Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/7/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej,

Phd., v právnej veci ţalobcu: COREX, s.r.o., so sídlom Štefánikova 49, Nitra, zastúpený

Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., so sídlom Školská 3, Nitra, proti

ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazová ulica 63,

Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa 16. februára 2011,

č. I/224/3513-17198/2011/992128-r, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre č. k. -43 zo dňa 29. novembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.

-43 zo dňa 29. novembra 2011 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zo

dňa 16. februára 2011, č. I/224/3513-17198/2011/992128-r z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania

a zrušenia rozhodnutia ţalovaného zo dňa 16. februára 2011, č. I/224/3513-

2

17198/2011/992128-r, ktorým ţalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu

Vráble zo dňa 5. mája 2010, č. 628/230/33-3169/10/Há, ktorým správca dane na základe

výsledkov daňovej kontroly vyrubil ţalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len alebo zákon o správe

daní) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume

20 544,24 eura z dôvodu porušenia ust. § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b/

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len

,, alebo zákona o DPH“). Ţalobcovi

náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho

dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná a preto ju v zmysle zamietol.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu

posudzoval v zmysle ustanovení § 2 ods. 1, písm. a/, b/ v spojení s § 8 ods. 1, písm. a/, s § 9

ods. l, s § 15 ods. l, s § 19 ods. 2, s § 22 ods. 1 a s § 43 ods. 1 zákona o DPH a v zmysle

ustanovení a s , , a súčasne v zmysle

a čl. 24 Smernice Rady č. 2006/112/ES (ďalej len ,,Smernica“).

Krajský súd medzi účastníkmi povaţoval za sporný výklad ustanovení § 19 ods. 2

a § 43 ods. l zákona o dani z pridanej hodnoty, a to či ţalobcovi vznikol nárok na oslobodenie

od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, alebo či jeho ekonomická

činnosť vykonávaná v zmysle predloţenej Dealerskej zmluvy, uzavretá s obchodným

partnerom v rámci EU - poskytovanie záručných opráv autobusov v rámci oprávnených

reklamácií zákazníkov, bolo potrebné posudzovať podľa § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1,

písm. b/ citovaného zákona, t. j. sluţbu v tých prípadoch, kde ţalobca pouţil náhradné diely,

ktoré mal vo svojom vlastníctve a tieto nezdanil vôbec.

Krajský súd z administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe v kontrolovanom

zdaňovacom období január aţ december 2007 daňový subjekt (ţalobca), v zmysle Dealerskej

zmluvy zo dňa 9. decembra 2003 a jej príloh platných pre rok 2007, č. X. uzavretej so

spoločnosťou Karosa, a.s. (od 3.1.2007 Iveco Czech Republik, a.s.) ţalobca nakupoval

a predával tovar nakúpený v Českej republike od výrobcu Iveco; nakúpený tovar od tohto

dodávateľa ţalobca uviedol do daňových priznaní DPH ako intrakomunitáme nadobudnutie

3

tovaru, ktorý zdanil a daň si odpočítal; následne predaj tohto tovaru na území SR zdanil

a zákazníkom poskytol dvojročnú záruku; ţalobca na základe dealerskej zmluvy vystupoval

ako autorizovaný dealer Karosy, poverený distribúciou a servisom jej výrobkov a zaviazal sa

pod svojím menom a vo svoj vlastný prospech predávať výrobky Karosy konečným

zákazníkom, ktorých sídlo sa nachádza na území SR; ţalobca vykonával kontrolu a úpravu

výrobkov Karosy pred dodaním, záručné práce (servis), asistenčný nonstop servis, servis

zameraný na opravy, ako i opravy vozidiel Karosy, ktoré sa uţ nevyrábajú s tým, ţe Karosa

bude dodávať zmluvné výrobky ţalobcovi so všetkými právami podľa záruk uvedených

v zmluve; podľa príloh k tejto zmluve, platné pre rok 2007, vo veci servisu výrobkov tohto

výrobcu sa ţalobca zaviazal zabezpečovať a vykonávať záručný i pozáručný servis, ako i

opravy autobusov Karosa podľa normy akosti na servis (príloha G) v súlade so záručnými

podmienkami (príloha E4) s pouţitím technickej dokumentácie, ktorú je povinný vlastniť

(príloha G1) s určenými hodinovými sadzbami za uskutočnené práce pri záručných opravách,

ktoré je povinný účtovať Karose (príloha G2) a podľa zásad riešenia reklamácií (príloha G3);

taktieţ bolo dohodnuté, ţe reklamované chybné súčiastky bol dealer povinný vrátiť Karose

v určenej lehote a dohodnutým spôsobom s tým, ţe nároky dealera zo záruky zanikajú

a Karosa má právo reklamáciu neuznať v prípade, ak reklamované chybné súčiastky nebudú

vrátené (príloha G3 odsek 6), ďalej, ţe pri záručných opravách bude dealer účtovať ceny

pouţitých náhradných dielov vo výške 95 % z tarifných cien Karosy s tým, ţe výška týchto

cien sa netýka spotrebného materiálu (olej a pod.), ktorý bol pouţitý v súvislosti

s odstránením reklamovanej chyby (bod 2.3. prílohy G3); vykonané záručné práce a pouţité

náhradné diely mal dealer fakturovať Karose dátumom splatnosti 45 dní odo dňa vystavenia

faktúry (bod 2.4. G3).

Krajský súd konštatoval, ţe daňovou kontrolou zdaňovacieho obdobia bolo zistené, ţe

v prípade oprávnenej reklamácie ţalobca vyhotovil odberateľské faktúry pre dodávateľskú

spoločnosť Iveco Czech Republik, a.s. za servis výrobkov Karosy vykonaných na Slovensku,

konkrétne za servisné prehliadky, za záručné opravy, pri ktorých neboli pouţité náhradné

diely a za záručné opravy, pri ktorých náhradné diely pouţité boli, a to v celkovej výške

914 078,50 Sk, z toho cena práce ako základ dane bola 116 206,90 Sk a DPH 22 080,10 Sk,

cena pouţitých náhradných dielov bola 775 791,50 Sk, DPH 0,00 Sk. Správca dane po

kontrole zvýšil daň o 123 865,87 Sk a základ dane o 651 925,63 Sk, pretoţe cenu pouţitého

náhradného dielu ţalobca fakturoval bez dane. Ţalobou napadnutým rozhodnutím ţalovaný

potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu za zdaňovacie obdobie

4

december 2007 v sume 20 544,24 eura z dôvodu porušenia § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 2

ods. 1 písm. b/ s tým, ţe záručné opravy autobusov vykonané v

rámci oprávnených reklamácií zákazníkov a zároveň v zmysle dealerskej zmluvy na

Slovensku a za protihodnotu zdanil iba čiastočne, a to tak, ţe cenu vykonanej práce zdanil

sadzbou 19 % a cenu pouţitých náhradných dielov, ktoré mal vo svojom vlastníctve, nezdanil

vôbec. Ţalobca v ţalobe v podstate uviedol rovnaké dôvody ako v odvolaní.

S poukazom na základné zásady daňového konania ustanovené v § 2 zákona o správe

daní krajský súd uviedol, ţe v danej veci v postupe u oboch daňových orgánov nezistil

pochybenie, ani iné ich porušenie zákona, pretoţe správca dane má oprávnenie vykonať

dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp.

správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predloţené doklady k daňovému priznaniu

príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu s tým, ţe takto

daňové orgány v preskúmavanej veci i postupovali, stotoţniac sa s ich skutkovými zisteniami

a právnym záverom.

Krajský súd zdôraznil, ţe dňom 1. januára 2007 nadobudla účinnosť Smernica Rady

č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 (ďalej len ,,Smernica“), ktorá nahradila šiestu smernicu

Rady č. 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá

Smernica je záväzná pre kaţdý členský štát, pokiaľ ide o dosiahnutie výsledku, pričom voľba

formy alebo metód na dosiahnutie výsledku je ponechaná na vnútroštátne orgány s tým, ţe

je vypracovaný v súlade s touto Smernicou (a do 31.12.2006

bol v súlade so Šiestou Smernicou). Krajský súd mal za to, ţe správca dane objasnil všetky

skutočnosti v súvislosti so splnením podmienok vyplývajúcich z ust. § 8 a § 9 o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a rozdiely medzi ním v nadväznosti na

doklady predloţené ţalobcom.

Podľa názoru krajského súdu ţalobca si nesprávne vysvetlil svoj postup pri

poskytovaní záručných opráv autobusov (nakúpených od výrobcu v Českej republike

a predaných na Slovensku) v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov, pokiaľ tvrdil, ţe

správca dane postupoval nesprávne, ak mu vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie tak,

ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a dorubil mu daň z dôvodu, ţe u vymenených

náhradných dielov, ktoré vlastnícky patrili ţalobcovi pri záručných opravách nepostupoval

zmysle § 19 ods. 2 a pouţitý náhradný diel na výmenu poškodenej súčiastky u reklamovaného

autobusu nezdanil pri vrátení tejto súčiastky výrobcovi tvrdiac, ţalobca ako autorizovaný

5

dealer výrobcu autobusov Iveco Czech Republik, a.s. (predtým Karosa, a.s.) postupoval podľa

dealerskej zmluvy a v rámci záručnej opravy pri opodstatnenej reklamácii poškodenú

súčiastku - náhradný diel vymenil, ktorý vrátil výrobcovi ako tovar bez DPH z dôvodu, ţe uţ

raz vymenený náhradný diel bol zaplatený ako súčiastka autobusu, a preto postupoval podľa

§ 43 ods. 1 zákona o DPH, t. j. uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do

iného členského štátu v ráme v EU, majúc za to, ţe išlo o sluţbu - servis a prevod

vlastníckeho práva k poškodenému tovaru - náhradného dielu prešla na výrobcu, pričom

rozhodujúci charakter má náhradný diel - tovar, a nie sluţba (úhrada za pracovný čas),

nesúhlasiac s tvrdením správcu dane a ţalovaného.

Krajský súd zastával názor, ţe v preskúmavanej veci je potrebné rozlišovať vzťah

medzi ţalobcom ako daňovým subjektom vo vzťahu k svojim zákazníkom v rámci

poskytovania záručných opráv v zmysle Dealerskej zmluvy a vzťah medzi ţalobcom ako

daňovým subjektom a výrobcom autobusov Iveco, ktoré ţalobca od tohto dodávateľa

nakupoval a zároveň sa zaviazal ako podnikateľ poskytovať záručné a pozáručné opravy na

nakúpené autobusy od výrobcu a ním predané zákazníkom na území Slovenskej republiky.

Uviedol, ţe pokiaľ ţalobca ako predajca autobusov, ktoré sám predtým odkúpil od uvedeného

výrobcu Karosa (Iveco) vo vzťahu k svojim zákazníkom (kupujúcim) vystupuje ako

predávajúci a tento vzťah sa medzi nimi posudzuje v zmysle §§ 411 a nasl. Obchodného

zákonníka s poukazom na to, ţe reklamačné konanie je upravené v inom právnom predpise,

ktorý ţalobca ako predávajúci musí dodrţať, inak by niesol sankcie podľa príslušného

právneho predpisu.

Krajský súd súhlasil s tvrdením ţalobcu a správcu dane, ţe zákon o DPH samostatne

nerieši postup pri reklamácii tovaru, majúc za to, ţe to ani nie je nutné, pretoţe sluţbu

a dodanie tovaru daňový subjekt vţdy musí posúdiť z hľadiska predpisov zákona o DPH,

ktorý je špecifický zákon vo vzťahu k daňovému subjektu, ktorý je zároveň v preskúmavanej

veci i podnikateľský subjekt ako právnická osoba a nakúpený tovar teda autobusy predáva

a poskytuje i servisné sluţby.

Ďalej krajský súd konštatoval, ţe v zmysle ust. § 9 zákona o DPH je potrebné

povaţovať za sluţbu kaţdé plnenie za protihodnotu, ktoré nie je dodaním tovaru, majúc za to,

ţe na správnosti rozhodnutia správcu dane nemení ani skutočnosť, ţe správca dane pouţil

terminológiu ,,zloţená sluţba“ a takýmto spôsobom vyloţil ust. § 9, teda sluţbu poskytovanú

ţalobcom, pričom správca dane jasne vysvetlil, v čom bol nesprávny postup ţalobcu, teda

6

v čom porušil zákon o DPH pokiaľ' poskytoval záručný a pozáručný servis reklamovaných

autobusov v zmysle dealerskej zmluvy a uplatnený postup ţalobcu, ktorý v prípade

oprávnenej reklamácie vyhotovil v prospech výrobcu odberateľskú faktúru, ale DPH v nej

uplatnil k cene práce (vynaloţený pracovný čas), avšak cenu pouţitého náhradného dielu

v jeho vlastníctve fakturoval bez dane a uplatnil pritom reţim dodávok oslobodených od dane

v zmysle § 43 ods. l zákona o DPH. Podľa názoru súdu správca dane v súlade so zákonom

odôvodnil svoje rozhodnutie, ţe tento postup môţe uplatniť daňový subjekt (platiteľ dane) len

vtedy, ak tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň v členskom štáte, bol fyzicky

prepravený z tuzemska do iného členského štátu a predaj bol uskutočnený za protihodnotu,

keď nad akúkoľvek pochybnosť, s poukazom na výsledky daňovej kontroly, u ţalobcu nešlo

o takýto prípad, pretoţe reklamované chybné súčiastky ţalobca iba vrátil výrobcovi do Českej

republiky, teda do iného členského štátu v rámci EÚ z dôvodu, aby splnil dohodnuté

podmienky podľa uzavretej dealerskej zmluvy, pričom ide o právny vzťah iba medzi

ţalobcom a výrobcom, s poukazom na to, ţe zákonodarca v zákone o DPH jednoznačne

rozlišuje dodanie tovaru a stanovuje i podmienky tohto dodania a poskytnutie sluţby, kde tieţ

upravuje podmienky dodania sluţby spolu s následkami.

Podľa názoru krajského súdu ak sa poskytuje sluţba na výrobok, kde je potrebné

vymeniť súčiastku, ktorá je neoddeliteľná od predaného výrobku, aby bol funkčný (čo je

i prípad reklamácie poškodeného dielu predaného autobusu), takúto sluţbu nie je moţné

rozdeliť na sluţbu za prácu podľa § 9 zákona o DPH a náhradný diel posúdiť ako dodanie

tovaru podľa § 8 zákona o DPH, ako to tvrdí ţalobca, pretoţe takýto tovar nespĺňa podmienky

v zmysle zákona o DPH a je súčasťou sluţby ako takej poskytnutej za protihodnotu. Záver

ţalovaného a správcu dane, ţe u ţalobcu išlo o poskytnutie sluţby, povaţoval za správny

a v súlade so zákonom o DPH a so Smernicou Rady č. 2006/112/ES, keďţe pri posudzovaní

poskytovania záručných a pozáručných opráv na reklamovaných autobusoch ţalobcom

vychádzali zo skutočného obsahu právneho úkonu.

Krajský súd dospel k záveru, ţe ak ţalobca v zmysle dohodnutých podmienok podľa

Dealerskej zmluvy vracal výrobcovi autobusov Iveco so sídlom CZ chybné súčiastky, bolo to

z dôvodu, aby v prípade oprávnenej reklamácie si mohol uplatniť u tohto výrobcu svoje

nároky zo zmluvy podľa prílohy G3 odsek 6, keďţe ide o vzťah výrobcu ako dodávateľa

tovaru a zákazníka - ţalobcu ako odberateľa výrobkov, ktorý poskytuje i záručný a pozáručný

servis na tieto výrobky na území Slovenskej republiky, avšak ako samostatný subjekt, ktorý

nie je pobočkou výrobcu na území Slovenskej republiky, teda nejde o subjekt prepojený

7

ekonomicky s materskou organizáciou, t. j. výrobcom - Iveco, správca dane v súlade so

zákonom vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie podľa § 44 ods. 6 písm. v/, bod prvý zákona

o správe daní a poplatkov, s poukazom na správnosť záveru daňových orgánov, keď

vychádzali zo skutkových zistení na základe predloţených faktúr a dokladov u tých

prípadoch, v ktorých ţalobca pouţil náhradné diely v rámci servisných sluţieb do predaných

autobusov a zákazník si uplatnil reklamáciu na poškodenú súčiastku a ţalobca túto sluţbu, t. j.

vymenený náhradný diel fakturoval bez dane, čím porušil zákon o DPH, lebo sluţbu v zmysle

daňových predpisov je potrebné vykladať tak, ţe ide o poskytnuté plnenie za protihodnotu,

teda nielen za čas nevyhnutný na výmenu poškodenej súčiastky, ale aj hodnota samotnej

súčiastky, ktorá bola pouţitá, a teda nie je moţné charakter takejto sluţby rozdeliť na dve

časti tak, ako to vykladal ţalobca.

Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe záručný a pozáručný servis, ktorý ţalobca

poskytoval na území Slovenskej republiky je potrebné podradiť pod článok 24 bod prvý

Smernice a článok 44 Smernice, ktorá upravuje miesto poskytovania sluţby zdaniteľnou

osobou, z ktorého článku (44 Smernice) vyplýva, ţe ide o zdaniteľnú osobu, ktorá koná ako

taká, miestom poskytovania sluţieb je miesto, kde má táto osoba zriadené sídlo svojej

ekonomickej činnosti, majúc za to, ţe ţalobca v kontrolovaných prípadoch podľa

predloţených faktúr mal postupovať podľa § 9, § 15, § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1

písm. b/ zákona o DPH a v tých prípadoch, kde poskytol sluţbu - servis záručnej opravy

autobusu (predaného zákazníkovi) v rámci zákonnej reklamácie, mal vystaviť faktúry i na

vymenený náhradný diel, ktorý bol v jeho vlastníctve (ktorý mal na sklade) s daňou, keďţe

vymenený náhradný diel zostal v tuzemsku, s poukazom na to, ţe išlo o sluţbu, kde základom

dane bola proti hodnota, ktorú dodávateľ prijal alebo mal prijať od príjemcu plnenia alebo inej

osoby za zdaniteľný obchod zníţená o daň (§ 22 ods. 2 zákona), s tým, ţe základ dane

v preverovaných prípadoch zahŕňa cenu vykonanej práce a zároveň aj cenu pouţitého

náhradného dielu a dňom dodania predmetnej sluţby vznikla ţalobcovi daňová povinnosť

z poskytnutej sluţby záručnej opravy vrátane pouţitých náhradných dielov. Uviedol, ţe

v preskúmavanej veci ţalovaný a správca dane nerozhodovali o zaťaţení reklamovaného

náhradného dielu (chybná súčiastka) daňou 19 % DPH, ale správca dane rozhodoval

o zaťaţení pouţitého náhradného dielu, ktorý bol vo vlastníctve ţalobcu, ktorý bol oddanený

pri jeho kúpe od dodávateľov z tuzemska, čo potvrdil i ţalobca v podanej ţalobe, ţe daň

z tohto tovaru si odpočítal, tovar však zostal na území SR.

8

Krajský súd neprihliadol ani na námietky ţalobcu uvedené v ţalobe v súvislosti

namietaného procesného postupu zamestnancov správcu dane, ako i v súvislosti s tabuľkou

uvedenou v rozhodnutí, ktorá predstavuje finančné vyjadrenie sluţby a cenu náhradných

dielov vráteného do CZ. Uviedol, ţe tieto námietky neboli uplatnené v podanom odvolaní,

a preto nemôţu byt' ani predmetom súdneho prieskumu. Konštatoval, ţe nezistil procesné

pochybenia, ani také vady konania ţalovaného, ktoré by spôsobovali nezákonnosť

rozhodnutia. Súd neprihliadol ani na argumentáciu ţalobcu, ktorou poukazoval na platnú

judikatúru Súdneho dvora ES, v zmysle ktorej by malo vyplývať, ţe kaţdé plnenie by malo

byť povaţované za odlišné a nezávislé plnenie, keďţe ţalobca rozhodnutia neoznačil

a v ţalobe len všeobecne poukazuje na judikatúru ako takú.

Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa ust. § 250k ods. 1

, ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretoţe v konaní nemal úspech.

Ţalobca sa proti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote odvolal.

Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil

tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na nové konanie.

V dôvodoch odvolania sa nestotoţnil s názorom krajského súdu, ktorý sa odvoláva na

povinnosti ţalobcu pri uplatňovaných reklamáciách v zmysle príslušných právnych predpisov,

v ktorej súvislosti poukázal na to, ţe postup pri reklamáciách je v danom prípade presne

upravený v zmysle platného zákona v uzatvorených zmluvách, v ktorých je uvedený

reklamačný postup ako aj to, ţe ţalobca nie je beţným ale výhradným zástupcom v SR,

s určitými pravidlami, právami a obmedzeniami.

Namietal, ţe správne orgány oboch stupňov ako aj prvostupňový súd nesprávne

vyhodnotili skutkové zistenia týkajúce sa zmluvného dojednania medzi zmluvnými partnermi

reklamácie výrobkov (autobusov) alebo ich častí, ktoré priamo vo svojich rozhodnutiach

citovali a vyvodili z nich nesprávny právny záver. Uviedol, ţe tým, ţe vystavil faktúru za

poškodený náhradný diel - súčiastku pre výrobcu Karosa, a.s. (IVECO Czech Republic, a.s.)

vo výške 95 % z tarifnej ceny Karosa, a.s. - IVECO Czech Republic, a.s. bez dane, uskutočnil

finančné vyrovnanie v zmysle dealerskej zmluvy.

Dôvodil, ţe v zmysle zákona o DPH dodanie tovaru podľa § 8 je dodanie hmotného

majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, s poukazom na to, ţe v tomto

prípade správca dane dodaňuje nové náhradné diely, ktoré boli pouţité pri záručných

9

opravách (pre majiteľov autobusov) a podľa správcu dane mali byť fakturované s daňou pre

IVECO Czech Republic, a.s., ako dodanie tovaru, čo ale nezodpovedá zásadám logického

myslenia a nie je v súlade s § 8 zákona o DPH v znení neskorších predpisov, keď vlastnícke

právo k vymenenému tovaru v tomto prípade prechádza na majiteľa autobusu. Tvrdil, ţe

z dôvodu, ţe sa jedná o záručnú opravu daňový doklad - faktúra za dodanie tovaru nemôţe

byť vystavená pre majiteľa autobusu a je nelogické, aby bola faktúra vystavená pre výrobcu,

pretoţe tomu nová vymenená súčiastka nebude dodaná, ani sa nestane jej vlastníkom, a preto

spoločnosť COREX, s.r.o. pre výrobcu - Karosa, a.s. - IVECO Czech Republic, a.s. vystavila

faktúru, ktorej predmetom bol pouţitý náhradný diel, z dôvodu, ţe vlastnícke právo prechádza

na uvedenú spoločnosť. Vytýkal správcovi dane, ţe nebral do úvahy dôkaz predloţený

spoločnosťou COREX, s.r.o., z ktorého je jednoznačné, ţe tovar, ktorý bol predmetom

vystavených faktúr skutočne opustil tuzemsko - Slovenskú republiku, keď poškodené

náhradné diely boli zasielané na posúdenie k výrobcovi, čo je zaevidované v systéme

INTRASTAT, s poukazom na to, ţe z uvedených dôkazov vyplýva, ţe tovar uvedený na

faktúre je tovar, ktorý je uvedený v colnom Štatistickom systéme a tento tovar opustil

tuzemsko a bol dodaný (za protihodnotu) a prepravený do iného členského štátu. Namietal, ţe

tým, ţe správca dane dodaňuje nové náhradné diely, ktoré boli pouţité pri záručných

opravách (pre majiteľov autobusov) a podľa správcu dane mali byť fakturované s daňou pre

IVECO Czech Republic, a.s., ako dodanie tovaru, nerieši základnú podmienku vlastnícke

právo k tovaru, ktoré v tomto prípade prechádza na majiteľa autobusu. Vyslovil názor, ţe

nakoľko sa jedná o záručnú opravu, daňový doklad - faktúra za dodanie tovaru nemôţe byť

vystavená pre majiteľa autobusu, ale pre výrobcu, ktorý v zmysle dohodnutých podmienok

platí za reklamáciu, s poukazom na to, ţe keďţe zákon o DPH nerieši reklamačné konanie, tak

podnikateľský subjekt musí postupovať tak, aby neporušil zákon o reklamačnom konaní

a zároveň rešpektoval zákon o DPH v jeho základnej podstate.

Ďalej namietal, ţe správca dane nebral do úvahy zmluvne dohodnuté podmienky

obchodných partnerov pre fakturáciu sluţby, pouţitého materiálu a tovaru, tvrdiac, ţe pokiaľ

sú zmluvne dohodnuté podmienky v medziach zákona a zákon ich priamo neupravuje,

správcovi dane neprináleţí spochybňovať dohodnuté podmienky, s poukazom na to, ţe

z dôvodu, ţe zákon o DPH samostatne nerieši postup pri reklamácii tovaru (výrobkov,

súčiastok, náhradných dielov, apod.), nemoţno z jeho ustanovení dospieť k záveru, ţe bol

porušený zákon, ak ţalobca postupoval voči zmluvnému partnerovi tak, ţe postupuje podľa

v zmluve dohodnutých a popísaných podmienok v rozsahu zákona DPH, keďţe spoločnosť

10

COREX, s.r.o., na základe dohodnutých podmienok, obchodný vzťah, poskytnutú sluţbu

zdanila podľa skutočného plnenia a cien, ktoré boli dohodnuté a uvedené v zmluve a pouţitú

reklamovanú súčiastku, (ktorá bola vymenená za nový náhradný diel) vrátila do krajiny

pôvodu výrobcovi bez dane – Karosa, a.s. - IVECO Czech Republic, a.s.

Ďalej dôvodil, ţe pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty je vhodné najprv

vykonať analýzu zdaniteľného obchodu a pozrieť sa, aký cieľ majú jednotlivé prvky plnenia

pre zákazníka. Na základe tejto analýzy je moţné určiť, či ide o jedno zloţené plnenie

s jedným základom dane alebo o viaceré odlišné plnenia a stanoviť, o aký zdaniteľný obchod,

ktorý je predmetom dane, ide, teda či ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie sluţby,

s poukazom na to, ţe Súdny dvor ES sa opiera o to, čo je účelom a zámerom plnenia, aký je

cieľ oslobodenia od dane a či plnenie tomuto cieľu zodpovedá úplne alebo čiastočne

a súčasne, ţe z platnej judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva, ţe kaţdé plnenie má byť

zvyčajne povaţované za odlišné a nezávislé plnenie.

Súčasne ţalobca poukázal na to, ţe úmyslom spoločnosti COREX, s.r.o. nie je

podvádzať a krátiť dane, ale rešpektovať zákony, daňové predpisy a povinnosti z nich

vyplývajúce plniť s tým, ţe správca dane chybnou interpretáciou právnych predpisov

spochybňuje hodnovernosť ţalobcu a zároveň tým spochybňuje hodnoty, ktoré ţalobca

uznáva a ktoré sú späté s celou jeho existenciou.

Ďalej poukázal aj na skutočnosť, ţe daňové orgány majú povinnosť dbať na

zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, osôb, a ďalších osôb

a nie je v ţiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.

Záverom vyslovil názor, ţe rozsudok súdu prvého stupňa nie je správny, keď sa

stotoţnil s názorom daňových orgánov s tým, ţe nebol dodrţaný zákon o DPH, t. j. uvedené

plnenie predstavuje poskytnutá sluţba a dodanie tovaru, ktoré tvoria jeden celok - zloţené

plnenie, má charakter sluţby s povinnosťou zdaniť toto plnenie ako celok, a preto svoje

odvolanie v zmysle odôvodňuje tým, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, namietajúc, ţe prvostupňový súd sa vôbec

nevysporiadal s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník (§ 8 ods. l zákona o DPH),

t. j. uvedené plnenie poskytnutú sluţbu a dodanie tovaru - poškodeného, reklamovaného

dodaného do iného členského štátu (§ 43 zákon o DPH oslobodenie od dane) prekvalifikoval

do zloţeného plnenia, ktoré má charakter sluţby, napriek tomu, ţe bol dodaný do iného

11

členského štátu, namietajúc, ţe správca dane neoprávnene zdanil dodanie tovaru v tuzemsku,

pretoţe k dodaniu tovaru v tuzemsku nedošlo, ale v skutočnosti bol dodaný do iného

členského štátu.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe sa v plnom rozsahu pridrţiava

podrobných písomných vyjadrení, ktoré boli zaslané krajskému súdu a sú súčasťou

administratívneho spisu, s poukazom na to, ţe podané odvolanie obsahuje skutočnosti, ku

ktorým sa uţ vyjadril. Odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ods. l, veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu

( v spojení s ods. l, veta prvá ), vec prejednal bez nariadenia

pojednávania (, veta prvá ), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s ,

veta prvá a ) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu treba povaţovať za

dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, ţiadajúc jeho zrušenie

a súčasne zrušenie prvostupňového správneho orgánu a vrátenie veci ţalovanému na ďalšie

konanie. Preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa, t. j. Daňového úradu Vráble, ktorým správca dane vyrubil ţalobcovi rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume 20 544,24 eur, a preto

odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho

orgánu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania im predchádzajúce najmä

z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými

v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.

Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého

tvoril administratívny spis, zistil, ţe príslušný správca dane Daňový úrad Vráble vykonal

12

u ţalobcu daňovú kontrolu, na základe ktorej bol vyhotovený príslušný protokol o výsledku

zistenia z daňovej kontroly.

Zákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady

daňového konania tak, ţe v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práva

právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom

konaní (ods. l). Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými

subjektmi a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také

prostriedky, ktoré ich najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň

(ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní

vyšlo najavo (ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to

neumoţňuje (ods. 4). Správca dane je povinný začať' daňové konanie aj na vlastný podnet

vţdy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to

aj v prípade, ţe daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti

(ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy

skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo

vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva

a povinnosti (ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko

spolupracovať' so správcom dane v daňovom konaní (ods. 8).

Podľa § 2 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty platného v čase zdaniteľného

plnenia predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,

b) poskytnutie sluţby (ďalej len ,,dodanie sluţby“) za protihodnotu v tuzemsku

uskutočnené zdaniteľnou osobou,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu

Európskych spoločenstiev (ďalej len ,,členský štát“),

d) dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty dodaním tovaru je

13

a) dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak

tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné

a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa

predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,

ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného

Národnou bankou Slovenska,

b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej

zmluvy.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty dodaním sluţby je kaţdé plnenie,

ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane

a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému

vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva uţívať hmotný majetok,

c) prijatia záväzku zdrţať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d) sluţby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom

alebo na základe zákona.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty základom dane pri dodaní tovaru

alebo sluţby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od

príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo sluţby, zníţenú o daň. Do základu

dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene

tovaru alebo sluţby.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom

dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať

s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň

odovzdania nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo

alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty oslobodené od dane je dodanie

tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim

14

alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre

daň v inom členskom štáte.

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a ţalobných dôvodov dospel

k záveru, ţe ţalovaný v danom prípade náleţite nepostupoval v súlade s citovanými právnymi

normami, majúce za následok, ţe v predmetnej veci rozhodol predčasne.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,

či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje

osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa výklad a uplatňovanie ústavných

zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade

s touto .

Z uvedeného článku vyplýva, ţe výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných

právnych predpisov musí byť v súlade s . V právnej praxi preto môţe v činnosti

orgánov aplikujúcich právo dochádzať k situácii, ţe prameň práva, ktorý je vo formálnom

súlade s nie je interpretovaný ústavne konformným spôsobom, pričom orgány štátu

realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci v zmysle čl. 2 ods. 2

viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je

Slovenská republika viazaná ( SR) a po vstupe Slovenskej republiky do

Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tieţ v súlade s právne záväznými

predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie, v rámci ktorého postupu je ich

povinnosťou prihliadať aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora v danej oblasti.

Odvolací súd v danej veci zistil, ţe spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia medzi

účastníkmi konania v tomto konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu

ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty.

Odvolací súd dáva do pozornosti, ţe je

kumulatívnou právnou normou, ktorá na konanie štátnych orgánov okrem poţiadavky na

konanie v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon vyţaduje súlad s a jej medzami.

15

Tomu zodpovedá i . Pozitivistický právny prístup

k aplikácii zákonov (zaloţený na rešpektovaní dikcie zákona) je preto v činnosti štátnych

orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od

chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.

Vplyvom dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do

všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad.

Poţiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti

rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťaţisko činnosti správneho

súdnictva, pretoţe dikcia zákona nemôţe byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu

zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Zákony nie sú samoúčelné, prijímané na

to, iba aby sa ,,slepo“ a formálne dodrţiavali.

Odvolací súd v danom prípade zastáva názor, ţe skutkový stav nie je v podstate

sporný - ţalobca v kontrolovanom zdaňovacom období január aţ december 2007 v zmysle

Dealerskej zmluvy zo dňa 9. decembra 2003 a jej príloh platných pre rok 2007, č. X. uzavretej

so spoločnosťou Karosa, a.s. - od 3. januára 2007 Iveco Czech Republik, a.s., nakupoval a

predával tovar nakúpený v Českej republike od výrobcu Iveco, zákazníkom poskytoval

záručný a pozáručný servis a na základe uvedenej zmluvy výrobcovi fakturoval servisné práce

a nahradené diely, ktoré pouţil na výmenu poškodených a súčasne výrobcovi vracal

poškodené súčiastky tak, ţe servisné práce zdanil a dodanie náhradných dielov fakturoval bez

dane. Sporným ostala aplikácia právnej úpravy na skutkový stav a tomu predchádzajúci

prístup ţalovaného i správcu dane k výkladu na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákona č.

o dani z pridanej hodnoty v spojení s

a s účelom zákona dani z pridanej hodnoty.

Z vyjadrenia k ţalobe i z rozhodnutí ţalovaného je zrejmé, ţe ţalovaný tvrdil, ţe vo

svojej činnosti dôsledne rešpektoval dikciu zákona o dani z pridanej hodnoty. Zastával názor,

ţe nakoľko poskytnutie záručných oprav vrátane pouţitých náhradných dielov je zloţeným

plnením s jedným základom dane, pri ktorom prevláda charakter sluţby, v zmysle § 19 ods. 2

zákona o DPH dňom dodania predmetných sluţieb spoločnosti ţalobcu vznikla daňová

povinnosť z poskytnutej sluţby záručnej opravy vrátane náhradných dielov a preto podľa ust.

§ 22 ods. 1 zákona o DPH základ dane v danom prípade zahŕňa cenu vykonanej práce

a zároveň aj cenu pouţitého náhradného dielu, z ktorých dôvodov iba čiastočným zdanením

16

predmetnej sluţby ţalobca porušil ust. § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. b/ zákona

o DPH.

Zákonodarca v právnej úprave zákona o dani z pridanej hodnoty neupravuje zákonné

podmienky v prípade reklamácie pri dodaní tovaru alebo sluţby samostatným spôsobom,

z ktorých dôvodov je povinnosťou daňových orgánov subsumovať vykonanie reklamácie pod

zákonnú úpravu dodania tovaru alebo sluţby konformným výkladom s účelom zákona o dani

z pridanej hodnoty. Posúdenie týchto právnych skutočností však môţe vykonať aţ na základe

podrobnej analýzy právnych úkonov daňového subjektu, na základe ktorých si plnil svoju

daňovú povinnosť, alebo uplatnil oslobodenie od dane, vychádzajúc zo zmluvného záväzku,

na základe ktorého transakciu uskutočňoval.

Ţalobca tvrdil, ţe pri vystavení faktúr postupoval tak, ţe v zmysle dohodnutých

pravidiel fakturoval finančné vyrovnanie za poškodený náhradný diel, vo faktúre označený

pre jeho presnú identifikáciu v rámci záruk, majúc za to, ţe fakturované finančné vyrovnanie

nie je predmetom dane, a ţe predmetom dane je len poskytnutá servisná sluţba - práca, ktorú

aj fakturoval s daňou, s poukazom na to, ţe reklamovaný náhradný diel dodal zákazníkovi -

slovenskej spoločnosti - slovenskému platiteľovi bezodplatne, pretoţe sa jedná o výmenu

náhradného dielu v rámci reklamačného konania a vlastnícke práva k novým náhradným

dielom získal zákazník - majiteľ autobusu a súčasne v zmysle zmluvy výrobcovi vrátil diel

poškodený.

Odvolací súd súhlasí s tvrdením ţalovaného, ţe v danom prípade ide o zloţené plnenie

pozostávajúce z vykonania servisnej opravy, v rámci ktorej bola vykonaná servisná práca

a dodanie tovaru, avšak nesúhlasí s jeho tvrdením, ţe v predmetných plneniach prevláda

charakter sluţby, ktorú bol ţalobca ako platiteľ dane povinný zdaniť. Z charakteru plnenia

v zmysle faktúr vyplýva, ţe ţalobca vykonal sluţbu opravu autobusu a dodal tovar.

Vzhľadom na osobitý charakter vykonaných prác a dodania tovaru v rámci finančného

vysporiadania zmluvných partnerov v zmysle dealerskej zmluvy bolo povinnosťou daňových

orgánov posudzovať kaţdú právnu skutočnosť samostatne v zmysle právnej úpravy zákona

o dani z pridanej hodnoty.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov vyhodnotili skutkové

zistenia týkajúce sa zmluvného dojednania medzi zmluvnými partnermi reklamácie výrobkov

(autobusov) alebo ich častí, v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona o dani z pridanej

hodnoty, čo malo za následok prijatie predčasného právneho záveru. Dáva do pozornosti, ţe

17

ţalobca tým, ţe vystavil faktúru za výmenu poškodeného dielu náhradným dielom, ktoré

sa stalo súčasťou autobusu vo vlastníctve zákazníka Karosa, a.s. (IVECO Czech Republic,

a.s.) vo výške 95 % z tarifnej ceny Karosa, a.s. - IVECO Czech Republic, a.s. bez dane

a súčasne poškodený diel odoslal výrobcovi, uskutočnil finančné vyrovnanie v zmysle

dealerskej zmluvy.

Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný sa náleţite nevyporiadal s odvolacou

námietkou ţalobcu, ktorou namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 22 v spojení s § 19 ods. 2

zákona o DPH, keď správca dane posúdil problém, ako celok a zahrnul do základu dane celú

fakturovanú protihodnotu, s poukazom na to, ţe v rámci reklamačných konaní sa jedná

o poškodený reklamovaný náhradný diel, ktorý sa vracia do krajiny pôvodu a servisnú sluţbu,

ktorú zabezpečuje COREX, s.r.o. tvrdiac, ţe v danom prípade postupoval tak, ţe v zmysle

dohodnutých pravidiel fakturoval finančné vyrovnanie za poškodený náhradný diel, a ţe

fakturované finančné vyrovnanie nie je predmetom dane, s tým, ţe predmetom dane je

poskytnutá servisná sluţba, ktorú fakturoval s daňou. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do

pozornosti, ţe ţalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť prechodu vlastníctva

k poškodenému dielu, ktorý ţalobca po vykonaní opravy autobusu na základe reklamácie

zákazníka, s faktúrou ceny náhradného vymeneného dielu vracal výrobcovi, pretoţe napriek

tomu, ţe vrátenie tohto výrobku ţalobcovi vyplývalo zo zmluvných podmienok pre uznanie

reklamácie, ide o samostatný právny úkon, s ktorým zákonodarca spája aj podľa úpravy

zákona o dani z pridanej hodnoty právne účinky. Vzhľadom na charakter plnenia je preto

otázne, či dodanie náhradného dielu je sluţba?

Súčasne odvolací súd zastáva názor, ţe ţalovaný v danom prípade pri posudzovaní

vzniku daňovej povinnosti ţalobcu sa náleţite nevyporiadal so zmluvnými podmienkami

obchodných partnerov - ţalobcu a spoločnosti Iveco Czech Republik, a.s. pre fakturáciu

sluţby, pouţitého materiálu a tovaru, súhlasiac s tvrdením ţalobcu, ţe pokiaľ sú zmluvne

dohodnuté podmienky v medziach zákona a zákon ich priamo neupravuje, správcovi dane

neprináleţí spochybňovať dohodnuté podmienky, s poukazom aj na to ţe zákon o DPH

samostatne nerieši postup pri reklamácii tovaru (výrobkov, súčiastok, náhradných dielov,

a pod.), nemoţno z jeho ustanovení dospieť k záveru, ţe bol porušený zákon. Odvolací súd

v tejto súvislosti dáva do pozornosti, ţe vzhľadom na charakter zmluvného záväzku ostala

v danej veci nezodpovedaná otázka, či ţalobca mohol očakávať preplatenie faktúry Karosou,

ktorá si vyhradila právo, ţe ak reklamáciu opravy autobusu zákazníkom neuzná, potom

faktúru ţalobcovi, ktorý v rámci servisnej sluţby opravu autobusu vykonal a súčasne dodal

18

náhradný diel, nezaplatí, v ktorom prípade ţalobca vystaví faktúru na zaplatenie opravy

náhradného dielu zákazníkovi s DPH.

Pokiaľ ţalobca v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu, ako aj v ţalobe

namietal, ţe daňové orgány v danej veci nepostupovali v súlade s platnou judikatúrou

Európskeho súdneho dvora bez označenia konkrétneho rozhodnutia, odvolací súd dáva do

pozornosti ţalovanému, ţe súčasťou postupu daňových orgánov v súlade so zásadou

zákonnosti ustanovenou v § 2 zákona č. 511/1192 Zb. je nielen postupovať v súlade

s hmotnoprávnymi a procesno-právnymi predpismi Slovenskej republiky, ale aj v súlade

s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ( SR) a po

vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tieţ

v súlade s právnymi záväznými aktmi Európskeho spoločenstva a Európskej únie, v rámci

ktorého postupu je ich povinnosťou prihliadať aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora

v danej oblasti, a o to skôr, keď právna úprava v slovenskom právnom poriadku absentuje.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe

ţalovaný v danom prípade náleţite nepostupoval v súlade s citovanými právnymi normami,

vo veci neboli zadováţené skutkové podklady relevantné pre vydanie rozhodnutia, i keď

v daňovom konaní postupoval v súčinnosti s daňovým subjektom - ţalobcom, skutkové

zistenia náleţite nevyhodnotil, majúce za následok, ţe v predmetnej veci bolo rozhodnuté

predčasne, s prihliadnutím na to, ţe ţalovaný sa s námietkami ţalobcu vznesenými

v odvolacom daňovom konaní nevysporiadal dostatočne, z ktorých dôvodov rozhodnutie

ţalovaného správneho orgánu nie je moţné povaţovať za súladné so zákonom, a preto súd

prvého stupňa nerozhodol vo veci zákonne, keď ţalobu zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa 250ja ods. 3 napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Nitre zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení

s ods. l, veta prvá a s ods. l, tretia veta Ţalobcovi náhradu trov

konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré povaţoval skutočnosť, ţe

ţalobca v daňovom konaní uplatnil v odvolaní proti platobnému výmeru námietky veľmi

všeobecne bez právnej kvalifikácie a aţ v ţalobe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia

ţalovaného podloţil právnou kvalifikáciou, pri ktorej poukazoval na judikatúru Európskeho

súdneho dvora, avšak tieţ nie dostatočne, keďţe neoznačil konkrétne rozhodnutia Súdneho

19

dvora s obdobnou problematikou, pričom z pohľadu vnútroštátnej úpravy dane z pridanej

hodnoty ţalovaný nemal dôvod povaţovať rozhodnutie správcu dane za nezákonné.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 19. decembra 2012

JUDr. Elena Kováčová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská