Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/173/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B.B., s.r.o., so sídlom

v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou A., s.r.o., so sídlom v B., proti povinnej E. Č.,

bytom B., pre vymoženie 1 268,93 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 29. novembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala dňa 8. júla 2011 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie

pre vymoženie sumy 1 268,93 Eur s príslušenstvom. Uviedla, že exekučným titulom

je k návrhu pripojený rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM

SÚDOM pri R., a.s. so sídlom v B., z 27. augusta 2010, sp. zn. B., ktorým bola žalovanej E.

Č. uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni B.B., s.r.o. sumu 1 268,93 € s príslušenstvom.

Súdny exekútor požiadal Okresný súd Banská Bystrica o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 2. augusta 2011 č.k. -9

zamietol žiadosť súdneho exekútora (J. G.) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodcovského

rozsudku bola zmluva o úvere uzavretá dňa 24.03.2006 medzi právnym predchodcom

oprávnenej, spoločnosťou P.P., a.s., so sídlom v B., na základe ktorej právny predchodca

oprávnenej poskytol povinnej úver vo výške 1 659,70 € a povinná sa zaviazala poskytnuté

finančné prostriedky splácať v 50-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 48,79 €.

Túto zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 zákona

2

č. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z charakteru zmluvy skúmal

rozhodcovskú doložku začlenenú v rámci podmienok štandardnej zmluvy, keď podľa

obchodných podmienok v článku 9 – Prechodné a záverečné ustanovenia, bolo medzi

účastníkmi zmluvy dohodnuté, že „akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere

a Obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient

(povinný) prijíma návrh právneho predchodcu oprávnenej (P. B., a.s.) na riešenie vzájomných

sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so Zmluvou o úvere a Obchodnými

podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy o úvere alebo obchodných

podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri

spoločnosti R., a.s., podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa

rozhodnutiu R., podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.

Miestom rozhodcovského konania je B.“. Z uvedeného znenia rozhodcovskej doložky súd

zistil, že táto doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul,

znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú

doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie

s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo

podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V záujme

rešpektovania medzinárodnej zmluvy ( )

a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky

v spotrebiteľských vzťahoch, vyhodnotil prvostupňový súd rozhodcovskú doložku ako

neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, núti spotrebiteľa

neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na

spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Konštatoval, že neprijateľná rozhodcovská

doložka sa prieči dobrým mravom, pričom výkon práv a povinností z takejto doložky

odporuje dobrým mravom.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávnenej uznesením z 29. novembra

2011 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle

, potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého

rozhodnutia (mimo iného) uviedol, že zmluva o úvere, vrátane obchodných podmienok,

obsahuje podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán. Za takúto neprijateľnú podmienku treba považovať dojednanie o tzv.

3

rozhodcovskej doložke. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť

legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu

štátnym súdom. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo

bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán. V zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS

z 05.04.1993 neprijateľná zmluvná podmienka spotrebiteľa nezaväzuje (článok 6, bod 1).

V súvislosti s námietkou oprávnenej ohľadne správnosti prekladu uvedenej smernice odvolací

súd podotkol, že bez ohľadu na výklad tohto predmetu, je nespochybniteľné, že účastníci

zmluvy uzavreli rozhodcovskú doložku začlenenú do Všeobecných obchodných podmienok

ako ich súčasť, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď nebola individuálne

dojednaná a nevyjadrovala informovaný súhlas povinnej s uzavretím rozhodcovskej doložky.

Znemožňovala voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom a už túto

skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa.

Prvostupňový súd preto správne poukázal na ustanovenie

v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 54 ods. 1 veta

druhá jednoznačne upravuje, že spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Uvedená rozhodcovská doložka preto spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach

medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná, pretože

nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým

súdom.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, navrhla

ho zmeniť a poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne navrhla napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa , , , teda že

v konaní došlo k vadám uvedeným v , a , že konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolanie v zásade odôvodnila tým, že exekučný

súd nebol oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské

konanie, ani zmluvu na základe ktorej bol vydaný. Vo veci je daná prekážka „res iudicata“.

Považovala za neprijateľné, aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku, nakoľko sa nepodal návrh na začatie konanie o jeho zrušení, hoci bol podľa zákona

potrebný. Taktiež namietala, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom,

keď nesprávnym rozhodnutím o zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie jej v konečnom dôsledku bolo odopreté právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.

Povinná sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( )

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť

aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je významný subjektívny

názor účastníka tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim

je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné však

dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení.

Dovolateľka namieta vadu podľa , t.j. že sa v tej istej veci už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3

).

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého

skutku).

6

Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako

súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne, či neúplne. Pokiaľ ide

o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní

vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného).

Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni

nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej

sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, že konanie v danej exekučnej veci, vedenej na Okresnom

súde Banská Bystrica pod sp. zn. , na základe rozhodcovského rozsudku

vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri R., a.s. z 27. augusta 2010 sp. zn. B.,

nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom

na to konanie nie je zaťažené dovolateľkou namietanou vadou v zmysle

Ďalej je podľa názoru dovolateľky konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237

písm. e/

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie

prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj bez návrhu,

je treba konanie zastaviť.

Ako možno vyvodiť z obsahu dovolania, uvedenou procesnou vadou zaťažili konanie

súdy tým, že skúmali podmienky vydania rozhodcovského rozsudku, hoci povinná nevyvinula

žiadnu aktivitu na takýto prieskum. Námietka tejto procesnej vady je však neopodstatnená.

Exekučný súd totiž v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej doručenia

(§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového hľadiska (§ 41

ods. 2 ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu na začatie konania

v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú oprávnená uvádza

vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov

(ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia.

Oprávnená v dovolaní tiež namieta, že súdy jej v konaní odňali možnosť konať pred

súdom v zmysle

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci v prípade

oprávnenej nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia

uvedené tvrdenie dovolateľky, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

, t.j. že nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie jej v konečnom dôsledku bolo odopreté právo na výkon

vykonateľného rozhodnutia, nemožno podľa názoru dovolacieho súdu považovať za odňatie

možnosti účastníkovi konať pred súdom, keďže v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu

spisu) odvolací súd i exekučný súd splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdili správne.

Pokiaľ dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila ďalej tým, že konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú procesnú

vadu ( ) považuje za prípustný dovolací

dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy,

8

ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z

a nebola zistená existencia procesných vád uvedených v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2012

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková