Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/44/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R. J. R. S., s. r. o.,

so sídlom: J., IČO: X., zast. advokátom JUDr. J. H., so sídlom: L., proti žalovanému: O. B.,

so sídlom: B. 534, IČO: X., zast. advokátom JUDr. R. K., so sídlom: R., o zaplatenie

27 773,68 eur (836 709,77 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.

zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

-127 zo 4. marca 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Pezinok ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. -98 zo dňa

22. 06. 2009 zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 27 773,68 eur (pôvodne 836 709,77

Sk) s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa

12. 12. 2005 a jeho dodatku č. 1. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil

povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 3 663,42 eur, z toho trovy právneho

zastúpenia 1 997,02 eur k rukám jeho právneho zástupcu, všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 657 Obchodného

zákonníka, o obecnom zriadení v znení účinnom

ku dňu podpísania zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania, t. j. ku dňu 12. 12. 2005

(ďalej len v znení účinnom k 12. 12. 2005), a zákona

č. a (ďalej len ). Na základe vykonaného

dokazovania mal za preukázané, že starosta O. B., ako štatutárny orgán žalovaného, podpísal

2

so štatutárnym orgánom žalobcu dňa 12. 12. 2005 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej

žalobca previedol na v zmluve dohodnutý účet exekútora JUDr. J. M. v znení dodatku č. 1

k uvedenej zmluve zo dňa 14. 12. 2009 peňažnú čiastku celkom vo výške 27 773,68 eur, a to

v dňoch 13. 12. 2005 a 14. 12. 2005. K naplneniu zmluvy o pôžičke podľa a nasl.

ako reálnej zmluvy, na uzatvorenie ktorej zákon vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky

veriteľom dlžníkovi, však v danom prípade nedošlo, pretože odovzdanie poskytnutých

finančných prostriedkov nebolo realizované žalobcom žalovanému, ale tretej osobe, a to

exekútorovi JUDr. J. M. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa zisťoval, či zmluva

o pôžičke zo dňa 12. 12. 2005 v znení dodatku č. 1 zo dňa 14. 12. 2005 je právnym úkonom,

spôsobilým privodiť právne účinky pre žalovaného, ktorého vo vzťahu k štátnym orgánom,

právnickým a fyzickým osobám zastupuje v zmysle

v znení účinnom k 12. 12. 2005 starosta obce. Uviedol, že oprávnenie rozhodovať o právnych

úkonoch, t. j. o tom, či alebo aký právny úkon obec urobí, je zo medzi

iným rozdelené medzi štatutárny orgán obce a obecné zastupiteľstvo. Poukázal na § 11 ods. 4

písm. e/ v znení účinnom k 12. 12. 2005, v zmysle ktorého do

právomoci obecného zastupiteľstva patrí okrem iného aj právo rozhodovať o prijatí úveru

alebo pôžičky. Súd skonštatoval, že v predmetnom prípade pri písomne uzatvorenej zmluve

o pôžičke medzi účastníkmi konania, záväzný prejav vôle O. B. chýbal a žalobcovi sa

existenciu relevantného rozhodnutia o prijatí pôžičky obecným zastupiteľstvom žalovaného

v zmysle preukázať nepodarilo (súd mal zrejme

na mysli § 11 ods. 4 písm. e/). K uzneseniu Obecného zastupiteľstva B. č. zo dňa

07. 12. 2006, na ktoré žalobca v konaní poukazoval, súd uviedol, že jeho predmetom bolo

schválenie uzavretia zmluvy medzi O. B. a R. J. R. – S., s. r. o., vo výške 900 000,-- Sk,

na úhradu za technickú vybavenosť vo forme bezúročnej pôžičky s úhradou do konca roka

2007, a teda obsah schválenej zmluvy o pôžičke v zmysle tohto uznesenia nie je totožný

s obsahom zmluvy o pôžičke, ktorá je predmetom konania. Súd neprihliadol ani na tvrdenie

žalobcu o tom, že nešlo o doslovné znenie toho, čo bolo schválené na zastupiteľstve dňa

07. 12. 2006, a to s poukazom na stranu 3 zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva,

nakoľko v danom prípade výsledkom rokovania obecného zastupiteľstva žalovaného dňa

07. 12. 2006, zachyteného v zápisnici z tohto zasadnutia bolo prijatie uznesenia obecného

zastupiteľstva žalovaného č. . Toto však podľa súdu rozhodne nebolo relevantným

prejavom vôle žalovaného o prijatí pôžičky na zaplatenie záväzku vyplývajúceho z notárskej

3

zápisnice N 479/01, Nz 383/01 zo dňa 20. 12. 2001, vydanej notárom JUDr. M. G.

a na tomto základe začatého exekučného konania u exekútora JUDr. J. M.

Na základe uvedeného, keďže rozhodnutie obecného zastupiteľstva žalovaného

o prijatí pôžičky na zaplatenie záväzku vyplývajúceho z vyššie označenej notárskej zápisnice

absentovalo, dospel prvostupňový súd k záveru, že písomne uzavretá zmluva o pôžičke zo

dňa 12. 12. 2005 v znení dodatku č. 1 zo dňa 14. 12. 2005, nemohla účastníkov konania

zaväzovať. Túto súd vyhodnotil za právny úkon, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu

č. a podľa je absolútne neplatným právnym úkonom, nespôsobilým

vyvolať právne účinky. Na podklade takéhoto neplatného úkonu žalobca nemá právny nárok

voči žalovanému na vrátenie poskytnutého finančného plnenia. Súd zdôraznil, že k absolútnej

neplatnosti právneho úkonu je povinný prihliadať ex offo bez ohľadu, či účastník konania

takúto neplatnosť namietol alebo nie. S poukazom na vyššie skonštatované skutočnosti súd

návrh v celom rozsahu čo do istiny, ako aj úrokov z omeškania zamietol.

Pokiaľ ide o trovy konania, o týchto prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1

(ďalej len ) a žalovanému ako úspešnému účastníkovi

konania priznal právo na ich náhradu v sume celkom 3 663,42 eur, z toho 1 666,40 eur z titulu

zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a 1 997,02 eur z titulu trov

právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudkom č. k.

-127 zo dňa 04. 03. 2010, napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako

vecne správny podľa , , potvrdil. Súčasne rozhodol o náhrade trov

odvolacieho konania a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania

vo výške 443,49 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Skonštatujúc správnosť zisteného skutkového stavu veci, ako aj jej právneho

posúdenia súdom prvého stupňa, mal odvolací súd za nepochybne preukázané, že bývalý

starosta žalovaného uzavrel so žalobcom dňa 12. 12. 2005 zmluvu o pôžičke a dňa

14. 12. 2005 dodatok č. 1 k tejto zmluve, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal požičať

dlžníkovi čiastku 836 709,77 Sk, túto sa zaviazal uhradiť tretej osobe (súdnemu exekútorovi)

a dlžník sa zaviazal dlžnú sumu vrátiť do 31. 03. 2006. Odvolací súd mal za nesporné, že

4

na základe tejto zmluvy žalobca na zmluvne dohodnutý účet súdneho exekútora dohodnutú

čiastku previedol. Rovnako mal za nepochybné, že dňa 12. 12. 2005 bolo žalovanému

doručené upovedomenie o začatí exekúcie EX 299/05, a to na podklade exekučného titulu

Notárskej zápisnice N 479/01, Nz 381/01, vydanej notárom JUDr. M. G., zo dňa 20. 12. 2001,

ktorým sa povinným B. P. a J. P., obaja bytom: J.B., ako aj žalovanému, ukladá povinnosť

zaplatiť pohľadávku vo výške 700 000,-- Sk s príslušenstvom oprávnenému, a to V. Ú. B., a.

s., B.

Z uznesenia Obecného zastupiteľstva žalovaného č. zo dňa 07. 12. 2006

mal odvolací súd za zrejmé, že obecné zastupiteľstvo schválilo uzavretie zmluvy medzi O. B.

a žalobcom vo výške 900 000,-- Sk na úhradu za technickú vybavenosť vo forme bezúročnej

pôžičky s úhradou do konca roka 2007 s výškou splátok podľa finančných možností obce

(chodníky, schodište, verejné osvetlenie).

Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že

zmluva, uzavretá medzi žalobcom a starostom obce žalovaného, je absolútne neplatná podľa

, a to pre absenciu rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Zdôraznil, že zákon

č. o obecnom zriadení v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, rozdeľuje

kompetencie medzi štatutárny orgán obce a obecné zastupiteľstvo. Poukázal na § 11 ods. 4

písm. e/ v znení účinnom do 12. 12. 2005 a skonštatoval, že

v prejednávanom prípade zo strany žalovaného absentoval záväzný prejav vôle, smerujúci

k uzavretiu takejto zmluvy, keďže uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného č.

je prejavom vôle na uzavretie zmluvy o pôžičke s úplne odlišným obsahom.

Konanie starostu žalovaného preto nemohlo zaviazať žalovaného, pretože absentovalo

rozhodnutie obecného zastupiteľstva žalovaného o prijatí pôžičky na zaplatenie záväzku

vyplývajúce z notárskej zápisnice N 479/01, Nz 383/01 zo dňa 20. 12. 2001.

Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že pokiaľ v predmetnej veci nešlo o zmluvu

o pôžičke, mal prvostupňový súd podriadiť uzavretú zmluvu pod iné hmotnoprávne

ustanovenie, odvolací poukázal na to, že k prejavu vôle k uzavretiu akejkoľvek zmluvy

zo strany žalovaného relevantným spôsobom nedošlo.

5

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

v spojení s a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov

právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 14 ods. 1

písm. a/ vyhlášky č. , a to v sume 443,49 eur, vrátane režijného paušálu.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 13. 04. 2010.

Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote

dovolanie žalobca (ďalej tiež ako dovolateľ) argumentujúc, že v konaní došlo k vade uvedenej

v ( ), ďalej že konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a že

rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Vo vzťahu k namietol vadu v zmysle

O. s .p., teda že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhol odklad vykonateľnosti rozsudku

odvolacieho súdu.

Žalobca v dovolaní síce súhlasil so závermi súdov, že peniaze exekútorovi za O. B.

poslal žalobca, vytkol im však, že nezisťovali, či okamžitým plnením neboli znížené trovy

exekútora, prípadne akému postupu exekútora bolo okamžitým plnením zabránené. Rovnako

nezisťovali, či žalobca úhradu za žalovaného urobil bez nároku na úrok a či skutočne chcel

odvrátiť všetko to, čo exekučné konanie prináša a čo by žalovaný musel nútene znášať. Má za

to, že pokiaľ súdy dospeli k záveru, že zmluva o pôžičke je neplatná, museli vyhodnotiť

skutkový stav tak, ako keby zmluva o pôžičke vôbec neexistovala. Žalobca poukázal na ust. §

451, , a a súdom vytkol, že nedostatočne zohľadnili to, že žalobca plnil

za O. B. a nie za starostu. Zastal názor, že ak by zmluva o pôžičke z dôvodu neodsúhlasenia

zastupiteľstvom bola neplatná, nič by to nezmenilo na tom, že žalobca plnil za žalovaného bez

právneho dôvodu. Včasným a riadnym plnením zo strany žalobcu za žalovaného nedošlo

zo strany exekútora k odpísaniu peňažnej čiastky z účtu žalovaného, nedošlo ani k uvaleniu

exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, ale naopak, došlo k jeho bezdôvodnému

obohateniu. V dôsledku toho, že súdy neodôvodnili, prečo k bezdôvodnému obohateniu

6

žalovaného nedošlo, ani prečo žalovaný nemá žalovanú sumu žalobcovi vydať (a teda

nerešpektovali ust. ), má žalobca za to, že u neho došlo k odňatiu

možnosti konať pred súdom podľa

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa (konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), žalobca

súdom vytkol, že neskúmali dobromyselnosť žalobcu, rovnako ani to, že jeho plnenie

za žalovaného nebolo v rozpore s dobrými mravmi a že plnením došlo aj k zníženiu záväzku

žalovaného.

Nesprávne právne posúdenie veci podľa žalobca

vzhliadol v nesprávnom posúdení uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného č.

zo dňa 07. 12. 2006 vo veci konajúcimi súdmi a v konečnom dôsledku v otázke posúdenia

uplatneného nároku. Žalobca má za to, že pokiaľ aj podriadil svoj nárok „pod režim pôžičky“

a súdy dospeli k záveru, že zmluva o pôžičke je neplatná, mali vec posúdiť ako bezdôvodné

obohatenie, bez ohľadu na to, ako žalobca svoj nárok právne kvalifikoval. Tým, že súdy vec

nesprávne právne posúdili a následne nesprávne označili úspešného účastníka konania,

neprávne rozhodli aj o trovách konania.

K dovolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom (, veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho podľa § 243b

ods. 5 veta prvá v spojení s odmietnuť.

Podľa veta prvá , ustanovenia , ,

a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

7

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Z príslušných ustanovení je zrejmé, že dovolaním ako jedným z mimoriadnych

opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale možno ním napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podmienky prípustnosti proti

rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme upravuje , v zmysle ktorého

dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné, ak ním bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo ak sa v ňom odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci ( ), alebo

ak ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a ( ).

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí

nemá. V prejednávanej veci odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok ako súdu prvého

stupňa nezmenil, naopak potvrdil ho, pričom vo výrokovej časti prípustnosť dovolania

nevyslovil. Rovnako vo výroku svojho rozsudku nevyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa a Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že dovolanie žalobcu

v zmysle ustanovení až 3 prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v § 237

(či už to účastník konania namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozsudku podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Ak je

8

totiž konanie postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v až g/ ,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené. Prípustnosť dovolania podľa však nie je daná len

samotným tvrdením dovolateľa o tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v , ale táto je podmienená tým, že rozhodnutie

súdu takouto vadou aj skutočne trpí.

Vady vymenované v písm. a/ až g/ , majú za následok tzv. zmätočnosť

rozhodnutia.

Dovolateľ vady konania v zmysle až e/ a nenamietal

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto

z uvedených ustanovení vyvodiť nemožno. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom

vytýkané nesprávnosti, sa preto dovolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti

tvrdenia žalobcu, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo zakladá

dovolací dôvod podľa

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký vadný procesný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania znemožní

realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Procesnú vadu

konania v zmysle zakladá aj absencia riadneho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia, z dôvodu ktorého je toto nepreskúmateľné.

Žalobca v dovolaní namietol predovšetkým to, že vo veci konajúce súdy sa vo svojich

rozhodnutiach vôbec nezaoberali otázkou možného bezdôvodného obohatenia žalovaným,

neodôvodnili, prečo včasným plnením zo strany žalobcu za žalovaného k jeho bezdôvodnému

obohateniu nedošlo, ani prečo žalovaný nemá povinnosť žalovanú sumu žalobcovi vydať.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie istiny

vo výške 836 709,77 Sk aj s príslušenstvom, pozostávajúcim z úroku z omeškania vo výške

13% ročne zo sumy 743 239,43 Sk od 14. 12. 2005 do zaplatenia a zo sumy 93 470,34 Sk

od 15. 12. 2005 do zaplatenia, a to z titulu zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 12. 12. 2005

9

medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Po tom, ako Okresný súd Pezinok

ako súd prvého stupňa žalobu zamietol (č. l. č. l. 98), odvolací súd jeho rozhodnutie ako

vecne správne podľa , potvrdil (č. l. 127).

Podľa , , v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania

odvolacieho súdu, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Niet žiadnych pochybností, že odvolací súd postupoval v súlade s citovaným

ustanovením, keď okrem skonštatovania správnosti prvostupňového rozhodnutia sa vyjadril aj

k otázke platnosti zmluvy o pôžičke, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 12. 12. 2005,

od ktorej žalobca odvíja svoj nárok, a to osobitne s poukazom na príslušné ustanovenie

zákona o obecnom zriadení, upravujúce podmienku nevyhnutnú k tomu, aby prejav vôle

žalovaného, smerujúci k uzavretiu zmluvy, bol platný. Naviac, odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia rešpektuje ust. , ktoré sa v plnej miere uplatňuje aj

v odvolacom konaní ( ). Na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia,

odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Aj

napriek vyššie ustanoveným možnostiam je rozhodnutie odvolacieho súdu náležite

odôvodnené, do svojho odôvodnenia pojal kľúčové argumenty, na základe ktorých

rozhodnutie Okresného súdu Pezinok potvrdil a z tohto dôvodu je odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia ústavne akceptovateľné. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací sa dostatočne

vysporiadal aj s námietkou žalobcu, spočívajúcou v tvrdení, že neposúdil nárok žalobcu

z pohľadu iného hmotnoprávneho ustanovenia (podľa príkaznej

zmluvy v zmysle a nasl. , resp. konania bez príkazu podľa a nasl.

s dôrazom na to, či nedošlo k bezdôvodnému obohateniu podľa a nasl. ), ktorú

námietku opätovne vzniesol aj v dovolacom konaní.

10

Na základe uvedeného je dovolací súd toho názoru, že odvolací súd pri odôvodnení

svojho rozhodnutia postupoval v súlade s právnymi predpismi a žalobcovi neznemožnil

uplatniť procesné práva, priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv

a oprávnených záujmov.

Vo vzťahu k žalobcom vytýkanému dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/

(tzv. relatívny dovolací dôvod) dovolací súd zdôrazňuje, že síce naň prihliada

z úradnej povinnosti, avšak samotná existencia tzv. inej vady konania na založenie

prípustnosti dovolania nepostačuje. Spôsobilým dovolacím dôvodom je len vtedy, ak sú

splnené podmienky prípustnosti dovolania vymedzené v

Rovnako, pokiaľ dovolateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, je potrebné uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) je síce prípustným dovolacím dôvodom, samo nesprávne právne posúdenie

veci však prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho

súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti

dovolania ( ), nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo možné úspešne použiť len vtedy, ak by

prípustnosť dovolania vyplývala z , v posudzovanom prípade však

odvolací súd vo výroku svojho rozsudku prípustnosť dovolania nevyslovil.

Keďže v danom prípade dovolanie žalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je

podľa prípustné a vada, uvedená v (ani žiadna iná

procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia), zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ako súd dovolací, dovolanie žalovaného podľa veta prvá

v spojení s ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa

zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 veta prvá

v spojení s a Žalovaný bol v dovolacom

11

konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Keďže mu však trovy

v dovolacom konaní nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 12. 05. 2011).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 28. decembra 2012

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová