Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
580/386612.7608f3.pdf
PDF · 113.82 KB
No categories available
5Tdo/73/2012
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 73/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného M. B. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 2
písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2012 v Bratislave
dovolanie obvineného M. B., zastúpeného obhajcom JUDr. M. I. proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 22. augusta 2012, sp. zn. 1 To 89/2012, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. B.
s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo 17. apríla 2012 sp. zn. 5 T 16/2011 bol
obvinený M. B. uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 2
písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe, že
dňa 24.07.2007 uzatvoril so spoločnosťou s.r.o. T. so sídlom v B. na H. nám. č. X.,
IČO: X. leasingovú zmluvu č. X., ktorej predmetom bolo poskytnutie finančného leasingu
osobného motorového vozidla zn. Mitsubishi Lancer Evolution 2,0, červenej metalízy,
VIN: JMBSJCT9A6U002231, v celkovej hodnote 43.152,09 Eur, pričom išlo o spätný
leasing a spoločnosť T. spol. s.r.o. uhradila M. B. sumu 13.931,26 Eur na základe spätnej
dohody o zápočte pohľadávok a záväzkov zo dňa 24.07.2007 a dňa 31.07.2007 vo výške
29.220 Eur prevodom na účet, pričom súčasťou leasingovej zmluvy bol aj splátkový kalendár,
ktorý stanovoval počet splátok a termín ich splatnosti, kde sa M. B. zaviazal splatiť uvedený
leasing v 60 splátkach po 638,35 Eur, pričom z dôvodu nedodržania splátok dňa 18.06.2009
odstúpila spol. T. spol. s.r.o. od zmluvy, ktorú výpoveď si M. B. prevzal dňa 23.06.2009, čo
potvrdil svojim podpisom, vozidlo nevrátil, čím spôsobil poškodenej
spol. T. škodu vo výške 22.254 Eur.
Za to bol obvinený M. B. odsúdený podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. za použitia
§ 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok,
pričom výkon uloženého trestu bol obvinenému podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obvinený M. B. odvolanie,
ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 168-170). V dôvodoch svojho odvolania
uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by predmetné vozidlo odpredal
nezisteným osobám alebo dal do zálohu M. T. S nikým neuzatvoril kúpnu, či záložnú zmluvu.
Svojím konaním preto nenaplnil zákonné znaky prečinu sprenevery. Nebol produkovaný
jediný dôkaz, ktorý by preukazoval naplnenie subjektívnej stránky. Navrhol preto napadnutý
rozsudok zrušiť a domáhal sa oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por.,
pretože nebolo preukázané, že skutok sa stal.
Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave,
ktorý na verejnom zasadnutí uznesením z 22. augusta 2012 sp. zn. 1 To 89/2012 odvolanie
obvineného podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
22. augusta 2012, kedy vo veci rozhodol krajský súd.
Odpis druhostupňového rozhodnutia obvinený M. B. prevzal 11. septembra 2012,
rovnako i jeho obhajca, prokurátor prevzal rozhodnutie 31. augusta 2012.
Okresný súd Bratislava V dňa 7. novembra 2012 predložil Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky dovolanie obvineného M. B., ktoré podal prostredníctvom zvoleného
obhajcu JUDr. M. I., ktorý ho obhajoval aj v pôvodnom konaní. Dovolanie bolo podané na
súde prvého stupňa 22. októbra 2012 z dôvodov § 371 ods. 1
písm. c/, g/, i/ Tr. por., pretože napadnutým rozhodnutím bolo zásadným spôsobom porušené
jeho právo na obhajobu, je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom a je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Porušenie práv obhajoby v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vidí v tom,
že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal so skutočnosťami
namietanými v jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd iba
mechanicky sčasti prevzal argumentáciu súdu prvého stupňa a vôbec nereflektoval obsah
podaného odvolania. Jeho rozhodnutie preto považuje za nezákonné, ako aj vydané
nezákonným spôsobom v konaní, v ktorom bolo postupom súdu závažne porušené jeho právo
na obhajobu. Vytýka odvolaciemu súdu, že nereflektoval jeho námietky k obsahu výpovedí
svedkov L., P. a G., odôvodnenie bolo nedostatočné, čím odvolací súd porušil jeho právo na
obhajobu v odvolacom konaní.
Dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. videl v tom, že odvolací súd
nevzal do úvahy jeho námietku, kde poukazoval na nedostatky rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorý v konaní nezohľadnil a do rozsudku nezahrnul tie výpovede svedkov L. a P.,
ktoré potvrdili jeho obranu. V čase údajného spáchania trestného činu, pre ktorý bol
právoplatne odsúdený, bolo jeho úmyslom odovzdať predmetné motorové vozidlo M. T.
výlučne za účelom servisu a nie za účelom jeho využívania cudzou osobou. Namietal
hodnovernosť jednotlivých svedkov, pričom ich výpovede nemožno považovať za taký
zásadný dôkazný prostriedok, z ktorého by bolo možné vyvodiť jeho úmysel spáchať trestný
čin.
Dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. videl v tom, že v konaní nebol
produkovaný jediný dôkaz, ktorý by preukazoval naplnenie subjektívnej stránky žalovaného
trestného činu. Žalovaný skutok a jeho účasť na jeho spáchaní boli nesprávne právne
posúdené ako trestný čin, pretože sa žiadneho trestného činu nedopustil. V tejto súvislosti
znovu poukazoval na svedecké výpovede. Právny záver o prisvojení si motorového vozidla
je nesprávny, nemôže s ním súhlasiť. Nemôže ísť o spreneveru, pretože ani jeden dôkaz
ho neusvedčil z toho, že s predmetom leasingu mienil nakladať ako s vlastnou vecou. Vôbec
nebol preukázaný úmysel prisvojiť si cudziu vec a predmet leasingu spreneveriť.
V danom prípade išlo o občiansko-právny vzťah. V závere svojho dovolania navrhol zrušiť
napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa a prikázať
okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Samosudkyňa súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila
na vyjadrenie rovnopis dovolania ostatným stranám trestného konania. K dovolaniu
obvineného sa vyjadril okresný prokurátor (č.l. 190), ktorý navrhol dovolanie obvineného
podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť, nakoľko považuje rozsudok súdu prvého stupňa,
ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne a zákonné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej
lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať
(§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu, čo je
v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. Súčasne však zistil, že podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje,
že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné
prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou
zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve
obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto
mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení
§ 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť
(§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich
odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia
z vlastnej iniciatívy.
Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa
v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať
zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. V opačnom
prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce
dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného
dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
odmietnuť.
Dovolateľ M. B., ako už bolo vyššie uvedené, opieral podané dovolanie v prvom rade
o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., že v konaní bolo zásadným spôsobom porušené
jeho právo na obhajobu.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom
bolo porušené právo na obhajobu.
Dovolateľom uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, že v konaní došlo k porušeniu
práva na obhajobu najmä tým, že boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe § 37 Tr. por.
Predovšetkým ide o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania bez obhajcu
obvineného napriek tomu, že ho obvinený musel mať z dôvodu povinnej obhajoby.
V posudzovanej veci bolo trestné stíhanie obvineného vedené pre prečin, pričom nešlo
o prípad povinnej obhajoby v zmysle § 37 Tr. por. Obvinený si zvolil na plnú moc dňa
19. marca 2012 obhajcu JUDr. M. I., ktorý sa od 20. marca 2012
až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa zúčastňoval úkonov hlavného pojednávania,
mal teda možnosť počas konania kvalifikovane navrhovať, predkladať a zadovažovať dôkazy
slúžiace na obhajobu obvineného. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní pritom vyplýva,
že súd akceptoval všetky návrhy obhajcu na vykonanie dôkazov. V tejto súvislosti najvyšší
súd považuje za potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené
pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov – ustanovenia
§ 2 ods. 10 a 12 a § 168 ods. 1 Tr. por. Podľa nich bolo potrebné zisťovať skutkový stav veci
v rozsahu, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie. Podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov
zákon nestanovil žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie
určitej skutočnosti ani váhu jednotlivých dôkazov. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle
uplatňovaného dovolacieho dôvodu preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy
súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Rovnako tak ani hodnotenie dôkazov
spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nepredstavuje porušenie jeho práva
na obhajobu zásadným spôsobom. Ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli
vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) hodnotené v jeho prospech. Skutočnosť, že odvolací
súd neakceptoval obranu obvineného ešte neznamená, že v posudzovanom prípade došlo
k porušeniu práva na obhajobu.
Ako ďalší dovolací dôvod obvinený uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.,
podľa ktorého možno dovolanie podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli
súdom vykonané zákonným spôsobom.
K tomuto dovolaciemu dôvodu považuje dovolací súd považuje za potrebné uviesť,
že zo spisového materiálu nevyplýva, že by súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní niektorý z dôkazov nezákonným spôsobom. Ani samotný obvinený v dovolaní
neuviedol, konkrétne ktoré dôkazy mal súd na hlavnom pojednávaní vykonať nezákonným
spôsobom. V rámci tohto dovolacieho dôvodu iba namietal, že súdy sa nevysporiadali
s rozpormi vo výpovediach svedkov. Dovolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal
výsluchy svedkov v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, keď svedkov
správne poučil a títo boli k veci riadne vypočutí kontradiktórnym spôsobom. Dovolací súd
nezistil, že by súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, ktorá
nebola prebratá na hlavnom pojednávaní, alebo by nevyplývala z dokazovania vykonaného
na hlavnom pojednávaní. Argumentáciu obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. z týchto dôvodov vyhodnotil dovolací súd ako nedôvodnú,
predstavujúcu skôr skrytú formu vyjadrenia jeho záujmu, aby boli vykonané dôkazy (zistený
skutkový stav) hodnotené v jeho prospech.
Napokon obvinený uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa v zmysle uplatneného
dovolacieho dôvodu rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný
ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo že išlo o iný trestný čin.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podstatou právneho posúdenia skutku ako posúdenia
hmotnoprávneho je aplikácia hmotného práva, t.j. trestného zákona na skutkový stav,
ktorý zistil súd a nie ako sa jeho zistenia domáha dovolateľ. V posudzovanom prípade to
znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený M.
B. spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorého skutkovými
závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Popísanému skutkovému stavu potom zodpovedá
i právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako prečin sprenevery podľa
§ 213 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Použitú právnu kvalifikáciu podľa citovaného ustanovenia
odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú do popisu skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú
naplnenie príslušných zákonných znakov uvedeného prečinu.
Z tohto pohľadu dovolanie obvineného pokiaľ uplatňuje dovolací dôvod § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. neobstojí, pretože jeho námietky smerujú výhradne voči hodnoteniu dôkazov,
resp. úplnosti vykonaného dokazovania, teda proti skutkovým zisteniam súdu prvého
a druhého stupňa, pričom vo vytýkaných pochybeniach až následne vidí nesprávne právne
posúdenie skutku. Na podklade tohto dôvodu však nemožno skúmať ani preverovať úplnosť
vykonaného dokazovania ani správnosť hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por.,
pretože táto činnosť súdu spočíva v aplikácii procesných ustanovení a nie hmotnoprávnych.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné
ustanovenia upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace
mimo uplatnených dôvodov a poukazuje predovšetkým na nesprávne skutkové zistenia,
polemizuje s odôvodnením rozhodnutí súdov nižšieho stupňa a vznáša námietky voči kvalite
rozhodnutia súdov nižšieho stupňa. Dovolací súd, ako už bolo vyššie uvedené, však nie je
oprávnený skúmať správnosť a úplnosť skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté
rozhodnutie.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené podmienky
dovolania podľa § 371 Tr. por.
V posudzovanom prípade obvinený M. B. svojimi námietkami nenaplnil
ani jeden z uplatnených dovolacích dôvodov, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 20. decembra 2012
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová