Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndt/19/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Pavla Tomana na neverejnom zasadnutí

konanom 20. decembra 2012 v Bratislave v trestnej veci proti obžalovanému D. B. a spol.

pre zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/

Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a iné, o návrhu obžalovanej H. B.

na odňatie a prikázanie veci podľa takto

rozhodol:

Trestná vec obžalovaného D. B. a spol. vedená na Okresnom súde Komárno

pod. sp. zn. a Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. , sa týmto súdom

n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Komárno z 12. mája 2010,

č. k. -37, podanej na Okresný súd Komárno, sa na tomto súde pod sp. zn.

, vedie trestné stíhanie proti obžalovanému D. B. a spol., pričom jednou

zo spoluobžalovaných je aj H. B., ktorej je uvedenou obžalobou kladené za vinu spáchanie

prečinu porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa §§ 20, 194 Tr. zák.

na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Od 30. novembra 2012 sa vec nachádza na Krajskom súde v Nitre v dôsledku podania

obžalovanej H. B. z 19. novembra 2012 pod sp. zn. .

Vyššie uvedeným písomným podaním vzniesla obžalovaná B. námietku zaujatosti

voči všetkým sudcom tak Okresnému súdu Komárno ako aj Krajskému súdu v Nitre

a požiadala o to, aby bola daná trestná vec odňatá uvedeným súdom a prikázaná inému vecne

príslušnému súdu v inom kraji Slovenskej republiky.

2

V odôvodnení uvedeného návrhu pritom poukázala na tú skutočnosť, že uvedené súdy

nerozhodujú nezávisle a nestranne.

Dňa 13. decembra 2012 predložil príslušný spisový materiál Krajský súd v Nitre

tunajšiemu súdu na rozhodnutie o vyššie uvedenom návrhu obžalovanej na odňatie

a prikázanie veci, s tým, že obžalovaná nepodala námietku zaujatosti voči všetkým sudcom

bezodkladne, preto o nej ani okresný a krajský súd nemohli konať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským

súdom Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh (v tejto súvislosti je pritom

potrebné podotknúť, že námietka zaujatosti smerujúca voči všetkým sudcom určitého

súdu - tzv. „generálna námietka“ zaujatosti sa vlastne považuje za návrh v zmysle § 23 ods. 1

) ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že v danom prípade nie je daný

dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Nitre a Okresnému súdu

Komárno a jej prikázanie inému súdu v inom kraji.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Pod „dôležitým dôvodmi“ v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba

podľa ustálenej súdnej praxe chápať predovšetkým dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné

a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie,

ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad trestného konania.

Za takýto dôvod možno pritom považovať aj zistenie takých konkrétnych skutočností,

ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného

súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých sudcov tohto súdu z rozhodovania.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 ,

podľa ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu

ustanoví zákon“.

S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie

nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,

keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať

pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer

k inému orgánu činnému v tomto konaní.

V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť

najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,

ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby.

Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným

v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom

4

alebo nepriateľskom.

Pokiaľ ide potom o posudzovaný návrh, tak z jeho obsahu je zrejmé, že tento

obžalovaná odôvodnila v podstate len svojimi nepodloženými domnienkami a všeobecne

známymi citátmi rozhodnutí a nálezov súdov ohľadom nestrannosti sudcov a vyššie

uvedených osôb.

Okrem uvedenej výhrady pritom obžalovaná neuviedla vo svojej žiadosti

ani voči jednému sudcovi okresného a krajského súdu žiadne také konkrétne skutočnosti,

ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného

rozhodovania v danej veci, pričom tieto nie sú ani obsahom predloženého spisového

materiálu.

Okolnosť, že súdy v tomto prípade konajú a rozhodujú v rozpore s názorom

obžalovanej, nie je zákonným dôvodom na odňatie veci a jej prikázanie inému súdu

toho istého druhu a stupňa.

Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

k takému záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na tzv. delegovanie

veci inému krajskému súdu ani okresnému súdu v pôsobnosti iného kraja Slovenskej

republiky v zmysle , nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod

predpokladaný týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené

nestranné a zákonné prerokovanie uvedenej trestnej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. decembra 2012

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová