Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/57/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu

a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Pavla Tomana na neverejnom zasadnutí konanom

20. decembra 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného L. B. a spol. pre trestný čin vraždy

podľa , Tr. v znení

(ďalej už len „Tr. zák.“) formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a iné, o dovolaní

obvineného L. B. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. apríla 2011, sp. zn.

, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov z 21. júla 2010, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného L. B. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 21. júla 2010, sp. zn. ,

bol o.i. obvinený L. B. uznaný vinným v bode 1/ z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a trestného činu nedovoleného

ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ z trestného činu vraždy

spolupáchateľstvom sčasti dokonaný podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, a to na tom skutkovom základe, že

1/ obžalovaní L. B., A. H. a D. B. spoločne s v súčasnosti už mŕtvym R. H., P. K.

a Š. F. po predchádzajúcej dohode v bližšie nezistenom čase od 00.00 hod. do 07.30 hod. dňa

24. septembra 1997 vylákali J. K. a následne tohto doviezli, spútaného železnými putami

na rukách, na osobnom motorovom vozidle AUDI 100 čiernej farby, ktoré patrilo

obžalovanému D. B., do garáže rodinného domu č. X. v obci V., okr. K., v ktorom býval

R. H., kde naňho zaútočili obžalovaní L. B. a R. H. tak, že najprv R. H. J. K. spútaného

2

železnými putami na rukách, v topánkach, zv. vojenské kanady, kopal do rôznych častí tela

a najmä do hlavy a tiež ho bil päsťami, následne po sňatí pút J. K. tohto bil päsťami a kopal

do rôznych častí tela aj obžalovaný L. B., potom skrvaveného J. K. vložili opäť do vyššie

uvedeného motorového vozidla AUDI 100 čiernej farby, ktorého majiteľom je obžalovaný

D. B. a spoločne ho odviezli do katastra obce D. - smer L., kde za kilometrovníkom 92,0

v trávnatom poraste v blízkosti štátnej cesty 1. triedy č. X., J. K. po vytiahnutí z osobného

motorového vozidla, spútali nohy a ruky priesvitnou lepiacou páskou a v zmysle dohody,

mu z krátkej palnej zbrane, nezistenej značky, kalibru 9 mm Browning, ktorú mal

bez oprávnenia pri sebe obžalovaný L. B., všetci postupne strelili po jedenkrát do hlavy,

pričom ako prvý do hlavy J. K. strelil obžalovaný L. B. a po ňom ostatní, vrátane

obžalovaných A. H. a D. B. a nakoniec už mŕtveho J. K. obžalovaný L. B. polial benzínom,

ktorý za tým účelom zobral z garáže domu č. X. v obci V. a tohto zapálil; J. K. následkom

zranení utrpel pomliaždenie a rozdrvenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním a zlomeninami

lebečnej spodiny a klenby, kožné odreniny na chrbte a šijovej oblasti, na následky ktorých

zomrel a tiež na tele J. K. boli spôsobené popáleniny hrudníka, brucha, nôh a tváre

II. - IV. stupňa,

2/ obžalovaní L. B., A. H. a S. S. dňa 2. októbra 1997 asi o 02.30 hod.,

po predchádzajúcej dohode v zmysle pokynov inej osoby v úmysle usmrtiť J. H. tak,

že po výzve „Polícia“ vykopol obžalovaný S. S. vchodové dvere bytu na K. ulici č. X. v K.,

v priestoroch ktorého sa nachádzal J. H. spolu s P. K. a P. P., vnikol spolu s nebohým K. S.

do bytu a obaja ihneď začali strieľať z troch druhov bližšie nezistených strelných zbraní, ráže

9 mm prinesených na tento účel K. S., pričom jednou zo zbraní bol pravdepodobne samopal

juhoslovanskej výroby zn. Agram 2000, kal. 9 mm Luger, zatiaľ čo obžalovaní A. H. a L. B.

stáli na chodbe obytného domu č. X. na K. ulici a zabezpečovali obžalovaných S. S. a K. S.

a po ich odchode z bytu vošiel do tohto bytu skontrolovať výsledok streľby aj A. H.;

následkom streľby utrpel P. K. viacnásobné strelné poranenia hlavy, brucha a chrbta

s poúrazovým poškodením mozgu, pľúc a čreva na následky ktorých ihneď zomrel, a J. H.

sa počas streľby podarilo z bytu ujsť vyskočením z okna.

Za to bol L. B. odsúdený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák.,

§ 29 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 23 rokov, pre výkon ktorého

bol zaradený podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. do III. nápravnovýchovnej skupiny.

3

O odvolaní obvineného L. B. ako i iných spoluobvinených proti vyššie uvedenému

rozsudku rozhodol Krajský súd v Prešove 13. apríla 2011 rozsudkom, sp. zn. ,

takým spôsobom, že tento podľa , v celom rozsahu

zrušil a podľa dovolateľa na rovnakom skutkovom základe

a pri rovnakej právnej kvalifikácii (bola však upravená konštrukcia právnej vety) odsúdil

podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák., § 29 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na úhrnný

výnimočný trest odňatia slobody v trvaní 23 rokov, pre výkon ktorého ho zaradil

do III. nápravnovýchovnej skupiny (§ 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák.).

Dňa 6. októbra 2011 bolo na súd prvého stupňa doručené dovolanie obvineného L. B.,

podané prostredníctvom jeho obhajcu a smerujúce proti obom vyššie spomenutým

rozhodnutiam, kde tento ako dovolacie dôvody uviedol dôvody v zmysle § 371 ods. 1

písm. c/, písm. g/, písm. i/, písm. j/

V jeho písomnom odôvodnení pritom poukázal v prvom rade na neustále porušovanie

obhajobných práv v prípravnom konaní, ktoré i prvostupňový súd považoval za tak závažné,

že napokon v dôsledku nich rozhodol o vrátení veci prokurátorovi (uznesenie

z 28. augusta 2007, sp. zn. ). Po tomto vrátení sa však podľa názoru obvineného

podarilo uvedené procesné nedostatky odstrániť len čiastočne.

Okrem toho pri opätovnom dokazovaní už nastal zásadný zvrat vo výpovedi A. H.,

kedy tento odvolal všetky svoje predchádzajúce výpovede s odôvodnením, že bol k nim

donútený a uviedol, že on s predmetnými vraždami nemá nič spoločné a ani sa nevie vyjadriť

k prípadnej účasti spoluobvinených. Aj napriek uvedenému však ale tak súd prvého stupňa

ako i odvolací súd označili práve predchádzajúcu výpoveď vyššie menovaného obvineného

za hlavný dôkaz, korešpondujúci s objektívne zistenými a exaktnými metódami preukázanými

skutočnosťami. Túto považovali oba súdy zhodne za dôveryhodnú.

Vyššie spomenuté hodnotenie výpovede obv. A. H. súdom je podľa dovolateľa

nelogické a v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uvedenou v ust. § 2 ods. 12

Nerozumie tomu, prečo súd prvého stupňa v priebehu hlavného pojednávania pribral

do konania znalca PhDr. I. O. na vypracovanie znaleckého posudku ohľadom výpovede

obv. H.. Navyše ak na jednej strane skonštatuje nadriadený súd, že pri výsluchoch

v prípravnom konaní došlo k závažnému porušeniu práv obhajoby, nemôže potom byť

následne takýto dôkaz hodnotený a predkladaný znalcovi na posúdenie hodnovernosti.

Z dôvodov vyššie uvedených preto obvinený navrhol, aby bolo jeho dovolaniu

vyhovené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Dňa 24. októbra 2011 bolo na Okresný súd Prešov doručené i písomné vyjadrenie

prokurátora k podanému dovolaniu, z ktorého obsahu je zrejmé, že tento považuje

právoplatný rozsudok krajského súdu vo všetkých svojich výrokoch za vecne správny

a zákonný. Námietky a argumentácie obvineného prezentované v dôvodoch dovolania boli

už v podstate i predmetom odvolania, pričom odvolací súd sa s nimi podrobne zaoberal

a aj vysporiadal v napadnutom rozsudku. Okrem toho tieto sú podľa jeho názoru zamerané len

na revíziu skutkových zistení, nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov a ich nesprávne

konečné vyhodnotenie z hľadiska ustálenia viny. S ohľadom na to preto navrhol podané

dovolanie podľa odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania

a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (,

a ), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu

( a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde

(, ), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania

(, ). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania

podľa , veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje

právo a podal riadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak bolo zásadným

spôsobom porušené právo na obhajobu.

5

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie

založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Podľa dovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol

odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody.

Podľa dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predložený spisový materiál

a s ohľadom na obsah podaného dovolania zdôrazňuje v prvom rade tú skutočnosť,

že obvinený L. B. síce formálne v predmetnom prípade uplatnil štyri dovolacie dôvody,

no dva z nich vôbec nezdôvodnil. Konkrétne sa jedná o dovolacie dôvody v zmysle

a , na ktoré len poukázal, bez uvedenia akýchkoľvek

tomu zodpovedajúcich námietok, tvrdení či právnych názorov.

Z dôvodov vyššie uvedených sa preto potom dovolací súd mal povinnosť zaoberať len

zvyšnými dvomi dovolacími dôvodmi, resp. námietkami v tomto smere uvedenými.

Aj napriek tomu však dodáva, že uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. j/

je v danom prípade úplne zcestné, nakoľko tu odvolací súd nerozhodoval podľa

ods. 1 , ale iných ustanovení , a čo sa týka správnosti použitej

právnej kvalifikácie ( ), tak tu tiež nezistil žiadne pochybenie,

keďže i podľa jeho názoru zistené skutky napĺňajú všetky zákonné znaky vyššie zmienených

trestných činov.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v ust.

pritom najvyšší súd úvodom poznamenáva, že podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť

6

úplnú ochranu zákonných záujmov a práv obvineného, prispieť k náležitému zisteniu

skutkového stavu veci a tiež i k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Zákon

pre uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu však nepredpokladá každé porušenie práva

na obhajobu, ale len jeho porušenie zásadné. Tým je najmä porušenie ustanovení o povinnej

obhajobe.

S poukazom na námietky obvineného považuje tunajší súd ďalej za potrebné

upozorniť na tú skutočnosť, že právo obvineného na obhajobu nemôže byť porušené tým,

že súd, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotí dôkazy ináč než

je predstava obvineného, a takisto za takéto porušenie nemožno chápať ani obsah a rozsah

vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní či súdu o voľbe použitých dôkazných

prostriedkov pri plnení povinnosti podľa , resp. uplatnení oprávnenia

podľa Ak by tomu tak bolo, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu

zisteným skutkom v zmysle ust. , ktoré vyjadruje zásadu,

že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie

správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Revízia skutkových zistení a záverov

je už v dovolacom konaní nemožná.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že nie je ani predmetom skúmania dovolacieho

súdu, akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých

dôkazov (prečo považovali za pravdivú práve pôvodnú výpoveď obvineného H. z prípravného

konania), resp. aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu ide

o otázky skutkového charakteru.

Tak ako najvyšší súd v predmetnom prípade nezistil žiadne zásadné porušenie práva

obvineného na obhajobu, znamenajúce naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. c/ , nezistil rovnako ani žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by bolo

napadnuté rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom ( ).

Pokiaľ ide pritom o procesne použiteľné výpovede obvineného H. z prípravného

konania, na ktoré sa oba súdy vo svojich rozsudkoch odvolávajú, tak tieto boli v súlade

so zásadou bezprostrednosti uvedenou v prečítané na hlavnom

pojednávaní (výpoveď z 2. marca 2005 k skutku 1/ obžaloby prečítaná na HP dňa

7

27. apríla 2009; výpoveď z 1. apríla 2005 k skutku 2/ obžaloby prečítaná na HP dňa

28. apríla 2009), a to či už s poukazom na alebo

(k tomu viď i na uznesenie Vyššieho vojenského súdu Trenčín z 19. marca 2008, sp. zn.

, uverejnené pod R 53/2009).

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení

preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. decembra 2012

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová