Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)07f/387057.f6b61a.pdf
PDF · 136.04 KB
No categories available
2Sžp/36/2012
Najvyšší súd 2Sžp/36/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: V. O., U., T., proti
ţalovanému: Obec Mníchova Lehota, za účasti účastníkov: 1/ G. B., 2/ A. B., bytom
M.L.M., M. L., právne zastúpení Advokátskou kanceláriou A 3, so sídlom Horný Šianec 232,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia stavebného úradu Obec Mníchova Lehota č. 148/2011
zo dňa l. marca 2011, o odvolaní účastníkov 1/ G. B., 2/ A. B., proti uzneseniu Krajského
súdu v Trenčíne č. k. l3S/83/2011-91 z 8. novembra 2011 v časti výroku o trovách konania,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k.
13S/83/2011-91 z 8. novembra 2011, p o t v r d z u j e .
Účastníkom súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. l3S/83/2011-91 z 8. novembra 2011 zastavil
konanie o ţalobe ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia stavebného úradu
obce Mníchova Lehota č. 148/2011 z l. marca 2011 z dôvodu, ţe ţalobca vzal svoju ţalobu
späť. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. l písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len "OSP") tak, ţe ich náhradu nepriznal ţiadnemu z účastníkov konania z dôvodu, ţe
konanie bolo zastavené.
Včas podaným odvolaním sa účastníci konania 1/ G. B., 2/ A. B. prostredníctvom
svojho právneho zástupcu domáhali priznania náhrady trov konania vo výške 619,48 € z
dôvodu, ţe podľa ich názoru bolo konanie zastavené pre správanie sa ţalobcu, ktorý svojim
konaním zavinil, ţe sa konanie muselo zastaviť, a preto je podľa § 146 ods. 2 OSP povinný
nahradiť trovy, ktoré im vznikli.
Trovy konania predstavovali trovy právneho zastúpenia za tri právne úkony - príprava
a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní 27. júna 2011 a písomné podanie na súd vo veci
samej z 3. novembra 2011.
Ţalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním zo 17. októbra 2012 v ktorom ţiadal
rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti potvrdiť s poukazom na to, ţe preskúmanie
rozhodnutia stavebného úradu Mníchovej Lehoty bolo vylúčené na samostatné konanie a toto
sa ţalovaných netýkalo, takţe ţiadne trovy im v tomto konaní vzniknúť nemohli.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250ja v spojení s § 246c
OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu účastníkov 1/ G. B., 2/ A. B. nie je moţné
vyhovieť a to napriek viacerým procesným pochybeniam krajského súdu.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe napadnuté uznesenie krajského súdu
bolo vydané v konaní, ktoré sa začalo ţalobou ţalobcu podanou dňa 31. marca 2011 na
Okresný súd Trenčín podľa § 137 ods. 2 zákona č. 50/1957 Zb. Stavebného poriadku.
V pôvodnej ţalobe boli ako ţalovaní označení l. B. G. a manţelka A. B., avšak touto
ţalobou sa ţalobca zároveň domáhal aj preskúmania rozhodnutia stavebného úradu
Mníchovej Lehoty č. 148/2011 z l. marca 2011.
Uznesením č. l4S/1/2011-47 z 11. júla 2011 Okresný súd Trenčín vylúčil konanie o
ţalobe o preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu na samostatné konanie a postúpil vec
Krajskému súdu v Trenčíne.
Krajský súd vyzval ţalobcu na odstránenie vád ţaloby (nesprávne označenie
ţalovaného), uznesením č. k. 13S/83/2011-66 zo 14. októbra 2011, avšak ţalobca tieto
neodstránil, ale vzal ţalobu 27. októbra 2011 späť a ţiadal konanie zastaviť.
Krajský súd napadnutým uznesením konanie zastavil, pričom v záhlaví nesprávne
označil účastníkov konania.
Správne mal postupovať tak, ţe ako ţalovaného mal uviesť Obec Mníchova Lehota,
keďţe v správnom konaní nemôţu byt' ţalovanými súkromné osoby a z obsahu samotnej
ţaloby bolo zrejmé, ţe ţalobca ţiadal preskúmať rozhodnutie stavebného úradu a pôvodných
ţalovaných 1/ G. B., 2/ A. B. označiť ako účastníkov konania, nakoľko toto ich procesné
postavenie taktieţ vyplývalo z obsahu ţaloby a zároveň aj z § 250 ods. l OSP.
Takto mal krajský súd postupovať napriek tomu, ţe ţalobca na výzvu na odstránenie
vád ţaloby nereagoval, nakoľko išlo o odstrániteľnú vadu, ktorá nebránila prejednaniu veci.
Z ustanovení § 247 a nasl. OSP je zrejmé, kto môţe byt' ţalovaným a táto skutočnosť
vyplývala aj z obsahu samotnej ţaloby.
Pokiaľ ide o samotný výrok o trovách konania, odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý
by mal v tejto časti uznesenie krajského súdu zmeniť alebo zrušiť, nakoľko podľa ustálenej
judikatúry najvyššieho súdu účastník konania v správnom konaní, pokiaľ nejde o ţalobcu,
nemá povinnosť byť právne zastúpený advokátom, preto ak si takéhoto zástupcu zvolí, znáša
jeho trovy účastník sám. Navyše v danom prípade vyúčtované trovy konania si môţe právny
zástupca účastníkov uplatniť v konaní pred Okresným súdom Trenčín, nakoľko
v podstatnej časti boli tieto úkony vykonané predtým, ako bolo konanie v časti o preskúmanie
rozhodnutia správneho orgánu vylúčené na samostatné konanie.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu účastníkov G. B.
a A. B. proti výroku o trovách konania nevyhovel a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
ako vecne správne v napadnutej časti podľa § 219 ods. l OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 250k OSP, podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania iba úspešný ţalobca, ktorému však tomto prípade ţiadne trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 19. decembra 2012
JUDr. Alena Poláčková, PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská