Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11Csp-29-2021.pdf
PDF · 82.1 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/29/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV pred sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T.G: Masaryka 2329/17, Břeclav, Česká republika, IČ:04355211, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedušová, advokátka, Majerníkova 3A, Bratislava, proti žalovanému: C. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. B. X, V., D. zaplatenie 300 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 300,- eur, spolu s 5,0% úrokom z omeškania ročne zo sumy 450,- eur od 03.02.2018 do 30.04.2019, spolu s 5,0% úrokom z omeškania ročne zo sumy 400,- eur od 01.05.2019 do 24.05.2019, spolu s 5,0% úrokom z omeškania ročne zo sumy 350,- eur od 25.05.2019 do 01.07.2019, spolu s 5,0% úrokom z omeškania ročne zo sumy 300,- eur od 02.07.2019 do zaplatenia, ktoré sumy spolu mu súd povoľuje zaplatiť v splátkach vo výške 100,- eur mesačne, splatných vždy k 15-temu dňu v danom mesiaci až do zaplatenia, počínajúc od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou prijatou súdom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 300 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom nesplneného záväzku vyplývajúceho žalovanému ako dlžníkovi zo Smlouvy o zapújčce č. XXXXXX K. XX.XX.XXXX uzavretej podľa § 2390 a nasl. zák.č. 89/2012 Sb. a zák. č. 145/2010 Sb o spotřebitelském úveru vo výške 450 eur. Žalovaný uhradil po lehote splatnosti úveru sumu 50 eur dňa 30.04.2019, sumu 50 eur dňa 24.05.2019, sumu 50 eur dňa 01.07.2019, spolu 150 eur, ktorá bola použitá na čiastočnú úhradu nároku žalobcu. 2. Vo veci bol na základe výzvy súdu z 11.01.2021 podľa § 8 zák.č. 307/2016 Z.z. v upomínacom konaní vydaný pod sp. zn. 32Up/2064/2020 dňa 19.01.2021 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní podľa § 10 ods. 3 ZoUK. 3. Žalovaný písomnom vyjadrení k žalobe nárok žalobcu neuznal, namietol nedostatok aktívnej aj pasívnej vecnej legitimácie žalobcu a žalovaného, nedostatok licencie, neosvedčenie poskytnutia úveru a listín. 4. Žalobca v duplike uviedol, že zmluva bola uzavretá za použitia elektronických komunikačných prostriedkov na diaľku, s použitím jedinečnej kombinácie prihlasovacích údajov, predmetom žaloby je len zostatok istiny, zákonný úrok z omeškania, náklady, žalobca je riadne zaregistrovanou spoločnosťou v Českej republike, s príslušným podnikateľským oprávnením Českej národnej banky na poskytovanie finančných služieb v prostredí internetu. Strany uzavreli zmluvu v českom jazyku a podľa právneho poriadku Českej republiky.
5. Žalovaný v duplike následne uviedol, že toto vzal na vedomie a plánuje dlh splniť. Vzhľadom na to, že v súčasnosti pracuje ako opatrovateľ mimo Slovenska, nedisponuje väčším finančným obnosom. Požiadal o umožnenie vyplatiť dlh formou splátok vo výške po 100 eur mesačne. 6. Súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie s poukazom na ust. § 177 CSP, § 297 CSP, nakoľko v predmetnej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur. V nadväznosti na to, súd podľa § 219 CSP v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu verejné vyhlásenie rozsudku. 7. Pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal z nasledovných listinných dôkazov: Smlouva o úveru, č.l. 15, Všeobecné podmínky poskytnutí úvěru č.l. 17, Výzva žalobcu na úhradu č.l. 22, Potvrdenia žalobcu o zaslaných upomienkach č.l. 23-30 a zistil, že : 8. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 28.12.2017 elektronicky Smlouvu o úveru č. XXXXX podľa zák. č. 89/2012 Sb., občanský zákonník a zák. č. 257/2016 Sb. o spotrebiteľskom úvere. Podľa špecifikácie úveru sa jednalo o úver jednorázový, bezúčelový, nezáväzný v istine 450 eur, bezhotovostne - na účet uvedený v záhlaví zmluvy, s dohodnutým poplatkom za poskytnutie úveru 128 eur, s dňom splatnosti úveru 25.01.2018, s dobou trvania spotrebiteľského úveru 28 dní, s celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť vo výške 578 eur. Splatenie úveru bolo dojednané jednorazovo, v celkovej výške úveru bezhotovostne, najneskôr v deň splatnosti úveru na účet veriteľa. Spotrebiteľ súčasne prehlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, že bol vopred pred uzavretím zmluvy oboznámený s VPPÚ, ktoré sú nerozdielnou súčasťou zmluvy. 9. Žalobca k pôžičke žalovaného č. XXXXXXX cestou ID komunikácie: č. XXXXXXX z 29.01.2018 a č. XXXXXXX z 30.01.2018 vyzval žalovaného na úhradu sumy 578 eur, nakoľko lehota splatnosti 26.1.2018 na vrátanie úveru už uplynula; č. 8092521 z 24.11.2020 vyzval žalovaného na úhradu sumy 1.473,71 eur k danému dňu, č. 8001342 z 02.11.2020 vyzval žalovaného na úhradu sumy 1.457,51 eur k danému dňu; č. 8128846 z 02.12.2020 vyzval žalovaného na úhradu sumy 1.536,83 eur k danému dňu. 10. Žalobca cestou právneho zástupcu písomne 01.10.2020 vyzval žalovaného na okamžité uhradenie pred začatím súdneho konania vo výške 1.433,94 eur do 13.10.2020, zo zmluvy č. XXXXXX uzavretej 28.12.2017. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne: 11. Strana žalobcu je obchodná spoločnosť so sídlom v Českej republike, predmetom činnosti poskytovanie alebo sprostredkovanie spotrebiteľského úveru, žalovaný je fyzická osoba, nepodnikateľ, spotrebiteľ, bydliskom na území Slovenskej republiky. Jedná sa teda o vec s cudzím prvkom, pričom je daná právomoc tunajšieho súdu na prejednanie veci, nakoľko žalovaný, spotrebiteľ, má bydlisko na území Slovenskej republiky podľa nariadenia Brusel Ia (Nariadenia EP a RADY EÚ č. 1215/2012 článok 18 bod 2 nariadenia, kedy druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko). Strany sporu si v zmluve o úvere dojednali použitie právneho poriadku Českej republiky podľa zák. č. 89/2012 Sb., občanský zákonník a zák. č. 257/2016 Sb., o spotrebitelském úvěru. 12. Podľa § 2395 zák. č. 89/2012 Sb., Smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky. 13. Podľa § 2396 cit. zák., Úvěrovaný vrátí úvěrujícímu peněžní prostředky v měně, ve které mu byly poskytnuty. V téže měně platí i úroky. 14. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 257/2016 Sb. Spotřebitelským úvěrem je odložená platba, peněžitá zápůjčka, úvěr nebo obdobná finanční služba poskytovaná nebo zprostředkovaná spotřebiteli. 15. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli 28.12.2017 elektronicky Smlouvu o úvere č. XXXXXX, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Na jej základe žalobca ako veriteľ sa na základe žiadosti žalovaného ako spotrebiteľa zaviazal poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi za podmienok stanovených nižšie v tejto zmluve, na dobu trvania 28 dní, peňažné prostriedky ako bezúčelový peňažný úver vo výške 450 eur a žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal úver vrátiť - splatiť a zaplatiť veriteľovi odmenu ako odplatu za poskytnutie úveru a prípadne všetky ďalšie platby, ktoré podľa tejto zmluvy súvisia s úverom, t.j. sumu 128 eur, a to všetko spolu 578 eur ku dňu splatnosti úveru - 25.01.2018 na bankový účet veriteľa a pod variabilným symbolom uvedeným v zmluve. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli VPPÚ. Podľa čl. 05 VPPÚ vzhľadom k tomu, že komunikácia medzi spotrebiteľom a veriteľom podľa týchto VPPÚ je realizovaná za použitia elektronických komunikačných prostriedkov na diaľku, pričom komunikácia zo strany spotrebiteľa je zabezpečená a možná len s použitím jedinečnej kombinácie prihlasovacích údajov, je táto komunikácia porovnateľná s komunikáciou v písomnej forme a má rovnaké právne účinky ako komunikácia v písomnej
forme opatrená vlastnoručným podpisom konajúcej osoby. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že medzi stranami bola riadne platne uzavretá zmluva o úvere, pričom sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobca v danej veci vzhľadom na predmet svojej činnosti vystupoval ako dodávateľ a žalovaný vystupoval ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Tým je daná aktívna aj pasívna vecná legitimácia strán v konaní. 16. Nakoľko žalovaný v lehote splatnosti 25.01.2018 poskytnutý úver žalobcovi nevrátil, žalobca ho opakovane elektronicky 29.01.2018, 30.01.2018, 02.11.2020, 24.11.2020, 02.12.2018, vyzýval na úhradu, ale neúspešne. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný v priebehu roka 2019 poukázal žalovanému spolu sumu 150 eur, ale zvyšnú časť istiny doposiaľ neuhradil. 17. Predmetom žalobnému návrhu je len zaplatenie zvyšnej časti istiny 300 eur z poskytnutého úveru 450 eur. Žalovaný v priebehu konania vo vyjadrení nárok žalobcu uznal, s tým, že ho plánuje splniť. Nesporoval skutočnosť, že z úveru zaplatil doposiaľ žalobcovi sumu 150 eur, nesporoval ani výšku dlhu, ani jeho právny základ a požiadal o možnosť zaplatiť dlh v splátkach po 100 eur mesačne, čo žalobca následne nenamietal. 18. Nakoľko v konaní nebolo preukázané zaplatenie sumy istiny 300 eur, súd žalovaného na jej zaplatenie zaviazal. Vzhľadom na žiadosť žalovaného o povolenie splátok, s čím žalobca neprejavil nesúhlas, mu súd podľa § 232 ods. 4 CSP, povolil zaplatiť dlh v splátkach po 100 eur mesačne. 19. Žalobca si uplatnil v konaní nárok na zaplatenie príslušenstva - 5 % úrok z omeškania ročne z dlžných súm jednotlivo, tak, ako sú uvedené v žalobnom návrhu, a tak ako bol vydaný súdom platobný rozkaz v rámci upomínacieho konania. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou dlhu od 26.01.2018, t.j. dni nasledujúcom po splatnosti úveru. Súd podľa § 1970 zák. č. 89/2012 Sb. a nar. č . 351/2013 Sb., žalobcovi úrok z omeškania ročne priznal. 20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP - zásada úspechu. Žalobca bol vo veci plne úspešný, súd mu preto proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 % 21. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesení podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).