Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ec9/386552.47a8f0.pdf
PDF · 115.76 KB
No categories available
5Ndt/20/2012
N a j v y š š í s ú d 5 Ndt 20/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti obžalovanému J. B. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/, v spojení
s § 138 písm. j/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom
pod sp. zn. 1 T 190/2011 a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 3 Tos 131/12
a sp. zn. 3 Nto 26/12 prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 20. decembra 2012
v Bratislave návrh obžalovaného J. B. na odňatie a prikázanie veci podľa
§ 23 ods. 1 Tr. por. a rozhodol
t a k t o:
Trestné veci obžalovaného J. B. vedené na Krajskom súde v Trenčíne
pod sp. zn. 3 Tos 131/12 a 3 Nto 26/12 sa Krajskému súdu v Trenčíne n e o d n í m a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom sa vedie trestná vec proti
obžalovanému J. B. pod vyššie uvedenou spisovou značkou a pre uvedený obzvlášť závažný
zločin. Trestné stíhanie sa nachádza v štádiu konania hlavného pojednávania po zrušení
pôvodného rozsudku Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom z 5. júna 2012 odvolacím
Krajským súdom v Trenčíne jeho uznesením z 30. augusta 2012
sp. zn. 2 To 93/2012 a vrátení veci súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom po predchádzajúcich nariadených úkonoch
určil vo veci termín hlavného pojednávania na 27. novembra 2012. V ten istý deň došlo
poštou na tento okresný súd podanie obžalovaného J. B. datované dňom
23. novembra 2012, v ktorom namietol zo zaujatosti predsedu a členov senátu konajúceho
na okresnom súde, ale zároveň namietal zo zaujatosti aj sudcov Krajského súdu v Trenčíne
a síce z toho dôvodu, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom
je synom sudcu Krajského súdu v Trenčíne, ich mená sa mu zatiaľ nepodarilo zistiť, avšak
týmto sa javia tieto inštitúcie ako previazané a vzniká pochybnosť o ich nezaujatosti, pretože
majú pomer k prejednávanej veci. Žiadal preto, aby bola jeho vec uvedeným osobám
a inštitúciám odňatá, resp. aby boli z konania zaujaté osoby a inštitúcie vylúčené.
Treba dodať, že Okresný súd v Novom Meste nad Váhom pred uvedeným hlavným
pojednávaním dňa 21. novembra 2012 rozhodoval o žiadosti obžalovaného J. B. o prepustenie
z väzby a uznesením z tohto dňa ju zamietol s tým, že trvajú dôvody väzby obžalovaného
podľa § 71 ods. 1 písm. a/ a c/ Tr. por. Toto uznesenie bolo napadnuté sťažnosťou
obžalovaného a to tým istým podaním doručeným Okresnému súdu v Novom Meste nad
Váhom dňa 27. novembra 2012, ktorým vzniesol námietku zaujatosti senátu okresného súdu
ako aj celého súdu a zároveň v tom istom podaní i sudcov Krajského súdu v Trenčíne, pričom
z obsahu podania je zrejmé, že navrhoval, aby týmto súdom bola z vyššie uvedených dôvodov
vec odňatá a prikázaná inému súdu.
Na hlavnom pojednávaní 27. novembra 2012 Okresný súd v Novom Meste
nad Váhom najprv rozhodol podľa § 32 ods. 3 Tr. por., že členovia senátu tohto súdu, ktorí
vo veci konajú a to predseda senátu JUDr. Ivan Pavlovič a prísediaci V. G.
a J. M. nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci,
nariadený úkon hlavného pojednávania však zadržal a vykonal výsluchy svedkov a znalca,
ktorých na tento deň predvolal a potom hlavné pojednávanie odročil na deň
16. januára 2013 s tým, že vec bude predložená nadriadenému súdu na rozhodnutie o návrhu
na odňatie a prikázanie veci.
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom predložil Krajskému súdu v Trenčíne
predmetnú vec súčasne na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného proti rozhodnutiu okresného
súdu z 21. novembra 2012, ktorým zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby
a zároveň aj o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu okresného súdu z 27. novembra 2012,
ktorým senát tohto súdu rozhodol, že nie je vylúčený z vykonávania úkonov predmetného
trestného konania a súčasne aj o návrhu obžalovaného na odňatie veci ako okresnému
tak i krajskému súdu a jej prikázanie inému súdu.
Obe sťažnosti a návrh obžalovaného sú na Krajskom súde v Trenčíne vedené každá
pod inou spisovou značkou. Vec, v ktorej mal krajský súd rozhodnúť o sťažnosti proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby, viedol pod spisovou
značkou 3 Tos 130/12. O tejto sťažnosti Krajský súd v Trenčíne rozhodol 17. decembra 2012
uznesením sp. zn. 3 Tos 130/12 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka
a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Stanislava Hájička.
Sťažnosť obžalovaného proti uzneseniu okresného súdu, ktorým rozhodol, že senát
tohto súdu nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania je vedená na krajskom
súde pod spisovou značkou 3 Tos 131/12 a vec týkajúca sa návrhu na odňatie a prikázanie
veci pod spisovou značkou 3 Nto 26/12.
Predseda senátu Krajského súdu v Trenčíne vzhľadom na vyššie naznačený obsah
podania obžalovaného, ktorým namietal zo zaujatosti celý krajský súd, predložil vec
18. decembra 2012 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o návrhu
obžalovaného na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por.
Postup Krajského súdu v Trenčíne, keď najprv rozhodol o väzbe obžalovaného,
a až tak predložil vec na rozhodnutie o návrhu na odňatie a prikázanie veci, je súladný
so zákonom a ide o analogický prípad ako je predpokladaný v § 32 ods. 4 Tr. por., že išlo
o taký úkon, ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania. Účel trestného
konania je vymedzený v § 1 Trestného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pri postupe
v trestnom konaní je treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických a právnických
osôb. Vzhľadom na väzobnú vec a ustanovenie § 2 ods. 6 Tr. por., že súdy sú povinné
väzobné veci vybavovať prednostne a urýchlene, pri súbehu viacerých základných práv,
keď obvinený má právo na spravodlivý proces v primeranej lehote, ktoré je podmienené tým,
aby rozhodol príslušný súd, o ktorého nezaujatosti nemožno mať pochybnosti, ale zároveň
v primeranej lehote, čo je obzvlášť zdôraznené vo vyššie citovanom ustanovení Trestného
poriadku dotýkajúcom sa väzobných vecí, bolo nevyhnutné urýchlene rozhodnúť o väzbe
obžalovaného. Väzba vážne zasahuje do osobnej slobody obžalovaného a pri strete viacerých
práv, ktoré obvinený má v trestnom konaní, právo na osobnú slobodu ako najcennejšie ľudské
právo, prevažuje nad ostatnými, lebo nemožno ponechať dlhšiu dobu v neistote osobu
vo väzbe, ako sa o jeho veci, v ktorej sa domáha prepustenia na slobodu rozhodne a to bez
ohľadu na to, či už v prospech alebo neprospech obžalovanej osoby. Nemožno však čakať
až na rozhodnutie o tom, či z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti sú vylúčení
z vykonávania úkonov trestného konania všetci sudcovia príslušného súdu, ktorý má o väzbe
obžalovaného rozhodnúť.
Pokiaľ ide o samotný návrh obžalovaného na odňatie a prikázanie veci spočívajúci
na námietke zaujatosti celého príslušného súdu, treba podotknúť, že o návrhu v zmysle
§ 23 ods. 1 Tr. por. možno rozhodnúť o odňatí veci príslušnému súdu len tej, ktorú v danom
štádiu trestného konania má rozhodnúť a je pridelená konkrétnemu senátu, resp. sudcovi, aby
v nej konal. Nemôže sa konať o abstraktnej, eventuálne do úvahy prichádzajúcej veci, v ktorej
by mal príslušný súd rozhodnúť, napr. o odvolaní alebo sťažnosti proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa vo veci samej, keď vopred nie je známe, či taký opravný prostriedok bude
podaný.
V danom štádiu konania má Krajský súd v Trenčíne rozhodnúť vo veciach týkajúcich
sa návrhu obžalovaného na odňatie veci Okresnému súdu v Novom Meste nad Váhom
a o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu uvedeného okresného súdu, že členovia senátu
tohto súdu nie sú vylúčení z vykonávania úkonov predmetného trestného konania.
Keďže zároveň je namietaný celý Krajský súd v Trenčíne, zaoberal sa najvyšší súd
otázkou, či ide o takú situáciu, že všetci sudcovia Krajského súdu v Trenčíne sú vylúčení
z dôvodov predpokladaných zákonom a uvedených v § 31 ods. 1 až 3 Tr. por., pre ktorý
dôvod by nemal kto na tomto súde rozhodnúť o veciach, ktoré mu boli predložené
na rozhodnutie a v ktorých je príslušný rozhodnúť. Ide o vyššie uvedené dve veci.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por., z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje
súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trenčíne
a inému jemu na roveň postavenému súdu, na podklade predloženého návrhu a po preskúmaní
predloženého spisového materiálu z pohľadu riešenej otázky zistil, že nie sú splnené zákonné
podmienky na odňatie ani jednej z vecí Krajskému súdu v Trenčíne, o ktorých má tento
rozhodovať, a ich prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Inštitút odňatia a prikázania veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
znamená prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi
(čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a je výnimočným opatrením. Možno ho aplikovať
iba vtedy, ak pre takýto postup existujú dôležité dôvody. Dôležitosť dôvodu pre aplikovanie
tohto výnimočného opatrenia na zmenu miestnej príslušnosti súdu, musí byť porovnateľná
s významom ústavného princípu neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi. Zákonným sudcom
je sudca súdu príslušného v zmysle zákonných procesných predpisov na rozhodnutie o danej
otázke, ktorá sa má riešiť a ktorému bola vec v zmysle rozvrhu práce daného súdu pridelená
spôsobom predpokladaným zákonom na rozhodnutie.
Všeobecnú námietku zaujatosti sudcov príslušného súdu možno považovať za návrh
na odňatie a prikázanie veci. V danom prípade námietka obžalovaného týkajúca sa krajského
súdu je čiastočne konkrétna vo vzťahu k sudcovi, ktorého syn má byť prokurátorom
tej okresnej prokuratúry, ktorá podávala obžalobu na obvineného J. B. K ostatným nie je
konkrétna ale všeobecná, odvodzujúca zaujatosť všetkých sudcov príslušného súdu
od blízkeho rodinného vzťahu obžalovaným nemenovaného sudcu k prokurátorovi a tým
poukazujúca na vzájomnú prepojenosť týchto inštitúcii, vyvolávajúcu pochybnosť o ich
nezaujatosti.
Za dôležitý dôvod v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia
§ 23 ods. 1 Tr. por. treba podľa ustálenej súdnej praxe považovať, okrem iného, zistenie
takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybností
o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých sudcov
príslušného súdu z rozhodovania.
Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného
konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať
pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých
sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer
k inému orgánu činnému v trestnom konaní.
Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť napr., že uvedený orgán alebo jemu
blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou. Pomerom k osobám, ktorých
sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie,
že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky,
prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo
týka, sú najmä strany trestného konania.
Takýto vzťah k veci alebo osobám uvedeným v ustanovení § 31 ods. 1 Tr. por.
ani ku konajúcim členom senátu súdu prvého stupňa, či vo veci konajúcemu prokurátorovi
na súde prvého stupňa, nebol na strane žiadneho sudcu príslušného Krajského súdu
v Trenčíne zistený.
Až na dvoch sudcov sa všetci sudcovia Krajského súdu v Trenčíne, nielen z trestného
oddelenia ale i zo všetkých ostatných úsekov, ktorí sú momentálne činní na tomto súde
a nie je u nich prekážka vo výkone sudcovskej činnosti, vyjadrili, že sa necítia vo veci zaujatí,
že obžalovaného ani nepoznajú a nemajú žiadny vzťah k veci. Dvaja sudcovi Krajského súdu
v Trenčíne, jeden z trestnoprávneho úseku a jedna sudkyňa z obchodnoprávneho úseku
sa vyjadrili, že sa cítia vo veci zaujatí z dôvodu, že prokurátor Okresnej prokuratúry
v Novom meste nad Váhom je ich synom. Nejde o sudcov, ktorí by mali v predmetnej veci
obžalovaného J. B. rozhodovať a iba to, že majú osobný vzťah k jednému z prokurátorov
Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom, nevylučuje z rozhodovania ostatných
sudcov, ktorí nemajú žiadny vzťah k veci ani osobám, ktorých sa úkony trestného konania
týkajú, ani takýto blízky rodinný vzťah k vo veci konajúcim osobám zo strany súdu alebo
orgánov činných v trestnom konaní, predovšetkým vo veci konajúcemu prokurátorovi
okresnej prokuratúry.
Treba poznamenať, že v predmetnej veci bol obžalovaným namietaný zo zaujatosti
aj prokurátor Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom JUDr. T. T.
Ten podával obžalobu v danej veci a bol aj činný na hlavnom pojednávaní Okresného súdu
v Novom Meste nad Váhom a skôr než okresný súd pokračoval v otvorenom hlavnom
pojednávaní, po jeho prerušení rozhodol tento prokurátor uznesením z 27. novembra 2012
sp. zn. Pv 47/11-224 podľa § 32 ods. 3 Tr. por., že nie je vylúčený z vykonávania úkonov
predmetného trestného konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to poznamenáva preto,
že v tomto rozhodnutí uvedený prokurátor výslovne uvádza, že žiadny zo sudcov
Krajského súdu v Trenčíne nie je jeho otcom. Z toho možno uzavrieť, že blízky príbuzenský
vzťah ku konajúcemu prokurátorovi, ktorý podával obžalobu a na okresnom súde zastupoval
stranu obžaloby, nemá taký vzťah k orgánu činnému v trestnom konaní, ktorým treba
rozumieť osobu konajúcu v konkrétnej trestnej veci, nie všeobecne že pôsobí v takom orgáne,
ale v danej veci nekoná.
Napokon, pokiaľ aj bol jeden zo sudcov trestnoprávneho úseku krajského súdu
pre taký dôvod, že je otcom jedného z prokurátorov Okresnej prokuratúry v Trenčíne,
nie však JUDr. T. T., vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
ako to uvádza a cíti sa zaujatý, to ešte neznamená, že možno mať dôvod na pochybnosť
o nezaujatosti všetkých ostatných. Ďalších osem sudcov len z trestnoprávneho úseku
Krajského súdu v Trenčíne uvádza, že sa necítia zaujatí a okrem jednej sudkyne aj všetci ďalší
sudcovia z ostatných úsekov tohto súdu.
Dodať treba, že predovšetkým u sudcov senátu 3 T Krajského súdu v Trenčíne,
do ktorého boli veci pridelené na rozhodnutie, a to u JUDr. Jozefa Janíka, JUDr. Rastislava
Vranku a JUDr. Stanislava Hájička, ktorí rozhodovali o väzbe obžalovaného a ani u sudcov
senátu 2 T JUDr. Petra Tótha, JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa,
ktorí rozhodovali o odvolaní obžalovaného v predmetnej veci, ako bolo vyššie poznamenané,
30. augusta 2012, neboli zistené také skutočnosti, ktoré by ich z dôvodu § 31 ods. 1
alebo ods. 2 a 3 Tr. por. vylučovali z rozhodovania v predmetnej veci. Teda ani už
v naposledy rozhodnutej veci zo 17. decembra 2012 o väzbe, ani v predchádzajúcom konaní
o odvolaní obžalovaného nerozhodovali sudcovia, u ktorých by bolo možné mať pochybnosti
o ich nezaujatosti.
Naznačené dôvody pre zaujatosť neboli zistené ani u ďalších dvoch sudcov
trestnoprávneho úseku príslušného krajského súdu JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Františka
Kováča. Je teda dosť sudcov len zo samotného trestnoprávneho úseku, ktorí by mohli vo veci
konať bez toho aby mohla vznikať pochybnosť o ich nezaujatosti a celý rad ďalších sudcov
je na iných úsekoch tohto súdu.
Pokiaľ by išlo o situáciu, že by bola vec pridelená do senátu, v ktorom by mal
rozhodovať sudca krajského súdu ako odvolacieho, ktorý sa sám cíti zaujatý a oznámi svoju
zaujatosť, v zmysle § 32 ods. 1 Tr. por. o takej námietke má rozhodovať iný senát tohto súdu.
Ak by takú námietku vzniesla niektorá zo strán, nie všeobecnú, ale voči konkrétnemu
sudcovi, ktorý je zaradený v senáte, ktorému vec bola pridelená podľa rozvrhu práce súdu
na rozhodnutie, podľa § 32 ods. 3 Tr. por. o tom rozhoduje tento senát.
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezisťuje dôvod na odňatie veci
Krajskému súdu v Trenčíne pre pochybnosti o zaujatosti všetkých jeho sudcov, ako to
naznačoval obžalovaný, rozhodol tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia.
Krajský súd bude musieť najprv rozhodnúť o sťažnosti obžalovaného proti
rozhodnutiu Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom z 27. novembra 2012, ktorým
rozhodol podľa § 32 ods. 3 Tr. por. o nevylúčení členov senátu okresného súdu z vykonávania
úkonov predmetného trestného konania a nadväzne na to aj v závislosti od predchádzajúceho
rozhodnutia o návrhu obžalovaného na odňatie veci Okresnému súdu v Novom Meste
nad Váhom a jej prikázaní inému súdu toho istého druhu a stupňa v obvode
Krajského súdu v Trenčíne.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 20. decembra 2012
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová