Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/44/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu

a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Pavla Tomana na neverejnom zasadnutí konanom

20. decembra 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného Ing. J. Z. a spol. pre zločin

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné

o sťažnostiach obvinených T. B. a Ing. R. G. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, z 10. decembra

2012, sp. zn. 85/2011, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosti obvinených T. B. a Ing. R. G.

sa z a m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica, uznesením z 10. decembra 2012, sp. zn. 85/2011, podľa ,

ods. 4 predĺžil u obvinených T. B. a Ing. R. G. lehotu trvania väzby do 28. februára

2013. Súčasne uvedeným rozhodnutím podľa zamietol žiadosť

obvineného Ing. R. G. o prepustenie z väzby na slobodu, podľa

per analogiam s poukazom na c ods. 1 a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatého oznámením Federálneho

ministerstva zahraničných vecí ČSFR o dojednaní Dohovoru, uverejneného pod č. 209/1992

Zb. (ďalej už len „Dohovor“) neprijal jeho písomný sľub a podľa

per analogiam s poukazom na c ods. 1 a

Dohovoru zamietol tiež jeho návrh na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka.

2

Proti tomuto uzneseniu zahlásili hneď po jeho vyhlásení obaja obvinený sťažnosť

(č.l. 834 - 835 spisu).

Obvinený Ing. R. G. v písomnom odôvodnení podanej sťažnosti poukázal

predovšetkým na to, že od podania jeho predošlej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

došlo k podstatnej zmene okolností, ktorou je záverečná fáza vyšetrovania. Ďalšie trvanie

dôvodov tak kolúznej ako aj preventívnej väzby už nie je dané. Argumenty prokurátora

uvádzané v súvislosti s pretrvávaním daných väzobných dôvodov a potrebou predĺženia

lehoty väzby, s ktorými sa napokon v plnom rozsahu stotožnil i sudca pre prípravné konanie,

nie sú v súlade so skutkovým stavom zadokumentovaným v spise, sú si navzájom protichodné

a tiež i v procesnom postupe vyšetrovateľa je evidentných viacero pochybení znamenajúcich

procesnú nepoužiteľnosť niektorých dôkazov.

Obvinený má ďalej za to, že v jeho prípade nebola splnená jedna zo zákonných

podmienok na predĺženie lehoty väzby v zmysle , a to konkrétne hrozba

podstatného sťaženia dosiahnutia účelu trestného konania jeho prepustením z väzby

na slobodu. V tomto smere nebola uvedená žiadna konkrétna skutočnosť. Použitie daného

ustanovenia považuje preto len za formálne a napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu

za nezákonné a nepreskúmateľné.

S ohľadom na dôvody uvedené v predmetnej sťažnosti ako i podanej žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu obvinený na záver navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil, návrh prokurátora na predĺženie

lehoty väzby zamietol a jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu vyhovel, alternatívne

rozhodol o nahradení jeho väzby prijatím písomného sľubu, nariadením dohľadu probačného

a mediačného úradníka a uložením mu primeraných obmedzení.

Sťažnosť písomne odôvodnil aj obvinený T. B., a to prostredníctvom svojich obhajcov

JUDr. P. E. a JUDr. J. S.. Uviedol v nej pritom, že prvostupňový súd nedostatočne analyzoval

a vyhodnocoval odôvodnenosť obvinenia (tá nie je podľa jeho názoru daná) a s tým tiež

i neoddeliteľne spojenú dôvodnosť väzby.

V danej veci malo už dvakrát dôjsť k zmene právnej kvalifikácie konania, pričom

dozorujúci prokurátor podal návrh na predĺženie lehoty väzby z 21. novembra 2012, dôvodiac

3

ešte pôvodným trestným stíhaním – pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,

ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. Aktuálnu právnu kvalifikáciu pritom považuje z viacerých

dôvodov za neprípustnú. S ohľadom na uvedenú zmenu potom navyše nie je správna

ani citácia ust. a prvostupňovým

súdom, keďže už nie je stíhaný pre obzvlášť závažný zločin ale „len“ zločin.

Obvinený je tiež ďalej toho názoru, že tak prokurátor ako ani sudca pre prípravné

konanie nepreukázali žiadne konkrétne skutočnosti opodstatňujúce potrebu predĺženiu lehoty

jeho väzby do 28. februára 2013. Z napadnutého rozhodnutia v podstate vyplýva, že jediným

dôvodom predĺženia väzby je príprava a podanie obžaloby, pričom vôbec nie je zrejmé, akým

spôsobom by v prípade jeho prepustenia z väzby na slobodu bolo zmarené alebo podstatne

sťažené dosiahnutie tohto v danom prípade jediného účelu trestného konania.

A na záver čo sa týka odôvodnenia existencie jednotlivých väzobných dôvodov

prezentovaného v návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby, tak toto je podľa

obvineného len v rovine obecnej, rýdzo formálnej, bez konkrétnej a presvedčivej

argumentácie korešpondujúcej so zadováženými dôkazmi. Tak prokurátor ako i súd sa len

pridržiavajú dôvodov väzby podľa , bez toho,

aby skúmali jej ďalšie opodstatnenie vzhľadom na aktuálne štádium konania – ukončenie

vyšetrovania. Navyše opätovne v tomto smere poukázal na to, že v prípade, ak z doteraz

vykonaného vyšetrovania nevyplynulo žiadne jeho konanie smerujúce k ovplyvňovaniu

dotknutých osôb ( ), potom záver o hrozbe takýchto aktivít je treba

považovať za nepodložený a neodôvodnený. Orgány prípravného konania nepredložili žiadny

dôkaz o naplnení zákonného znaku štruktúrovanej skupiny a tiež ani o tom, že on by mal

pôsobiť na jej popredných miestach. V súvislosti s preventívnou väzbou je pritom chybne

uvádzaných až 5 trestných stíhaní, keďže de facto sa jedná len o dve trestne stíhania

a aj to neukončené, a preto na ne v danom konaní s poukazom na prezumpciu neviny

ani nemožno prihliadať.

Z dôvodov vyššie uvedených preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

v celom rozsahu ako nezákonné zrušil a zároveň rozhodol o tom, že lehota trvania väzby

sa nepredlžuje.

4

Na základe podaných sťažností nadriadený orgán postupom podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia

podali sťažnosť ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k takému záveru,

že sťažnosti oboch obvinených sú nedôvodné.

Z obsahu predloženého spis vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného

zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odboru Bratislava, oddelenia

vyšetrovania, z 29. októbra 2011, sp. zn. PPZ-123/BOK-BA-2011, bolo podľa § 206 ods. 1

vznesené obvinenie o.i. i T. B. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. v súbehu s obzvlášť závažným zločinom podvodu

podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a súčasne uvedeným uznesením bolo

podľa , vznesené obvinenie tiež aj Ing. R. G. (popri iných

obvinených) pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa

§ 296 Tr. zák., a to na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení.

Obvinenému Ing. R. G. bolo (spolu s ďalšími obvinenými) uznesením vyšetrovateľa

PPZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor Bratislava, z 29. októbra 2011,

sp. zn. PPZ-104/BOK-BA-2010, zároveň podľa vznesené obvinenie

za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/

Tr. zák., a to na skutkovom základe tam uvedenom. Prípisom vyšetrovateľa z 30. októbra

2011 bol potom obvinený G. (spolu s ďalšími obvinenými) upozornený na zmenu právnej

kvalifikácie uvedeného konania s tým, že toto bude ďalej posudzované ako obzvlášť závažný

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/. písm. b/ Tr. zák.

Dňa 30. októbra 2011 boli na základe uznesenia vyšetrovateľa PPZ, Úradu boja proti

organizovanej kriminalite, Odboru Bratislava, oddelenia vyšetrovania, sp. zn. PPZ-123/BOK-

BA-2011, obe trestné veci (aj spolu s ďalšími súvisiacim trestnými vecami) podľa § 21 ods. 3

per analogiam spojené na spoločné konanie.

Obvinení boli do väzby vzatí uznesením sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, z 2. novembra 2011,

sp. zn. 85/2011, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

z 9. novembra 2011, sp. zn. , a to z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/,

písm. c/ s tým, že táto začala u obvineného T. B. plynúť dňa 30. októbra 2011

5

o 06.20 hod. a vykonáva ju v ÚVV Nitra a u obvineného Ing. R. G. dňa 30. októbra 2011

o 05.15 hod. a vykonáva ju v ÚVV Banská Bystrica.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica, z 25. apríla 2012, sp. zn. 85/2011, v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z 3. mája 2012, sp. zn. , bola lehota

trvania väzby u obvinených T. B. a Ing. R. G. predĺžená do 30. decembra 2012.

Dňa 16. novembra 2012 bola na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej už len „ÚŠP GP SR“) doručená žiadosť obvineného Ing. R. G.

o prepustenie z väzby na slobodu, v ktorej tento alternatívne navrhol jej nahradenie písomným

sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka či príp. i súčasne uloženými

primeranými obmedzeniami.

Prokurátor ÚŠP GP SR danej žiadosti nevyhovel a dňa 21. novembra 2012 ju aj spolu

s návrhom na predĺženie väzby u vyššie obvinených T. B. a Ing. R. G. do 28. februára 2013

(sp. zn. VII/2 Gv 123/11-527) predložil sudcovi pre prípravné konanie na zamietnutie.

Pokiaľ ide o predmetný návrh na predlženie lehoty väzby u oboch obvinených,

tak tento konajúci sudca pre prípravné konanie príslušného súdu (

s odkazom na ) preskúmal najprv z toho hľadiska, či bol podaný v súlade s ust.

, , a teda v dostatočnom časovom predstihu, pričom zistil, že tam

ustanovená procesná lehota bola v danom prípade dodržaná.

Správne potom dospel tiež i k tomu záveru, že doposiaľ nazhromaždené dôkazy

aj naďalej nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, sa stali,

vykazujú znaky trestných činov a existuje dôvodné podozrenie, že sa na ich spáchaní

podieľali aj vyššie menovaní obvinení.

S dôvodnosťou trestného stíhania ako základnou materiálnou podmienkou väzby

sa pritom súd v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal, a preto

v podrobnostiach odkazuje najvyšší súd na tam uvedené závery. Opätovne je pritom potrebné

v tejto súvislosti uviesť tú skutočnosť, a to že v tomto štádiu konania súdy nerozhodujú o vine

obvinených, a preto nie je ani nevyhnutné, aby táto bola z doposiaľ zadovážených dôkazov

6

jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Stačí existencia odôvodneného

podozrenia zo spáchania predmetných skutkov. Požiadavka istoty je nevyhnutná až v štádiu

meritórneho rozhodovania vo veci.

Na vyššie spomenutom pretrvávajúcom dôvodnom podozrení zo spáchania stíhaných

skutkov obvinenými pritom ani podľa názoru najvyššieho súdu nič nemení príp. zmena

právnej kvalifikácie, ktorá je samozrejme možná len pri zachovaní totožnosti skutku (k tomu

stačí aspoň čiastočná zhoda v konaní alebo následku). Na čo ale netreba v tomto smere

zabudnúť je to, že ak dôjde k zmene právnej kvalifikácii konania z obzvlášť závažného zločin

na zločin, zodpovedá potom tomu aj iná maximálne prípustná lehota väzby (§ 76 ods. 6

písm. b/ , ).

Čo sa týka potom otázky skúmania existencie jednotlivých väzobných dôvodov,

tak aj v tomto ohľade je potrebné sa stotožniť s názorom prvostupňového súdu, a teda že tieto

pretrvávajú u oboch obvinených v nezmenenom rozsahu aj v momentálnom štádiu konania.

Zo skutočností podrobne uvedených v napadnutom rozhodnutí aj naďalej vyplýva

dôvodná obava z kolúzneho správania obvinených či obava z pokračovania v páchaní trestnej

činnosti po ich prepustení z väzby na slobodu. Ani samotné ukončenie vyšetrovania, resp.

spracúvanie návrhu na podanie obžaloby zo strany prokurátora, nie je v posudzovanom

prípade takou rozhodnou skutočnosťou, ktorá by automaticky znamenala zánik či už kolúznej

(obavu z možného ovplyvňovania trestného stíhania/dokazovania nemožno považovať

vzhľadom na aktuálne štádium konania za bezpredmetnú) alebo preventívnej väzby.

V súvislosti s oboma väzobnými dôvodmi poukazuje najvyšší súd predovšetkým

na povahu stíhanej trestnej činnosti, jej plánovitosť, organizovanosť, sofistikovanosť,

závažnosť a rozsah ako i spôsoby správania sa jednotlivých členov skupiny, kedy mali byť

používané rôzne formy zastrašovania či hrozby násilia.

Vo vzťahu k tej výhrade obvinených, že v danom konaní nebolo preukázané

ich kolúzne správanie, uvádza potom tunajší súd toľko, že toto sa na rozdiel od dôvodu väzby

podľa (tzv. opakovaná väzba) v predmetnom prípade

ani nevyžaduje, stačí tu totiž existencia takých konkrétnych skutočností, z ktorých vyplýva

dôvodná obava z marenia objasňovania skutočností dôležitých pre trestné stíhanie.

7

A rovnako tak za neopodstatnenú treba považovať taktiež i tú námietku obvinených,

že poukazovaním na ich iné neskončené trestné veci v súvislosti s odôvodňovaním daného

väzobného stíhania - konkrétne dôvodu väzby podľa - dochádza

k porušeniu zásady prezumpcie neviny, pretože tak ako už bolo uvedené aj v skorších

rozhodnutiach (viď v tomto smere najmä uznesenie tunajšieho súdu z 28. augusta 2012,

sp. zn. ), takéto odvolávanie sa na iné súčasne vedené trestné stíhania

obvinených súdna prax pripúšťa a nejde o nedovolený zásah do zásady prezumpcie neviny.

Pokiaľ ide následne o splnenie ďalších zákonných podmienok potrebných na kladné

rozhodnutie o návrhu na predĺženie lehoty väzby ( ), tak k tomu najvyšší

súd aj s ohľadom na podané sťažnosti poznamenáva:

V danom prípade ide o skutkovo a dôkazne náročnú trestnú vec, ktorej vyšetrovanie

prebieha plynule a plánovite. V konaní orgánov činných v trestnom konaní nebola zistená

žiadna neprípustná nečinnosť.

Návrh na predĺženie lehoty bol podaný z toho dôvodu, že prípravné konanie

nie je možné skončiť v lehote do 30. decembra 2012, nakoľko je ešte potrebné vykonať

niektoré dôkazy navrhnuté zo strany obvinených a taktiež je potrebné rátať i s určitým

dostatočným časovým priestorom na predpokladané oboznamovanie sa so spisovým

materiálom či následne spracovanie obžaloby prokurátorom (obžaloba pritom musí byť

vo väzobnej veci na súd podaná najmenej 20 pracovných dní pred uplynutím predĺženej

lehoty väzby). Z tohto pohľadu treba potom považovať jej navrhované predĺženie

do 28. februára 2013 za primerané.

A napokon pokiaľ ide o účel trestného konania, ktorý môže byť v dôsledku

prepustenia obvinených z väzby na slobodu zmeraný alebo podstatne sťažený, tak tento treba

v súlade so zákonom ( ) vidieť v náležitom zistení trestných činov orgánmi činnými

v trestnom konaní a súdom a spravodlivom potrestaní ich páchateľov, a nie v príprave

a podaní obžaloby, tak ako na to mylne poukazuje obvinený T. B. v podanej sťažnosti.

Záverom potom najvyšší súd dodáva, že keďže nezistil v predmetnom prípade žiadne

8

pochybenie ani v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti obvineného Ing. R. G. o prepustenie

z väzby na slobodu – jej zamietnutie je i podľa jeho názoru správne a zákonné, rovnako tak

ako aj neprijatie obvineným navrhovaných alternatív na nahradenie väzby -podané sťažnosti

na neverejnom zasadnutí postupom podľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. decembra 2012

JUDr. Peter H a t a l a , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová