Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)bdd/387092.eb3886.pdf
PDF · 111.68 KB
No categories available
4Cdo/174/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 174/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom
v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou M., s.r.o., so sídlom v B., proti povinnému P. K.,
bývajúcemu vo V., o vymoženie 643,70 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5 Er 441/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského
súdu v Prešove z 29. marca 2012 sp. zn. 18 CoE 17/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 29. marca
2012 sp. zn. 18 CoE 17/2012 a uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa z 22. decembra
2011 č.k. 5 Er 441/2011-19 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnená podala dňa 11. augusta 2011 súdnemu exekútorovi JUDr. R. D. návrh na
vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 643,70 Eur s príslušenstvom. Povinnosť povinného
zaplatiť túto sumu preukazovala rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri R. so sídlom v B. zo 17. júna 2011 sp. zn. ISB0510012. Súdny exekútor
následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
požiadala Okresný súd Stará Ľubovňa o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 22. decembra 2011 č.k. 5 Er 441/2011-19
exekučné konanie zastavil a rozhodol tiež o trovách exekučného konania. V odôvodnení
uznesenia uviedol, že exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“), lebo v danom prípade
je rozhodcovská doložka neprijateľnou (neplatnou) podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Táto
doložka zakladá značnú nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán v neprospech
povinnej. S ohľadom na splynutie doložky s ostatnými zmluvnými podmienkami
v spotrebiteľskej zmluve dospel exekučný súd k záveru, že doložka nebola individuálne
dojednaná a spotrebiteľ nemal inú možnosť, len túto zmluvu buď ako celok akceptovať alebo
odmietnuť.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 29. marca 2012 sp. zn.
18 CoE 17/2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 a 2
O.s.p.). Aj odvolací súd dospel k záveru, že medzi oprávnenou a povinným bola uzatvorená
spotrebiteľská zmluva, ktorá (o.i.) obsahuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka – rozhodcovskú doložku. Z pohľadu
exekučného konania tu teda absentuje základný predpoklad exekúcie, ktorým je právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul).
Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom navrhla, aby
dovolací súd zmenil uznesenie odvolacieho súdu tak, že poverí súdneho exekútora
vykonaním exekúcie v zmysle exekútorom podanej žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, alebo aby zrušil uznesenia súdov prvého a druhého stupňa a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že prípustnosť dovolania zakladá
skutočnosť, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.). Navyše,
súdy rozhodli o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky bez toho, že bol podaný návrh
na začatie konania (§ 237 písm. e/ O.s.p.) a v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Tvrdila, že rozhodcovský rozsudok tvorí prekážku veci
právoplatne rozhodnutej a súdom neprináleží, aby z úradnej povinnosti bez návrhu na začatie
konania rozhodovali o (ne)prijateľnosti rozhodcovskej doložky. Možnosť konať pred súdom
jej bola odňatá nesprávnym zastavením exekúcie odopierajúcim právo na exekúciu
na podklade vykonateľného rozhodnutia. Namietala tiež, že v konaní došlo k tzv. inej
procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa nej bola
rozhodcovská doložka s povinným dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými v čase
uzavretia zmluvy.
Povinný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.),
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky
žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu
uvedenému § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení
§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až c/ a g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Oprávnená namieta, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/
O.s.p.). So zreteľom na to dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní došlo k ňou tvrdenej
procesnej vade.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159
ods. 1 O.s.p.). Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159
ods. 3 O.s.p.). Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku (§ 167 ods. 2 O.s.p.).
Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia
(zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva
vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď
v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,
a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.
V danom prípade súdy rozhodli v štádiu exekučného konania, v ktorom súd posudzuje
splnenie procesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie
na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku). Zo spisu nevyplýva, že by o rovnakej
žiadosti toho istého súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie identickej exekúcie
týkajúcej sa rovnakých účastníkov bolo už prv rozhodnuté. To vedie k záveru, že uvedená
námietka oprávnenej je neopodstatnená.
Oprávnená zrejme dostatočne nerozlišuje „vec“, o ktorú išlo vo vyššie uvedenom
rozhodcovskom konaní, a „vec“, o ktorú ide v preskúmavanom exekučnom konaní. Prehliada
tiež, že ak by bola jej námietka o existencii predmetnej vady skutočne opodstatnená,
v konečnom dôsledky by muselo byť exekučné konanie zastavené.
Oprávnená v dovolaní tvrdí, že v konaní došlo tiež k procesnej vade v zmysle § 237
písm. e/ O.s.p.; existenciu tejto vady vyvodzuje z toho, že súdy rozhodli o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky bez toho, aby bol podaný návrh na začatie konanie.
Ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p. dopadá na prípady, kedy súd prejednal a meritórne
rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol podaný
(žiadny) návrh na začatie konania v takej veci, ktorá nemôže začať bez návrhu. O prípad
neexistencie návrhu na začatie konania ale ide len vtedy, ak chýba návrh ako procesný úkon,
ktorým sa začína konanie. V predmetnom exekučnom konaní nejde o prípad, že by exekučný
súd konal a rozhodoval bez toho, aby bol podaný návrh na začatie konania.
Exekučné konanie sa začína na návrh (§ 36 ods. 1 O.s.p.).
Obsah spisu potvrdzuje, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie (por. č.l. 2).
Jej dovolacia námietka, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. e/
O.s.p., preto nemá žiadne opodstatnenie.
Podľa názoru oprávnenej jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,
je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi
odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) jeho procesné oprávnenia priznané
mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany práv v tom – ktorom konaní.
V danom prípade oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor
požiadal súd, aby ho poveril vykonaním navrhovanej exekúcie. Zákonu zodpovedajúcim
postupom súdu v danej procesnej situácii v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo:
1/ preskúmanie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
2/ preskúmanie návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, 3/ rozhodnutie o žiadosti
súdneho exekútora vychádzajúce z výsledkov uskutočneného preskúmania. Uvedené
ustanovenie predpokladá, že ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, poverí exekútora vykonaním exekúcie, a že v opačnom prípade zamietne žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V danej veci exekučný súd takto nepostupoval a bez rozhodnutia o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučné konanie zastavil podľa § 45
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.; odvolací súd jeho postup považoval za správny a odvolaním
napadnuté uznesenie o zastavení exekučného konania potvrdil. Týmto postupom súdov bola
oprávnenej odňatá možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu
exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov
oprávnenej a súdneho exekútora. K uvedenému záveru dospel dovolací súd z nasledovných
dôvodov:
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok
má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Citované ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. (týkajúce sa prípadov
zastavenia výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania iba na návrh) v konaní o výkon
rozhodnutia dopadá na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu
rozhodcovského rozsudku [v ktorej už bol výkon rozhodnutia nariadený uznesením súdu
(por. „proti ktorému bol nariadený výkon“)]. Z logiky veci a z toho, že predmetné ustanovenie
inak nerobí rozdiely medzi konaním o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa
Exekučného poriadku, možno dospieť k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie
sa ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej
exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia,
v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.
Z ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. možno vyvodiť, že toto ustanovenie
sa týka rovnakej procesnej situácie; odlišnosťou je, že so zreteľom na podstatu dôvodov
uvedených v tomto ustanovení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
zastavuje výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu.
Vyššie uvedené možno pre účely preskúmavanej veci uzavrieť konštatovaním, že
zastavenie exekučného konania podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. neprichádza
do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o poverení súdneho exekútora vykonaním
exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Zo spisu vyplýva, že v danom prípade súd prvého stupňa ako aj odvolací súd
neprípustne „preskočili“ postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a že exekučné
konanie zastavili podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v procesnej situácii, v ktorej
neboli dané procesné predpoklady pre tento postup. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel
k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul (pozn.: správnosť
tohto záveru nebola v dovolacom konaní posudzovaná), mal žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie konanie zastaviť
podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
So zreteľom na uvedený nesprávny postup súdov nižších stupňov dospel dovolací súd
k záveru, že v exekučnom konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p., ktorá zakladá nielen prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, ale tiež jeho
opodstatnenosť.
Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. zrušil
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. So zreteľom na zrušenie
týchto uznesení (z procesného dôvodu), nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu
opodstatnenosti námietky dovolateľky, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková