Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/312/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného T., so sídlom v B.,

proti povinnému J. J., o vymoženie 541,29 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. ,

o dovolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo 4. marca 2010,

č.k. -170, uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2010,

sp.zn. a uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota z 30. mája 2011, č.k.

-226, takto

rozhodol:

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2010,

sp.zn. o d m i e t a.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konania o dovolaniach povinného proti uzneseniu

Okresného súdu Rimavská Sobota zo 4. marca 2010, č.k. -170 a proti uzneseniu

Okresného súdu Rimavská Sobota z 30. mája 2011, č.k. -226 z a s t a v u j e .

Oprávnenému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením zo 4. marca 2010, č.k. -170

odvolaniu povinného a námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel. Svoje rozhodnutie

odôvodnil s poukazom na ustanovenie ,

ods. 1 Exekučného poriadku a . Odvolaniu

a námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel z dôvodu, že povinný nepreukázal, že

pohľadávka bola spôsobilá na započítanie a že k započítaniu pohľadávky voči povinnému

skutočne došlo. Konštatoval, že povinný neuviedol také dôvody, ktoré by zakladali tú

skutočnosť, na základe ktorej by jeho námietkam mohol vyhovieť.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal povinný prvé dovolanie, v ktorom

namietal zaujatosť konajúcej sudkyne, porušenie základného práva na ochranu súkromia

a rodiny a práv zaručených v a , 2 a 3,

nesprávnosť skutkových zistení a nesprávne právne posúdenie veci. Žiadal, aby dovolací súd

zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v plnom rozsahu. Zároveň požiadal o ustanovenie

advokáta v dovolacom konaní.

Okresný súd Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 5. mája 2010, č.k.

-197 (v poradí prvým), uznesením z 9. decembra 2010, č.k. -217

(v poradí druhým) a uznesením z 30. mája 2011, č.k. -226 (v poradí tretím)

vyzval povinného, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia doplnil svoje

podanie z 26. marca 2010 tak, že uvedie, čoho sa predmetným podaním domáha, pričom

poukázal na ustanovenie Zároveň ho poučil, že dovolateľ musí byť

zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám alebo zamestnanec, ktorý

za neho koná. Právna zástupkyňa povinného Mgr. A. L., advokátka, v poradí prvé uznesenie

prevzala 10. mája 2010, povinný v poradí druhé uznesenie prevzal

17. decembra 2010 a v poradí tretie uznesenie povinný prevzal 8. júna 2011.

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 31. mája 2010, č.k. -201

žiadosti povinného z 29. marca 2010 o ustanovenie zástupcu z radov advokátov nevyhovel.

Mal za to, že v danom prípade ide o zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva

povinným a taktiež mal za to, že nie sú splnené podmienky na oslobodenie povinného

od súdnych poplatkov.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. septembra 2010, sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil v súlade s § 219

ods. 2 , v podrobnostiach poukázal na dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa,

ktoré si osvojil ako dostatočné, vecne a právne správne.

Uvedené uznesenie krajského súdu napadol povinný druhým dovolaním. Jeho

prípustnosť odôvodnil tým, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

). K odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť podľa jeho názoru súdu tým, že

súdy nižších stupňov dospeli k záveru o neexistencii predpokladov pre ustanovenie právneho

zástupcu z dôvodu, že ide o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva a nie sú splnené

podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhol, aby dovolací súd v plnom

rozsahu zrušil uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa.

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 30. mája 2011, č.k. -226

vyzval povinného, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia doplnil svoje

podanie z 26. marca 2010 tak, že uvedie, čoho sa predmetným podaním domáha, pričom

poukázal na ustanovenie a poučil ho o nutnosti zastúpenia advokátom

v dovolacom konaní v prípade, ak nemá právnické vzdelanie sám alebo zamestnanec, ktorý

za neho koná.

Voči uvedenému uzneseniu podal povinný tretie dovolanie. Jeho prípustnosť

odôvodnil tým, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ) a boli

porušené jeho ústavné práva. Navrhol, aby dovolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu z radov

advokátov.

Okresný súd Rimavská Sobota, po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej

republiky, v písomnom podaní označenom ako „Poučenie“ z 15. augusta 2012

povinnému uložil povinnosť, aby podal žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov

pre dovolacie konanie z 22. novembra 2010 a 10. júna 2011 v lehote 10 dní odo dňa doručenia

poučenia na Centrum právnej pomoci, pričom ho poučil, že v prípade, ak nepožiada

o poskytnutie právnej pomoci, dovolací súd konanie o dovolaní zastaví. Povinný uvedené

podanie prevzal 28. augusta 2012.

So zreteľom na potrebu vyriešiť najprv otázku splnenia osobitnej podmienky

dovolacieho konania (povinného zastúpenia dovolateľa bez právnického vzdelania v zmysle

), skúmal dovolací súd najskôr, či je procesne prípustné druhé dovolanie

povinného.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie

proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, pokiaľ je ním napadnuté zmeňujúce

uznesenie ( ).

Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 2 ). Keďže napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje

znaky uznesení uvedených v a , nemožno prípustnosť proti nemu

smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z veta druhá ,

a tiež so zreteľom na námietku dovolateľa sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní

nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj

uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu,

ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné

tvrdenie účastníka o tom, že v konaní došlo k vade v zmysle , ale len zistenie, že

konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.

Povinný netvrdil, že by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou

v ustanovení až e/ a ; existencia takej vady v dovolacom konaní ani

nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru

o nesplnení podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie,

dovolací súd poznamenáva, že rozhodnutím o neustanovení zástupcu z radov advokátov

povinnému v dovolacom konaní, nebola povinnému odňatá možnosť pred súdom konať.

Tento záver opodstatňuje predovšetkým skutočnosť, že dáva

odňatie možnosti pred súdom konať výslovne do súvislosti s faktickým procesným postupom

súdu, nie s jeho právnym posúdením určitej otázky (vrátane otázky splnenia podmienok

pre ustanovenie zástupcu účastníka konania súdom).

Vzhľadom na vyššie uvedené a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že zo spisu

nevyplýva, že by súdy dovolateľovi neustanovili zástupcu pre dovolacie konanie z radov

advokátov, hoci by pre to boli dané procesné predpoklady, dospel dovolací súd k záveru, že

postup súdov bol v súlade so zákonom a nemal za následok znemožnenie realizácie

procesných práv povinného. Keďže procesná prípustnosť (v poradí druhého) dovolania

povinného nevyplýva ani z ani z , dovolací súd odmietol tento opravný

prostriedok dovolateľa ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je

prípustné ( a ).

Pokiaľ ide o prvé dovolanie povinného proti uzneseniu súdu prvého stupňa č.k.

-170 zo 4. marca 2010 a tretie dovolanie povinného proti uzneseniu súdu

prvého stupňa z 30. mája 2011, č.k. -226, dovolací súd poukazuje

na ustanovenie , Podľa tohto ustanovenia o dovolaniach proti

rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej

republiky a o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako

odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.

V tomto ustanovení je upravená funkčná príslušnosť

Najvyššieho súdu tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak je

dovolaním napadané rozhodnutie krajského súdu vydané v odvolacom konaní. Zhodne s tým

je podľa spôsobilým predmetom dovolania len také rozhodnutie súdu,

ktorým tento súd rozhodoval v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

Uznesenie súdu prvého stupňa č.k. -170 zo 4. marca 2010, ktorým nevyhovel

odvolaniu povinného a námietkam povinného proti exekúcii a uznesenie súdu prvého stupňa

z 30. mája 2011, č.k. -226, ktorým bol povinný vyzvaný na odstránenie vád

dovolania, však nemožno považovať za rozhodnutia odvolacieho súdu.

Z uvedeného je teda zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne

príslušný k rozhodovaniu o dovolaniach, ktorými boli napadnuté uvedené uznesenia

okresného súdu, lebo tieto rozhodnutia neboli vydané v odvolacom konaní.

Súd je povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky

konania, predovšetkým či patrí vec do právomoci súdu, ak je daná jeho vecná alebo funkčná

príslušnosť (, ). Pokiaľ sa jedná o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

V danom prípade je v občianskom súdnom konaní upravená funkčná príslušnosť

na rozhodovanie o dovolaní tak, že jediným príslušným súdom je Najvyšší súd Slovenskej

republiky, a pokiaľ nie je príslušný tento súd, nie je iný súd, ktorý by mohol v tejto veci

rozhodovať.

Z uvedeného vyplýva, že ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, lebo

Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný a nie je tu iný príslušný súd, príp.

orgán, ktorému by bolo možné vec postúpiť; súd preto konanie zastavil (§ 104 v spojení

s ) bez toho, aby mohla byť preskúmavaná vecná správnosť napadnutých

rozhodnutí.

Dovolateľ z procesného hľadiska zavinil, že sa dovolacie konania museli zastaviť

a vznikla mu povinnosť nahradiť oprávnenému trovy tohto konania. Dovolací súd mu

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh

na rozhodnutie o priznaní ich náhrady ( veta prvá v spojení s

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. januára 2013

JUDr. Vladimír Magura v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová