Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
88f/387052.afdb5e.pdf
PDF · 217.57 KB
No categories available
2Sžf/7/2012
Najvyšší súd 2Sžf/7/2012
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej,
Phd., v právnej veci ţalobcu: COREX, s.r.o., so sídlom Štefánikova 49, Nitra, zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., so sídlom Školská 3, Nitra, proti
ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazová ulica 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa 16. februára 2011,
č. I/224/3513-17198/2011/992128-r, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre č. k. 11S/58/2011-43 zo dňa 29. novembra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.
11S/58/2011-43 zo dňa 29. novembra 2011 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zo
dňa 16. februára 2011, č. I/224/3513-17198/2011/992128-r z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania
a zrušenia rozhodnutia ţalovaného zo dňa 16. februára 2011, č. I/224/3513-
17198/2011/992128-r, ktorým ţalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu
Vráble zo dňa 5. mája 2010, č. 628/230/33-3169/10/Há, ktorým správca dane na základe
výsledkov daňovej kontroly vyrubil ţalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb. alebo zákon o správe
daní) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume
20 544,24 eura z dôvodu porušenia ust. § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b/
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len
,,zákon o pridanej hodnoty alebo zákon č. 222/2004 Z. z. alebo zákona o DPH“). Ţalobcovi
náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho
dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná a preto ju v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu
posudzoval v zmysle ustanovení § 2 ods. 1, písm. a/, b/ v spojení s § 8 ods. 1, písm. a/, s § 9
ods. l, s § 15 ods. l, s § 19 ods. 2, s § 22 ods. 1 a s § 43 ods. 1 zákona o DPH a v zmysle
ustanovení § 2 ods. 6 a s § 29 ods. 1, 2, 8 zákona č. 511/1992 Zb. a súčasne v zmysle čl. 131
a čl. 24 Smernice Rady č. 2006/112/ES (ďalej len ,,Smernica“).
Krajský súd medzi účastníkmi povaţoval za sporný výklad ustanovení § 19 ods. 2
a § 43 ods. l zákona o dani z pridanej hodnoty, a to či ţalobcovi vznikol nárok na oslobodenie
od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, alebo či jeho ekonomická
činnosť vykonávaná v zmysle predloţenej Dealerskej zmluvy, uzavretá s obchodným
partnerom v rámci EU - poskytovanie záručných opráv autobusov v rámci oprávnených
reklamácií zákazníkov, bolo potrebné posudzovať podľa § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1,
písm. b/ citovaného zákona, t. j. sluţbu v tých prípadoch, kde ţalobca pouţil náhradné diely,
ktoré mal vo svojom vlastníctve a tieto nezdanil vôbec.
Krajský súd z administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe v kontrolovanom
zdaňovacom období január aţ december 2007 daňový subjekt (ţalobca), v zmysle Dealerskej
zmluvy zo dňa 9. decembra 2003 a jej príloh platných pre rok 2007, č. X. uzavretej so
spoločnosťou Karosa, a.s. (od 3.1.2007 Iveco Czech Republik, a.s.) ţalobca nakupoval
a predával tovar nakúpený v Českej republike od výrobcu Iveco; nakúpený tovar od tohto
dodávateľa ţalobca uviedol do daňových priznaní DPH ako intrakomunitáme nadobudnutie
tovaru, ktorý zdanil a daň si odpočítal; následne predaj tohto tovaru na území SR zdanil
a zákazníkom poskytol dvojročnú záruku; ţalobca na základe dealerskej zmluvy vystupoval
ako autorizovaný dealer Karosy, poverený distribúciou a servisom jej výrobkov a zaviazal sa
pod svojím menom a vo svoj vlastný prospech predávať výrobky Karosy konečným
zákazníkom, ktorých sídlo sa nachádza na území SR; ţalobca vykonával kontrolu a úpravu
výrobkov Karosy pred dodaním, záručné práce (servis), asistenčný nonstop servis, servis
zameraný na opravy, ako i opravy vozidiel Karosy, ktoré sa uţ nevyrábajú s tým, ţe Karosa
bude dodávať zmluvné výrobky ţalobcovi so všetkými právami podľa záruk uvedených
v zmluve; podľa príloh k tejto zmluve, platné pre rok 2007, vo veci servisu výrobkov tohto
výrobcu sa ţalobca zaviazal zabezpečovať a vykonávať záručný i pozáručný servis, ako i
opravy autobusov Karosa podľa normy akosti na servis (príloha G) v súlade so záručnými
podmienkami (príloha E4) s pouţitím technickej dokumentácie, ktorú je povinný vlastniť
(príloha G1) s určenými hodinovými sadzbami za uskutočnené práce pri záručných opravách,
ktoré je povinný účtovať Karose (príloha G2) a podľa zásad riešenia reklamácií (príloha G3);
taktieţ bolo dohodnuté, ţe reklamované chybné súčiastky bol dealer povinný vrátiť Karose
v určenej lehote a dohodnutým spôsobom s tým, ţe nároky dealera zo záruky zanikajú
a Karosa má právo reklamáciu neuznať v prípade, ak reklamované chybné súčiastky nebudú
vrátené (príloha G3 odsek 6), ďalej, ţe pri záručných opravách bude dealer účtovať ceny
pouţitých náhradných dielov vo výške 95 % z tarifných cien Karosy s tým, ţe výška týchto
cien sa netýka spotrebného materiálu (olej a pod.), ktorý bol pouţitý v súvislosti
s odstránením reklamovanej chyby (bod 2.3. prílohy G3); vykonané záručné práce a pouţité
náhradné diely mal dealer fakturovať Karose dátumom splatnosti 45 dní odo dňa vystavenia
faktúry (bod 2.4. G3).
Krajský súd konštatoval, ţe daňovou kontrolou zdaňovacieho obdobia bolo zistené, ţe
v prípade oprávnenej reklamácie ţalobca vyhotovil odberateľské faktúry pre dodávateľskú
spoločnosť Iveco Czech Republik, a.s. za servis výrobkov Karosy vykonaných na Slovensku,
konkrétne za servisné prehliadky, za záručné opravy, pri ktorých neboli pouţité náhradné
diely a za záručné opravy, pri ktorých náhradné diely pouţité boli, a to v celkovej výške
914 078,50 Sk, z toho cena práce ako základ dane bola 116 206,90 Sk a DPH 22 080,10 Sk,
cena pouţitých náhradných dielov bola 775 791,50 Sk, DPH 0,00 Sk. Správca dane po
kontrole zvýšil daň o 123 865,87 Sk a základ dane o 651 925,63 Sk, pretoţe cenu pouţitého
náhradného dielu ţalobca fakturoval bez dane. Ţalobou napadnutým rozhodnutím ţalovaný
potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu za zdaňovacie obdobie
december 2007 v sume 20 544,24 eura z dôvodu porušenia § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 2
ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. s tým, ţe záručné opravy autobusov vykonané v
rámci oprávnených reklamácií zákazníkov a zároveň v zmysle dealerskej zmluvy na
Slovensku a za protihodnotu zdanil iba čiastočne, a to tak, ţe cenu vykonanej práce zdanil
sadzbou 19 % a cenu pouţitých náhradných dielov, ktoré mal vo svojom vlastníctve, nezdanil
vôbec. Ţalobca v ţalobe v podstate uviedol rovnaké dôvody ako v odvolaní.
S poukazom na základné zásady daňového konania ustanovené v § 2 zákona o správe
daní krajský súd uviedol, ţe v danej veci v postupe u oboch daňových orgánov nezistil
pochybenie, ani iné ich porušenie zákona, pretoţe správca dane má oprávnenie vykonať
dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp.
správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predloţené doklady k daňovému priznaniu
príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu s tým, ţe takto
daňové orgány v preskúmavanej veci i postupovali, stotoţniac sa s ich skutkovými zisteniami
a právnym záverom.
Krajský súd zdôraznil, ţe dňom 1. januára 2007 nadobudla účinnosť Smernica Rady
č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 (ďalej len ,,Smernica“), ktorá nahradila šiestu smernicu
Rady č. 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá
Smernica je záväzná pre kaţdý členský štát, pokiaľ ide o dosiahnutie výsledku, pričom voľba
formy alebo metód na dosiahnutie výsledku je ponechaná na vnútroštátne orgány s tým, ţe
Zákon o DPH č. 222/2004 Z. z. je vypracovaný v súlade s touto Smernicou (a do 31.12.2006
bol v súlade so Šiestou Smernicou). Krajský súd mal za to, ţe správca dane objasnil všetky
skutočnosti v súvislosti so splnením podmienok vyplývajúcich z ust. § 8 a § 9 o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a rozdiely medzi ním v nadväznosti na
doklady predloţené ţalobcom.
Podľa názoru krajského súdu ţalobca si nesprávne vysvetlil svoj postup pri
poskytovaní záručných opráv autobusov (nakúpených od výrobcu v Českej republike
a predaných na Slovensku) v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov, pokiaľ tvrdil, ţe
správca dane postupoval nesprávne, ak mu vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie tak,
ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a dorubil mu daň z dôvodu, ţe u vymenených
náhradných dielov, ktoré vlastnícky patrili ţalobcovi pri záručných opravách nepostupoval
zmysle § 19 ods. 2 a pouţitý náhradný diel na výmenu poškodenej súčiastky u reklamovaného
autobusu nezdanil pri vrátení tejto súčiastky výrobcovi tvrdiac, ţalobca ako autorizovaný
dealer výrobcu autobusov Iveco Czech Republik, a.s. (predtým Karosa, a.s.) postupoval podľa
dealerskej zmluvy a v rámci záručnej opravy pri opodstatnenej reklamácii poškodenú
súčiastku - náhradný diel vymenil, ktorý vrátil výrobcovi ako tovar bez DPH z dôvodu, ţe uţ
raz vymenený náhradný diel bol zaplatený ako súčiastka autobusu, a preto postupoval podľa
§ 43 ods. 1 zákona o DPH, t. j. uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do
iného členského štátu v ráme v EU, majúc za to, ţe išlo o sluţbu - servis a prevod
vlastníckeho práva k poškodenému tovaru - náhradného dielu prešla na výrobcu, pričom
rozhodujúci charakter má náhradný diel - tovar, a nie sluţba (úhrada za pracovný čas),
nesúhlasiac s tvrdením správcu dane a ţalovaného.
Krajský súd zastával názor, ţe v preskúmavanej veci je potrebné rozlišovať vzťah
medzi ţalobcom ako daňovým subjektom vo vzťahu k svojim zákazníkom v rámci
poskytovania záručných opráv v zmysle Dealerskej zmluvy a vzťah medzi ţalobcom ako
daňovým subjektom a výrobcom autobusov Iveco, ktoré ţalobca od tohto dodávateľa
nakupoval a zároveň sa zaviazal ako podnikateľ poskytovať záručné a pozáručné opravy na
nakúpené autobusy od výrobcu a ním predané zákazníkom na území Slovenskej republiky.
Uviedol, ţe pokiaľ ţalobca ako predajca autobusov, ktoré sám predtým odkúpil od uvedeného
výrobcu Karosa (Iveco) vo vzťahu k svojim zákazníkom (kupujúcim) vystupuje ako
predávajúci a tento vzťah sa medzi nimi posudzuje v zmysle §§ 411 a nasl. Obchodného
zákonníka s poukazom na to, ţe reklamačné konanie je upravené v inom právnom predpise,
ktorý ţalobca ako predávajúci musí dodrţať, inak by niesol sankcie podľa príslušného
právneho predpisu.
Krajský súd súhlasil s tvrdením ţalobcu a správcu dane, ţe zákon o DPH samostatne
nerieši postup pri reklamácii tovaru, majúc za to, ţe to ani nie je nutné, pretoţe sluţbu
a dodanie tovaru daňový subjekt vţdy musí posúdiť z hľadiska predpisov zákona o DPH,
ktorý je špecifický zákon vo vzťahu k daňovému subjektu, ktorý je zároveň v preskúmavanej
veci i podnikateľský subjekt ako právnická osoba a nakúpený tovar teda autobusy predáva
a poskytuje i servisné sluţby.
Ďalej krajský súd konštatoval, ţe v zmysle ust. § 9 zákona o DPH je potrebné
povaţovať za sluţbu kaţdé plnenie za protihodnotu, ktoré nie je dodaním tovaru, majúc za to,
ţe na správnosti rozhodnutia správcu dane nemení ani skutočnosť, ţe správca dane pouţil
terminológiu ,,zloţená sluţba“ a takýmto spôsobom vyloţil ust. § 9, teda sluţbu poskytovanú
ţalobcom, pričom správca dane jasne vysvetlil, v čom bol nesprávny postup ţalobcu, teda
v čom porušil zákon o DPH pokiaľ' poskytoval záručný a pozáručný servis reklamovaných
autobusov v zmysle dealerskej zmluvy a uplatnený postup ţalobcu, ktorý v prípade
oprávnenej reklamácie vyhotovil v prospech výrobcu odberateľskú faktúru, ale DPH v nej
uplatnil k cene práce (vynaloţený pracovný čas), avšak cenu pouţitého náhradného dielu
v jeho vlastníctve fakturoval bez dane a uplatnil pritom reţim dodávok oslobodených od dane
v zmysle § 43 ods. l zákona o DPH. Podľa názoru súdu správca dane v súlade so zákonom
odôvodnil svoje rozhodnutie, ţe tento postup môţe uplatniť daňový subjekt (platiteľ dane) len
vtedy, ak tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň v členskom štáte, bol fyzicky
prepravený z tuzemska do iného členského štátu a predaj bol uskutočnený za protihodnotu,
keď nad akúkoľvek pochybnosť, s poukazom na výsledky daňovej kontroly, u ţalobcu nešlo
o takýto prípad, pretoţe reklamované chybné súčiastky ţalobca iba vrátil výrobcovi do Českej
republiky, teda do iného členského štátu v rámci EÚ z dôvodu, aby splnil dohodnuté
podmienky podľa uzavretej dealerskej zmluvy, pričom ide o právny vzťah iba medzi
ţalobcom a výrobcom, s poukazom na to, ţe zákonodarca v zákone o DPH jednoznačne
rozlišuje dodanie tovaru a stanovuje i podmienky tohto dodania a poskytnutie sluţby, kde tieţ
upravuje podmienky dodania sluţby spolu s následkami.
Podľa názoru krajského súdu ak sa poskytuje sluţba na výrobok, kde je potrebné
vymeniť súčiastku, ktorá je neoddeliteľná od predaného výrobku, aby bol funkčný (čo je
i prípad reklamácie poškodeného dielu predaného autobusu), takúto sluţbu nie je moţné
rozdeliť na sluţbu za prácu podľa § 9 zákona o DPH a náhradný diel posúdiť ako dodanie
tovaru podľa § 8 zákona o DPH, ako to tvrdí ţalobca, pretoţe takýto tovar nespĺňa podmienky
v zmysle zákona o DPH a je súčasťou sluţby ako takej poskytnutej za protihodnotu. Záver
ţalovaného a správcu dane, ţe u ţalobcu išlo o poskytnutie sluţby, povaţoval za správny
a v súlade so zákonom o DPH a so Smernicou Rady č. 2006/112/ES, keďţe pri posudzovaní
poskytovania záručných a pozáručných opráv na reklamovaných autobusoch ţalobcom
vychádzali zo skutočného obsahu právneho úkonu.
Krajský súd dospel k záveru, ţe ak ţalobca v zmysle dohodnutých podmienok podľa
Dealerskej zmluvy vracal výrobcovi autobusov Iveco so sídlom CZ chybné súčiastky, bolo to
z dôvodu, aby v prípade oprávnenej reklamácie si mohol uplatniť u tohto výrobcu svoje
nároky zo zmluvy podľa prílohy G3 odsek 6, keďţe ide o vzťah výrobcu ako dodávateľa
tovaru a zákazníka - ţalobcu ako odberateľa výrobkov, ktorý poskytuje i záručný a pozáručný
servis na tieto výrobky na území Slovenskej republiky, avšak ako samostatný subjekt, ktorý
nie je pobočkou výrobcu na území Slovenskej republiky, teda nejde o subjekt prepojený
ekonomicky s materskou organizáciou, t. j. výrobcom - Iveco, správca dane v súlade so
zákonom vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie podľa § 44 ods. 6 písm. v/, bod prvý zákona
o správe daní a poplatkov, s poukazom na správnosť záveru daňových orgánov, keď
vychádzali zo skutkových zistení na základe predloţených faktúr a dokladov u tých
prípadoch, v ktorých ţalobca pouţil náhradné diely v rámci servisných sluţieb do predaných
autobusov a zákazník si uplatnil reklamáciu na poškodenú súčiastku a ţalobca túto sluţbu, t. j.
vymenený náhradný diel fakturoval bez dane, čím porušil zákon o DPH, lebo sluţbu v zmysle
daňových predpisov je potrebné vykladať tak, ţe ide o poskytnuté plnenie za protihodnotu,
teda nielen za čas nevyhnutný na výmenu poškodenej súčiastky, ale aj hodnota samotnej
súčiastky, ktorá bola pouţitá, a teda nie je moţné charakter takejto sluţby rozdeliť na dve
časti tak, ako to vykladal ţalobca.
Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe záručný a pozáručný servis, ktorý ţalobca
poskytoval na území Slovenskej republiky je potrebné podradiť pod článok 24 bod prvý
Smernice a článok 44 Smernice, ktorá upravuje miesto poskytovania sluţby zdaniteľnou
osobou, z ktorého článku (44 Smernice) vyplýva, ţe ide o zdaniteľnú osobu, ktorá koná ako
taká, miestom poskytovania sluţieb je miesto, kde má táto osoba zriadené sídlo svojej
ekonomickej činnosti, majúc za to, ţe ţalobca v kontrolovaných prípadoch podľa
predloţených faktúr mal postupovať podľa § 9, § 15, § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1
písm. b/ zákona o DPH a v tých prípadoch, kde poskytol sluţbu - servis záručnej opravy
autobusu (predaného zákazníkovi) v rámci zákonnej reklamácie, mal vystaviť faktúry i na
vymenený náhradný diel, ktorý bol v jeho vlastníctve (ktorý mal na sklade) s daňou, keďţe
vymenený náhradný diel zostal v tuzemsku, s poukazom na to, ţe išlo o sluţbu, kde základom
dane bola proti hodnota, ktorú dodávateľ prijal alebo mal prijať od príjemcu plnenia alebo inej
osoby za zdaniteľný obchod zníţená o daň (§ 22 ods. 2 zákona), s tým, ţe základ dane
v preverovaných prípadoch zahŕňa cenu vykonanej práce a zároveň aj cenu pouţitého
náhradného dielu a dňom dodania predmetnej sluţby vznikla ţalobcovi daňová povinnosť
z poskytnutej sluţby záručnej opravy vrátane pouţitých náhradných dielov. Uviedol, ţe
v preskúmavanej veci ţalovaný a správca dane nerozhodovali o zaťaţení reklamovaného
náhradného dielu (chybná súčiastka) daňou 19 % DPH, ale správca dane rozhodoval
o zaťaţení pouţitého náhradného dielu, ktorý bol vo vlastníctve ţalobcu, ktorý bol oddanený
pri jeho kúpe od dodávateľov z tuzemska, čo potvrdil i ţalobca v podanej ţalobe, ţe daň
z tohto tovaru si odpočítal, tovar však zostal na území SR.
Krajský súd neprihliadol ani na námietky ţalobcu uvedené v ţalobe v súvislosti
namietaného procesného postupu zamestnancov správcu dane, ako i v súvislosti s tabuľkou
uvedenou v rozhodnutí, ktorá predstavuje finančné vyjadrenie sluţby a cenu náhradných
dielov vráteného do CZ. Uviedol, ţe tieto námietky neboli uplatnené v podanom odvolaní,
a preto nemôţu byt' ani predmetom súdneho prieskumu. Konštatoval, ţe nezistil procesné
pochybenia, ani také vady konania ţalovaného, ktoré by spôsobovali nezákonnosť
rozhodnutia. Súd neprihliadol ani na argumentáciu ţalobcu, ktorou poukazoval na platnú
judikatúru Súdneho dvora ES, v zmysle ktorej by malo vyplývať, ţe kaţdé plnenie by malo
byť povaţované za odlišné a nezávislé plnenie, keďţe ţalobca rozhodnutia neoznačil
a v ţalobe len všeobecne poukazuje na judikatúru ako takú.
Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa ust. § 250k ods. 1
O.s.p., ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretoţe v konaní nemal úspech.
Ţalobca sa proti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote odvolal.
Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil
tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na nové konanie.
V dôvodoch odvolania sa nestotoţnil s názorom krajského súdu, ktorý sa odvoláva na
povinnosti ţalobcu pri uplatňovaných reklamáciách v zmysle príslušných právnych predpisov,
v ktorej súvislosti poukázal na to, ţe postup pri reklamáciách je v danom prípade presne
upravený v zmysle platného zákona v uzatvorených zmluvách, v ktorých je uvedený
reklamačný postup ako aj to, ţe ţalobca nie je beţným ale výhradným zástupcom v SR,
s určitými pravidlami, právami a obmedzeniami.
Namietal, ţe správne orgány oboch stupňov ako aj prvostupňový súd nesprávne
vyhodnotili skutkové zistenia týkajúce sa zmluvného dojednania medzi zmluvnými partnermi
reklamácie výrobkov (autobusov) alebo ich častí, ktoré priamo vo svojich rozhodnutiach
citovali a vyvodili z nich nesprávny právny záver. Uviedol, ţe tým, ţe vystavil faktúru za
poškodený náhradný diel - súčiastku pre výrobcu Karosa, a.s. (IVECO Czech Republic, a.s.)
vo výške 95 % z tarifnej ceny Karosa, a.s. - IVECO Czech Republic, a.s. bez dane, uskutočnil
finančné vyrovnanie v zmysle dealerskej zmluvy.
Dôvodil, ţe v zmysle zákona o DPH dodanie tovaru podľa § 8 je dodanie hmotného
majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, s poukazom na to, ţe v tomto
prípade správca dane dodaňuje nové náhradné diely, ktoré boli pouţité pri záručných
opravách (pre majiteľov autobusov) a podľa správcu dane mali byť fakturované s daňou pre
IVECO Czech Republic, a.s., ako dodanie tovaru, čo ale nezodpovedá zásadám logického
myslenia a nie je v súlade s § 8 zákona o DPH v znení neskorších predpisov, keď vlastnícke
právo k vymenenému tovaru v tomto prípade prechádza na majiteľa autobusu. Tvrdil, ţe
z dôvodu, ţe sa jedná o záručnú opravu daňový doklad - faktúra za dodanie tovaru nemôţe
byť vystavená pre majiteľa autobusu a je nelogické, aby bola faktúra vystavená pre výrobcu,
pretoţe tomu nová vymenená súčiastka nebude dodaná, ani sa nestane jej vlastníkom, a preto
spoločnosť COREX, s.r.o. pre výrobcu - Karosa, a.s. - IVECO Czech Republic, a.s. vystavila
faktúru, ktorej predmetom bol pouţitý náhradný diel, z dôvodu, ţe vlastnícke právo prechádza
na uvedenú spoločnosť. Vytýkal správcovi dane, ţe nebral do úvahy dôkaz predloţený
spoločnosťou COREX, s.r.o., z ktorého je jednoznačné, ţe tovar, ktorý bol predmetom
vystavených faktúr skutočne opustil tuzemsko - Slovenskú republiku, keď poškodené
náhradné diely boli zasielané na posúdenie k výrobcovi, čo je zaevidované v systéme
INTRASTAT, s poukazom na to, ţe z uvedených dôkazov vyplýva, ţe tovar uvedený na
faktúre je tovar, ktorý je uvedený v colnom Štatistickom systéme a tento tovar opustil
tuzemsko a bol dodaný (za protihodnotu) a prepravený do iného členského štátu. Namietal, ţe
tým, ţe správca dane dodaňuje nové náhradné diely, ktoré boli pouţité pri záručných
opravách (pre majiteľov autobusov) a podľa správcu dane mali byť fakturované s daňou pre
IVECO Czech Republic, a.s., ako dodanie tovaru, nerieši základnú podmienku vlastnícke
právo k tovaru, ktoré v tomto prípade prechádza na majiteľa autobusu. Vyslovil názor, ţe
nakoľko sa jedná o záručnú opravu, daňový doklad - faktúra za dodanie tovaru nemôţe byť
vystavená pre majiteľa autobusu, ale pre výrobcu, ktorý v zmysle dohodnutých podmienok
platí za reklamáciu, s poukazom na to, ţe keďţe zákon o DPH nerieši reklamačné konanie, tak
podnikateľský subjekt musí postupovať tak, aby neporušil zákon o reklamačnom konaní
a zároveň rešpektoval zákon o DPH v jeho základnej podstate.
Ďalej namietal, ţe správca dane nebral do úvahy zmluvne dohodnuté podmienky
obchodných partnerov pre fakturáciu sluţby, pouţitého materiálu a tovaru, tvrdiac, ţe pokiaľ
sú zmluvne dohodnuté podmienky v medziach zákona a zákon ich priamo neupravuje,
správcovi dane neprináleţí spochybňovať dohodnuté podmienky, s poukazom na to, ţe
z dôvodu, ţe zákon o DPH samostatne nerieši postup pri reklamácii tovaru (výrobkov,
súčiastok, náhradných dielov, apod.), nemoţno z jeho ustanovení dospieť k záveru, ţe bol
porušený zákon, ak ţalobca postupoval voči zmluvnému partnerovi tak, ţe postupuje podľa
v zmluve dohodnutých a popísaných podmienok v rozsahu zákona DPH, keďţe spoločnosť
10 2Sžf/7/2012
COREX, s.r.o., na základe dohodnutých podmienok, obchodný vzťah, poskytnutú sluţbu
zdanila podľa skutočného plnenia a cien, ktoré boli dohodnuté a uvedené v zmluve a pouţitú
reklamovanú súčiastku, (ktorá bola vymenená za nový náhradný diel) vrátila do krajiny
pôvodu výrobcovi bez dane – Karosa, a.s. - IVECO Czech Republic, a.s.
Ďalej dôvodil, ţe pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty je vhodné najprv
vykonať analýzu zdaniteľného obchodu a pozrieť sa, aký cieľ majú jednotlivé prvky plnenia
pre zákazníka. Na základe tejto analýzy je moţné určiť, či ide o jedno zloţené plnenie
s jedným základom dane alebo o viaceré odlišné plnenia a stanoviť, o aký zdaniteľný obchod,
ktorý je predmetom dane, ide, teda či ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie sluţby,
s poukazom na to, ţe Súdny dvor ES sa opiera o to, čo je účelom a zámerom plnenia, aký je
cieľ oslobodenia od dane a či plnenie tomuto cieľu zodpovedá úplne alebo čiastočne
a súčasne, ţe z platnej judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva, ţe kaţdé plnenie má byť
zvyčajne povaţované za odlišné a nezávislé plnenie.
Súčasne ţalobca poukázal na to, ţe úmyslom spoločnosti COREX, s.r.o. nie je
podvádzať a krátiť dane, ale rešpektovať zákony, daňové predpisy a povinnosti z nich
vyplývajúce plniť s tým, ţe správca dane chybnou interpretáciou právnych predpisov
spochybňuje hodnovernosť ţalobcu a zároveň tým spochybňuje hodnoty, ktoré ţalobca
uznáva a ktoré sú späté s celou jeho existenciou.
Ďalej poukázal aj na skutočnosť, ţe daňové orgány majú povinnosť dbať na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, osôb, a ďalších osôb
a nie je v ţiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.
Záverom vyslovil názor, ţe rozsudok súdu prvého stupňa nie je správny, keď sa
stotoţnil s názorom daňových orgánov s tým, ţe nebol dodrţaný zákon o DPH, t. j. uvedené
plnenie predstavuje poskytnutá sluţba a dodanie tovaru, ktoré tvoria jeden celok - zloţené
plnenie, má charakter sluţby s povinnosťou zdaniť toto plnenie ako celok, a preto svoje
odvolanie v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodňuje tým, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, namietajúc, ţe prvostupňový súd sa vôbec
nevysporiadal s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník (§ 8 ods. l zákona o DPH),
t. j. uvedené plnenie poskytnutú sluţbu a dodanie tovaru - poškodeného, reklamovaného
dodaného do iného členského štátu (§ 43 zákon o DPH oslobodenie od dane) prekvalifikoval
do zloţeného plnenia, ktoré má charakter sluţby, napriek tomu, ţe bol dodaný do iného
11 2Sžf/7/2012
členského štátu, namietajúc, ţe správca dane neoprávnene zdanil dodanie tovaru v tuzemsku,
pretoţe k dodaniu tovaru v tuzemsku nedošlo, ale v skutočnosti bol dodaný do iného
členského štátu.
Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe sa v plnom rozsahu pridrţiava
podrobných písomných vyjadrení, ktoré boli zaslané krajskému súdu a sú súčasťou
administratívneho spisu, s poukazom na to, ţe podané odvolanie obsahuje skutočnosti, ku
ktorým sa uţ vyjadril. Odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. l, veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu
(§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. l, veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2, veta prvá O.s.p.), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1,
veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu treba povaţovať za
dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, ţiadajúc jeho zrušenie
a súčasne zrušenie prvostupňového správneho orgánu a vrátenie veci ţalovanému na ďalšie
konanie. Preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa, t. j. Daňového úradu Vráble, ktorým správca dane vyrubil ţalobcovi rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume 20 544,24 eur, a preto
odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho
orgánu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania im predchádzajúce najmä
z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými
v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.
Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého
tvoril administratívny spis, zistil, ţe príslušný správca dane Daňový úrad Vráble vykonal
12 2Sžf/7/2012
u ţalobcu daňovú kontrolu, na základe ktorej bol vyhotovený príslušný protokol o výsledku
zistenia z daňovej kontroly.
Zákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady
daňového konania tak, ţe v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práva
právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom
konaní (ods. l). Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými
subjektmi a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také
prostriedky, ktoré ich najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň
(ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo (ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to
neumoţňuje (ods. 4). Správca dane je povinný začať' daňové konanie aj na vlastný podnet
vţdy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to
aj v prípade, ţe daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti
(ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy
skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo
vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva
a povinnosti (ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko
spolupracovať' so správcom dane v daňovom konaní (ods. 8).
Podľa § 2 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty platného v čase zdaniteľného
plnenia predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
b) poskytnutie sluţby (ďalej len ,,dodanie sluţby“) za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu
Európskych spoločenstiev (ďalej len ,,členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.
Podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty dodaním tovaru je
13 2Sžf/7/2012
a) dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak
tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné
a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa
predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,
ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného
Národnou bankou Slovenska,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej
zmluvy.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty dodaním sluţby je kaţdé plnenie,
ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému
vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva uţívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdrţať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) sluţby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom
alebo na základe zákona.
Podľa § 22 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty základom dane pri dodaní tovaru
alebo sluţby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od
príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo sluţby, zníţenú o daň. Do základu
dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene
tovaru alebo sluţby.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom
dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň
odovzdania nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo
alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty oslobodené od dane je dodanie
tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim
14 2Sžf/7/2012
alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre
daň v inom členskom štáte.
Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a ţalobných dôvodov dospel
k záveru, ţe ţalovaný v danom prípade náleţite nepostupoval v súlade s citovanými právnymi
normami, majúce za následok, ţe v predmetnej veci rozhodol predčasne.
Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade
s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon
o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,
či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi
predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje
osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných
zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade
s touto ústavou.
Z uvedeného článku ústavy vyplýva, ţe výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných
právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. V právnej praxi preto môţe v činnosti
orgánov aplikujúcich právo dochádzať k situácii, ţe prameň práva, ktorý je vo formálnom
súlade s ústavou nie je interpretovaný ústavne konformným spôsobom, pričom orgány štátu
realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci v zmysle čl. 2 ods. 2
ústavy viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je
Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do
Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tieţ v súlade s právne záväznými
predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie, v rámci ktorého postupu je ich
povinnosťou prihliadať aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora v danej oblasti.
Odvolací súd v danej veci zistil, ţe spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia medzi
účastníkmi konania v tomto konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu
ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty.
Odvolací súd dáva do pozornosti, ţe čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je
kumulatívnou právnou normou, ktorá na konanie štátnych orgánov okrem poţiadavky na
konanie v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon vyţaduje súlad s ústavou a jej medzami.
15 2Sžf/7/2012
Tomu zodpovedá i čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Pozitivistický právny prístup
k aplikácii zákonov (zaloţený na rešpektovaní dikcie zákona) je preto v činnosti štátnych
orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou
chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.
Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do
všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad.
Poţiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti
rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťaţisko činnosti správneho
súdnictva, pretoţe dikcia zákona nemôţe byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu
zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Zákony nie sú samoúčelné, prijímané na
to, iba aby sa ,,slepo“ a formálne dodrţiavali.
Odvolací súd v danom prípade zastáva názor, ţe skutkový stav nie je v podstate
sporný - ţalobca v kontrolovanom zdaňovacom období január aţ december 2007 v zmysle
Dealerskej zmluvy zo dňa 9. decembra 2003 a jej príloh platných pre rok 2007, č. X. uzavretej
so spoločnosťou Karosa, a.s. - od 3. januára 2007 Iveco Czech Republik, a.s., nakupoval a
predával tovar nakúpený v Českej republike od výrobcu Iveco, zákazníkom poskytoval
záručný a pozáručný servis a na základe uvedenej zmluvy výrobcovi fakturoval servisné práce
a nahradené diely, ktoré pouţil na výmenu poškodených a súčasne výrobcovi vracal
poškodené súčiastky tak, ţe servisné práce zdanil a dodanie náhradných dielov fakturoval bez
dane. Sporným ostala aplikácia právnej úpravy na skutkový stav a tomu predchádzajúci
prístup ţalovaného i správcu dane k výkladu na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a s účelom zákona dani z pridanej hodnoty.
Z vyjadrenia k ţalobe i z rozhodnutí ţalovaného je zrejmé, ţe ţalovaný tvrdil, ţe vo
svojej činnosti dôsledne rešpektoval dikciu zákona o dani z pridanej hodnoty. Zastával názor,
ţe nakoľko poskytnutie záručných oprav vrátane pouţitých náhradných dielov je zloţeným
plnením s jedným základom dane, pri ktorom prevláda charakter sluţby, v zmysle § 19 ods. 2
zákona o DPH dňom dodania predmetných sluţieb spoločnosti ţalobcu vznikla daňová
povinnosť z poskytnutej sluţby záručnej opravy vrátane náhradných dielov a preto podľa ust.
§ 22 ods. 1 zákona o DPH základ dane v danom prípade zahŕňa cenu vykonanej práce
a zároveň aj cenu pouţitého náhradného dielu, z ktorých dôvodov iba čiastočným zdanením
16 2Sžf/7/2012
predmetnej sluţby ţalobca porušil ust. § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. b/ zákona
o DPH.
Zákonodarca v právnej úprave zákona o dani z pridanej hodnoty neupravuje zákonné
podmienky v prípade reklamácie pri dodaní tovaru alebo sluţby samostatným spôsobom,
z ktorých dôvodov je povinnosťou daňových orgánov subsumovať vykonanie reklamácie pod
zákonnú úpravu dodania tovaru alebo sluţby konformným výkladom s účelom zákona o dani
z pridanej hodnoty. Posúdenie týchto právnych skutočností však môţe vykonať aţ na základe
podrobnej analýzy právnych úkonov daňového subjektu, na základe ktorých si plnil svoju
daňovú povinnosť, alebo uplatnil oslobodenie od dane, vychádzajúc zo zmluvného záväzku,
na základe ktorého transakciu uskutočňoval.
Ţalobca tvrdil, ţe pri vystavení faktúr postupoval tak, ţe v zmysle dohodnutých
pravidiel fakturoval finančné vyrovnanie za poškodený náhradný diel, vo faktúre označený
pre jeho presnú identifikáciu v rámci záruk, majúc za to, ţe fakturované finančné vyrovnanie
nie je predmetom dane, a ţe predmetom dane je len poskytnutá servisná sluţba - práca, ktorú
aj fakturoval s daňou, s poukazom na to, ţe reklamovaný náhradný diel dodal zákazníkovi -
slovenskej spoločnosti - slovenskému platiteľovi bezodplatne, pretoţe sa jedná o výmenu
náhradného dielu v rámci reklamačného konania a vlastnícke práva k novým náhradným
dielom získal zákazník - majiteľ autobusu a súčasne v zmysle zmluvy výrobcovi vrátil diel
poškodený.
Odvolací súd súhlasí s tvrdením ţalovaného, ţe v danom prípade ide o zloţené plnenie
pozostávajúce z vykonania servisnej opravy, v rámci ktorej bola vykonaná servisná práca
a dodanie tovaru, avšak nesúhlasí s jeho tvrdením, ţe v predmetných plneniach prevláda
charakter sluţby, ktorú bol ţalobca ako platiteľ dane povinný zdaniť. Z charakteru plnenia
v zmysle faktúr vyplýva, ţe ţalobca vykonal sluţbu opravu autobusu a dodal tovar.
Vzhľadom na osobitý charakter vykonaných prác a dodania tovaru v rámci finančného
vysporiadania zmluvných partnerov v zmysle dealerskej zmluvy bolo povinnosťou daňových
orgánov posudzovať kaţdú právnu skutočnosť samostatne v zmysle právnej úpravy zákona
o dani z pridanej hodnoty.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov vyhodnotili skutkové
zistenia týkajúce sa zmluvného dojednania medzi zmluvnými partnermi reklamácie výrobkov
(autobusov) alebo ich častí, v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona o dani z pridanej
hodnoty, čo malo za následok prijatie predčasného právneho záveru. Dáva do pozornosti, ţe
17 2Sžf/7/2012
ţalobca tým, ţe vystavil faktúru za výmenu poškodeného dielu náhradným dielom, ktoré
sa stalo súčasťou autobusu vo vlastníctve zákazníka Karosa, a.s. (IVECO Czech Republic,
a.s.) vo výške 95 % z tarifnej ceny Karosa, a.s. - IVECO Czech Republic, a.s. bez dane
a súčasne poškodený diel odoslal výrobcovi, uskutočnil finančné vyrovnanie v zmysle
dealerskej zmluvy.
Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný sa náleţite nevyporiadal s odvolacou
námietkou ţalobcu, ktorou namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 22 v spojení s § 19 ods. 2
zákona o DPH, keď správca dane posúdil problém, ako celok a zahrnul do základu dane celú
fakturovanú protihodnotu, s poukazom na to, ţe v rámci reklamačných konaní sa jedná
o poškodený reklamovaný náhradný diel, ktorý sa vracia do krajiny pôvodu a servisnú sluţbu,
ktorú zabezpečuje COREX, s.r.o. tvrdiac, ţe v danom prípade postupoval tak, ţe v zmysle
dohodnutých pravidiel fakturoval finančné vyrovnanie za poškodený náhradný diel, a ţe
fakturované finančné vyrovnanie nie je predmetom dane, s tým, ţe predmetom dane je
poskytnutá servisná sluţba, ktorú fakturoval s daňou. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do
pozornosti, ţe ţalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť prechodu vlastníctva
k poškodenému dielu, ktorý ţalobca po vykonaní opravy autobusu na základe reklamácie
zákazníka, s faktúrou ceny náhradného vymeneného dielu vracal výrobcovi, pretoţe napriek
tomu, ţe vrátenie tohto výrobku ţalobcovi vyplývalo zo zmluvných podmienok pre uznanie
reklamácie, ide o samostatný právny úkon, s ktorým zákonodarca spája aj podľa úpravy
zákona o dani z pridanej hodnoty právne účinky. Vzhľadom na charakter plnenia je preto
otázne, či dodanie náhradného dielu je sluţba?
Súčasne odvolací súd zastáva názor, ţe ţalovaný v danom prípade pri posudzovaní
vzniku daňovej povinnosti ţalobcu sa náleţite nevyporiadal so zmluvnými podmienkami
obchodných partnerov - ţalobcu a spoločnosti Iveco Czech Republik, a.s. pre fakturáciu
sluţby, pouţitého materiálu a tovaru, súhlasiac s tvrdením ţalobcu, ţe pokiaľ sú zmluvne
dohodnuté podmienky v medziach zákona a zákon ich priamo neupravuje, správcovi dane
neprináleţí spochybňovať dohodnuté podmienky, s poukazom aj na to ţe zákon o DPH
samostatne nerieši postup pri reklamácii tovaru (výrobkov, súčiastok, náhradných dielov,
a pod.), nemoţno z jeho ustanovení dospieť k záveru, ţe bol porušený zákon. Odvolací súd
v tejto súvislosti dáva do pozornosti, ţe vzhľadom na charakter zmluvného záväzku ostala
v danej veci nezodpovedaná otázka, či ţalobca mohol očakávať preplatenie faktúry Karosou,
ktorá si vyhradila právo, ţe ak reklamáciu opravy autobusu zákazníkom neuzná, potom
faktúru ţalobcovi, ktorý v rámci servisnej sluţby opravu autobusu vykonal a súčasne dodal
18 2Sžf/7/2012
náhradný diel, nezaplatí, v ktorom prípade ţalobca vystaví faktúru na zaplatenie opravy
náhradného dielu zákazníkovi s DPH.
Pokiaľ ţalobca v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu, ako aj v ţalobe
namietal, ţe daňové orgány v danej veci nepostupovali v súlade s platnou judikatúrou
Európskeho súdneho dvora bez označenia konkrétneho rozhodnutia, odvolací súd dáva do
pozornosti ţalovanému, ţe súčasťou postupu daňových orgánov v súlade so zásadou
zákonnosti ustanovenou v § 2 zákona č. 511/1192 Zb. je nielen postupovať v súlade
s hmotnoprávnymi a procesno-právnymi predpismi Slovenskej republiky, ale aj v súlade
s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po
vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tieţ
v súlade s právnymi záväznými aktmi Európskeho spoločenstva a Európskej únie, v rámci
ktorého postupu je ich povinnosťou prihliadať aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora
v danej oblasti, a o to skôr, keď právna úprava v slovenskom právnom poriadku absentuje.
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe
ţalovaný v danom prípade náleţite nepostupoval v súlade s citovanými právnymi normami,
vo veci neboli zadováţené skutkové podklady relevantné pre vydanie rozhodnutia, i keď
v daňovom konaní postupoval v súčinnosti s daňovým subjektom - ţalobcom, skutkové
zistenia náleţite nevyhodnotil, majúce za následok, ţe v predmetnej veci bolo rozhodnuté
predčasne, s prihliadnutím na to, ţe ţalovaný sa s námietkami ţalobcu vznesenými
v odvolacom daňovom konaní nevysporiadal dostatočne, z ktorých dôvodov rozhodnutie
ţalovaného správneho orgánu nie je moţné povaţovať za súladné so zákonom, a preto súd
prvého stupňa nerozhodol vo veci zákonne, keď ţalobu zamietol.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa 250ja ods. 3 O.s.p. napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Nitre zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. l, veta prvá O.s.p. a s § 250k ods. l, tretia veta O.s.p. Ţalobcovi náhradu trov
konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré povaţoval skutočnosť, ţe
ţalobca v daňovom konaní uplatnil v odvolaní proti platobnému výmeru námietky veľmi
všeobecne bez právnej kvalifikácie a aţ v ţalobe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
ţalovaného podloţil právnou kvalifikáciou, pri ktorej poukazoval na judikatúru Európskeho
súdneho dvora, avšak tieţ nie dostatočne, keďţe neoznačil konkrétne rozhodnutia Súdneho
19 2Sžf/7/2012
dvora s obdobnou problematikou, pričom z pohľadu vnútroštátnej úpravy dane z pridanej
hodnoty ţalovaný nemal dôvod povaţovať rozhodnutie správcu dane za nezákonné.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 19. decembra 2012
JUDr. Elena Kováčová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská