Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
be4/388181.e12173.pdf
PDF · 137.17 KB
No categories available
6Tdo/59/2012
N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 59/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu
a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Pavla Tomana na neverejnom zasadnutí konanom
20. decembra 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného L. B. a spol. pre trestný čin vraždy
podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 100/1996 Z.z.
(ďalej už len „Tr. zák.“) formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a iné, o dovolaní
obvineného S. S. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. apríla 2011, sp. zn.
5To 4/2011, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov z 21. júla 2010, sp. zn.
31T 207/2008, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného S. S. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 21. júla 2010, sp. zn. 31T 207/2008,
bol o.i. obvinený S. S. uznaný vinným z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom sčasti
dokonaný podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a sčasti v štádiu pokusu
podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a trestného činu porušovania domovej
slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. (bod 2/
rozsudku), a to na tom skutkovom základe, že
obžalovaní L. B., A. H. a S. S. dňa 2. októbra 1997 asi o 02.30 hod.,
po predchádzajúcej dohode v zmysle pokynov inej osoby v úmysle usmrtiť J. H. tak,
že po výzve „Polícia“ vykopol obžalovaný S. S. vchodové dvere bytu na K. ulici č. X. v K.,
v priestoroch ktorého sa nachádzal J. H. spolu s P. K. a P. P., vnikol spolu s nebohým K. S.
do bytu a obaja ihneď začali strieľať z troch druhov bližšie nezistených strelných zbraní, ráže
9 mm prinesených na tento účel K. S., pričom jednou zo zbraní bol pravdepodobne samopal
juhoslovanskej výroby zn. Agram 2000, kal. 9 mm Luger, zatiaľ čo obžalovaní A. H. a L. B.
stáli na chodbe obytného domu č. X. na K. ulici a zabezpečovali obžalovaných S. S. a K. S.
a po ich odchode z bytu vošiel do tohto bytu skontrolovať výsledok streľby aj A. H.;
následkom streľby utrpel P. K. viacnásobné strelné poranenia hlavy, brucha a chrbta
s poúrazovým poškodením mozgu, pľúc a čreva, na následky ktorých ihneď zomrel, a J. H.
sa počas streľby podarilo z bytu ujsť vyskočením z okna.
Za to bol odsúdený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák., § 29 ods. 1
Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 15 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený
podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. do III. nápravnovýchovnej skupiny.
O odvolaní obvineného S. S. ako i iných spoluobvinených proti vyššie uvedenému
rozsudku rozhodol Krajský súd v Prešove 13. apríla 2011 rozsudkom, sp. zn. 5To 4/2011,
takým spôsobom, že tento podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. v celom rozsahu
zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. dovolateľa na rovnakom skutkovom základe
a pri rovnakej právnej kvalifikácii (avšak upravenej právnej vete) odsúdil podľa § 219 ods. 2
Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov, pre výkon
ktorého ho zaradil do III. nápravnovýchovnej skupiny (§ 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák.).
Dňa 24. augusta 2011 bolo prvostupňovému súdu doručené dovolanie obvineného
S. S., podané prostredníctvom jeho obhajcu a smerujúce proti obom vyššie spomenutým
rozhodnutiam, kde tento ako dovolacie dôvody uviedol dôvody v zmysle § 371 ods. 1
písm. c/, písm. i/ Tr. por.
Pokiaľ ide pritom o naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/
Tr. por., tak toto vidí obvinený predovšetkým v tom smere, že zo strany oboch konajúcich
súdov bola v danom trestnom konaní akceptovaná výpoveď obv. A. H. z prípravného konania
(ako v podstate jediný „usvedčujúci“ dôkaz), ktorú však tento nepotvrdil vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní. Má za to, že v predmetnom prípade ide o zásadný rozpor medzi jeho
výpoveďou z hlavného pojednávania a prípravného konania, ktorý nebol súdmi náležite
odstránený. Takýmto ich postupom bola následne flagrantne porušená zásada
kontradiktórnosti konania pred súdom, majúca oporu v teraz platnom Trestnom poriadku,
vyjadrujúca úmysel zákonodarcu prejednať vec pred nezávislým súdom, pri zachovaní
ústavnej zásady rovnosti strán.
K zásadnému porušeniu práva na obhajobu došlo však podľa názoru obvineného tiež
aj tým, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali tak, aby zistili náležite skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
Tieto sú pritom zo zákona povinné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace
proti obvinenému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať
dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Tr. por.).
A napokon v súvislosti s daným dovolacím dôvodom namietal obvinený i to,
že odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu je voči jeho osobe nepreskúmateľné
a zmätočné, pričom tiež aj v právnej vete tohto rozsudku (str. 4) pri uvádzaní trestného činu
porušovania domovej slobody absentuje jednoznačné a nezameniteľné označenie právnej
normy, pod ktorú bola uvedená skutková podstata trestného činu subsumovaná.
Vo vzťahu k druhému uplatnenému dovolaciemu dôvodu (§ 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por.) uviedol potom obvinený v prvom rade tú skutočnosť, že tak ako prezentoval
už počas celého trestného konania, on sa na vražde P. K. a pokuse o vraždu J. H. nezúčastnil.
Čo sa týka pritom skutkovej vety oboch napadnutých rozsudkov, tak v tejto
je podľa jeho názoru nesprávne ustálené, že pred samotným skutkom mali obvinení dostať
pokyn od neznámej osoby usmrtiť J. H., na podklade ktorého malo následne dôjsť k dohode
o spôsobe jeho realizácie. V konaní vedenom Okresným súdom Prešov, sp. zn. 5T 6/2006,
na podklade vtedy podanej obžaloby bola totiž stotožnená osoba, v zmysle pokynov ktorej
mal byť J. H. usmrtený a tou bol nesporne M. Č., voči ktorému bolo trestné stíhanie z dôvodu
podľa § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. por. zastavené. Je preto v rozpore s logickým výkladom,
prečo uvedená zásadná skutočnosť nebola pojatá i do skutkovej vety napadnutého rozsudku.
Predmetný nedostatok má potom priamy vplyv i na správne posúdenie skutku vo vzťahu
k jeho osobe.
Z dôvodov vyššie uvedených preto obvinený S. S. záverom dovolaciemu súdu navrhol
postupom podľa § 383 Tr. por. určiť termín verejného zasadnutia, podľa § 386 ods. 1 Tr. por.
vysloviť porušenie zákona v ust. § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. v jeho neprospech,
podľa § 386 ods. 2 Tr. por. oba napadnuté rozsudky zrušiť a napokon podľa § 388 ods. 1
Tr. por. vec prikázať okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Zároveň pritom uvedenou cestou dovolací súd požiadal, aby mu tento podľa § 380
ods. 4 druhá veta Tr. por. odložil výkon trestu odňatia slobody uložený rozsudkom krajského
súdu.
Dňa 24. októbra 2011 bolo na Okresný súd Prešov doručené i písomné vyjadrenie
prokurátora k podanému dovolaniu, z ktorého obsahu je zrejmé, že tento považuje
právoplatný rozsudok krajského súdu vo všetkých svojich výrokoch za vecne správny
a zákonný. Námietky a argumentácie obvineného prezentované v dôvodoch dovolania boli
už v podstate i predmetom odvolania, pričom odvolací súd sa s nimi podrobne zaoberal
a aj vysporiadal v napadnutom rozsudku. Okrem toho tieto sú podľa jeho názoru zamerané
len na revíziu skutkových zistení, nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov
a ich nesprávne konečné vyhodnotenie z hľadiska ustálenia viny. S ohľadom na to preto
navrhol podané dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním
rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania
a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.
a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu
(§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde
(§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania
(§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
podľa § 372 ods. 1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje
právo a podal riadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným
spôsobom porušené právo na obhajobu.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 371 ods. 3 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť,
ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní
a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva
minister spravodlivosti.
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predložený spisový materiál,
pričom vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. považuje
za potrebné uviesť v prvom rade tú skutočnosť, že námietky v tomto smere uvedené boli
zo strany obvineného uplatnené už skôr, a teda podmienka uvedená v ust. § 371 ods. 3
Tr. por. bola v tomto prípade splnená.
Pokiaľ ide potom o samotné právo na obhajobu, tak toto treba v zmysle uvedeného
dovolacieho dôvodu chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv
obvineného a jeho obhajcu. Základom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov
a práv obvineného, prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a tiež k vydaniu
zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Zákon však pre naplnenie dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nepredpokladá každé jeho porušenie, ale len porušenie
zásadného charakteru. Takýmto zásadným porušením práva na obhajobu sa pritom rozumie
predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe.
Ďalej dovolací súd s ohľadom na námietky obvineného upozorňuje tiež na tú
skutočnosť, že právo obvineného na obhajobu nemôže byť porušené tým, že súd, vychádzajúc
zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. por.), hodnotí dôkazy ináč než
je predstava obvineného, a rovnako tak za takéto porušenie nemožno považovať ani obsah
a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých
dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. uplatnení
oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Tr. por. Ak by tomu tak bolo, odporovalo by to viazanosti
dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktoré
vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok,
nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (viď k tomu i uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn. 2 Tdo 45/2009,
uverejnené pod R 7/2011).
Keďže v danom konaní už revízia skutkových zistení a záverov neprichádza do úvahy,
nie je možné ani účinne namietať spôsob, akým sa súdy nižších stupňov vysporiadali
s hodnotením jednotlivých dôkazov, resp. aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili.
Uvedené otázky (skutkového charakteru) sú z predmetu skúmania dovolacieho súdu vylúčené.
Aj napriek vyššie uvedenému treba však na margo výhrad obvineného poznamenať
tú okolnosť, že oba súdy sa v danom prípade v odôvodnení svojich rozsudkov riadne
vyporiadali s tým, prečo uverili práve výpovedi obv. H. z prípravného konania a prečo teda
práve túto jeho prvú verziu skutkového priebehu považovali za pravdivú. Za účelom
posúdenia zákonnosti a následnej procesnej použiteľnosti tohto dôkazu boli navyše vypočutí
i viacerí v danej veci konajúci vyšetrovatelia, ako aj svedok L. S., pod tlakom ktorého mal
takto vypovedať. Až po zhodnotení všetkých zadovážených dôkazov v ich vzájomnej
súvislosti súdy napokon dospeli k záveru o hodnovernosti tejto výpovede.
Navyše za správne a v súlade so zásadou bezprostrednosti (§ 2 ods. 19 Tr. por.)
je potrebné považovať i to, že potom čo obvinený A. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní
dňa 28. apríla 2009 ku skutku 2/ obžaloby v nezhode s tým, čo uviedol vo svojej skoršej
výpovedi, bola mu na odstránenie týchto rozporov v súlade s ust. § 258 ods. 4 Tr. por.
na návrh prokurátorky prečítaná zápisnica o tejto jeho skoršej výpovedi z prípravného
konania (z 1. apríla 2005). Uvedený postup predstavuje pritom zákonom dovolenú výnimku
zo zásady ústnosti.
Okrem už spomenutých zásad boli však v predmetnom konaní dodržané i ďalšie
zásady trestného konania, typické pre súdne konanie.
Čo sa týka potom druhého dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., tak už z jeho znenia je zrejmé, že tento je daný len v tých prípadoch,
keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku
alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Ako už bolo viackrát zmienené,
z dôvodu viazanosti zisteným skutkov tak, ako bol ustálený súdmi nižších stupňov,
iba s poukazom na nesprávne či neúplné skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením
vykonaných dôkazov nemožno predmetný dovolací dôvod vyvodzovať.
Opäť však nedá tunajšiemu súdu nedodať, že vypustenie M. Č. zo skutkovej vety
napadnutého rozsudku (skutok 2/) a následne jej tomu zodpovedajúce upravenie
bolo správnym a zákonným dôsledkom toho, že uznesením Krajského súdu v Prešove
z 24. apríla 2007, sp. zn. 6 To 43/2006, bolo z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1
písm. g/ Tr. por. trestné stíhanie voči jeho osobe právoplatne zastavené (pretože tak
ustanovuje medzinárodná zmluva).
A na záver treba tiež uviesť, že aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky skutok tak, ako bol ustálený prvostupňovým súdom a následne bezo zmeny
akceptovaný súdom odvolacím (skutok 2/), zodpovedá všetkým zákonným znakom
skutkových podstát príslušných trestných činov, a bol teda v predmetnom prípade správne
právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu
podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1,
ods. 3 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení bolo
preto rozhodnuté tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 20. decembra 2012
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová