z 8. novembra 2011

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. 32935/2009 z 1. decembra 2009, ktorým potvrdil rozhodnutie Pôdohospodárskej

platobnej agentúry č. zo 17. septembra 2009 o neschválení poskytnutia

podpory formou jednotnej platby na plochu z dôvodu nedodrţania deklarovanej výmery za

celý dotačný titul v zmysle čl. 138 ods. 1 tretí pododsek nariadenia ES č. 1973/2004 a súčasne

o vylúčení z poskytovania podpory v sume 3423,96 eur, keď táto čiastka sa odpočíta od

podpory, na ktoré má farmár oprávnenie s súvislosti so ţiadosťami v priebehu troch rokov

nasledujúcich po roku vylúčenia.

2

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe po preskúmaní spisového materiálu nezistil

ţiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd „zistil, že Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodujúca o žiadosti žalobkyne

zo dňa 15. mája 2008 po krížových kontrolách zistila nezrovnalosti vo výmere deklarovanej

v žiadosti žalobkyne. Keďže na jej oznámenie ohľadne nezrovnalosti reagovala žalobkyňa

potvrdením výmery, uskutočnila sa krížová kontrola KK 2 a následne kontrola na mieste dňa

19. novembra 2008, kde bolo zistené, že na pôdnych blokoch Turňa nad Bodvou 8002/1, Turňa

nad Bodvou 8003/1, Turňa nad Bodvou 8005/2, Turňa nad Bodvou 9001/1, Turňa nad Bodvou

9003/1 a Turňa nad Bodvou 9006/1 okrem žalobkyne deklarovala aj spoločnosť AGREKO,

s.r.o. Kontrolná skupina nevedela na základe predložených dokladov stanoviť, kto

v skutočnosti je oprávneným užívateľom a kto ich aj skutočne užíva, stanovila platobná

agentúra obom žiadateľom na sporných dieloch nulovú výmeru“.

Krajský súd v závere rozsudku uviedol, ţe „žalovaný na základe listinných dôkazov,

výsledkov doplneného dokazovania, vyjadrenia sporných strán došiel k záveru, že z dôvodu

nedodržania deklarovanej výmery nemohla byť žalobkyni poskytnutá podpora na jednotnú

platbu na plochu. S týmto zámerom žalovaného sa súd stotožnil. Vzhľadom na uvedené Krajský

súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili

skutkový stav vec a tento aj po právnej stránke správne posúdili“.

Proti rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa odvolanie a navrhla, aby odvolací súd

rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu

vráti na ďalšie konanie. Namietala, ţe súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s otázkou

povahy väčšinového spoluvlastníka, ktorým je spoločnosť Tores, a.s., a za vadné tieţ

povaţovala technicko-právne dôvody.

Ţalobkyňa poukázala na list vlastníctva č. X. kat. úz. H., z ktorého vyplýva, ţe jej

spoluvlastnícky podiel je vo výške 963/8714290, čo predstavuje 1199,05 m², a

spoluvlastnícky podiel spoločnosti Tores, a.s. je 287813/871290, čo predstavuje výmeru

358359,87 m². Ţalobkyňa uviedla, ţe pozemky uţíva na základe podnájomnej zmluvy, kde

nájomca je syn ţalobkyne, O. H., ktorý má uzatvorenú nájomnú zmluvu so spoločnosťou

Tores, a.s. zo 6. mája 2008, pričom táto spoločnosť nadobudla vlastnícke práva v roku 2007.

Ďalej ţalobkyňa uviedla, ţe na liste vlastníctva č. X. kat. úz. H. spoluvlastnícky podiel

spoločnosti Tores, a.s. predstavuje výmeru 0,1499 ha a na liste vlastníctva č. X. kat. úz. H.

3

výmeru 35,1758 ha. Celková výmera spoluvlastníckych podielov spoločnosti Tores, a.s. je

71,1758 ha, z toho pre ţalobkyňu prenajíma 35,432414 ha. Spoluvlastnícky podiel ţalobkyne

spolu so spoluvlastníckym podielom jej syna, O. H., na liste vlastníctva č. X. kat. úz. H.

predstavuje výmeru 0,1199 ha, na liste vlastníctva č. X. kat. úz. H. predstavuje výmeru 0,0670

ha a na liste vlastníctva č. X. kat. úz. H. výmeru 2,1149 ha. Celková výmera spoluvlastníckych

podielov ţalobkyne a jej syna, O. H., je 2,3048 ha. Z uvedeného ţalobkyňa vyvodila záver, ţe

vzhľadom na to, ţe Tores, a.s. prenajal H. pôdu o výmere 354324,14 m² a spoluvlastníctvo H.

je vo výmere 23017,49 m², H. zákonne uţívali pôdu vo výmere 377342,63 m².

Podľa ţalobkyne správne orgány akceptovali neplatnú nájomnú zmluvu z 31. októbra

2006 medzi prenajímateľom Pozemkové spoločenstvo Hrhov a nájomcom AGREKO, s.r.o.

Pozemkové spoločenstvo Hrhov podľa ţalobkyne nemá právnu subjektivitu. Predmetom tejto

zmluvy sú pozemky, ktoré v roku 2007 kúpil Tores, a.s.

Ţalobkyňa uviedla, ţe Pôdohospodárska platobná agentúra v dňoch 12. a 13. januára

2012 opakovane vykonala kontrolu na mieste na sporných pozemkoch a doposiaľ ţalobkyni

nepredloţila k podpisu protokol o kontrole. Z toho má ţalobkyňa preukázané, ţe ţalovaný má

pochybnosti o predchádzajúcich kontrolách na mieste na sporných pozemkoch.

Ďalej poukázala na to, ţe v máji 2009 písomne vyzvala AGREKO, s.r.o., PPA

a MPRV SR, aby sa zúčastnili geodetického vytýčenia pozemkov v teréne, včítane vyznačenia

lomových bodov prenajatých pozemkov, ako aj lomových bodov kultúrnych dielikov, avšak

všetci pozvaní vytyčovanie ignorovali, navyše AGREKO, s.r.o. vytýčenie, ktoré bolo v ich

neprospech, zničilo. Ak sa platobná agentúra nezúčastnila vytyčovania v teréne, keď túto

činnosť organizovala ţalobkyňa, ale sama vytýčenie v teréne nevie, resp. nechce realizovať,

zrejme tak nechce ani odhaliť nezákonné poberanie agrodotácie. Pre objektívne rozhodnutie

vo veci je na posúdenie tejto odbornej otázky potrebné vykonať dôkaz znaleckým posudkom.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu povaţuje námietku ţalobkyne ohľadom neplatnosti

nájomnej zmluvy z 31. októbra 2006 medzi Pozemkovým spoločenstvom Hrhov a AGREKO,

s.r.o. za irelevantnú, nakoľko posudzovať platnosť nájomných zmlúv neprináleţí ţalovanému,

ale patrí to do právomoci súdov, pričom ţalobkyňa rozhodnutie súdu o neplatnosti zmluvy

správnemu orgánu nepredloţila.

4

Ku kontrole vykonanej v dňoch 12. a 13. januára 2012 ţalovaný uviedol, ţe sa

nejednalo o kontrolu vo vzťahu k ţiadosti podanej za rok 2008, ale išlo o kontrolu vzťahujúcu

sa na ţiadosť za rok 2011.

Ţalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, podľa § 10 ods. 2 v spojení

s , preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu

dôvodov odvolania podľa v spojení s veta prvá a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne je dôvodné.

Podľa na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné

krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu

zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho

orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne

spôsobom podľa § 219 aţ 221 tohto zákona.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

5

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na

to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu

Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, ţe efektívny súdny

prieskum rozhodnutí štátnych orgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov

je základným prvkom systému ochrany ľudských práv. Podstata základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa spočíva v tom, ţe kaţdý sa

môţe domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov.

Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad

nesmie byť arbitrárny a musí byť náleţite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť

odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu

rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi

účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu

musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na

skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov. Akýkoľvek nedostatok

alebo neadekvátnosť v odôvodnení môţe viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov.

Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku vôbec nepostupoval v zmysle

vyššie uvedených zákonných pravidiel. Z rozsudku nie je vôbec zrejmé, ktoré skutočnosti

povaţoval krajský súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil.

Tak ako je to zrejmé z vyššie uvedenej citácie napadnutého rozsudku, krajský súd

namiesto logického a právneho odôvodnenia výrokovej časti rozsudku v závere svojho

odôvodnenia len stručne zopakoval opis priebehu administratívneho konania a na to vyslovil

názor, ţe „žalovaný na základe listinných dôkazov, výsledkov doplneného dokazovania,

vyjadrenia sporných strán došiel k záveru, že z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery

nemohla byť žalobkyni poskytnutá podpora na jednotnú platbu na plochu. S týmto zámerom

žalovaného sa súd stotožnil“.

6

Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností a dôkazov

dospel krajský súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav aplikoval relevantné

ustanovenia právnych predpisov. Odôvodnenie rozsudku, keď sa súd len stotoţní s postupom

a rozhodnutím ţalovaného, bez toho, aby svoj záver podporil jasnou právnou argumentáciou,

nemoţno povaţovať za presvedčivé a zákonné.

Odvolací súd upozorňuje, ţe prvostupňový súd nemôţe postupovať analogicky podľa

ustanovenia , nakoľko toto sa vzťahuje na odvolacie súdne konanie, t. j. aj

v konaní podľa piatej časti moţno toto ustanovenie pouţiť len v súvislosti s

a , t. j. v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

To znamená, ţe pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov sa prvostupňový súd

nemôţe bez ďalšieho jednoducho stotoţniť s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia správneho

orgánu a v odôvodnení svojho rozsudku iba poukázať na toto rozhodnutie, nakoľko takýto

postup opomína základný význam správneho súdnictva, t. j. súdny prieskum rozhodnutí

orgánov verejnej správy. Navyše takýto postup neumoţňuje ţiadne ustanovenie procesného

predpisu.

Z ustanovenia vyplýva, ţe konanie v správnom súdnictve je v zásade

dvojinštančné. Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd

rozhodol vo veci tak, ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom

prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral,

potom by váţnym spôsobom zasiahol do práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho

de facto obral o moţnosť dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch

zákonom.

Najdôleţitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta, t. j.

právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a umoţňuje kaţdému pochopiť, prečo

konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Pri nedostatku právnej vety, nie je moţné

dospieť ani k záveru, či je rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku vecne správne, keďţe

výroku nekorešponduje ţiadne relevantné odôvodnenie.

Úlohou súdu v preskúmavacom konaní je preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

správneho orgánu v medziach ţaloby, pričom v danom prípade krajský súd týmto spôsobom

7

vôbec nepostupoval a s námietkami ţalobkyne uvedenými v ţalobe sa nijako nevysporiadal.

Krajský súd len veľmi stručne uviedol, čoho sa domáhala ţalobkyňa v ţalobe a následne

reprodukoval obsah vyjadrenia ţalovaného. V časti odôvodnenia rozsudku, kde krajský súd

uvádzal svoje zistenia z administratívneho spisu, je takmer doslovne citovaná časť

napadnutého rozhodnutia (str. 4), kde ţalovaný zhrnul priebeh správneho konania

predchádzajúci rozhodnutiu o odvolaní. Odvolací súd tieţ poukazuje na to, ţe

v prejednávanom prípade sa jedná o dotačné tituly, a nie o „dodatočné tituly“, ako to

nesprávne uvádza krajský súd v rozsudku. Na okraj najvyšší súd tieţ poznamenáva, ţe aj

gramatická správnosť písaného textu (písanie čiarok, skloňovanie) je dôleţitá pre správne

a bezproblémové pochopenie jeho obsahu.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, krajský súd pochybil, keď ţalobu ţalobkyne zamietol

bez toho, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal so všetkými podstatnými

námietkami, ktoré boli v ţalobe uvedené. Takéto rozhodnutie moţno povaţovať za arbitrárne,

pretoţe aj nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu môţe zasiahnuť do práva na súdnu

ochranu, ktorá je garantovaná kaţdému .

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa napadnutý

rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom

v novom konaní krajský súd preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného, vo veci

opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania, podľa § 224

ods. 3 a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodní, podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 19. decembra 2012

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská