Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/73/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného M. B. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 2

písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2012 v Bratislave

dovolanie obvineného M. B., zastúpeného obhajcom JUDr. M. I. proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 22. augusta 2012, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. B.

s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo 17. apríla 2012 sp. zn. bol

obvinený M. B. uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 2

písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

dňa 24.07.2007 uzatvoril so spoločnosťou s.r.o. T. so sídlom v B. na H. nám. č. X.,

IČO: X. leasingovú zmluvu č. X., ktorej predmetom bolo poskytnutie finančného leasingu

osobného motorového vozidla zn. Mitsubishi Lancer Evolution 2,0, červenej metalízy,

VIN: JMBSJCT9A6U002231, v celkovej hodnote 43.152,09 Eur, pričom išlo o spätný

leasing a spoločnosť T. spol. s.r.o. uhradila M. B. sumu 13.931,26 Eur na základe spätnej

dohody o zápočte pohľadávok a záväzkov zo dňa 24.07.2007 a dňa 31.07.2007 vo výške

29.220 Eur prevodom na účet, pričom súčasťou leasingovej zmluvy bol aj splátkový kalendár,

ktorý stanovoval počet splátok a termín ich splatnosti, kde sa M. B. zaviazal splatiť uvedený

leasing v 60 splátkach po 638,35 Eur, pričom z dôvodu nedodržania splátok dňa 18.06.2009

odstúpila spol. T. spol. s.r.o. od zmluvy, ktorú výpoveď si M. B. prevzal dňa 23.06.2009, čo

potvrdil svojim podpisom, vozidlo nevrátil, čím spôsobil poškodenej

spol. T. škodu vo výške 22.254 Eur.

Za to bol obvinený M. B. odsúdený podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. za použitia

§ 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok,

pričom výkon uloženého trestu bol obvinenému podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obvinený M. B. odvolanie,

ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 168-170). V dôvodoch svojho odvolania

uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by predmetné vozidlo odpredal

nezisteným osobám alebo dal do zálohu M. T. S nikým neuzatvoril kúpnu, či záložnú zmluvu.

Svojím konaním preto nenaplnil zákonné znaky prečinu sprenevery. Nebol produkovaný

jediný dôkaz, ktorý by preukazoval naplnenie subjektívnej stránky. Navrhol preto napadnutý

rozsudok zrušiť a domáhal sa oslobodenia spod obžaloby podľa ,

pretože nebolo preukázané, že skutok sa stal.

Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave,

ktorý na verejnom zasadnutí uznesením z 22. augusta 2012 sp. zn. odvolanie

obvineného podľa zamietol.

Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom

22. augusta 2012, kedy vo veci rozhodol krajský súd.

Odpis druhostupňového rozhodnutia obvinený M. B. prevzal 11. septembra 2012,

rovnako i jeho obhajca, prokurátor prevzal rozhodnutie 31. augusta 2012.

Okresný súd Bratislava V dňa 7. novembra 2012 predložil Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky dovolanie obvineného M. B., ktoré podal prostredníctvom zvoleného

obhajcu JUDr. M. I., ktorý ho obhajoval aj v pôvodnom konaní. Dovolanie bolo podané na

súde prvého stupňa 22. októbra 2012 z dôvodov § 371 ods. 1

písm. c/, g/, i/ , pretože napadnutým rozhodnutím bolo zásadným spôsobom porušené

jeho právo na obhajobu, je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom a je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Porušenie práv obhajoby v zmysle vidí v tom,

že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal so skutočnosťami

namietanými v jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd iba

mechanicky sčasti prevzal argumentáciu súdu prvého stupňa a vôbec nereflektoval obsah

podaného odvolania. Jeho rozhodnutie preto považuje za nezákonné, ako aj vydané

nezákonným spôsobom v konaní, v ktorom bolo postupom súdu závažne porušené jeho právo

na obhajobu. Vytýka odvolaciemu súdu, že nereflektoval jeho námietky k obsahu výpovedí

svedkov L., P. a G., odôvodnenie bolo nedostatočné, čím odvolací súd porušil jeho právo na

obhajobu v odvolacom konaní.

Dovolací dôvod v zmysle videl v tom, že odvolací súd

nevzal do úvahy jeho námietku, kde poukazoval na nedostatky rozhodnutia súdu prvého

stupňa, ktorý v konaní nezohľadnil a do rozsudku nezahrnul tie výpovede svedkov L. a P.,

ktoré potvrdili jeho obranu. V čase údajného spáchania trestného činu, pre ktorý bol

právoplatne odsúdený, bolo jeho úmyslom odovzdať predmetné motorové vozidlo M. T.

výlučne za účelom servisu a nie za účelom jeho využívania cudzou osobou. Namietal

hodnovernosť jednotlivých svedkov, pričom ich výpovede nemožno považovať za taký

zásadný dôkazný prostriedok, z ktorého by bolo možné vyvodiť jeho úmysel spáchať trestný

čin.

Dovolací dôvod v zmysle videl v tom, že v konaní nebol

produkovaný jediný dôkaz, ktorý by preukazoval naplnenie subjektívnej stránky žalovaného

trestného činu. Žalovaný skutok a jeho účasť na jeho spáchaní boli nesprávne právne

posúdené ako trestný čin, pretože sa žiadneho trestného činu nedopustil. V tejto súvislosti

znovu poukazoval na svedecké výpovede. Právny záver o prisvojení si motorového vozidla

je nesprávny, nemôže s ním súhlasiť. Nemôže ísť o spreneveru, pretože ani jeden dôkaz

ho neusvedčil z toho, že s predmetom leasingu mienil nakladať ako s vlastnou vecou. Vôbec

nebol preukázaný úmysel prisvojiť si cudziu vec a predmet leasingu spreneveriť.

V danom prípade išlo o občiansko-právny vzťah. V závere svojho dovolania navrhol zrušiť

napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa a prikázať

okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Samosudkyňa súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením doručila

na vyjadrenie rovnopis dovolania ostatným stranám trestného konania. K dovolaniu

obvineného sa vyjadril okresný prokurátor (č.l. 190), ktorý navrhol dovolanie obvineného

podľa odmietnuť, nakoľko považuje rozsudok súdu prvého stupňa,

ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne a zákonné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonnej

lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

( ). Dovolanie podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu, čo je

v súlade s ustanovením Súčasne však zistil, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje,

že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné

prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou

zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve

obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení

, pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť

( ). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich

odôvodnením ( ) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia

z vlastnej iniciatívy.

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa

v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať

zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa V opačnom

prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce

dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného

dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa

odmietnuť.

Dovolateľ M. B., ako už bolo vyššie uvedené, opieral podané dovolanie v prvom rade

o ustanovenie , že v konaní bolo zásadným spôsobom porušené

jeho právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu.

Dovolateľom uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, že v konaní došlo k porušeniu

práva na obhajobu najmä tým, že boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe

Predovšetkým ide o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania bez obhajcu

obvineného napriek tomu, že ho obvinený musel mať z dôvodu povinnej obhajoby.

V posudzovanej veci bolo trestné stíhanie obvineného vedené pre prečin, pričom nešlo

o prípad povinnej obhajoby v zmysle Obvinený si zvolil na plnú moc dňa

19. marca 2012 obhajcu JUDr. M. I., ktorý sa od 20. marca 2012

až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa zúčastňoval úkonov hlavného pojednávania,

mal teda možnosť počas konania kvalifikovane navrhovať, predkladať a zadovažovať dôkazy

slúžiace na obhajobu obvineného. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní pritom vyplýva,

že súd akceptoval všetky návrhy obhajcu na vykonanie dôkazov. V tejto súvislosti najvyšší

súd považuje za potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené

pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov – ustanovenia

a a Podľa nich bolo potrebné zisťovať skutkový stav veci

v rozsahu, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie. Podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov

zákon nestanovil žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie

určitej skutočnosti ani váhu jednotlivých dôkazov. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle

uplatňovaného dovolacieho dôvodu preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy

súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Rovnako tak ani hodnotenie dôkazov

spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nepredstavuje porušenie jeho práva

na obhajobu zásadným spôsobom. Ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli

vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) hodnotené v jeho prospech. Skutočnosť, že odvolací

súd neakceptoval obranu obvineného ešte neznamená, že v posudzovanom prípade došlo

k porušeniu práva na obhajobu.

Ako ďalší dovolací dôvod obvinený uviedol ustanovenie ,

podľa ktorého možno dovolanie podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom.

K tomuto dovolaciemu dôvodu považuje dovolací súd považuje za potrebné uviesť,

že zo spisového materiálu nevyplýva, že by súd prvého stupňa vykonal na hlavnom

pojednávaní niektorý z dôkazov nezákonným spôsobom. Ani samotný obvinený v dovolaní

neuviedol, konkrétne ktoré dôkazy mal súd na hlavnom pojednávaní vykonať nezákonným

spôsobom. V rámci tohto dovolacieho dôvodu iba namietal, že súdy sa nevysporiadali

s rozpormi vo výpovediach svedkov. Dovolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal

výsluchy svedkov v súlade s príslušnými ustanoveniami , keď svedkov

správne poučil a títo boli k veci riadne vypočutí kontradiktórnym spôsobom. Dovolací súd

nezistil, že by súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, ktorá

nebola prebratá na hlavnom pojednávaní, alebo by nevyplývala z dokazovania vykonaného

na hlavnom pojednávaní. Argumentáciu obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa

z týchto dôvodov vyhodnotil dovolací súd ako nedôvodnú,

predstavujúcu skôr skrytú formu vyjadrenia jeho záujmu, aby boli vykonané dôkazy (zistený

skutkový stav) hodnotené v jeho prospech.

Napokon obvinený uplatnil dovolací dôvod v zmysle ,

podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;

správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa v zmysle uplatneného

dovolacieho dôvodu rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný

ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo že išlo o iný trestný čin.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podstatou právneho posúdenia skutku ako posúdenia

hmotnoprávneho je aplikácia hmotného práva, t.j. na skutkový stav,

ktorý zistil súd a nie ako sa jeho zistenia domáha dovolateľ. V posudzovanom prípade to

znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený M.

B. spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorého skutkovými

závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Popísanému skutkovému stavu potom zodpovedá

i právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako prečin sprenevery podľa

§ 213 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Použitú právnu kvalifikáciu podľa citovaného ustanovenia

odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú do popisu skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú

naplnenie príslušných zákonných znakov uvedeného prečinu.

Z tohto pohľadu dovolanie obvineného pokiaľ uplatňuje dovolací dôvod § 371 ods. 1

písm. i/ neobstojí, pretože jeho námietky smerujú výhradne voči hodnoteniu dôkazov,

resp. úplnosti vykonaného dokazovania, teda proti skutkovým zisteniam súdu prvého

a druhého stupňa, pričom vo vytýkaných pochybeniach až následne vidí nesprávne právne

posúdenie skutku. Na podklade tohto dôvodu však nemožno skúmať ani preverovať úplnosť

vykonaného dokazovania ani správnosť hodnotenia dôkazov podľa ,

pretože táto činnosť súdu spočíva v aplikácii procesných ustanovení a nie hmotnoprávnych.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné

ustanovenia upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace

mimo uplatnených dôvodov a poukazuje predovšetkým na nesprávne skutkové zistenia,

polemizuje s odôvodnením rozhodnutí súdov nižšieho stupňa a vznáša námietky voči kvalite

rozhodnutia súdov nižšieho stupňa. Dovolací súd, ako už bolo vyššie uvedené, však nie je

oprávnený skúmať správnosť a úplnosť skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté

rozhodnutie.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené podmienky

dovolania podľa

V posudzovanom prípade obvinený M. B. svojimi námietkami nenaplnil

ani jeden z uplatnených dovolacích dôvodov, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. decembra 2012

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová