Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/59/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu

a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Pavla Tomana na neverejnom zasadnutí konanom

20. decembra 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného L. B. a spol. pre trestný čin vraždy

podľa , Tr. v znení

(ďalej už len „Tr. zák.“) formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a iné, o dovolaní

obvineného S. S. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. apríla 2011, sp. zn.

, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov z 21. júla 2010, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného S. S. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 21. júla 2010, sp. zn. ,

bol o.i. obvinený S. S. uznaný vinným z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom sčasti

dokonaný podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a sčasti v štádiu pokusu

podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a trestného činu porušovania domovej

slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. (bod 2/

rozsudku), a to na tom skutkovom základe, že

obžalovaní L. B., A. H. a S. S. dňa 2. októbra 1997 asi o 02.30 hod.,

po predchádzajúcej dohode v zmysle pokynov inej osoby v úmysle usmrtiť J. H. tak,

že po výzve „Polícia“ vykopol obžalovaný S. S. vchodové dvere bytu na K. ulici č. X. v K.,

v priestoroch ktorého sa nachádzal J. H. spolu s P. K. a P. P., vnikol spolu s nebohým K. S.

do bytu a obaja ihneď začali strieľať z troch druhov bližšie nezistených strelných zbraní, ráže

9 mm prinesených na tento účel K. S., pričom jednou zo zbraní bol pravdepodobne samopal

juhoslovanskej výroby zn. Agram 2000, kal. 9 mm Luger, zatiaľ čo obžalovaní A. H. a L. B.

stáli na chodbe obytného domu č. X. na K. ulici a zabezpečovali obžalovaných S. S. a K. S.

2

a po ich odchode z bytu vošiel do tohto bytu skontrolovať výsledok streľby aj A. H.;

následkom streľby utrpel P. K. viacnásobné strelné poranenia hlavy, brucha a chrbta

s poúrazovým poškodením mozgu, pľúc a čreva, na následky ktorých ihneď zomrel, a J. H.

sa počas streľby podarilo z bytu ujsť vyskočením z okna.

Za to bol odsúdený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák., § 29 ods. 1

Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 15 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený

podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. do III. nápravnovýchovnej skupiny.

O odvolaní obvineného S. S. ako i iných spoluobvinených proti vyššie uvedenému

rozsudku rozhodol Krajský súd v Prešove 13. apríla 2011 rozsudkom, sp. zn. ,

takým spôsobom, že tento podľa , v celom rozsahu

zrušil a podľa dovolateľa na rovnakom skutkovom základe

a pri rovnakej právnej kvalifikácii (avšak upravenej právnej vete) odsúdil podľa § 219 ods. 2

Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov, pre výkon

ktorého ho zaradil do III. nápravnovýchovnej skupiny (§ 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák.).

Dňa 24. augusta 2011 bolo prvostupňovému súdu doručené dovolanie obvineného

S. S., podané prostredníctvom jeho obhajcu a smerujúce proti obom vyššie spomenutým

rozhodnutiam, kde tento ako dovolacie dôvody uviedol dôvody v zmysle § 371 ods. 1

písm. c/, písm. i/

Pokiaľ ide pritom o naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/

, tak toto vidí obvinený predovšetkým v tom smere, že zo strany oboch konajúcich

súdov bola v danom trestnom konaní akceptovaná výpoveď obv. A. H. z prípravného konania

(ako v podstate jediný „usvedčujúci“ dôkaz), ktorú však tento nepotvrdil vo svojej výpovedi

na hlavnom pojednávaní. Má za to, že v predmetnom prípade ide o zásadný rozpor medzi jeho

výpoveďou z hlavného pojednávania a prípravného konania, ktorý nebol súdmi náležite

odstránený. Takýmto ich postupom bola následne flagrantne porušená zásada

kontradiktórnosti konania pred súdom, majúca oporu v teraz platnom ,

vyjadrujúca úmysel zákonodarcu prejednať vec pred nezávislým súdom, pri zachovaní

ústavnej zásady rovnosti strán.

K zásadnému porušeniu práva na obhajobu došlo však podľa názoru obvineného tiež

aj tým, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali tak, aby zistili náležite skutkový stav

3

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

Tieto sú pritom zo zákona povinné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace

proti obvinenému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať

dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie ( ).

A napokon v súvislosti s daným dovolacím dôvodom namietal obvinený i to,

že odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu je voči jeho osobe nepreskúmateľné

a zmätočné, pričom tiež aj v právnej vete tohto rozsudku (str. 4) pri uvádzaní trestného činu

porušovania domovej slobody absentuje jednoznačné a nezameniteľné označenie právnej

normy, pod ktorú bola uvedená skutková podstata trestného činu subsumovaná.

Vo vzťahu k druhému uplatnenému dovolaciemu dôvodu (§ 371 ods. 1 písm. i/

) uviedol potom obvinený v prvom rade tú skutočnosť, že tak ako prezentoval

už počas celého trestného konania, on sa na vražde P. K. a pokuse o vraždu J. H. nezúčastnil.

Čo sa týka pritom skutkovej vety oboch napadnutých rozsudkov, tak v tejto

je podľa jeho názoru nesprávne ustálené, že pred samotným skutkom mali obvinení dostať

pokyn od neznámej osoby usmrtiť J. H., na podklade ktorého malo následne dôjsť k dohode

o spôsobe jeho realizácie. V konaní vedenom Okresným súdom Prešov, sp. zn. ,

na podklade vtedy podanej obžaloby bola totiž stotožnená osoba, v zmysle pokynov ktorej

mal byť J. H. usmrtený a tou bol nesporne M. Č., voči ktorému bolo trestné stíhanie z dôvodu

podľa zastavené. Je preto v rozpore s logickým výkladom,

prečo uvedená zásadná skutočnosť nebola pojatá i do skutkovej vety napadnutého rozsudku.

Predmetný nedostatok má potom priamy vplyv i na správne posúdenie skutku vo vzťahu

k jeho osobe.

Z dôvodov vyššie uvedených preto obvinený S. S. záverom dovolaciemu súdu navrhol

postupom podľa určiť termín verejného zasadnutia, podľa

vysloviť porušenie zákona v ust. , v jeho neprospech,

podľa oba napadnuté rozsudky zrušiť a napokon podľa

vec prikázať okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Zároveň pritom uvedenou cestou dovolací súd požiadal, aby mu tento podľa § 380

ods. 4 druhá veta odložil výkon trestu odňatia slobody uložený rozsudkom krajského

súdu.

4

Dňa 24. októbra 2011 bolo na Okresný súd Prešov doručené i písomné vyjadrenie

prokurátora k podanému dovolaniu, z ktorého obsahu je zrejmé, že tento považuje

právoplatný rozsudok krajského súdu vo všetkých svojich výrokoch za vecne správny

a zákonný. Námietky a argumentácie obvineného prezentované v dôvodoch dovolania boli

už v podstate i predmetom odvolania, pričom odvolací súd sa s nimi podrobne zaoberal

a aj vysporiadal v napadnutom rozsudku. Okrem toho tieto sú podľa jeho názoru zamerané

len na revíziu skutkových zistení, nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov

a ich nesprávne konečné vyhodnotenie z hľadiska ustálenia viny. S ohľadom na to preto

navrhol podané dovolanie podľa odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania

a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (,

a ), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu

( a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde

(, ), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania

(, ). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania

podľa , veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje

právo a podal riadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak bolo zásadným

spôsobom porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Podľa dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

5

minister spravodlivosti.

Podľa je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predložený spisový materiál,

pričom vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa považuje

za potrebné uviesť v prvom rade tú skutočnosť, že námietky v tomto smere uvedené boli

zo strany obvineného uplatnené už skôr, a teda podmienka uvedená v ust. § 371 ods. 3

bola v tomto prípade splnená.

Pokiaľ ide potom o samotné právo na obhajobu, tak toto treba v zmysle uvedeného

dovolacieho dôvodu chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv

obvineného a jeho obhajcu. Základom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov

a práv obvineného, prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a tiež k vydaniu

zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Zákon však pre naplnenie dovolacieho dôvodu

podľa nepredpokladá každé jeho porušenie, ale len porušenie

zásadného charakteru. Takýmto zásadným porušením práva na obhajobu sa pritom rozumie

predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe.

Ďalej dovolací súd s ohľadom na námietky obvineného upozorňuje tiež na tú

skutočnosť, že právo obvineného na obhajobu nemôže byť porušené tým, že súd, vychádzajúc

zo zásady voľného hodnotenia dôkazov ( ), hodnotí dôkazy ináč než

je predstava obvineného, a rovnako tak za takéto porušenie nemožno považovať ani obsah

a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých

dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa , resp. uplatnení

oprávnenia podľa Ak by tomu tak bolo, odporovalo by to viazanosti

dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia , ktoré

vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok,

nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (viď k tomu i uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn. ,

uverejnené pod R 7/2011).

Keďže v danom konaní už revízia skutkových zistení a záverov neprichádza do úvahy,

nie je možné ani účinne namietať spôsob, akým sa súdy nižších stupňov vysporiadali

6

s hodnotením jednotlivých dôkazov, resp. aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili.

Uvedené otázky (skutkového charakteru) sú z predmetu skúmania dovolacieho súdu vylúčené.

Aj napriek vyššie uvedenému treba však na margo výhrad obvineného poznamenať

tú okolnosť, že oba súdy sa v danom prípade v odôvodnení svojich rozsudkov riadne

vyporiadali s tým, prečo uverili práve výpovedi obv. H. z prípravného konania a prečo teda

práve túto jeho prvú verziu skutkového priebehu považovali za pravdivú. Za účelom

posúdenia zákonnosti a následnej procesnej použiteľnosti tohto dôkazu boli navyše vypočutí

i viacerí v danej veci konajúci vyšetrovatelia, ako aj svedok L. S., pod tlakom ktorého mal

takto vypovedať. Až po zhodnotení všetkých zadovážených dôkazov v ich vzájomnej

súvislosti súdy napokon dospeli k záveru o hodnovernosti tejto výpovede.

Navyše za správne a v súlade so zásadou bezprostrednosti ( )

je potrebné považovať i to, že potom čo obvinený A. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní

dňa 28. apríla 2009 ku skutku 2/ obžaloby v nezhode s tým, čo uviedol vo svojej skoršej

výpovedi, bola mu na odstránenie týchto rozporov v súlade s ust.

na návrh prokurátorky prečítaná zápisnica o tejto jeho skoršej výpovedi z prípravného

konania (z 1. apríla 2005). Uvedený postup predstavuje pritom zákonom dovolenú výnimku

zo zásady ústnosti.

Okrem už spomenutých zásad boli však v predmetnom konaní dodržané i ďalšie

zásady trestného konania, typické pre súdne konanie.

Čo sa týka potom druhého dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/

, tak už z jeho znenia je zrejmé, že tento je daný len v tých prípadoch,

keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Ako už bolo viackrát zmienené,

z dôvodu viazanosti zisteným skutkov tak, ako bol ustálený súdmi nižších stupňov,

iba s poukazom na nesprávne či neúplné skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením

vykonaných dôkazov nemožno predmetný dovolací dôvod vyvodzovať.

Opäť však nedá tunajšiemu súdu nedodať, že vypustenie M. Č. zo skutkovej vety

napadnutého rozsudku (skutok 2/) a následne jej tomu zodpovedajúce upravenie

bolo správnym a zákonným dôsledkom toho, že uznesením Krajského súdu v Prešove

z 24. apríla 2007, sp. zn. , bolo z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1

7

písm. g/ trestné stíhanie voči jeho osobe právoplatne zastavené (pretože tak

ustanovuje medzinárodná zmluva).

A na záver treba tiež uviesť, že aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky skutok tak, ako bol ustálený prvostupňovým súdom a následne bezo zmeny

akceptovaný súdom odvolacím (skutok 2/), zodpovedá všetkým zákonným znakom

skutkových podstát príslušných trestných činov, a bol teda v predmetnom prípade správne

právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu

podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1,

ods. 3 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení bolo

preto rozhodnuté tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. decembra 2012

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová